Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-3-2018.pdf
PDF · 134.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Cb/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31383408, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO: 36853186, proti žalovanej: E. T., C.. Č., W.. XX.XX.XXXX, F. H. V., Ľ. Š. XXXX/X-X, v spore o zaplatenie sumy 649,82 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 649,82 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 07.06.2017 až do jej zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu iniciujúcim upomínacie konanie podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 24.07.2018 ako súdu kauzálne príslušnému na takéto konanie (ďalej len „upomínací súd“), sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 649,82 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 07.06.2017 až do jej zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur, ako aj náhrady trov konania.
2.1.1. Odôvodnil ju tým, že dňa 17.03.2014 uzavrel žalobca ako poisťovňa so žalovanou ako finančnou agentkou v súlade s § 652 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) zmluvu o finančnom sprostredkovaní (ďalej len „ZFS“), na základe ktorej sa žalovaná zaviazala realizovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv v oblasti poisťovníctva v rozsahu stanovenom zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoFSaFP“) a žalobca sa zaviazal vyplácať žalovanej províziu. V danom právnom vzťahu mala žalovaná postavenie podnikateľa (§ 2 ods. 5 ZoFSaFP). 2.1.2. Podľa čl. 3 ods. 6 ZFS: „Poisťovňa a stavebná sporiteľňa sú povinné poskytnúť finančnému agentovi provízie, prípadne iné peňažné plnenia (odmeny), za podmienok uvedených v províznom a odmeňovacom poriadku poisťovne a v províznom a odmeňovacom poriadku stavebnej sporiteľne (ďalej sú spoločne označované aj ako „provízne poriadky“). Provízie sa vyplácajú v lehotách určených v províznych poriadkoch, ktoré zároveň určujú aj spôsob výplaty provízie. Spôsob výplaty provízie môže byť v províznom poriadku viazaný na obchodné výsledky finančného agenta alebo obchodnej skupiny, v rámci ktorej finančný agent pôsobí.“ 2.1.3. Podľa čl. 8 ods. 5 písm. b) bod v) ZFS: „Ukončením tejto zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán podľa tejto zmluvy a prípadných dodatkov k tejto zmluve, vrátane práva finančného agenta na províziu prípadne iné obdobné plnenie, s výnimkou povinnosti vrátiť poisťovni príslušnú
neprináležiacu províziu, resp. storno províziu, na ktorú jej vzniklo právo v zmysle províznych poriadkov bez ohľadu na to, či nárok na storno províziu vznikol počas platnosti tejto zmluvy alebo po jej zániku, a to vo výške určenej v províznych poriadkoch; poisťovňa vyzve finančného agenta na zaplatenie storno provízií, pričom pre doručovanie tejto výzvy platí úprava podľa článku 10 ods. 6 tejto zmluvy.“ 2.1.4. Citujúc ustanovenia § 660 ods. 2, § 662 ods. 1, 2 a 3 ObZ uviedol, že ObZ rozlišuje pojem „uzavretie obchodu“ (napr. § 652 ods. 1, § 659a ObZ) a pojem „uskutočnenie obchodu“ (napr. § 662 ObZ), ktorým odlišuje jednak časovo a jednak funkčne rôzne právne skutočnosti. Uzavretie obchodu predstavuje vznik zmluvného vzťahu, pričom uskutočnenie obchodu nastáva až realizáciou jeho spoločensko-ekonomického účelu (kauzy), t. j. dosiahnutím cieľa, ktorý bol dôvodom pre uzavretie daného obchodu. Z toho zároveň vyplýva, že uzavretie obchodu spravidla predchádza jeho uskutočneniu. Riziko zastúpeného (žalobcu) spojené s vyplatením provízií pred uskutočnením obchodu zákonodarca kompenzuje inštitútom zániku nároku na províziu podľa § 662 ods. 1 ObZ a príkazom obchodnému zástupcovi (žalovanej), aby vrátila vyplatenú províziu, resp. jej časť, ak nárok na províziu zanikol. Obchod medzi poistníkom (klientom) a žalobcom, dojednaný sprostredkovateľom sa uskutočňuje kontinuálne, postupne a dlhodobo, kde na jednej strane poskytuje poisťovňa počas celej platnosti poistenia poistné krytie prijatého rizika klienta (spočívajúce v tom, že ak dôjde k poistnej udalosti počas poskytovania krytia, poisťovňa plní poistné plnenie) a na druhej strane poistník počas celej doby platnosti poistenia platí poistné. Ide teda o dlhodobé a postupné plnenie záväzkov zmluvných strán poistnej zmluvy. Celý „obchod“ je však úplne uskutočnený až po dožití sa poisteného dňa konca poistenia, t. j. dňa poistnej udalosti alebo smrti poisteného ako poistnej udalosti, v dôsledku čoho je poistenému alebo inej oprávnenej osobe vyplatené poistné plnenie ako súčasť spoločensko- ekonomického účelu poistenia. Žalobca si so žalovanou v prospech žalovanej v súlade s § 662 ods. 3 ObZ dohodli vrátenie alikvotnej časti vyplatenej provízie [čl. 8 ods. 5 písm. b) bod v) ZFS v nadv. na provízny poriadok] v závislosti na skutočnom trvaní dojednaného obchodu. 