Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/68/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: J.. W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX A., zastúpený právnym zástupcom: Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XXX, XXX XX D., 2/ Z. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XXX, XXX XX D., 3/ M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XXX, XXX XX D., 4/ P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XXX, XXX XX D., 5/ C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XXX, XXX XX D., 6/ J.. C. A., F. A. 2, XXX XX H. M., 7/ J.. W. K., E. XXXX/XX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OVBP2-2018/008452-2-SA zo dňa 13.02.2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalší účastníci konania voči žalobcovi nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

. Rozhodnutím mesta Zvolen, zastúpeného primátorkou mesta č. SÚ-3553/2015-Šu zo dňa 07.11.2017, stavebný úrad podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Stavebný zákon“) dodatočne povolil stavbu „Rekonštrukcia rodinného domu s prístavbou“ na pozemku evidencie katastra nehnuteľností KN-C parc. č. XXXX v katastrálnom území V., ktorej stavebníkmi sú J. Q. a V.. R. Q., obaja trvale bytom W. XXXX/XXX, XXX XX D..

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad vydal rozhodnutie v konaní po predchádzajúcom zrušení jeho prvšieho rozhodnutia žalovaným, po tom, čo stavebníci doplnili svoju žiadosť o ďalšie doklady a po tom, čo po oznámení začatia nového konania o dodatočnom povolení stavby, po vyjadrení sa účastníkov konania k podkladom rozhodnutia, uplatneným námietkam J.. W. M. čiastočne vyhovel a čiastočne ich zamietol a následne vydal rozhodnutie č. SÚ-3553/2015-Šu zo dňa 07.11.2017, ktorým uvedenú stavbu dodatočne povolil a čiastočné vyhovenie obsahu námietok zapracoval v podmienkach rozhodnutia pod bodmi 1 a 9 pre dokončenie stavby.

3. Žalobca podal proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 07.11.2017 odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. OU- BB-OVBP2-2018/008452-2-SA zo dňa 13.02.2018 zamietol a rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 07.11.2017 potvrdil.

4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom súde správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť, ako aj jemu prechádzajúce prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu z dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

5. Žalobca v žalobe namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti (odstavce 6 až14):

6. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaný dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Závery žalovaného označil za predčasné z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci a existencie dôkazov, ktoré doteraz neboli uplatnené, čoho dôsledkom je vydanie arbitrárneho rozhodnutia.

7. Stavebný úrad vydaným rozhodnutím zo dňa 07.11.2017 nepostupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho orgánu zo dňa 12.10.2016 tým, že po zrušení skôr vydaného rozhodnutia stavebného úradu neučinil vôbec nič, čím by odstránil vady vytýkané odvolacím orgánom.

8. V konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad oznámil začatie konania len podľa § 88 ods. 1 písm. b) a nie aj podľa § 88a Stavebného zákona aj napriek tomu, že uvedené pochybenie stavebného úradu predstavovalo jeden z dôvodov, na základe ktorých žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.10.2016 zrušil predchádzajúce rozhodnutie o stavbe stavebného úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal nesprávny postup žalovaného pokiaľ nevytkol stavebnému úradu opomenutie podmienky, ktorá bola pôvodne uvedená v prvom rozhodnutí zo dňa 21.07.2016, aby stavebník najneskôr do kolaudácie stavby odstránil časť steny uskutočnenej v rámci tejto stavby nad manzardou, ktorá zasahuje pôdorysne do susedného domu.

