Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-44-2018.pdf
PDF · 126.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: I.. I. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX R., Q. Y. XXXX/XX, zastúpený: Mgr. Miroslav Tokarčík, advokát so sídlom 917 01 Trnava, Študentská 17, IČO: 42 296 226, proti žalovanému: C. N., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX C. XXX, o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd konanie čo do sumy 500 eur s príslušenstvom zastavuje.
III. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 5.000 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 01.06.2018 do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že na základe dohodnutej pôžičky poskytol dňa 20.06.2016 žalovanému pôžičku vo výške 6.000 eur priamo na jeho účet, ktorý uviedol žalobcovi. Dňa 22.06.2016 žalovaný zaplatil časť pôžičky vo výške 1.000 eur. Keďže nemal určený konečný deň vrátenia pôžičky, vyzval listom zo dňa 21.05.2018 žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy pôžičky a určil deň konečnej splatnosti na deň 31.05.2018. Po zaslaní výzvy žalovaný kontaktoval telefonicky právneho zástupcu žalobcu a poprel jeho nárok na vrátenie pôžičky s tým, že mu údajne nedal žiadne peniaze, čo je v rozpore s objektívnym poskytnutím pôžičky.
2. Žalobu podal žalobca pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica a to dňa 20.06.2018. Platobným rozkazom zo dňa 04.07.2018 sp.zn. 24Up/399/2018 bolo žalobe vyhovené.
3. Proti platobnému rozkazu podal odpor žalovaný z dôvodu, že žalobca mu nikdy neposkytol ako pôžičku žiadnu sumu, ani spomínaných 6.000 eur a ani inú sumu. V prípade sumy 6.000 eur sa zo strany žalobcu jednalo o doplatok kúpnej ceny v súvislosti s dočasným predajom nehnuteľnosti, ktorej predaj sprostredkovával a vybavoval žalobca. V prípade sumy 1.000 eur, ktoré následne poukázal žalobcovi, sa jednalo o úhradu nájomného v súvislosti s nájomnou zmluvou, ktorú rovnako vybavoval žalobca a doniesol mu ju na podpis. Je zrejmé, že sumu 1.000 eur žalobcovi poukázal po dvoch dňoch od uhradenia sumy 6.000 eur žalobcom v prospech jeho osoby, teda je pochopiteľné, že v danej veci sa nejednalo o pôžičku. Konanie zo strany žalobcu vníma za čisto špekulatívne, nakoľko už v inom konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 5C/64/2017 sa žalobca domáhal voči nemu vrátenia sumy 3.000 eur, ktorá žaloba bola zamietnutá. V tomto konaní žalobca uvádzal, že mu mal poskytnúť pôžičku vo výške 3.000 eur na základe zmluvy zo dňa 07.05.2017. Na dané konanie poukazuje výlučne z dôvodu, že ak žalobca by mu poskytol ním tvrdenú údajnú pôžičku 6.000 eur, ktorú mu nemal vrátiť čo do sumy 5.000 eur, tak potom je nelogické, aby mu žalobca poskytol po roku ďalšiu pôžičku vo výške 3.000 eur. Rovnako je otázne, prečo sa žalobca vrátenia pôžičky nedomáhal už v konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany, ale až po skončení tohto konania. Zároveň uvádza, že je na zamyslenie samotný fakt, že žalobca, ktorý dobre vedel o jeho ťaživej finančnej situácii, by mu poskytol pôžičku, ako on tvrdí vo výške žalovanej sumy, pričom mal vedomosť o tom, že takúto pôžičku by mu nemal z čoho vrátiť. Suma, ktorú mu poukázal žalobca vo výške 6.000 eur, bol doplatok v súvislosti s dočasným prevodom jeho rodinného domu, na ktorom boli dohodnutí, suma 1.000 eur, ktorú následne poukázal žalobcovi bola úhrada na nájom, ktorý riešil žalobca na spomínanom dočasne prevedenom dome, aby mal istotu, že v dome môže aj s jeho matkou zostať bývať, kým nezoženie peniaze na spätný prevod domu na jeho osobu. Následne však žalobca začal tlačiť na jeho osobu, aby sa z domu vysťahovali, pričom za ďalšie predĺženie lehoty požadoval od neho sumu 3.000 eur, ktorú nemal, a preto žiadal od neho podpísať zmluvu o pôžičke, že spomínaných 3.000 eur mu môže splácať. Aj v tomto prípade žalobca mu žiadnu pôžičku neposkytol.