2.1.5. Podľa čl. (§) 5 ods. 1 Provízneho poriadku: „Ak dôjde k zániku poistnej zmluvy pred uplynutím obdobia, za ktoré bola vyplatená provízia, prináleží VFA alikvotná časť z tejto provízie zodpovedajúca dobe trvania poistnej zmluvy v rámci tohto obdobia. Ak dôjde k zmene poistnej zmluvy pred uplynutím obdobia, za ktoré bola vyplatená provízia, prináleží VFA alikvotná časť z tejto provízie zodpovedajúca dobe trvania pôvodnej verzie poistnej zmluvy v rámci tohto obdobia. Zvyšnú časť vyplatenej provízie je poisťovňa oprávnená odrátať (stornovať) od ďalších provízií, resp. iných odmien, na ktoré vznikol VFA nárok.“ 2.1.6. Podľa čl. (§) 5 ods. 2 Provízneho poriadku: „Pokiaľ dôjde k zániku poistnej zmluvy a zároveň bolo v tomto čase zaplatené DMMP [dohodnuté minimálne mesačné poistné pri produkte ŽP07 (investičné životné poistenie)] alebo mesačné poistné (MP pre ostatné produkty životného poistenia) za obdobie kratšie ako 36 mesiacov od vzniku nároku na výplatu príslušnej provízie pri zaniknutej poistnej zmluve, je poisťovňa oprávnená odrátať ako storno províziu nižšie uvedený podiel z príslušnej provízie. Pokiaľ je ku dňu zániku poistnej zmluvy zaplatené DMMP/MP za obdobie počnúc vznikom nároku na príslušnú províziu pri zaniknutej poistnej zmluve:
- nižšie ako 01 DMMP/MP je podiel vo výške 36/36,
- nižšie ako 02 DMMP/MP je podiel vo výške 35/36,
- nižšie ako 03 DMMP/MP je podiel vo výške 34/36,
- nižšie ako 04 DMMP/MP je podiel vo výške 33/36,
- nižšie ako 05 DMMP/MP je podiel vo výške 32/36,
- nižšie ako 06 DMMP/MP je podiel vo výške 31/36,
- nižšie ako 07 DMMP/MP je podiel vo výške 30/36,
- nižšie ako 08 DMMP/MP je podiel vo výške 29/36,
- nižšie ako 09 DMMP/MP je podiel vo výške 28/36,
- nižšie ako 10 DMMP/MP je podiel vo výške 27/36,
- nižšie ako 11 DMMP/MP je podiel vo výške 26/36,
- nižšie ako 12 DMMP/MP je podiel vo výške 25/36,
- nižšie ako 13 DMMP/MP je podiel vo výške 24/36,
- nižšie ako 14 DMMP/MP je podiel vo výške 23/36,
- nižšie ako 15 DMMP/MP je podiel vo výške 22/36,
- nižšie ako 16 DMMP/MP je podiel vo výške 21/36,
- nižšie ako 17 DMMP/MP je podiel vo výške 20/36,
- nižšie ako 18 DMMP/MP je podiel vo výške 19/36,
- nižšie ako 19 DMMP/MP je podiel vo výške 18/36,
- nižšie ako 20 DMMP/MP je podiel vo výške 17/36,
- nižšie ako 21 DMMP/MP je podiel vo výške 16/36,
- nižšie ako 22 DMMP/MP je podiel vo výške 15/36,
- nižšie ako 23 DMMP/MP je podiel vo výške 14/36,
- nižšie ako 24 DMMP/MP je podiel vo výške 13/36,
- nižšie ako 25 DMMP/MP je podiel vo výške 12/36,
- nižšie ako 26 DMMP/MP je podiel vo výške 11/36,
- nižšie ako 27 DMMP/MP je podiel vo výške 10/36,
- nižšie ako 28 DMMP/MP je podiel vo výške 09/36,
- nižšie ako 29 DMMP/MP je podiel vo výške 08/36,
- nižšie ako 30 DMMP/MP je podiel vo výške 07/36,
- nižšie ako 31 DMMP/MP je podiel vo výške 06/36,
- nižšie ako 32 DMMP/MP je podiel vo výške 05/36,
- nižšie ako 33 DMMP/MP je podiel vo výške 04/36,
- nižšie ako 34 DMMP/MP je podiel vo výške 03/36,
- nižšie ako 35 DMMP/MP je podiel vo výške 02/36,
- nižšie ako 36 DMMP/MP je podiel vo výške 01/36. Príslušné podiely sú uvedené priamo v províznom poriadku. Zároveň, ak má poistná zmluva dohodnuté bežné platenie poistného s inou ako mesačnou frekvenciou, mesačným poistným sa rozumie podiel dohodnutého bežného poistného a počtu mesiacov, na ktoré sa bežné poistné vzťahuje [čl. (§) 5 ods. 3 provízneho poriadku]. 2.1.7. Poistné zmluvy, na ktorých žalovanej pre jednotlivé vyhodnocované obdobia vznikala brutto provízia a storno provízia sa v províznom liste uvádzali v riadku „Celková suma brutto zúčtovaných provízií“. V stĺpci „Celková provízia“ je uvedené aj presné vyčíslenie provízií a storno provízií, na ktoré vznikol nárok žalovanej, resp. poisťovni z poistných zmlúv uvedených v stĺpci „č. PZ“. Stĺpec „Produkt“ určuje druh poistenia - napr. ZP06 označuje investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok. 2.2.1. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 21.03.2014 a 26.05.2014 osobitnú zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny, ktorej predmetom je v zmysle čl. I určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky, vrátenia a ďalších práv a povinností zmluvných strán (ďalej len „ZoNO“). Platnosť ZoNO bola viazaná na existenciu zmluvy o finančnom sprostredkovaní (čl. VIII ods. 3 písm. c) ZoNO). 