9. Počas celého správneho konania žalobca namietal, že stavebníkmi predložená nová projektová dokumentácia skutočnej realizácie stavby (z 03/2017, z 07/2017) je v rozpore so skutočným stavom, nakoľko okná zakreslené vo výkresovej časti novej projektovej dokumentácie nie sú totožné s oknami na predmetnom rodinnom dome, hrúbka pôvodných stien je v novej projektovej dokumentácii iná ako je hrúbka stien v skutočnosti, a napokon, že v novej projektovej dokumentácii chýba výkresová dokumentácia pivničnej časti, ktorá má spoločný pásový základ. Tvrdil, že nová projektová dokumentácia vychádza a odvoláva sa na projektovú dokumentáciu z roku 1956, ktorá sa však netýka predmetného rodinného domu, ale zrejme iného domu. Žalobca namietal, že v rámci novej projektovej dokumentácie predložený statický posudok stavby z júla 2017, ktorý vypracovali J.. P. C. a J.. C. A. vychádzal len z informácií poskytnutých investorom (t. j. stavebníkom, ktorý má eminentný záujem na tom, aby bola jeho nelegálna stavba zlegalizovaná). Statický posudok bol vyhotovený bez toho, aby statik urobil čo len jednu prieskumnú sondu na preskúmanie základovej pôdy.

10. Namietal nesprávny postup, ak stavebný úrad nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, keď žiadal vykonať prieskumné sondy základovej pôdy, ako aj všetkých vodorovných a zvislých stavebných konštrukcií (stien, platní, základov) posudzovaného rodinného domu. Žalobca taktiež navrhol vykonať ohliadku na mieste samom a stav oboch nehnuteľností zdokumentovať a vyhotoviť sprievodnú fotodokumentáciu, avšak jeho návrhom nebolo vyhovené.

11. Vytýkal žalovanému, že v odvolacom konaní nedostatočne preskúmal predmetnú vec, pričom svoje rozhodnutie oprel len o tvrdenia uvádzané zo strany stavebníkov a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, s dôkazmi predloženými zo strany žalobcu. Odôvodnenie rozhodnutia označil za nepresvedčivé, nedostatočné, nakoľko v ňom žalovaný účelovo uvádza len skutočnosti podporujúce jeho rozhodnutie.

12. Žalovaný v rozhodnutí pojem „verejný záujem“ nepoužíva vhodne a správne, nakoľko nemôže byť vo verejnom záujme to, aby stavebník zrekonštruoval rodinný dom tak, že poškodí susednú nehnuteľnosť; taktiež nemôže byť vo verejnom záujme, že časť stavby sa nachádza na cudzom pozemku.

13. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, pokiaľ žalovaný potvrdil rozhodnutie stavebného úradu a odvolanie žalobcu zamietol, v podstate stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového orgánu verejnej správy, nechajúc bez povšimnutia odvolaciu námietku o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia. Svoju argumentáciu oprel o závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/19/2016 zo dňa 23.11.2017. Poukázal aj na záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/254/2007, v zmysle ktorého rozhodnutie musí byť individuálne odôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu.

14. Žalobca k správnej žalobe pripojil znalecký posudok, ktorý vypracoval znalec F.. J.. W. V., E.. vyhotovený dňa 19.04.2018, vedený pod č. 19/2018 znaleckého denníka. Tento nový znalecký posudok si dal vypracovať, pretože žalovaný nezohľadnil ním predložený predchádzajúci znalecký posudok na vznik škôd vplyvom rekonštrukcie susedného rodinného domu. Predmetom znaleckého posúdenia bolo zodpovedať otázku, či základ pod stenami susediacich rodinných domov je spoločný, a či stena podkrovia rodinného domu zasahuje do priestoru rodinného domu žalobcu. Podľa záveru znalca šikmé trhliny v nosných pásoch základov, resp. v obvodových stenách majú pôvod v sadaní spoločného pásového základu spôsobeného priťažením základov v rámci rekonštrukcie susedného rodinného domu č. XXX. Základ na kontakte stien rodinných domov č. XXX a č. XXX je spoločný. Stena rodinného domu č. XXX zasahuje do priestoru podkrovia RD č. XXX cca 7,5 cm. Žalobca tvrdil, že týmto novým znaleckým posudkom vyvrátil tvrdenia uvádzané v projektovej dokumentácii vypracovanej J.. C. A. z 07.2017, v ktorej je uvedené, že oba rodinné domy sú dilatačne oddelené po celej šírke, a teda aj v základoch, nie je možné, aby prevedená nadstavba spôsobovala statické problémy a ohrozovala mechanickú odolnosť a stabilitu vedľajšieho rodinného domu. Podľa žalobcu týmto jednoznačne potvrdil dôvodnosť svojich námietok, na ktoré žalovaný neprihliadol, a taktiež preukázal, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.02.2018, ako aj rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 07.11.2017 vychádzali z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia stavebného úradu, majúc za to, že v danej veci orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobu považoval za bezpredmetnú aj so zreteľom na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníkov.