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje za účelové, zavádzajúce a nepravdivé s cieľom vyhnúť sa plneniu povinnosti. K vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke došlo na základe požiadavky žalovaného, aby mu poskytol pôžičku vo výške 6.000 eur. Tvrdenie žalovaného, že to mal byť doplatok kúpnej ceny, je účelové a nepravdivé, keďže žalobca ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim nikdy žiadnu kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti neuzatváral, a preto nebol žiadny dôvod, aby mu poukázal uvedenú sumu ako akýsi doplatok kúpnej ceny. Rovnako za účelové, nepravdivé a nepreukázané považuje tvrdenie žalovaného, že suma 1.000 eur, ktorú poukázal žalobcovi dva dni po poskytnutí pôžičky, mala byť úhradou nájomného v súvislosti s nájomnou zmluvou, ktorú vybavoval žalobca. K uvedenému uvádza, že ako prenajímateľ žiadnu nájomnú zmluvu so žalovaným neuzatváral, a preto nebol žiadny dôvod, aby úhrada 1.000 eur bola považovaná za úhradu nájomného. Pre úplnosť uvádza, že pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú nájomnú zmluvu, šlo o nájomnú zmluvu uzatváranú medzi vtedajším vlastníkom nehnuteľnosti a žalovaným, pričom žalobca bol v danom prípade len požiadaný vlastníkom nehnuteľnosti z dôvodu jeho zaneprázdnenosti, aby zabezpečil podpis žalovaného na tejto nájomnej zmluve. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že vedel žalobca o jeho zlej finančnej situácii a zadlžení uvádza, že žalobca bol pred poskytnutím pôžičky žalovaným výslovne ubezpečený, že poskytnutú pôžičku riadne a čo najskôr vráti, nakoľko má pripravených viacero možností ako splatiť dlh. Pokiaľ žalovaný poukázal na konanie vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 5C/64/2017, v ktorom sa voči žalovanému neúspešne domáhal vrátenia pôžičky v sume 3.000 eur poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07.05.2017 uvedené konanie nemá absolútne žiadnu súvislosť s predmetným konaním. Na záver vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ žalovaný popiera, že by medzi ním a žalobcom vznikol právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, je na mieste posúdiť nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. OZ, ku ktorému došlo na strane žalovaného okamihom, keď žalobca poukázal na účet určený žalovaným sumu 6.000 eur.
5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu v liste zo dňa 05.09.2018 uviedol, že žalobca mu nikdy neposkytol žiadnu pôžičku. Žalobca vo svojich vyjadreniach zavádza súd, o čom svedčí aj samotný fakt, že v závere vyjadrenia už alibisticky uvádza, že ak sa nemalo jednať o pôžičku, malo by sa jednať o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného je zrejmé len to, že žalobca chce od neho získať plnenie a to z akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobca dobre vedel o jeho ťaživej finančnej situácii a o predĺžení jeho osoby a potom je na zamyslenie a otázne aj to, ako a z čoho by mu vrátil podľa jeho tvrdenia po dvoch dňoch sumu 1.000 eur. Znova poznamenáva, že suma, ktorú mu poukázal žalobca vo výške 6.000 eur, bol doplatok v súvislosti s dočasným prevodom jeho rodinného domu, na ktorom boli dohodnutí a suma 1.000 eur, ktorú následne poukázal žalobcovi, bola úhrada na nájom, ktorý riešil žalobca na spomínanom dočasne prevedenom dome.
6. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalobu podal na základe toho, že 20.06.2016 žalovanému poskytol na účet 6.000 eur. Najskôr kontaktoval žalovaný jeho, pretože chcel riešiť finančné problémy a tak ho oslovil, keďže mal inzerciu, ktorá súvisela s riešením finančných problémov. Žalovaný mal viacero dlžôb, s ktorým riešili investičný predaj jeho nehnuteľností tretej osobe, čo sa aj stalo a kúpila to spoločnosť J. M. a žalovanému boli vyplatené finančné prostriedky. Problém bol v tom, že dlhy žalovaného boli vyššie ako kúpna cena. Sumy si presne nepamätal. Preto museli pristúpiť aj k súkromným pôžičkám. Komunikovali spolu osobne, telefonicky alebo cez sms správy, žalovaný si od neho vyžiadal finančnú pomoc, sám určil účet, na ktorý mal finančné prostriedky poslať. Disponoval s čiastkou maximálne 6.000 eur, čo mu aj písal v správach a túto čiastku mu aj na účet poukázal dňa 20.06.2016. Z jeho strany išlo o pôžičku. Toto bolo spojené s investičným predajom nehnuteľnosti žalovaného v dobe, keď sa mal žalovaný stať späť majiteľom nehnuteľnosti, mal si o danú sumu navýšiť hypotekárny úver a týmto spôsobom sa mali dostať finančné prostriedky k nemu späť. Predaj nehnuteľnosti žalovanému mali byť len dočasné s tým, že si mal vybaviť hypotekárny úver, vrátiť finančné prostriedky a nehnuteľnosti by sa mu tak vrátili späť do jeho vlastníctva. Nakoniec k tomu nedošlo. Ďalej uviedol, že mal súdny spor so žalovaným aj na zmluvu o pôžičke zo dňa 07.05.2017 na sumu 3.000 eur. Spor na prvom stupni prehral, pričom dôvod videl v tom, že v ďalšej veci o určenie vlastníckeho práva bolo rozhodnuté v neprospech žalovaného. Súvisiac s týmto druhým rozhodnutím sa neodvolal do zamietajúceho rozsudku čo do sumy 3.000 eur napriek tomu, že mal podpísanú zmluvu o pôžičke. Žalobca ďalej vo veci uviedol, že v priebehu mája 2016 žalovanému poskytol ešte 1.000 eur, o čom nemá zmluvu ani vkladový lístok, ale má o tom sms komunikáciu. Žalovaný vo vzťahu k nemu vlastne uhradil 2.500 eur, ale zo sumy 7.000 eur vzhľadom na tri vkladové lístky žalovaného dvakrát po 1.000 eur a jedenkrát 500 eur. Jeho pôžička 6.000 eur nemá nič spoločné s kúpnou cenou, pretože nebol účastník vzťahu. Jeho práca bola pomôcť žalovanému vyriešiť jeho finančné problémy a za tým účelom ho žalovaný kontaktoval a toto bola jeho dohodnutá práca, takže je pravdou, že vybavoval „papierovačky“ teda aj uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorú žalovanému predložil.
7. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že suma 6.000 eur bola zaslaná na účet, ktorý patril jeho dcére T. a toto mu odporučil samotný žalobca, aby uviedol iné číslo účtu. Jedná sa o dom v R., o ktorý bojuje so žalobcom, ktorý to dal už na piatich ľudí. Žalovaný ďalej uvádza, že bol vlastníkom uvedeného rodinného domu, nakoľko bol zadlžený dom voči banke a bola voči nemu vedená exekúcia, hrozba dražby, preto cez internet kontaktoval žalobcu s tým, že žalobca vie pomôcť zadlženým v takýchto prípadoch. Žalobca za neho vyplatil dlhy cez realitku a to 20.000 eur a 25.000 eur mu dal cez účet a tých 6.000 eur bol doplatok do kúpnopredajnej zmluvy vo výške 50.000 eur. Boli dohodnutí tak, že na základe kúpnej zmluvy bude dom prepísaný na J. M.. Kúpna cena bola uvedená 90.000 eur, čo si vtedy nevšimol. Žalobca to predal U. D. a U. D. to previedol na pána W. D. U., ktorý ich chcel vysťahovať. Stále bývajú v uvedenom dome a oni teda pán W. s pani Y. pýtajú od nich 130.000 eur. So žalobcom sa dohodli, že tých 45.000 eur plus 5.000 eur, čo pýta od neho, bude celá suma za rodinný dom a že si to bude môcť spätne odkúpiť. Je pravdou, že za dom žalobca zaplatil 45.000 eur a 5.000 eur. Celkove za rodinný dom pýtal 60.000 eur, mal si zobrať úver v tejto výške a týmto žalobcovi všetko vyplatil a on by mu dom vrátil naspäť. K uvedenému dodal, že opravuje výpoveď v tom, že žalobca za neho nič neuhradil, ale to uhradil pán Y. z J. M., ktorej dom pôvodne predával, ale všetko vybavoval žalobca. Má doklady o tom, že posielal žalobcovi 3 krát po 1.000 eur a raz 500 eur. Ďalej uviedol, že zmluva o pôžičke medzi ním a žalobcom nebola uzavretá. Sumu 1.000 eur zaplatil zo sumy 6.000 eur, čo poslal žalobca ako vklad v hotovosti na účet jeho dcéry. Išlo o doplatenie do kúpnopredajnej ceny domu. Takže úhrady boli 20.000 eur, 25.000 eur a 6.000 eur.