2.2.2. Nábehová odmena je svojou povahou províziou za obchodné zastúpenie, viazanou na počet uzavretých obchodov (§ 659 ods. 1 in fine ObZ), t.j. podlieha režimu zániku nároku na províziu v zmysle § 662 ObZ. Jej účelom je podporiť novoprijatých finančných agentov pri ich obchodnej činnosti podľa zmluvy o sprostredkovaní a motivovať ich k dosahovaniu stabilnej produkcie v podobe obchodov uzavretých v prospech žalobcu. Podľa čl. IV ods. 1 ZoNO z 26.05.2014: „Finančnému agentovi vzniká nárok na mesačnú nábehovú odmenu vo výške podľa článku III tejto zmluvy, ak k poslednému kalendárnemu dňu sledovaného mesiaca splní produkčné podmienky stanovené nábehovým plánom tvoriacim Prílohu č. 1 tejto zmluvy aspoň v minimálnom rozsahu určenom týmto plánom pre daný mesiac a mesačný príjem finančného agenta neprevyšuje sumu 600,- eur.“ Nábehová odmena sa vyplácala mesačne (čl. III ZoNO) a bola rovná rozdielu, ktorý vznikol odpočítaním mesačného príjmu finančného agenta od sumy 600,- eur. Vrátenie nábehovej odmeny (zánik nároku obchodného zástupcu na províziu podľa § 662 ObZ) je upravený tak, že finančný agent je v zmysle čl. VII ods. 1 ZoNO z 26.05.2014 povinný vrátiť: a) 100 % z celkovo vyplatených nábehových a nadštandardných odmien: i. v prípade, ak v období dvoch rokov od prvého dňa prvého sledovaného mesiaca dôjde k stornovaniu viac ako 30 % zo všetkých poistných zmlúv v oblasti životného poistenia, ktorých sprostredkovanie sa finančnému agentovi započítalo na splnenie produkčných podmienok stanovených prílohami k tejto zmluve. Stornovaním poistnej zmluvy podľa tohto článku sa rozumie zánik poistnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu. Percentuálny podiel stornovaných zmlúv životného poistenia sa vypočíta ako podiel produkčnej hodnoty stornovaných zmlúv životného poistenia k produkčnej hodnote všetkých zmlúv životného poistenia, ktoré sa finančnému agentovi započítali na splnenie produkčných podmienok stanovených prílohami k tejto zmluve ii. v prípade, ak v období dvoch rokov od uzatvorenia tejto zmluvy vyjde najavo, že vyhlásenie finančného agenta podľa článku IV. ods. 8 a článku IV. ods. 9 tejto zmluvy nebolo v čase jej uzatvorenia pravdivé, iii. v prípade, ak do uplynutia šiesteho sledovaného mesiaca dôjde k zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní, a to bez ohľadu na dôvod zániku zmluvy, b) 75 % z každej mesačnej vyplatenej nábehovej alebo nadštandardnej odmeny, ak zmluva o finančnom sprostredkovaní z akéhokoľvek dôvodu zanikne v období od začiatku siedmeho do skončenia dvanásteho sledovaného mesiaca,
c) 50 % z každej mesačnej vyplatenej nábehovej alebo nadštandardnej odmeny, ak zmluva o finančnom sprostredkovaní z akéhokoľvek dôvodu zanikne v období jedného roka nasledujúceho po poslednom sledovanom mesiaci. 2.2.3. Podľa čl. VII ods. 2 ZoNO z 21.03.2014: „Finančný agent je povinný vrátiť odmenu vo výške stanovenej podľa predchádzajúcich odsekov na provízne účty vedené poisťovňou a stavebnou sporiteľňou, v pomere, v akom mu boli poisťovňou a stavebnou sporiteľňou podľa článku V ods. 2 tejto zmluvy vyplatené. Titulom vrátenia nábehových odmien si voči žalovanej uplatňuje sumu 470,87 eura. Nárok žalobcu na vrátenie uplatnenej sumy vznikol podľa čl. VII. odsek 1 písm. a) bod i) zmluvy o nábehovej odmene, t.j. z dôvodu stornovania viac ako 30 % poistných zmlúv v životnom poistení uzatvorených v sledovanom nábehovom období do uplynutia 24 mesiacov od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu (keďže storno kvóta je 64,70 %, vznikol nárok žalobcu na 100 % z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny, ktorý predstavuje 470,87 eura). 2.3. ZFS zanikla odstúpením od zmluvy z 21.07.2016 zo strany žalobcu. Účinky odstúpenia od zmluvy nastali okamihom doručenia odstúpenia finančnému agentovi, t.j. k 26.08.2016 (čl. 8 ods. 4 ZFS). 