Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoP-4-2019.pdf
PDF · 85.06 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/4/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v konaní o rozvod manželstva navrhovateľky T., zastúpenej T. a manžela T. a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej H., narodenej dňa XX.XX.XXXX a maloletému T., narodenému dňa XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. X., na odvolanie matky a otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 11P/46/2018-32 zo dňa 06. augusta 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej H. sumou 130 Eur mesačne a maloletého T. sumou 120 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol, maloletú H. a maloletého T. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi´uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej H. sumou 130 Eur mesačne a na maloletého T. sumou 120 Eur mesačne, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky detí, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva, upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stýkať sa s nimi každý párny týždeň v roku, a to tak, že deti si zoberie v sobotu o 10:00 hod. pred bydliskom matky a vráti v nedeľu o 16:00 hod. pred bydliskom matky, matke uložil povinnosť deti na styk pripraviť a vybaviť ich potrebným oblečením a odovzdať otcovi autosedačku, otca zaviazal oblečenie maloletých detí, vrátane autosedačky matke po styku vrátiť. Súčasne súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa 24.08.2013 v D. a pochádzajú z neho dve maloleté deti - H. a T.. U oboch sa jedná o manželstvo prvé, posledné spoločné bydlisko účastníkov rozvodového konania bola D.. K majetkovým pomerom účastníkov súd prvej inštancie zistil, že v súčasnej dobe je navrhovateľka stále na rodičovskom príspevku, býva u svojich rodičov, dosahuje príjem vo výške 214,70 Eur titulom rodičovského príspevku a okrem toho poberá prídavky na dve deti, je nemajetná, inú vyživovaciu povinnosť, okrem týchto detí, nemá. Odporca uviedol, že pracoval vo K. na stavbách, keď dosahoval príjem na ruku 1.500 Eur - 2.000 Eur, v zime to však bolo len okolo 500 Eur. V súčasnej dobe je nezamestnaný, nakoľko sám dal výpoveď z dôvodu, že chce byť na Slovensku. Na úrade práce evidovaný nie je.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že v súčasnej dobe z pohľadu navrhovateľky sú vzťahy v rodine vážne narušené, a to vzhľadom na postoj odporcu, jej manžela, ktorý uprednostňuje rôzne aktivity, kamarátov pred domácnosťou a z jej pohľadu je značne
nedisciplinovaný aj ohľadne starostlivosti o deti, čo odôvodnila tým, že v minulosti mal haváriu, kde deti neboli v autosedačke. Okrem toho uviedla, že si nevie predstaviť, že by s manželom naďalej spolu žili v spoločnej domácnosti, nakoľko tento jej klame, zatajuje dôležité veci a stane sa aj, že je aj vulgárny a k tomu býva aj násilný voči nej, napríklad keď spolu cestujú, zatiahol jej ručnú brzdu a podobne. Toto všetko viedlo u nej k absolútnemu citovému ochladeniu a viac už s ním nechce zotrvať v spoločnej domácnosti, nakoľko pre ich vzájomné hádky práve takýmto správaním trpeli aj deti. Odporca - manžel navrhovateľky, poprel skutočnosti, že by sa správal spôsobom popísaným zo strany jeho manželky. Uviedol, že majú dobré vzťahy. Naposledy, keď bol doma, riadne spolu žili, nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mali rozvádzať. Poprel akékoľvek tvrdenia o jeho nezodpovednom správaní k domácnosti a k spôsobu, ktorý popísala manželka v návrhu. Absolútne odmietal tieto tvrdenia, taktiež odmietal, aby sa starala matka o deti, i keď nenamietal ohľadne starostlivosti matky žiadne skutočnosti, ktoré by jej bránili vo výchove detí. Na základe všetkých týchto skutočností, z pohľadu aj na vyjadrenia opatrovníka, ktorý doporučil na čas po rozvode zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je v súčasnej dobe hlboko a vážne rozvrátené, a preto manželstvo rozviedol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 18, § 19, § 23, § 24, § 25, § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja rodičia maloletých detí, pričom obaja napadli odvolaním len výrok o výživnom.
5. Matka sa podaným odvolaním domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zmenil tak, že zaviaže otca platiť výživné na maloletú H. v sume 130 Eur mesačne a na maloletého T. v sume 120 Eur mesačne od podania návrhu, ktoré bude otec povinný poukazovať matke vždy 10. dňa v mesiaci vopred. Uviedla, že súd prvej inštancie správne rozhodol o výške výživného pre maloleté deti zo strany otca, nesúhlasila s rozhodnutím v časti času, od ktorého zaviazal otca detí platiť výživné, konkrétne od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Poukázala na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a žiadala priznať výživné pre maloleté deti odo dňa podania návrhu. Poukazovala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, keď jej príjem v súčasnosti predstavuje výlučne rodičovský príspevok a prídavky na dve deti, pričom je nemajetná. Uviedla, že odo dňa pojednávania v predmetnej veci otec maloletých žiadnym spôsobom na ich výživu neprispieva, a to napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva z právnych predpisov Slovenskej republiky. Ku dňu podania odvolania predstavuje nezaplatené výživné pre maloleté deti zo strany otca sumu 500 Eur. Neuhradenie tohto zameškaného výživného by pre ňu, ako aj pre samotných maloletých mohlo v konečnom dôsledku znamenať existenčné problémy, nakoľko už v súčasnosti jej finančne pomáhajú so starostlivosťou o maloletých jej rodičia, u ktorých aj spoločne bývajú v rodinnom dome. Poukázala na správanie otca maloletých, ktorý namiesto snahy získať zamestnanie aj v dôsledku zabezpečenia riadneho plnenia si vyživovacej povinnosti, má tento záujem maloletým prispievať výlučne minimálne výživné, a tým jej čo najviac sťažiť starostlivosť o maloletých.