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 05.12.2018 uviedol, že žalobca sa domáha sumy 5.000 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 01.06.2018 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 20.06.2016 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke, ktorému poskytol pôžičku vo výške 6.000 eur na jeho bankový účet. Následne došlo k čiastočnej úhrade pôžičky žalovaným vo výške 1.000 eur. 8.1. Na pojednávaní dňa 30.01.2019 po výsluchu žalobcu v záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiavajú svojich podaní v tomto konaní, k žalobe tak ako bola prezentovaná. V tejto súvislosti, keďže žalovaný predložil nejaké úhrady, ktoré predtým nemali k dispozícii, v časti 500 eur berie žalobca žalobu späť a vo zvyšnej časti trvá na podanej žalobe teda žiada, aby zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 4 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 500 eur od 01.06.2018 do zaplatenia. Taktiež aby ho súd zaviazal na náhradu trov konania vo výške 100 %. Čo sa týka dôkazov, jednoznačne preukázali, že žalobca peniaze žalovanému poskytol vo výške 6 000 eur a čo sa týka tej sumy 1 000 eur, tá vyplýva jednoznačne z komunikácie, ktorú predložili na dnešnom pojednávaní. Na záver dodal, že ak súdu z vykonaného dokazovania vyplynie tá skutočnosť, že tu neexistuje vzťah zo zmluvy o pôžičke, žiada súd, aby posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcu v zmysle § 451 a nasl. OZ. Keďže žalovaný poukazuje na eventuálne nepreukázanie právneho vzťahu o pôžičke, tým pádom by neexistoval iný právny dôvod, na podklade ktorého by bola vyplatená suma 7 000 eur.
9. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že nesúhlasí s ničím teda ani s čiastočným späťvzatím žaloby čo do sumy 500 eur, nakoľko nešlo o žiadnu pôžičku a trvá na tom, že suma bola doplatená do predajnej sumy rodinného domu v R..
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, oboznámením sa s obsahom vkladu v hotovosti, sms komunikácie, spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5C/64/2017, vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Topoľčanoch ČVS: ORP-71/VY-TO-2018 a zistil tento skutkový stav: 10.1. Žalovaný, ako to vyplýva z LV č. XX, bol výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. R. parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc.č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m2, parc.č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parc.č. X záhrady o výmere 96 m2 a parc.č. X záhrady o výmere 322 m2, rodinný dom súp.č. XXX postavený na parc.č. X/X. Z listu vlastníctva tiež vyplýva, že nehnuteľnosti boli zaťažené na základe upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie EX 1446/2011 a EX 319/2014 zriadením exekučného záložného práva. Pretože žalovanému hrozila dražba nehnuteľností, tento na základe internetovej inzercie o poskytnutí pomoci zadlženým, pre riešenie finančných problémov kontaktoval žalobcu. Medzi stranami došlo k dohode, že finančné problémy žalovaného budú riešené uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a J. M., G..M..B.., R. ako kupujúcim k čomu došlo dňa 10.05.2016. Predmetom kúpnej zmluvy boli vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XX. Z článku III vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 90.000 eur. Ďalej bolo dohodnuté, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu uhradením pohľadávok oprávnených vrátane trov exekúcie vedených voči žalovanému tak, že tieto úhrady boli realizované po častiach a to vo výške 28.339,80 eura, vo výške 5.608,96 eura, vo výške 1.938,08 eura, vo výške 434,52 eura, vo výške 1.642 eur, vo výške 1.370 eur, vo výške 831,78 eura, vo výške 234,26 eura, vo výške 113,86 eura. Ďalšiu časť kúpnej ceny vo výške 25.000 eur sa zaviazal kupujúci zaplatiť predávajúcemu na účet uvedený v zmluve a rovnako aj časť kúpnej ceny vo výške 24.486,71 eura. Ako uviedol žalobca vo svojej výpovedi, predaj nehnuteľností malo byť len dočasné riešenie s tým, že žalovaný si mal vybaviť hypotekárny úver, vrátiť finančné prostriedky a nehnuteľnosti by sa mu tak vrátili späť do jeho vlastníctva. 10.2. Dňa 01.07.2016 uzatvorila spoločnosť J. M., G..M..B.. R. ako predávajúci s V.. U. D., C.. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. R. zapísané na LV č. XX a to za kúpnu cenu 95.000 eur. Vklad bol povolený Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pod V XXXX/XXXX. 10.3. Dňa 28.04.2017 uzatvoril V.. U. D.M., C.. ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu podľa § 663 a nasl. OZ. Predmetom nájmu boli vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX. Nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu určitú od 01.05.2017 do 31.05.2017, dohodnutá výška nájomného bola za dohodnutý mesiac trvania nájomného vzťahu v sume 500 eur. 10.4. Dňa 30.06.2017 uzatvoril V.. U. D., C.. ako predávajúci s D. W. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti s dohodnutou kúpnou cenou 95.000 eur.