2.4. Dňa 30.01.2017 uznala žalovaná svoj dlh voči žalobcovi písomným Uznaním záväzku podľa § 323 ObZ. Dlh bol uznaný čo do výšky 866,59 eura, ako aj čo do dôvodu - dlh vznikol z titulu nevrátenia neprináležiacej provízie podľa zmluvy o FS zo dňa 17.03.2014 a príslušného Provízneho poriadku žalobcu a z dôvodu nevrátenia neprináležiacej nábehovej odmeny podľa zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny. Žalovanej bol v súvislosti s uznaním jej záväzku zároveň poskytnutý splátkový kalendár na sumu uvedenú v uznaní záväzku, t.j. na 866,59 eura, v zmysle ktorého mala žalovaná splatiť svoj dlh na účet žalobcu v dvanástich po sebe nasledujúcich mesačných splátkach počnúc dňom 20.02.2017, a to nasledovne: 20.02.2017 sumu 72,28 eura, 20.03.2017, 20.04.2017, 20.05.2017, 20.06.2017, 20.07.2017, 20.08.2017, 20.09.2017, 20.10.2017, 20.11.2017, 20.12.2017 a 20.01.2018 po 72,21 eura, spolu 866,59 eura. 2.5. Žalovaná svoj dlh čiastočne plnila z poskytnutého splátkového kalendára nasledovne: 28.02.2017 sumu 72,28 eura, 21.04.2017 sumu 72,28 eura a 06.06.2017 sumu 72,21 eura. Pohľadávka žalobcu predstavovala k 23.07.2018 sumu spolu vo výške 649,82 eura, pozostávajúcu z: neprináležiacich odmien 178,95 eura, nábehovej odmeny 470,87 eura. 2.6. Uplatnený úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 369 ods. 1, 2 ObZ a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskoršieho predpisu (ďalej len „NV“) stanovený vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov (spolu 9 % p.a.). Keďže žalovaná do dnešného dňa svoj peňažný záväzok celkom neuhradila, žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 649,82 eura od 07.06.2017 do zaplatenia. 2.7. Právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odôvodnil poukazom na § 369c ods. 1 ObZ vo výške 40,- eur v zmysle § 2 NV.
3. Proti platobnému rozkazu, ktorý upomínací súd v uvedenej veci podľa návrhu na vydanie platobného rozkazu vydal 06.08.2018 pod sp. zn. 20Up/489/2018, podala žalovaná včas odpor s odôvodnením vo veci samej podaním doručeným uvedenému súdu 23.08.2018. V jeho odôvodnení uviedla, že z opatrnosti podáva námietku premlčania. Platobný rozkaz žiada zamietnuť v celom rozsahu. Žiada súd, aby z moci mu pridelenej preskúmal zmluvu o finančnom sprostredkovaní a určil neprijateľné podmienky.
4. Včasným podaním odporu žalovanou s vecným odôvodnením došlo s poukazom na § 11 ods. 5 ZoUK ex lege k zrušeniu platobného rozkazu.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej danom podaním zaevidovaným do ESS 26.10.2018, ktorým na výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovať v konaní, sa zároveň vyjadril k podanému odporu, žiadajúc ním žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 5.1. Uviedol, že žalovaná sa v odpore ad absurdum dovoláva premlčania uplatneného práva na vrátenie neprináležiacich odmien vyplatených žalovanej. Vo vzťahu založenom ZFS, poukazujúc na § 2 ods. 5 ZoFSaFP a čl. 10 ods. 8 ZFS mala žalovaná postavenie podnikateľa, a preto ZFS je obchodným záväzkovým vzťahom. V zmysle § 261 ods. 1 ObZ sa obligatórne uplatní úprava ObZ ako lex specialis k všeobecnej úprave obsiahnutej v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Už zo ZFS vyplýva použitie ustanovení ObZ za predpokladu, že sa zmluvné strany nedohodli inak. Ak by aj bolo dohodnuté použitie ustanovení OZ, tak to ešte neznamená, že žalovaná je v postavení spotrebiteľa. V zmysle § 397 ObZ sa nárok na vrátenie neprináležiacich odmien vyplatených žalovanej premlčí v lehote štyroch rokov odo dňa zániku prvej poistnej zmluvy,
ktorej uzavretie sprostredkovala pre žalobcu žalovaná. Keďže k zániku prvej poistnej zmluvy došlo dňa 18.08.2015 a žaloba bola na súde podaná dňa 24.07.2018, k uplatneniu práva došlo včas, t.j. v zákonnej štvorročnej premlčacej dobe. Námietka premlčania je preto neopodstatnená. 5.2. Citujúc ust. § 267 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konštatoval, že základnou podmienkou pre zrušenie platobného rozkazu je podanie odporu, ktorý už pri podaní musí obsahovať vecné odôvodnenie vo veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Žalovaná je povinná uviesť také skutočnosti, ktoré spochybňujú žalobcom uplatnený nárok. Nepostačuje iba konštatovanie, že s platobným rozkazom nesúhlasí. Žalovaná uviedla len to, že nárok neuznáva v celom rozsahu a z opatrnosti podáva námietku premlčania, žiada o posúdenie zmluvy z hľadiska obsahu neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedenie všeobecných tvrdení o neopodstatnenosti nároku nespĺňa podmienku vecného odôvodnenia odporu. Žalovanou v odpore uvádzané skutočnosti nespochybňujú opodstatnenosť a dôvodnosť samotnej povinnosti uloženej platobným rozkazom a jej podanie nespĺňa vyššie uvedené zákonné požiadavky, nakoľko v ňom absentuje odôvodnenie vo veci samej, a preto bolo potrebné takýto odpor odmietnuť v súlade s § 267 ods. 2 CSP.
6. Nakoľko žalobca prostredníctvom svojho zástupcu vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej súčasne podal návrh na pokračovanie v konaní, podaním upomínacieho súdu z 08.11.2018 bola táto vec s poukazom na § 14 ods. 3 ZoUK postúpená tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie (§ 12 až § 14 CSP).