16. Žalovaný konštatoval, že stavebníci predložili stavebnému úradu projektovú dokumentáciu vypracovanú J.. C. A. z 07.2017, ktorý vo svojom stanovisku uviedol, že prístavba je diletačne oddelená od rodinného domu, a teda žiadnym spôsobom nemôže ohroziť mechanickú odolnosť a stabilitu stavby. Vzhľadom na to, že v pôvodnom projekte rodinného domu z roku 1956, v ktorom je uvedené, že oba rodinné domy sú diletačne oddelené po celej šírke, a teda aj v základoch, nie je možné, aby prevedená nadstavba spôsobovala statické problémy a ohrozovala odolnosť a stabilitu aj vedľajšieho rodinného domu. Súčasťou projektovej dokumentácie je statický posudok vypracovaný J.. C. M., autorizovaným stavebným inžinierom, z ktorého vyplýva záver, že samostatne stojaci rodinný dom po rekonštrukcii vyhovuje, rovnako vyhovuje aj prístavba zimnej záhrady. Žalovaný konštatoval, že tak stavebný úrad, ako aj odvolací orgán nie sú oprávnení spochybňovať posudky stavby predložené stavebnému úradu vypracované oprávnenými osobami ako je projektant a J.. C. M., autorizovaný stavebný inžinier. Rozhodnutie žalovaného je súladné s ustanovením § 47 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Boli dodržané zákonné náležitosti vrátane náležitostí pre odôvodnenie rozhodnutia.

17. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že po vrátení veci stavebnému úradu tento nepostupoval tak, aby odstránil vytknuté vady. Stavebný úrad začal vo veci opätovne konať, vyzval stavebníka na doplnenie svojej žiadosti o projektovú dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou. Až po predložení potrebných dokladov, oznámil stavebný úrad nové konanie, v ktorom nanovo skúmal, či dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, ako aj záujmami chránenými osobitnými predpismi, podľa ustanovenia § 126 Stavebného zákona. Skúmal aj vplyv stavby na okolie podľa zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší. Posudzoval vplyv povoľovanej stavby na susednú stavbu podľa nariadenia č. 305/2011 (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ). Stavebný úrad použil statický posudok vypracovaný T.. A. B., autorizovaným stavebným inžinierom, statika stavieb, z ktorého vyplýva, že v prípade hodnoteného objektu nedošlo k žiadnej z udalostí uvedených v nariadení č. 305/2011 (t. j. - zrútenie celej stavby alebo jej časti, - významná deformácia v neprípustnom rozsahu, - poškodenie ostatných častí stavby alebo zariadení, či inštalovaného

vybavenia následkom významnej deformácie nosnej konštrukcie, - poškodenie v dôsledku udalosti, ktoré je rozsahom neúmerné pôvodnej príčine), pričom nevylúčil možnosť, že poškodenia stavby sú dôsledkom uskutočňovania povoľovanej stavby, ako aj iných vplyvov nesúvisiacich s povoľovanou stavbou. Žalovaný mal k dispozícii aj statický posudok zo dňa 07.11.2017, vypracovaný J.. P. C. a J.. C. A., z ktorého vyplynulo, že na základe výsledkov výpočtov a posúdení samostatne stojaci rodinný dom po rekonštrukcii vyhovuje, rovnako aj prístavba zimnej záhrady. Žalovaný mal k dispozícii aj vyjadrenie projektanta J.. C. A. k základným požiadavkám na stavbu podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. z 07/2017, z ktorého vyplynulo, že oba rodinné domy sú diletačne oddelené, a teda nie je možné, aby prevedená nadstavba spôsobovala statické problémy a ohrozovala mechanickú odolnosť a stabilitu vedľajšieho rodinného domu.