11. Podľa žalobcu na základe ústnej zmluvy so žalovaným tomuto dňa 20.06.2016 poskytol pôžičku vo výške 6.000 eur a to vkladom v hotovosti na účet, ktorý uviedol žalovaný znejúci na meno jeho dcéry T. N.. Z tejto sumy ako uviedol žalobca vo svojom tvrdení v žalobe, dňa 22.06.2016 mu žalovaný zaplatil časť pôžičky vo výške 1.000 eur. Keďže nebol dohodnutý konečný deň vrátenia pôžičky, žalobca listom zo dňa 21.05.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie poskytnutej pôžičky, ktorá mu bola poskytnutá vo výške 6.000 eur s tým, aby túto pôžičku v uvedenej výške zaplatil najneskôr do 31.05.2018. V priebehu konania žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v priebehu mája 2016 poskytol žalovanému ešte 1.000 eur, spolu mu takto poskytol 7.000 eur a celkom zo strany žalovaného boli uskutočnené úhrady vo výške 2.500 eur, a preto v časti 500 eur vzal žalobu späť a žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 4.500 eur s príslušenstvom. 11.1. Žalovaný vo veci poprel poskytnutie pôžičky žalobcom, keď uvedená suma mala súvisieť s doplatením kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, a preto nesúhlasil ani s čiastočným späťvzatím žaloby. 11.2. Z vkladu v hotovosti vyplýva, že žalobca dňa 20.06.2016 poukázal sumu 6.000 eur na účet s názvom účtu: N. T..
12. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5C/64/2017 súd zistil, že dňa 25.10.2017 podal žalobca žalobu voči žalovanému na zaplatenie sumy 3.000 eur z titulu poskytnutej pôžičky, ktorú so žalovaným uzavreli písomne dňa 07.05.2017. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.04.2018 č.k. 5C/64/2017-49 bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázal, že dňa 07.05.2017 osobne odovzdal žalovanému ako dlžníkovi predmet pôžičky t.j. sumu 3.000 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2018.
13. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Topoľčanoch ČVS: ORP-71/VY- TO-2018 súd zistil, že uznesením zo dňa 06.09.2018 bolo trestné stíhanie zastavené, pretože skutok nie je trestným činom. Vec sa mala týkať zločinu podvodu, ku ktorému malo dôjsť na tom skutkovom základe, že páchateľ sa v presne nezistenom čase v mesiaci apríl 2016 v rodinnom dome v R. č. XXX dohodol s poškodeným C. N., že z dôvodu vyriešenia svojich finančných dlhov poškodený predá nehnuteľnosti v kat.úz. R. a to rodinný dom súp.č. XXX a parcely č. X/X, X/X, X a X, tretej osobe ako investorovi, z kúpnej ceny kupujúci vyplatí exekúcie poškodeného a následne do jedného roka si poškodený alebo ním určená osoba tento dom odkúpi späť za vyššiu cenu, po podpísaní kúpnej zmluvy dňa 10.05.2016 kupujúci z kúpnej ceny 90.000 eur vyplatil za poškodeného exekúcie v celkovej výške cca 40.000 eur a zvyšnú časť kúpnej ceny v splátkach 25.000 eur a 24.500 eur vložil na bankový účet poškodeného, ktorému páchateľ povedal bez bližšieho dôvodu, že tieto peniaze musia prejsť cez jeho účet, odkiaľ ich má poškodený vybrať v hotovosti a vrátiť páchateľovi, čo poškodený aj urobil. Poškodený bol uvedený do omylu a bola mu spôsobená škoda vo výške 49.500 eur. Proti uzneseniu bola podaná sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra Topoľčany uznesením zo dňa 27.09.2018 č. Pv 237/18/4406-11 zamietla. 13.1. Z vyšetrovacieho spisu ďalej vyplýva, že bol uskutočnený výsluch žalovaného ako poškodeného, ktorý vo veci uviedol, že v roku 2016 mal finančné problémy, a preto cez internet našiel telefónne číslo pána Y., t.j. žalobcu, ktorý poskytoval pomoc zadlženým ľuďom. Po telefonickom dohovore žalobca prišiel niekedy v apríli 2016 k nemu domov v R.B.. Vtedy mu povedal, že má finančné problémy a exekúcie vo výške 60.000 eur. Žalobca mu povedal, že mu s tým pomôže, že jeho rodinný dom č. XXX D. R. sa napíše na realitnú kanceláriu J. M., G..M..B.. R., s ktorou on spolupracuje. Následne dňa 10.05.2016 išiel do T. spolu so žalobcom, ktorý prišiel pre neho svojím motorovým vozidlom a u notára podpísal kúpnu zmluvu. Podľa neho v kúpnej cene mala byť uvedená cena nehnuteľnosti vo výške 60.000 eur a nie suma 90.000 eur. Konateľ realitnej kancelárie J. M. G..M..B.. N.. Y.J. zaplatil za jeho exekúcie do 60.000 eur. Následne na účet mu vložil dvakrát sumu zhruba 25.000 eur a na účet mu prišlo 49.500 eur, ktorú sumu vybral z účtu a vrátil v U. na čerpacej stanici žalobcovi. 13.2. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že bol vypočutý ako svedok žalobca dňa 17.05.2018, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v mesiaci apríl 2016 ho kontaktoval telefonicky žalovaný cez jeho inzerát na finančnú pomoc, pretože v tej dobe pracoval ako sprostredkovateľ finančných produktov s povolením NBS. Prvé vzájomné stretnutie sa uskutočnilo v obci R. v rodinnom dome č. XXX v apríli 2016. Žalovaný mu popísal finančnú situáciu, že má množstvo exekúcii a súkromných veriteľov. Žalovaný ho poprosil, či by dom vedeli predať tretej osobe, ktorá by vyplatila dlhy. Dohodli sa na kúpnej cene domu vo výške 90.000 eur. Predbežne vyčíslili výšku exekúcii asi na 40.000 eur. S týmito informáciami a s ponukou na predaj domu oslovil spoločnosť J. M. R. a jej konateľa N.. Z. Y.Č.. Y. mu dal následne ním vytvorené a podpísané kúpne zmluvy, ktoré šiel on spolu so žalovaným podpísať notárovi v T. dňa 10.05.2016. Y. následne vyplatil 9 exekúcii v hodnote 40.000 eur a potom zrealizoval dve platby vo výške spolu cca 50.000 eur, ktoré išli na účet žalovaného. Žalovanému nedal nikdy pokyn, aby na dvakrát vybral sumu vo výške cca 50.000 eur a následne mu ich odovzdal. Na investičnú kúpu domu v R. na základe dohody s Y. našiel pána D., s ktorým sa dohodli, že kúpi od Y. dom za 95.000 eur ako investíciu na približne 1 rok. Zmluva bola podpísaná dňa 01.07.2016. Žalovaný sa snažil, aby si dom od D. niekto kúpil z jeho okolia alebo príbuzenstva, čo sa mu však do apríla 2017 nepodarilo. Preto sa dohodli žalovaný a D. o ďalší mesiac pre žalovaného na riešenie situácie, k čomu žalobca doložil nájomnú zmluvu na mesiac máj 2017. Ani v máji 2017 žalovaný nenašiel žiadneho kupca a zároveň doba investičnej kúpy jedného roka už u D. končila, preto žalobca našiel ďalšieho investičného kupcu na dom a to pána W.. Žalobca vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že sumu vo výške 3.000 eur v minulosti požičal žalovanému na základe zmluvy o pôžičke na jeho súkromné účely, čo však s prejednávanou vecou nemá nič spoločné.
