Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-38-2018.pdf
PDF · 95.92 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária REVELANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: Y. B., C.. XX.XX.XXXX, S. W. XX, XXX XX W., o zaplatenie 2 300,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti 50,- € sa z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 202,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 252,70 € od 01.05.2018 do 30.09.2018, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 202,70 € od 02.10.2018 do zaplatenia, ktorú súd povoľuje žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške 70,- € na účet žalobcu s tým, že prvá splátka je splatná do 20.dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok a každá ďalšia splátka vždy do 20.dňa nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.05.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 300,- €, spolu s úrokom vo výške 1812,56 €, úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 2 300,- € od 01.05.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 300,- € od 01.05.2018 do zaplatenia, bankových poplatkov vo výške 49,55 € a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a sadzobník poplatkov žalobcu. Žalovaný svojim podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 2 300,- €. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru, žalobca v zmysle § 565 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil dňa 31.08.2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný dlžnú sumu z úveru neuhradil, a to ani len sčasti.
3. Súd žalovanému zaslal žalobu aj s prílohami, ktoré osobne prevzal dňa 07.09.2018. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
4. Podaním doručeným súdu dňa 20.02.2019, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomne oznámil, že žalobu berie sčasti späť o zaplatenie sumy 50,- € z dôvodu, že žalovaný dňa 01.10.2018 túto sumu uhradil na účet žalobcu. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd konanie v uvedenej časti zastavil. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby súd rozhodne samostatným uznesením.
5. Predmetom konania po čiastočnom zastavení zostal nárok žalobcu o zaplatenie sumy vo výške 2 250,- € spolu s úrokmi vo výške 1 812,56 €, úrokom vo výške 18 % ročne zo sumy 2 300,- € od 01.05.2018 do 30.09.2018, úrokom vo výške 18 % ročne zo sumy 2 250,- € od 02.10.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 300,- € od 01.05.2018 do 30.09.2018 a od 02.10.2018 vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 250,- € do zaplatenia.
6. Súd na pojednávaní konanom dňa 27.02.2019 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného a oboznámením sa s listinami, ktoré neboli sporovým stranám doručené, pričom aplikujúc ustanovenie § 204 CSP súd upustil od čítania i oznámenia tých listín, ktorých odpisy boli sporovým stranám v priebehu konania doručené a listiny alebo ich obsah neboli žiadnou zo sporových strán spochybnené a s ktorými sa súd oboznámil v rámci prípravy pojednávania.
7. V konaní pred súdom právny zástupca žalovaného zotrval v celom rozsahu na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.02.2019. Uviedol, že medzi stranami konania nie je sporné uzatvorenie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX Q. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 2 300,- €. Žalovaný k 04.12.2014 uhradil splátku úveru vo výške 47,30 €. Úver žalovaný nesplácal, čo je pravda, pretože po prijatí úveru a jeho vyčerpaní pracoval len so zárobkom 400,- € mesačne. Neskôr odišiel pracovať ako pomocný montážny robotník do SRN. Po dvoch mesiacoch sa vrátil na Slovensko, pričom všetky zarobené peniaze investoval do bývania, do prenájmu nájomného bytu, kde zložil zábezpeku 700,- € a 350,- € hradil mesačné nájomné. V roku 2017 mal snahu sa dohodnúť s bankou, následne 02.09.2017 mal vážnu dopravnú nehodu aj s rodinou, v dôsledku čoho bol práce neschopný 2 mesiace. Trvalé následky z tejto nehody utrpela manželka, ktorá je stále práce neschopná a nepoberá žiadne dávky. Rovnako aj ich dcéra mala zdravotný postih. Týmto chce poukázať, že rodina má zvýšené výdavky na zabezpečenie zdravotných potrieb obidvoch, a to manželky ako aj dcéry. Všetky výdavky spojené s liečbou a liekmi ich stoja okolo 150,- € mesačne. Žalovaný s manželkou nevlastní žiaden väčší majetok, nemajú úspory, auto, nehnuteľnosti. V súčasnosti stále bývajú v nájomnom byte, kde platia nájomné vo výške 350,- €. Ich pomery sú skromné, preto žiada súd o povolenie splátok vo výške 70,- € mesačne. Dlžný úrok ako aj zmluvný úrok vo výške 18 % ročne považuje za úžeru.