7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uvedenom pod bodom 5. danom podaním z 10.12.2018 uviedla: 7.1. So žalobcom uzatvorila nasledovné zmluvy: ZFS (zo 17.03.2014), kde sa zaviazala podľa čl. 2, že bude činnosť vykonávať výhradne v mene poisťovne a na jej účet. V čase podpisu zmluvy nebola registrovaná v registri finančných agentov a poradcov, táto registrácia bola platná až od 21.03.2014. Uvedené dokazuje, že zmluva bola uzatvorená podľa § 774 OZ, aj keď žalobca zámerne použil § 513 ObZ. Zámer vidí v tom, že ObZ stanovuje premlčaciu dobu na 4 roky, čo je výhodnejšie pre žalobcu. Takisto OZ poskytuje zvýšenú ochranu spotrebiteľovi, čo žalobca chcel obísť. Žiadala, aby súd z jemu pridelenej moci zmluvu podrobil kontrole a určil presne neprijateľné podmienky. Nakoľko má za to, že táto zmluva bola zmluvou závislou so ZoNO zo 17.03.2014 (zrejme správne ZoNO z 21.03.2014 pozn. súdu), ktorá zanikla dňom uzavretia ZoNO z 26.05.2014, bola táto platná a účinná do 31.05.2015. ZoNO podpísala zároveň so ZFS dňa 17.03.2014, aj napriek tomu, že stále nebola finančný agent, žalobca zámerne použil § 269 ObZ. 7.2. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že podpísala splátkový kalendár, ktorý jej žalobca poslal na podpis. Tento z nevedomosti podpísala, pritom nevedela, o aké provízie sa jedná. Žalobca jej poslal list, v ktorom si vyčíslil pohľadávku voči nej, bez ďalších príloh, akým by mohli byť vyúčtovania, z ktorých by bolo zrejmé, o aké provízie ide. Neposlal ani faktúru, ktorú by z daňového hľadiska mohla zaúčtovať v účtovníctve. Nakoľko príjmy z tejto činnosti v riadku príjmy z činnosti sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou, riadne v daňových priznaniach v rokoch 2014 a 2015 zdanila, považuje za absurdné tieto zdanené príjmy znova vrátiť. Žiadny zákon, dokonca ani smernica č. 86/653/EHS konkrétne čl. 11, ktorá právne upravuje postavenie nezávislých obchodných zástupcov, neprikazuje vrátenie odmeny pri úspešne uzatvorenom obchode. 7.3. Žalobca jej poskytol odmeny za vykonanú sprostredkovateľskú činnosť, ktorej výsledkom boli úspešne uzatvorené zmluvy, ktoré trvali minimálne 1 rok a viac, čo znamená, že žalobca z týchto zmlúv profitoval. Žalobca dokonca tvoril rezervný fond, ktorý bol určený na krytie straty v prípade, že zmluvy po čase zaniknú. Žalobca pokutuje samotných klientov, keď sú nútení okolnosťami či už finančnými alebo zdravotnými zrušiť zmluvy. Tieto pokuty sa pohybujú v rozpätí najmenej 50,- eur nahor, čo je klientovi objasnené len vo všeobecnom cenníku nachádzajúcom sa na web stránke žalobcu alebo pobočkách. Konkrétne to môže vyzerať tak, že pri stavebnom sporení klient vkladá finančné vklady, počiatočný vklad bol znížený o poplatok za uzatvorenie zmluvy tento sa pohybuje vo výške cca 50,- eur, je povinný platiť mesačné poplatky za správu účtu, pričom s financiami nemá možnosť disponovať, ročný kreditný úrok sa pohybuje vo výške do 1,- eura a nakoniec pri okolnostiach, keď tieto financie potrebuje, musí zaplatiť pokutu za zrušenie sporenia cca 50,- eur. Klient za rok prišiel o veľkú časť financií, sprostredkovateľ nemá v konečnom dôsledku žiadne ohodnotenie za už vykonanú prácu, z tohto príjmu v minulosti uhradil daň 19 % a ešte sa musí pred súdom brániť. Žalobca naopak nenesie žiadne riziko, aj po štyroch rokoch vymáha vyplatené odmeny s príslušným úrokom od sprostredkovateľa, použije vytvorený rezervný fond a pokračuje v činnosti ďalej bez finančnej škody.
7.4. Žiadať už vyplatené odmeny od sprostredkovateľov v plnej výške považuje za konanie, ktoré sa prieči dobrým mravom. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 7.5. Z uvedených dôvodov, s poukazom na premlčaciu dobu podľa § 101 OZ, ktorá je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, náhrada trov konania sa žiadnemu z účastníkov nepriznáva.
8. Žalovaná podaním doručeným súdu 20.02.2019 požiadala o „odročenie pojednávania vytýčeného na 27.02.2019“ z dôvodu mimosúdnych rokovaní o prípadnom urovnaní tohto sporu. Ďalej v ňom uviedla, že ak by sa tunajší súd rozhodol z akéhokoľvek dôvodu tejto žiadosti nevyhovieť a pojednávanie sa uskutoční, tak sa pridržiava svojej doposiaľ uvedenej argumentácie, na ktorú poukázala vo vyjadrení k žalobe z 10.12.2018.