14. Z registra tunajšieho súdu súd zistil, že je vedené konanie pod sp.zn. 5C/32/2017, v ktorom D. W. ako žalobca podal žalobu voči žalovaným v 1/rade C. N., v 2/rade J. N. o vypratanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. R. zapísaných na LV č. XX tak ako je to uvedené vyššie v bode 10.1. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.04.2018 č.k. 5C/32/2017-68 bola žalovaným v 1/ a 2/rade uložená povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať. Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podania odvolania a vec sa nachádza na Krajskom súde v Nitre.
15. Podľa § 657 OZ, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, čo znamená, že nevzniká iba dohodou strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Podstatné pre právny záver, že zmluva o pôžičke bola platne uzavretá je zistenie, že došlo k faktickému odovzdaniu predmetu pôžičky. Bremeno tvrdenia nesie veriteľ v prípade sporu o vrátenie pôžičky, aby tak preukázal, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník predmet pôžičky riadne a včas nevrátil. 16.1. Náležitosti zmluvy o pôžičke nie sú v zákonnom ustanovení predpísané, účastníci zmluvy sú povinní dbať na to, aby pri úprave zmluvných vzťahov bolo odstránené všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ). Ak účastníci zmluvy nepostupovali podľa uvedeného, musia znášať z toho vzniknuté nepriaznivé dôsledky.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nesporné skutočnosti, akými sú poukázanie finančných prostriedkov žalobcom vo výške 6.000 eur vkladom v hotovosti na účet na meno dcéry žalovaného T. N. a to dňa 20.06.2016 a tiež, že dňa 22.06.2016 zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 1.000 eur. 17.1. V konaní bolo sporné uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ktorá podľa žalobcu bola uzatvorená ústne a na základe ktorej mal poukázať žalovanému sumu 6.000 eur. Žalobca však v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť preukázať, že zmluvu o pôžičke v skutočnosti so žalovaným uzatvorili a že na základe tejto došlo skutočne k riadnemu odovzdaniu finančných prostriedkov. Rovnako neuniesol dôkazné bremeno preukázať záväzok žalovaného uvedenú sumu vrátiť v dohodnutej lehote alebo na základe výzvy zo strany žalobcu. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil vklad v hotovosti na sumu 6.000 eur dňa 20.06.2016 na účet dcéry žalovaného T. N. a sms komunikáciu so žalovaným, z ktorej komunikácie vyplýva text, v ktorej žalovaný uvádza: „A a tie navyše peniaze aj budú????“ odpoveď žalobcu bola: „Nepametam si sice, že tvoje mesacne platby boli podmienene dalsimi peniazmi. Ale ok. Posli mi tvoje cislo bezneho uctu, kam chce, aby som to vlozil.“ S dátumom 17.06.2016 sa uvádza text žalovaného: „Ahoj a koľko by si chcel poslať“ na čo žalobca odpovedá: „ Max viem 6 000e“, žalovaný: „Ok súper stačí môže aj tatrabanku“, žalobca: „ Ok, posli mi ucet“, žalovaný: „ na ucet G.“ (ide o účet znejúci na meno dcéry žalovaného). Tento výpis nepreukazuje tvrdenie žalobcu, že šlo o finančné prostriedky poskytnuté žalovanému na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke a nepreukazuje to ani samotný výpis vkladu v hotovosti, ku ktorému došlo dňa 20.06.2016.