18. K ďalšej žalobnej námietke žalovaný uviedol, že v ustanovení § 88 ods. 1 Stavebného zákona je striktne určené, kedy stavebný úrad nariadi odstránenie stavby napr. v odseku 1 písm. b) v prípade, ak ide o stavbu postavenú bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Preto stavebný úrad preskúmal predloženú žiadosť aj z hľadiska, či dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom zistil, že jej dokončením alebo užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené stavebným zákonom, predpismi vydanými na jeho uskutočnenie a osobitnými predpismi. Stavebný úrad v oznámení o začatí konania o dodatočnom povolení stavby uviedol, že stavebníci podali žiadosť o dodatočné povolenie stavby a predložili doklady, ktoré si stavebný úrad vyžiadal k jej dodatočnému povoleniu.

19. K námietke, že predložená nová projektová dokumentácia je v rozpore so skutočným stavom, žalovaný uviedol, že v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 písm. b) Vyhlášky č. 453/2000 Z. z. sa k žiadosti o stavebné povolenie prikladá projektová dokumentácia stavby, vypracovaná oprávnenou osobou. Stavebný úrad, ako aj žalovaný sa riadili súhlasnými statickými posudkami podanými odborne spôsobilými osobami vo výstavbe. Neboli oprávnení spochybňovať vypracovaný projekt stavby, predložený stavebnému úradu odborne spôsobilou osobou. Potreba vykonania sond do nosných konštrukcií stavby, resp. do základovej pôdy je v kompetencii posúdenia statika stavieb, ako odborne spôsobilej osoby a nie stavebného úradu, ktorému neprináleží spochybňovať ani záver a spôsob vyhotovenia statického posudku. Nie je v pôsobnosti stavebného úradu podľa príslušných ustanovení stavebného zákona ani posudzovať sporné poškodenie susednej stavby medzi účastníkmi konania a za tým účelom vykonávať ohliadku s vyhotovením sprievodnej fotodokumentácie. Riešenie škody, čo upravujú osobitné predpisy, nie je v pôsobnosti stavebného úradu. Stavebný úrad aj žalovaný dospeli k záveru, že posudzovaná stavba spĺňa požiadavky na jej mechanickú odolnosť a stabilitu stavby, vychádzajúc z projektovej dokumentácie, vrátane vyjadrení k nej oprávnených osôb.

20. Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola v zmysle § 88a ods. 1 prvá veta Stavebného zákona postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami Stavebný zákon presúva na stavebníka. Verejné záujmy sú chránené predovšetkým ustanoveniami Stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov (napr. súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, dodržanie základných požiadaviek na stavby a pod.). Tiež ide o dôležitú úpravu zabezpečujúcu ochranu zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov v konaniach podľa stavebného zákona. Stavebný úrad nezistil rozpor stavby z hľadiska uvedených verejných záujmov. Stavebník stavebnému úradu preukázal, že má k stavebnému pozemku vlastnícke právo v súlade s ustanovením § 58 Stavebného zákona, a že pre dokončenie stavby má zabezpečené odborné vedenie stavby stavebným dozorom. To, či sa stavba nachádza na cudzom pozemku žalobca v konaní poukázal. Riešenie vzniknutých škôd upravujú osobitné predpisy, mimo pôsobnosti stavebného a odvolacieho úradu. Preto stavebný úrad stavbu dodatočne povolil a žalovaný v odvolacom konaní odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

21. Ďalší účastníci konania sa k žalobe písomne nevyjadrili. Stavebníci J. Q. a V.. R. Q., ako ďalší účastníci konania sa právne korektným spôsobom vzdali účastníctva v konaní pred správnym súdom v zmysle § 32 ods. 4 SSP.

22. Žalobca nevyužil právo podať repliku.

23. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, keď pojednávať navrhol žalobca, ako aj žalovaný.

24. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uvádzal, že nový znalecký posudok žalobca predložil až správnemu súdu z dôvodu, že predpokladal, ako vec vyhodnotí žalovaný, ktorý neprihliadol v správnom konaní na žalobcove opakované námietky. Tvrdil, že žalovaný, ako aj stavebný úrad vychádzali pri rozhodovaní z nesprávneho predpokladu, a to z podkladov alebo tvrdení stavebníkov, ktorí nesprávne deklarovali, že je medzi domami žalobcu a stavebníkov určitá diletačná medzera, avšak pravda je taká, že domy sú postavené na jednom spoločnom základe, a toto má podstatný vplyv na poškodzovanie rodinného domu žalobcu vykonanou rekonštrukciou domu stavebníkov. Skutočnosť, že dom je postavený na spoločnom základe preukazoval žalobca aj čestným vyhlásením otca žalobcu. Uvádzal, že pokiaľ by rekonštrukcia rodinného domu stavebníkov bola vykonávaná v súlade so stavebným zákonom, žalobca by mal priestor podávať námietky, resp. opravné prostriedky proti rozhodnutiam v správnom konaní, k čomu však nedošlo. Uvádzal, že dôsledkom rekonštrukčných prác došlo k znehodnoteniu domu žalobcu. Predmetnou správnou žalobou mieni dosiahnuť to, že do nového rozhodnutia stavebného úradu by sa mali dostať opatrenia, v zmysle ktorých by došlo k eliminovaniu vzniku ďalších škôd, ďalších puklín, došlo by k zastabilizovaniu daného stavu. Samotný žalobca na pojednávaní uviedol, že rekonštrukčné práce sú v zásade ukončené. Namietal, že v statickom posudku boli posudzované iné pukliny, ako mali byť posudzované, t. j. pukliny v dotykovej zóne.

25. Poverený zástupca žalovaného navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že dôkazné bremeno, že ďalšia existencia stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami je na stavebníkovi. Stavebníci predložili potrebné podklady k rozhodnutiu, doklady o tom, že stavbu bolo možné dodatočne povoliť, najmä projektovú dokumentáciu, statické posudky. Statik nenavrhol žiadne opatrenia. V novom znaleckom posudku pripojenom k správnej žalobe nie sú ani konkrétne zamerania. Stavba musí byť zrealizovaná v súlade s projektovou dokumentáciou, pričom tento súlad bude posudzovaný ešte v kolaudačnom konaní. Podmienky, ktoré by mali byť podľa žalobcu zapracované v novom rozhodnutí stavebného úradu, pokiaľ by súd žalobe vyhovel, sú už zapracované v preskúmavanom rozhodnutí stavebného úradu pod bodom 1 a 9, v zmysle ktorých má sa postupovať tak, aby nedochádzalo ku škodám, s tým, že otázka preukázaných škôd, by bola predmetom iného konania.

26. Z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania M. M. na pojednávaní vyplynulo, že so žalobcom sú bratranci. Je spoluvlastníkom zrekonštruovanej stavby rodinného domu, pričom stavebníkmi sú dcéra s manželom. Pôvodne mienili zrekonštruovať len strechu. Keď ju odkryli, zistili, že dom je v horšom stave, ako predpokladali. Podkrovie bolo v minulosti obývateľné, preto zvažovali vybudovať v ňom sociálne zariadenie. Uvádzal, že si uvedomujú, že vec mali riešiť inak. Predtým, ako pristúpili k rekonštrukcii rodinného domu, sa rozprávali s otcom žalobcu, teda s jeho ujom a v podstate jeho pripomienky, ktoré vtedy mal, zohľadnili. Neskôr začal otec žalobcu uvádzať, že im na dome vznikajú pukliny. Podľa ďalšieho účastníka konania M. M. tieto pukliny boli na dome už aj predtým. Vyjadril pochybnosť nad tým, že by pukliny vznikali prevedením rekonštrukčných prác, ktorými boli odstránené ťažké múry a tieto nahradené ľahšími materiálmi. Vznik puklín na dome žalobcu mohol mať aj inú príčinu, napríklad to, že žalobca vykonal odvodnenie čelnej steny neodborne, keď podkopal základ rodinného domu. Uvádzal, že znalecký posudok doc. J.. W. V., E.. vychádzal z toho, čo mu uviedol žalobca a nevyznieva objektívne. Do pozornosti súdu dal znalecký posudok stavby vypracovaný T.. A. B., ktorý konštatoval, že sa jedná o pukliny staršie. Tento znalec navrhoval v rámci sledovania vývoja puklín inštalovať terčíky, s čím však žalobca nesúhlasil. Ďalší účastník konania odmietal tvrdenie, že dodatočne dohľadaný projekt z roku 1956 sa netýka predmetného rodinného domu. Projekt bol vyžiadaný z archívu na tento dom, a ak by nesúvisel s týmto domom, potom by žalobca zavádzal vtedy alebo teraz. K spornej presahujúcej stene uviedol, že táto bola vybudovaná ako protipožiarna a v podstate má slúžiť obom domom.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný, preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj postup v konaní orgánov verejnej správy, vrátane prvostupňového, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1, 2 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

28. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu, v zmysle ktorého stavebný úrad podľa § 88 ods. 1písm. b) a § 88a Stavebného zákona dodatočne povolil zmenu stavby rodinného domu pod názvom: „Rekonštrukcia rodinného domu s prístavbou“ na pozemku evidencie katastra nehnuteľností, register C, parc. č. XXXX k. ú. V. pre stavebníkov J. Q. a V. R. Q..

29. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 178 ods. 1 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

33. Pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia bolo úlohou správneho súdu vyhodnotiť, či stavebný úrad, ako aj žalovaný v konaní postupovali v súlade s procesnými, ako aj hmotnoprávnymi predpismi aplikovanými v konaní.

34. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Z. z.; stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

35. Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Z. z.; ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

36. Podľa § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Z. z.; Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

37. Podľa § 88a ods. 5 zákona č. 50/1976 Z. z.; Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

38. Podľa § 88a ods. 7 zákona č. 50/1976 Z. z.; Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

39. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Z. z.; v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

40. Podľa § 14 ods. 2 písm. a), b), ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; stavba a jej zmena musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby zaťaženie a iné vplyvy, ktorým je vystavená počas výstavby a počas užívania pri riadne uskutočňovanej bežnej údržbe, nemohli spôsobiť okamžité alebo postupné zrútenie, prípadne iné poškodenie ktorejkoľvek jej časti alebo priľahlej stavby, väčší stupeň nedovoleného pretvorenia (deformácia konštrukcie alebo vznik trhlín), ktoré môže narušiť stabilitu stavby, mechanickú odolnosť a užívateľnosť stavby alebo jej časti alebo ktoré vedie k zníženiu životnosti stavby. Pri uskutočňovaní stavby a jej zmeny a pri odstraňovaní stavby nesmie byť ohrozená únosnosť základov susednej stavby a stabilita susednej stavby.

41. Stavebný úrad vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby na základe žiadosti stavebníkov J. Q. a V.. R. Q. po tom, čo bolo predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu zrušené rozhodnutím žalovaného. Stavebný úrad vyzval stavebníka, aby v lehote do 31.03.2017 doplnil žiadosť o dodatočné povolenie stavby o projektovú dokumentáciu vrátane požiadavky vyplývajúcej z ustanovenia § 14 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Po predložení potrebných podkladov, stavebný úrad pokračoval v prerušenom konaní a oznámil začatie nového konania. Je irelevantným, ak v predchádzajúcom rozhodnutí stavebného úradu č. SÚ 3553/2015-Šú zo dňa 21.07.2016 bola určená podmienka, aby stavebník najneskôr do kolaudácie stavby odstránil časť steny uskutočnenej v rámci stavby nad manzardou, ak toto rozhodnutie bolo ako celok zrušené rozhodnutím žalovaného č. OÚ-BB-OVBP2-2016/027163-2-PN zo dňa 12.10.2016 a vec vrátená stavebnému úradu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Stavebný úrad nanovo posudzoval opodstatnenosť žiadosti stavebníkov o dodatočné povolenie stavby, pričom úlohou správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu a úkonov vykonaných stavebným úradom v ďalšom konaní po zrušení jeho prvšieho rozhodnutia o stavbe, či nové rozhodnutie zodpovedá zistenému skutkovému stavu, a či vzhľadom na zistený skutkový stav veci bola vec správne právne posúdená. Preto žalobnú námietku, že v novom rozhodnutí stavebného úradu už nebola určená podmienka o odstránení časti steny a tvrdenie, že žalovaný pochybil, ak toto akceptoval, považuje správny súd za nedôvodnú.