9. Súd na predbežnom prejednaní sporu 27.02.2019, po ukončení ktorého následne otvoril pojednávanie, konal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu žalobcu (ten svoju neúčasť písomne ospravedlnil podaním doručeným súdu 25.02.2019 z dôvodu kolízie pojednávaní a v záujme hospodárnosti konania, vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti s tým, že zotrváva na svojich doterajších písomných vyjadreniach) a aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa na predbežné prejednanie sporu nedostavila napriek tomu, že žalovanej bolo prípisom z 20.02.2019 oznámené, že súd jej žiadosť „o odročenie pojednávania“ neakceptuje z dôvodu, že ňou uvádzaný dôvod, ktorého existenciu ničím nepreukázala, nepovažuje za dôvod dôležitý pre odročenie.
10. V prvom rade súd uvádza, že sa nestotožnil so žalobcom navrhovaným postupom navrhovaným v podaní zmienenom pod bodom 5 (5.2.) požadujúcim s ohľadom na obsah odporu žalovanej, tento odmietnuť z dôvodu nedostatku jeho vecného odôvodnenia. V danom prípade podľa názoru súdu tento odpor obsahuje v nevyhnutnej (hraničnej) miere prvky napĺňajúce pojem vecného odôvodnenia v tom, že dôvodom požadovaného zamietnutia žaloby má byť námietka premlčania a nepriamo dovolávanie sa aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na daný zmluvný vzťah v súvislosti s požadovaným preskúmaním ZFS súdom a určením neprijateľných podmienok. Na uvedenom závere nič nemení fakt, že obe uvádzané skutočnosti (námietka a požiadavka) sú v celom rozsahu nedôvodné.
11. Nebolo sporné, že medzi o. i. aj žalobcom ako poisťovňou a žalovanou ako finančným agentom bola uzatvorená dňa 17.03.2014 Zmluva o finančnom sprostredkovaní (ZFS). Tiež nebolo sporným, že boli uzavreté aj Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny pre viazaného finančného agenta (ZoNO) dňa 21.03.2014 a 26.05.2014. Pokiaľ ide o ZFS a ZoNO z 21.03.2014, obe tieto boli žalovanou podpísané už dňa 10.03.2014, ako je to zrejmé z uvedených zmlúv, v rozpore s čím nie je ani vyjadrenie žalovanej v podaní zmienenom pod bodom 7., že ich podpisovala súčasne.
12. Nesporným tiež bolo, že daný zmluvný vzťah zanikol dňom 26.08.2016 na základe odstúpenia žalobcu listom z 21.07.2016 z dôvodu nedostatočného výkonu [čl. 8 ods. 1 písm. c) ZFS], ktoré bolo žalovanej doručené práve dňa 26.08.2016.
13. Sporným bol charakter vzťahu založeného týmito zmluvami, či tento vzťah má charakter obchodnoprávny (tvrdené žalobcom) alebo občianskoprávny dokonca s charakterom spotrebiteľského vzťahu (tvrdené žalovanou).
14. Tieto zmluvy uzatvárala žalovaná ako fyzická osoba (identifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu). V ZFS je uvádzané jej uzavretie podľa príslušných ustanovení ZoFSaFP a ObZ. V oboch uzatvorených ZoNO je v danej časti uvádzané jej uzatvorenie podľa § 269 ods. 2 ObZ, teda ako inominátnej zmluvy.
15. Žalovanej podľa údajov vyplývajúcich z Registra finančných agentov a finančných poradcov doložených žalovanou vzniklo (na návrh žalobcu) oprávnenie na výkon činnosti viazaného finančného agenta - životné poistenie, neživotné poistenie dňa 21.03.2014 a toto zaniklo 06.09.2016. Toto oprávnenie teda vzniklo v deň uzatvorenia ZoNO z 21.03.2014 a po uzatvorení ZFS. Pritom práve na deň zápisu žalovanej do zoznamu viazaných finančných agentov bola s poukazom na čl. 10 bod 11 ZFS viazaná účinnosť danej zmluvy.
16. Predmetom ZFS definovaným v čl. 1 je finančné sprostredkovanie v oblasti poisťovníctva a stavebného sporenia, a to (pokiaľ ide o poisťovníctvo) predkladanie ponúk na uzavretie poistnej zmluvy, predkladanie návrhov poistnej zmluvy, uzavieranie poistných zmlúv a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo zmene poistnej zmluvy, spolupráca pri správe poistnej zmluvy a spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi z poistnej zmluvy za podmienok a iba v rozsahu dohodnutom v tejto zmluve.