18. Ako už bolo vyššie uvedené, zmluva o pôžičke je považovaná za zmluvu reálnu teda, že k nej nedochádza len na základe dohody strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, k čomu môže dôjsť i bezhotovostný prevodom na účet dlžníka. Nakoľko ide o sporové konanie, je vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy smerujúce k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo strán, avšak u každej v inom smere a strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania a navrhnutých dôkazov. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ustanovení § 657 OZ vyplýva, že v prípade sporu o vrátenie požičanej sumy má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto tvrdenia vyplýva potom dôkazné bremeno o preukázaní, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a na základe nej boli odovzdané finančné prostriedky. V danej veci žalobca nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalovaným, pretože svoje tvrdenia o tom, že suma 6.000 eur poukázaná vkladom v hotovosti na účet dcéry žalovaného predstavuje poskytnutie pôžičky nepreukázal žiadnymi hodnovernými dôkazmi a tak neuniesol dôkazné bremeno. Súd dospel k záveru, že iba okolnosť, že došlo k poukázaniu uvedenej sumy vkladom v hotovosti nepreukazuje nič iné iba to, že tieto finančné prostriedky boli na účet poukázané, ale nepreukazuje tvrdenie žalobcu, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke. Skutkové zistenia, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke vyplývajú tak z vykonaného dokazovania, keď súd považoval za pravdivé tvrdenia žalovaného, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke nedošlo a že suma, ktorú poukázal žalobca na účet jeho dcéry nebola poukázaná na základe zmluvy o pôžičke, ale doplatenie kúpnej ceny za predaj nehnuteľností žalovaným, keď sprostredkovateľom toho bol samotný žalobca. V konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. 5C/64/2017 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.000 eur na základe písomne uzavretej zmluvy o pôžičke so žalovaným dňa 07.05.2017, pričom podľa súdu je málo pravdepodobné, aby napriek tomu, že by žalovaný dlhoval žalobcovi už nesplatenú pôžičku vo výške 6.000 eur, tomuto poskytoval ďalšiu pôžičku vo výške 3.000 eur, ktorú sumu aj žaloval na základe písomnej zmluvy o pôžičke vlastne ešte skôr ako predmetnú sumu vo veci domáhajúc sa zaplatenia sumy 5.000 eur na základe pôžičky, ktorá mala predchádzať pôžičke vo výške 3.000 eur. Poskytnutie takejto pôžičky pritom žalobca neuvádzal ani v iných konaniach a to ani v rámci jeho výpovede vo veci vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-71/VY-TO-2018. Rovnako za hodnoverné súd považuje tvrdenie žalovaného, že po tom ako bola poukázaná suma 6.000 eur na účet jeho dcéry dňa 20.06.2016, krátko na to už o dva dni má vrátiť žalobcovi sumu 1.000 eur, k čomu žalovaný však uviedol, že išlo o úhradu nájomného za to, že užíval ďalej predmetné nehnuteľnosti, ktoré kúpnou zmluvou prevádzal, čo vlastne potvrdzuje uzatvorenie nájomnej zmluvy s mesačným nájmom 500 eur. Záverom súd dodáva, že samotný žalobca mal vedomosť o tom, v akej finančnej situácii sa žalovaný nachádzal, kvôli ktorej bol ním aj oslovený a dohodli sa na tom, že práve žalobca bude riešiť finančné problémy žalovaného uzatvorením kúpnej zmluvy tak ako to bolo uvedené vyššie a je teda málo pravdepodobné, aby mu pritom požičal finančné prostriedky. Preto súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
19. Nakoľko žalobca nepreukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke so žalovaným, posúdil súd jeho nárok na zaplatenie uplatnenej sumy ako sa toho domáhal samotný žalobca, že ak by neexistoval vzťah zo zmluvy o pôžičke, aby súd tento nárok posúdil titulom vydania bezdôvodného obohatenia. 19.1. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Nárok žalobcu nebolo možné priznať žalobcovi ani titulom bezdôvodného obohatenia, keď nebola naplnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia teda, že by išlo o plnenie bez právneho dôvodu resp. plnenie správneho dôvodu, ktorý odpadol alebo plnenie z neplatného právneho úkonu. Z vyššie vykonaného dokazovania vyplýva, že pokiaľ žalobca plnil žalovanému, súviselo to s právnym dôvodom, ktorým bolo riešenie finančnej situácie žalovaného uzatvorením kúpnej zmluvy a s tým spojenej úhrady kúpnej ceny za nehnuteľnosti.
21. Podľa § 145 ods. 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
22. Podľa § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
23. O čiastočnom späťvzatí žaloby čo do sumy 500 eur s prísl. rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP a to i napriek nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby, nakoľko súd v prípade zastavenia konania čo do uvedenej sumy nezistil negatívne dôsledky vo vzťahu k žalovanému a teda čiastočné späťvzatie žaloby nie je v rozpore s jeho právom chránenými záujmami.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
26. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Vychádzajúc zo zásady úspešnosti v konaní, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže pokiaľ došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby čo do sumy 500 eur, nestalo sa tak pre zavinenie zo strany žalovaného. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).