42. Žalovaný správne poukázal na to, že dôkazné bremeno preukázania toho, že ďalšia existencia dodatočne povoľovanej stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami je na stavebníkoch. Stavebný úrad, ako aj žalovaný sa v dostatočnom rozsahu vysporiadali s otázkou, či dodatočne povolená stavba bude, resp. nebude v rozpore s verejnými záujmami, ak dospeli k záveru, že existencia tejto stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami. Bolo preukázané, že dodatočné povolenie nie je rozporné s cieľmi a zámermi územného plánovania, preukázaný bol súlad stavby podľa projektovej dokumentácie s platným územným plánom mesta Zvolen, starostlivosťou o životné prostredie, základnými požiadavkami na stavby, ako aj všeobecnými technickými požiadavkami na stavby deklarovanými spracovateľmi projektovej dokumentácie.

43. Stavebný úrad vydal rozhodnutie z podkladov, ktoré zabezpečil v konaní, ktoré aj podľa záveru súdu odôvodňovali dodatočne povoliť stavbu. Stavebníci uniesli dôkazné bremeno na preukázaní toho, čo vyžaduje zákon, aby stavba mohla byť dodatočne legalizovaná a aby nemuselo byť nariadené jej odstránenie.

44. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, správny súd zistil, že skutkový stav popísaný v rozhodnutiach zodpovedá skutočnosti a súd si osvojil tento skutkový stav, z ktorého vychádzali orgány verejnej správy pri rozhodovaní, ktorý nepovažuje za potrebné v odôvodnení tohto rozhodnutia bližšie popisovať.

45. Rozhodnutie stavebného úradu vychádza zo statického posudku vypracovaného T.. A. B., ako aj zo statického posudku vyhotoveného J.. P. C. a J.. C. A., ktorý bol odkontrolovaný J.. C. M., autorizovaným stavebným inžinierom, z ktorých podkladov vyplýva, že rekonštrukcia rodinného domu stavebníkov nemôže spôsobiť statické problémy, či ohrozovať mechanickú odolnosť a stabilitu vedľajšieho rodinného domu žalobcu.

46. Podstatná časť argumentácie žalobcu v žalobe, ale aj na pojednávaní, smerovala k tomu, že pri rekonštrukčných prácach došlo k poškodeniu rodinného domu žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal, že pri realizácii dodatočne povolenej stavby došlo ku vzniku škôd, trhlín atď., toto presahuje rámec správneho súdneho konania. Samotný žalobca na pojednávaní uviedol, že rekonštrukčné práce sú už dokončené, resp. ďalší účastník sa vyjadroval, že na 90%, keď zostáva dokončiť zateplenie, oplotenie a iné práce nie priamo súvisiace s hlavnou stavbou. To, či nejaké škody vznikli pri realizovaní rekonštrukčných prác,

či je daná príčinná súvislosť medzi prasklinami na dome žalobcu s vykonávaním rekonštrukčných prác, eventuálne otázka výšky škody a jej náhrady môže byť predmetom občianskoprávneho konania na civilnom súde.

47. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadny zo žalobných bodov nie je relevantný privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle petitu správnej žaloby. Stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení predmetnej stavby rozhodol v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami stavebného zákona. Stavebníci predložili potrebné podklady k rozhodnutiu, na základe ktorých bolo možné stavbu dodatočne povoliť. Z podkladov, ktoré mal k dispozícii stavebný úrad, ako aj žalovaný v rámci odvolacieho konania, a to projektovú dokumentáciu a statické posudky, nevyplývali žalobcom tvrdené skutočnosti, naopak z ich záverov bolo zrejmé, že stavba nemôže mať negatívny dopad na rodinný dom žalobcu. V zhode so stanoviskom žalovaného, správny súd konštatuje, že stavebným orgánom neprináleží spochybňovať záver a spôsob vyhotovenia statického posudku. Stavba musí byť zrealizovaná v zmysle projektovej dokumentácie, pričom v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad v bodoch 1 („stavba bude uskutočnená v súlade s projektovou dokumentáciou stavby overenou stavebným úradom v stavebnom konaní k tomuto rozhodnutiu;...“) a 9 („stavebník pri vykonávaní prác na dokončovaní stavby prijme z hľadiska ich technologického postupu také opatrenia, aby došlo k predchádzaniu prípadného poškodzovania susedných nehnuteľností.“) zapracoval podmienky realizácie stavby, za dodržania ktorých, by nemalo dochádzať ku škodám, avšak otázka vzniku škôd, preukázania príčinnej súvislosti s vykonávaním rekonštrukčných prác, ako už bolo vyššie uvedené presahuje rámec kompetencie stavebných orgánov. V prípade, ak medzi účastníkmi konania zostane spornou otázkou, či k poškodeniu rodinného domu žalobcu došlo v dôsledku rekonštrukcie susedného domu dodatočne povolenou stavbou, rozhodovať o spore a o náhrade škody prislúcha civilnému súdu.

48. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 13.02.2018. K správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného žalobca pripojil posudok znalca F.. J.. W. V., E.. vyhotovený dňa 19.04.2018. Jedná sa teda o dôkaz, ktorý bol zabezpečený až po právoplatnom skončení konania o dodatočnom povolení stavby. V súlade s § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd preto posudzoval, či žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané tak, zodpovedá skutkovému stavu zistenému v relevantnom čase.

49. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom sám môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 SSP). V súlade s § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Správny súd nerozhodol, že navrhnutý dôkaz novým znaleckým posudkom predloženým žalobcom vykoná, pretože to nepovažoval za potrebné na rozhodnutie vo veci (§ 121 ods. 1, 2 SSP). Navyše, aby správny súd pristúpil k vykonaniu dokazovania je nutné, aby takýto dôkazný prostriedok spĺňal zákonom stanovené podmienky. Žalobcom predložený znalecký posudok je potrebné považovať za súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ak takýto dôkazný prostriedok má byť použitý pre účely znaleckého dokazovania v súdnom konaní, musel by obsahovať doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, na subsidiárne použitie, ktorého odkazuje ustanovenie § 25 SSP. Keďže tento znalecký posudok zákonom vyžadovanú doložku neobsahuje, nemožno vykonať takýto dôkaz rovnakým spôsobom, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

50. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v čase rozhodovania správneho súdu, boli rekonštrukčné práce na stavbe rodinného domu ukončené, s výnimkou oplotenia a iných dokončovacích prác. Správny súd nezistil pochybenie žalovaného a stavebného úradu pri rozhodovaní o dodatočnom povolení stavby. Stavebný úrad zabezpečil v dostatočnom rozsahu podklady pre vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Správne posúdil aj otázku verejného záujmu, keď dospel k záveru, že legalizácii stavby nebráni rozpor s verejným záujmom. Žalovaný svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil, pričom správny súd sa nestotožňuje s tvrdením v žalobe o nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Odôvodnenie zodpovedá ustanoveniu § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Otázka vzniku škody, zodpovednosti za jej vznik, príčinnej súvislosti s realizáciou dodatočne povolenej stavby presahuje rámec tak správneho, ako aj súdneho preskúmavacieho konania.

51. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

52. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 a contr. SSP.

53. Aplikujúc ustanovenie § 169 SSP správny súd ďalším účastníkom konania voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im uložil správny súd. Zároveň nepodali ani návrh na náhradu ďalších trov, u ktorých by súd posudzoval možnosť ich priznania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (napr. ak by išlo o šikanóznu žalobu, o ktorú v danom prípade evidentne nešlo, žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo je realizovaním uplatnenia jeho práva na súdnu ochranu). Z rovnakých dôvodov správny súd nerozhodol podľa § 168 SSP o priznaní náhrady trov konania úspešnému žalovanému voči žalobcovi, pretože by to nebolo možné vzhľadom na okolnosti danej veci od žalobcu spravodlivo požadovať.

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.