17. Podľa § 2 ods. 1 ZoFSaFP finančným sprostredkovaním je vykonávanie najmenej jednej z týchto činností: a) predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, b) poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby, c) spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňuje, d) spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje. Podľa § 2 ods. 5 ZoFSaFP finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
18. S poukazom na vyššie uvedené, zohľadniac predmet ZFS, ktorá činnosť má charakter zákonom výslovne definovaným ako podnikanie s poukazom na cit. ustanovenie § 2 ods. 5 v spojení s § 2 ods. 1 písm. a), c) a d) ZoFSaFP, keď v čase uzatvorenia ZoNO z 26.05.2014 už žalovaná vlastnila oprávnenie na výkon činnosti viazaného finančného agenta pre žalobcu, konkrétne na výkon životného poistenia a neživotného poistenia, súd uzatvára, že danými zmluvami bol založený medzi žalobcom a žalovanou obchodný záväzkový vzťah spravujúci sa ustanoveniami ObZ a ZoFSaFP, na ktoré zmluvy priamo odkazujú. V ZFS je v jej úvodných ustanoveniach výslovne uvedené, že bola uzatváraná podľa príslušných ustanovení ZoFSaFP a ObZ a aj z čl. 10. bod 8 zmluvy vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že ich záväzkový vzťah (pokiaľ v zmluve nie je dohodnuté inak) sa spravuje ustanoveniami ObZ upravujúcimi zmluvu o obchodnom zastúpení. Rovnako z oboch ZoNO - z ich úvodných ustanovení a aj z ich čl. XI. bod 1 vyplýva ich režim podľa ObZ a v ich úvodných ustanoveniach (ako už súd uviedol) je uvádzané ich uzatvorenie v zmysle § 269 ods. 2 ObZ. Tvrdenia žalovanej o „spotrebiteľskom“ charaktere týchto zmlúv vyznievajú čisto účelovo a vychádzajú prakticky len z toho, ako bola v nich žalovaná ako zmluvná strana identifikovaná, pričom nezohľadňujú ďalšie relevantné skutočnosti vyplývajúce priamo z obsahu zmlúv, v ktorých činnosť, na ktorú sa žalovaná v prospech žalobcu zaviazala, mala nepochybne charakter podnikateľskej činnosti, pričom ich účinnosť - účinnosť oboch zmlúv o finančnom sprostredkovaní, bola viazaná práve na deň zápisu žalovanej do registra viazaných finančných agentov. Žalovaná teda nemala pri uzatváraní a následnom plnení žiadnej z uvedených zmlúv postavenie spotrebiteľa definovaného v § 52 ods. 4 OZ ako osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, keďže cieľom ZFS bolo dojednanie výkonu podnikateľskej činnosti žalovanej ako viazaného finančného agenta vykonávajúceho finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo v zmluve vymedzenom rozsahu pre jednotlivých klientov výhradne pre žalobcu v mene žalobcu a na jeho účet. Súd preto nemal žiadny dôvod podrobovať túto zmluvu prieskumu z hľadísk vyplývajúcich z ust. § 53 a nasl. OZ. Zo strany žalovanej pritom došlo k realizácii činnosti viazaného finančného agenta (uzatváraniu poistných zmlúv, na podklade čoho jej žalobca vyplácal provízie - odmeny) až po tom, ako jej vzniklo oprávnenie na výkon takejto činnosti viazaného finančného agenta - životné poistenie, neživotné poistenie dňa 21.03.2014.
19. S ohľadom na charakter zmluvného vzťahu žalobcu a žalovanej, ktorý bol v súlade s jeho skutočným stavom výslovne a správne podraďovaný pod ust. ObZ a ZoFSaFP aj v uzatvorených zmluvách, nedôvodnou bola aj žalovanou vznesená námietka premlčania, nakoľko režim premlčania sa v prípade vzťahu obchodnoprávneho spravuje ustanoveniami ObZ, podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná (§ 397 ObZ) a ktorá s ohľadom na zákonom vymedzený čas začiatku jej plynutia (§ 391 ods. 1 ObZ), a to kedy žalobcovi v prejednávanom prípade vzniklo voči žalovanej právo na vrátenie vyplatených odmien, resp. ich alikvotnej časti, ešte neuplynula. Žalobca v súvislosti s rozhodnou skutočnosťou pre začiatok plynutia premlčacej doby správne poukázal na to, že k najskoršiemu zániku so žalovanou dojednaných poistných zmlúv došlo k 18.08.2015, kedy konkrétne šlo o zánik poistenia dojednaného poistnou
zmluvou č. XXX/XXXXXX-X (poistník Y. Q.), a to v zmysle § 801 ods. 2 OZ, teda pre nezaplatenie následného poistného, keď od jej zániku až do podania žaloby na súd (24.07.2018) neuplynula 4-ročná premlčacia doba. Dokonca v tomto prípade nedošlo k uplynutiu ani všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 OZ, ak by v danom prípade mal mať (hoc nemal) daný vzťah občianskoprávny charakter, čo len zvýrazňuje nielen nedôvodnosť, ale aj účelovosť daného „prostriedku procesnej obrany“ žalovanej a ešte viac to zvýrazňuje následné riadne uznanie záväzku žalovanou uvádzané nižšie.
20. Dňa 30.01.2017 totiž žalovaná podľa § 323 ObZ uznala svoj dlh voči žalobcovi vo výške 866,59 eura, ktorý jej vznikol z titulu nevrátenia jej neprináležiacej provízie vo výške 395,72 eura podľa ZFS a príslušného Provízneho poriadku a z dôvodu nevrátenia jej neprináležiacej nábehovej odmeny vo výške 470,87 eura podľa ZoNO z 21.03.2014 a prehlásila, že ho splatí na označený bankový účet pod VS: XXXXXXX v 12-ich splátkach so splatnosťou 1. splátky dňa 20.02.2017 vo výške 72,28 eura a zostávajúcich 11. splátkach po 72,21 eura mesačne splatných od 20.03.2017 do 20.01.2018. Tomuto uznaniu žalovanej ako to žalobca dokladoval, predchádzala jeho korešpondencia so žalovanou, ktorá e- mailom zo 17.01.2017 „poďakovala“ za zaslanie vyčíslenia jej dlhu (dlhu za WP, WSS a storno nábehovej odmeny zaslaného žalobcom na žiadosť žalovanej) a požiadala o splátkový kalendár, zdôvodniac to svojimi bližšie konkretizovanými nepriaznivými pomermi. Na to jej žalobca zaslal dňa 17.01.2017 text uznania záväzku obsahujúci aj splátkový kalendár, čo žalovaná podpísala a zaslala žalobcovi. Po uznaní dlhu žalovaná svoj dlh čiastočne splnila, ako je to zrejmé zo skutkových tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe, ktoré žalovaná nerozporovala, keď uhradila: 28.02.2017 sumu 72,28 eura, 21.04.2017 sumu 72,28 eura a 06.06.2017 sumu 72,21 eura, celkovo 216,77 eura. Tým zostala zo žalovanou uznaného dlhu neuhradená časť zodpovedajúca výške žalovanej istiny - 649,82 eura.