6. Otec sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zmenil tak, že mu uloží povinnosť platiť výživné na obe maloleté deti vo výške spolu 50 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Uviedol, že nie je schopný platiť na maloleté deti výživné vo výške určenej súdom, nakoľko od júla 2018 stratil zamestnanie, nepracuje, je evidovaný na úrade práce, nepoberá žiadne dávky. Pracuje na dohodu, kde jeho zárobok nesmie prekročiť viac ako 40 dní v roku a jeho príjem predstavuje sumu 200 Eur. Od januára 2013 spláca exekúciu vo výške 50 Eur mesačne, popritom platí životné poistenie vo výške 33 Eur a vo výške 62 Eur spláca pokutu za priestupok, ktorého sa dopustil v B.. Jeho výdavky predstavujú mesačne okolo 150 Eur. Na záver uviedol, že po nastúpení do zamestnania na riadnu pracovnú zmluvu je ochotný prispievať na maloleté deti väčšou sumou.
7. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že povinnosť prispievať na výživu sa vzťahuje ku každému maloletému dieťaťu samostatne a nie sčítať výživné na maloleté deti, ako sa domnieva otec maloletých v odvolaní. Pokiaľ otec maloletých nesúhlasí s niektorou vyživovacou povinnosťou, bolo potrebné v odvolaní konkretizovať a nie paušalizovať výživné na maloleté deti sumou 250 Eur, nakoľko po takomto postupe otca maloletých nie je zrejmé, v ktorej časti vidí otec maloletých pochybenie súdu a nie je možné stanoviť argumenty, ktoré otec v tejto časti využil na podporu svojich tvrdení. Ku skutočnosti, že otec maloletých je nezamestnaný, uviedla, že túto skutočnosť si zavinil otec sám, ktorá skutočnosť bola prvoinštančným súdom riadne a právne správne vyhodnotená a na túto
nakoniec poukázal aj otec maloletých vo svojom odvolaní. Poznamenala, že je viac ako zarážajúce, že otec maloletých nepoberá žiadne dávky, pričom v prípade splnenia podmienok má nárok minimálne na dávku v nezamestnanosti alebo aspoň na dávku v hmotnej núdzi, a teda nie je zrejmé, z akého dôvodu si nepodal žiadosť o ich priznanie. Taktiež tvrdenie otca o nemožnosti prekročiť príjem je nezmyselné a nie je zrejmé, čo týmto chcel otec maloletých povedať. Ku skutočnosti, že otec maloletých má aj iné záväzky, uviedla, že ide o výlučne záväzky otca maloletých, pričom pohľadávka na výživnom je prednostnou pohľadávkou, bez ohľadu na ostatné záväzky otca maloletých. Ďalej poukázala na to, že nie je možné na jedno maloleté dieťa určiť výživné nižšie ako 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa a taktiež nie je určené, koľko by mal otec prispievať na každé dieťa samostatne. Záverom vyjadrenia poukázala na to, že odvolanie otca maloletých sa nemôže považovať za odvolanie, ale ide o výlučne nový a absolútne nedôvodný návrh na zníženie výživného.
8. Kolízny opatrovník sa k podaným odvolaniam písomne nevyjadril.
9. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v odvolaním napadnutej časti - vo výroku o výživnom zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
10. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním matky, ani otca maloletých napadnutý vo výrokoch, ktorými bolo manželstvo rozvedené, ktorým bolo upravené zverenie maloletých detí do výlučnej starostlivosti matky a upravený styk otca s maloletými deťmi. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostal výrok o určení vyživovacej povinnosti otca na obe maloleté deti.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie síce vo výrokovej časti svojho rozhodnutia určil otcovi vyživovaciu povinnosť voči obom maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ich rodičov, v odôvodnení svojho rozhodnutia však uviedol iba príjem matky a otca, ostatnými okolnosťami, významnými pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletým deťom (odôvodnené potreby a náklady maloletých detí, majetkové pomery rodičov a pod.), sa nezaoberal a následne svoje rozhodnutie o výške výživného vôbec neodôvodnil.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
14. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Jedným z princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces, je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 191 CSP a § 220 ods. 1 CSP), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu (účastníci). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom súd musí dbať v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu.
15. Civilný sporový poriadok zakotvil v § 220 ods. 2 CSP požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca (účastník) domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný (druhý účastník) a aké dôkazy predložil, alebo označil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán (účastníkov), ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je jedným zo základných atribútov práva na spravodlivý proces. Nie je prípustné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z ktorého by nebolo možné zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (rozsudok ESĽP García Ruiz c. Španielsko z 21.01.1999).
17. Preskúmaním danej veci v rozsahu podaného odvolania odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia súdu o výživnom zo strany otca pre maloleté deti v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje.
18. Vzhľadom na vyššie uvedenú nepreskúmateľnosť napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie nemohol odvolací súd vyhodnotiť dôvodnosť alebo nedôvodnosť odvolacích námietok oboch rodičov maloletých detí a nebolo možné tento nedostatok rozsudku napraviť v odvolacom konaní.
19. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - výroku o výživnom zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 20. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní dôsledne zistí odôvodnené potreby a náklady oboch maloletých detí, ako i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, na základe ktorých zistení opätovne o výške výživného zo strany otca pre každé z maloletých detí rozhodne s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, ktoré rozhodnutie i riadne odôvodní.
21. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie nekončí a je potrebné ďalšie rozhodnutie súdu prvej inštancie (o určení výšky výživného), odvolací súd nerozhodoval o trovách konania. O trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 3 CSP), pokiaľ niektorý z účastníkov podá návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania (§ 57 CMP).
22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).