8. Zo zmluvy o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2 300,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 120 mesačnými splátkami vo výške 47,30 € a to vždy k 25-temu dňu v mesiaci s tým, že dátum splatnosti prvej splátky bol stanovený do 25.11.2014. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 18,90 %, RPMN 20,63 % ročne, priemerná RPMN na trhu 16,81 % a celková výška nákladov 4 954,14 €. Konečná splatnosť úveru bola určená na deň 25.10.2024.
9. V upozornení - Výzve na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 13.08.2015 žalobca žalovanému oznámil, že svojim konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere zo dňa 15.10.2014 a Obchodných podmienok, preto ho upozornil vzhľadom na to, že pohľadávka bola viac ako tri mesiace po lehote splatnosti, aby zaplatil dlžnú sumu v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy, inak využije ustanovenie § 565 OZ a vyhlási úver za predčasne splatný v súlade s ustanoveniami zmluvy a Obchodných podmienok.
10. Žalobca doručil žalovanému prostredníctvom pošty výzvu na úhradu dlžnej sumy z 31.08.2015, v ktorej výzve upozornil žalovaného, že jeho pohľadávka sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Žalobca výzvou zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy.
11. Z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.04.2018 súd zistil, že žalovanému bolo poskytnutých 2 300,- €, pričom z uvedenej sumy uhradil spolu 47,30 €. Žalovaný po tejto lehote nevykonal žiadnu úhradu okrem úhrady vo výške 50,- € dňa 01.10.2018. Túto skutočnosť žalobca oznámil súdu podaním doručeným dňa 20.02.2019-čiastočné späťvzatie žaloby.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2 300,- €. Uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože žalobca vystupoval pri uzatvorení zmluvy ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, čo vyplýva z ich postavenia, pretože žalobca je bankou, ktorá poskytuje, okrem iného, aj úvery fyzickým osobám a žalovaný je fyzická osoba, ktorý nekonal v rámci predmetu podnikania. Zároveň sa na predmetnú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom.
21. Súd po preskúmaní a kontrole zmluvných podmienok dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosť uvedenú v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom ku dňu jej uzavretia.
22. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
23. Na základe predmetnej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2 300,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 44,- €, teda celkovo mal zaplatiť žalobcovi sumu 5 280,- €. Podľa zmluvy úver bol poskytnutý bez poistenia, bez poplatkov za spracovanie úveru, správu úveru, za mimoriadnu splátku a predčasné splatenie úveru. Celkovú výšku, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi, žalobca v zmluve vyčíslil na sumu 4 954,14 €. Z uvedeného je zrejmé, že v zmluve sú uvedené nesprávne údaje týkajúce sa úveru, pretože celková výška nákladov je vyššia o 325,86 €.
24. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca uviedol aj nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“), pretože tá zohľadňuje aj celkové náklady, ktoré je žalovaný povinný uhradiť. Možno preto konštatovať, že tak celková výška nákladov ako aj RPMN je v zmluve uvedená nesprávne, v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, čo má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch.
25. Keďže zmluva o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi iba rozdiel medzi reálne poskytnutými finančnými prostriedkami v sume 2 300,- € a úhradami, ktoré žalovaný zaplatil v celkovej sume 97,30 €. Rozdiel vo výške 2 202,70 € predstavuje nesplatený zostatok poskytnutého úveru (bez úrokov a poplatkov) a preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi túto sumu. Zároveň súd priznal žalobcovi aj ním požadovaný úrok z omeškania. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP, povolil žalovanému sumu vo výške 2 202,70 € s príslušenstvom splácať žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 70,- € splatných vždy do 20.-teho dňa každého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok s omeškaním čo i len jednej splátky. Dôvodom pre toto rozhodnutie súdu je aktuálna nepriaznivá finančná, sociálna a majetková situácia žalovaného v súlade s jeho výpoveďou na pojednávaní. Žalovaný nemá možnosť vzhľadom na svoju finančnú situáciu zarobiť si dostatok finančných prostriedkov na jednorázové zaplatenie pohľadávky žalobcu.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Súd konštatuje, že zastavenie konania v časti istiny vo výške 50,- € bolo spôsobené procesným zavinením žalovaného, keďže k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo z dôvodu úhrady sumy 50,- € na účet žalobcu až po podaní žaloby.
33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojitosti s § 256 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu. Žalobca bol v konaní úspešnejší, pričom úspech bol v rozsahu 96 % a neúspech v rozsahu 4 %. Potom pomer úspechu k neúspechu predstavuje súdom priznaných 92 %. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej bude rozhodnuté o výške trov konania, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi spolu s istinou a s príslušenstvom v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.