21. Podľa § 323 ods. 1 ObZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Podľa § 323 ods. 2 ObZ za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. Podľa § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
22. Uznanie záväzku (dlhu) ako jednostranný úkon dlžníka v písomnej forme, adresovaný veriteľovi, predstavuje jeden zo zabezpečovacích prostriedkov, ktorý zlepšuje procesnú pozíciu žalobcu vymáhajúceho uznanú pohľadávku v spore v tom, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie uznaného dlhu v čase uznania, čím prenáša dôkazné bremeno o prípadnej neexistencii uznaného dlhu (záväzku) na dlžníka (či už preto, že takýto záväzok vôbec nevznikol, alebo že hoc vznikol, že už v čase jeho uznania neexistoval) a súčasne spôsobuje začiatok plynutia novej premlčacej lehoty (§ 407 ods. 1 ObZ).
23. Žalobcom predložené uznanie žalovaného dlhu (žalovanej istiny) žalovanou listinou z 30.01.2017 spĺňa všetky zákonom vyžadované obsahové a aj formálne náležitosti uznania dlhu podľa § 323 ods. 1 ObZ, keď je z neho dostatočne určito zrejmé, aký konkrétny záväzok bol žalovanou uznaný, ktorý je jednoznačne špecifikovaný nielen jeho charakterom ale aj výškou.
24. Žalovaná v spore nielenže nepreukázala, ale ani len neoznačila dôkazy, ktoré by preukázali, že žalobcom uplatnený nárok, predstavujúci časť žalovanou uznaného záväzku, ktorý žalovaná po učinenom uznaní dlhu doposiaľ neuhradila, neexistuje aspoň v nejakej jeho časti (či už preto, že tento vôbec nevznikol, resp. neexistoval už v čase jeho uznania, poprípade mal následne zaniknúť vo väčšom než žalobcom tvrdenom rozsahu) a dokonca ani len neuviedla také konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by takejto možnosti nasvedčovali. Súd vychádzajúci z tohto uznania, mal preto s poukazom na § 192 CSP preukázanú existenciu žalobcom uplatneného nároku vo výške žalovanej istiny, keďže v spore nevyšiel najavo opak. Tvrdenia žalovanej v duplike (podaním z 10.12.2018, že ho podpísala z nevedomosti) súd hodnotí opäť ako len čisto účelový spôsob jej obrany bez právnej relevancie, aj s ohľadom na doložený obsah tomu predchádzajúcej e-mailovej komunikácie žalobcu a žalovanej, z ktorej je jednoznačné, že žalovaná nijakým spôsobom nespochybňovala žalobcom zaslané vyčíslenie jej dlhu, dokonca za zaslanie jeho vyčíslenia na jej vyžiadanie poďakovala a žiadne výhrady voči nemu nevzniesla. Zo strany žalovanej došlo k uznaniu okrem spôsobu vyplývajúceho z ust. § 323 ods. 2 ObZ aj ďalším samostatným spôsobom vyplývajúcim z § 407 ods. 3 ObZ konkludentným prejavom jej vôle tým, že ňou uznaný
záväzok začala (hoc oneskorene) splácať, keď zaplatila celkovo 3 splátky, čím došlo k jeho čiastočnému zániku a jeho poníženiu na žalovanú istinu.
25. Preto súd žalobe ohľadne sumy 649,82 eura, predstavujúcej žalovanou žalobcovi doposiaľ nevrátenú časť provízií vo výške 178,85 eura a nábehovej odmeny v celej žalobcom vyplatenej výške tejto odmeny
- 470,87 eura, na ktoré v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok podľa ZFS a ZoNO žalovaná stratila nárok, s poukazom na § 662 ObZ a naplnenie zmluvne dohodnutých predpokladov pre vrátenie už uhradených provízií v žalobcom uplatnenom rozsahu, vyhovel.
26. Zároveň súd v celom rozsahu priznal žalobcovi voči žalovanej aj uplatnené úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 649,82 eura s poukazom na § 340 ods. 2 ObZ, počnúc uplatneným dňom 07.06.2017 (odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalovaná uhradila poslednú splátku) až do zaplatenia uvedenej sumy, keď za obdobie, za ktoré si ich žalobca uplatnil, bola už žalovaná nepochybne v omeškaní s jej vrátením (zaplatením), vychádzajúc pokiaľ ide o ich výšku z ust. § 369 ods. 2 ObZ v spojení s § 1 ods. 2 NV (nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. v znení nariadenia vlády č. 303/2014 Z. z.).
27. Súd s poukazom na § 369c ods. 1 ObZ a § 2 NV priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
28. S ohľadom na plný úspech žalobcu v tomto spore, súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP, postupujúc podľa § 255 CSP, priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.