Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/310/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcov: 1. X. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., V. XXXX/XX, 2. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., X. II X., A. J. č. XXX/XX, zastúpený JUDr. Tiborom Nagyom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Kukučínova č. 8, 3. F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Ľ. H. č. XXX/X, 4. J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Z. Z. XXX, proti žalovanej: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., I. č. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. októbra 2016, č. k. 16C/77/2001-956, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcom v 1./ a 2./ rade priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 20. 10. 2016, č. k. 16C/77/2001-956, zamietol žalobu žalobcov a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov v znení platnom v čase vydania osvedčenia o vydržaní.

3.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 24. 04. 2001 domáhali voči žalovanej po spresnení zmeny petitu žaloby určenia, že nehnuteľnosti v kat. úz. F., parc. č.XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X o celkovej výmere 100000 m2 ku dňu smrti patrili do vlastníctva ich právneho predchodcu X. F., ktorý zomrel XX. XX. XXXX. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20. 09. 2004 č. k. 16C/77/2001-283 žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú vykazované v katastri nehnuteľnosti, Správa katastra Z. I., ako parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X o celkovej výmere 100000 m2 bol ku dňu smrti X. F., naposledy bytom X., J. XXX/XX, zomr. XX. XX. XXXX. Tento rozsudok odvolaním zo dňa 28. 11 .2004 napadla žalovaná, ktorá v doplnení odvolania z 22. 08. 2005 navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

3.2. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 31. 01. 2007, sp. zn. 5Co/260/2005 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia dovolanie domáhajúc sa jeho zrušenia s tým, že namietali nesprávne právne posúdenie veci, pretože súd nevychádzal z predložených písomných dôkazných prostriedkov, ale z úvah. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26.

05. 2010, sp. zn. 2Cdo/81/2009 rozsudok Krajského súdu v Nitre z 31. 01. 2007, sp. zn. 5Co/260/2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre z 28. 02. 2007 sp. zn. 5Co/260/2005 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd opätovne preskúmal vec a uznesením zo dňa 28. 03. 2012, sp. zn. 5Co/191/2010 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4.1. Súd prvej inštancie, pojednávajúc v neprítomnosti žalobcov v 3. a 4. rade podľa § 180 CSP, keďže žalobca v 3. rade mal doručenie predvolania vykázané dňom 02. 09. 2016 podľa § 111 ods. 3 a zákonná zástupkyňa žalobcu v 4. rade mala doručenie predvolania riadne vykázané dňom 30. 08. 2016, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nežiadala pojednávanie odročiť, doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, vypočul strany sporu, realizoval výsluch svedkov a opätovne posúdil listinné dôkazy.

4.2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcov boli pridelené nehnuteľnosti v kat. úz. F., Výmerom o vlastníctve pôdy č. XX.XXX/XX-III/B zo dňa 05. 11. 1947. Uvedené nehnuteľnosti boli zapísané v katastri nehnuteľnosti vo vložke č. XXXXv kat. ú. V. A.. Právni nástupcovia prídelcu, t. j. žalobcovia vo svojich výpovediach s dôrazom na výpoveď manželky M. F. potvrdili, že prídelca- ich právny predchodca X. F. na predmetných pridelených nehnuteľnostiach nehospodáril. M. F. uviedla, že manželstvo uzavreli XX. XX. XXXX, bývali v O., v B., kde pracovali na nehnuteľnostiach po rodičoch. Súrodenci jej manžela P., V. a X. prišli dole do F. a tam pracovali na poľnohospodárskych nehnuteľnostiach na základe ústnej dohody, v zmysle ktorej nehnuteľnosti v O. zostanú X. a nehnuteľnosti v F. P.. Pôvodná žalobkyňa dcéra prídelcu F. L. spresnila, že o skutočnostiach ohľadne sporných nehnuteľností vie len z rozprávania vzhľadom na svoj vek s tým, že jej otec X. F. hospodáril v O. na základe ústnej dohody, o čom nebol spísaný žiadny listinný dôkaz. Právny predchodca žalovanej hospodáril na nehnuteľnostiach v F., ktorý v tom čase nebol plnoletý.

4.3. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo svojich výpovediach spresnili len skutočnosti ohľadne pridelenia nehnuteľnosti ich právnemu predchodcovi a vzhľadom na svoj vek sa bližšie k jednotlivým skutočnostiam vyjadriť nevedeli. Právni nástupcovia prídelcu v podstate poukazovali na listinné dôkazy ohľadne pridelenia sporných nehnuteľností ich právnemu predchodcovi výmerom s tým, že v podstate vo svojich výpovediach nepopreli, že ich právny predchodca sporné nehnuteľnosti nikdy neobhospodaroval, pretože pracoval na nehnuteľnostiach v O. od r. XXXX a neskôr sa stal aj predsedom družstva. Uvedené skutočnosti mal súd potvrdené z predložených listinných dôkazov, a to výťah zo zápisnice napísanej na zasadnutí pléna MNV O. konanom dňa 24. mája 1948 (č. l. 140 až 145), kde ako pozvaný je evidovaný X. F.. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s výpoveďou zákonnej zástupkyne žalobcu v 4. rade, ktorá uviedla, že jej pôvodná žalobkyňa M. F. pri vzájomných návštevách hovorila o tom, že majú pôdu na L., ktorú by mohol zdediť jej syn, pretože je nelogické, aby počas návštev za života otca mal. dieťaťa hovorili o dedičstve v prospech maloletého a zároveň poukázal na to, že M. F. zomrela XX. XX. XXXX a otec maloletého J. L. zomrel XX. XX. XXXX.

5. Z doplneného dokazovania považoval za preukázané, že právny predchodca žalovanej na sporných nehnuteľnostiach riadne hospodáril a staral sa o sporné nehnuteľnosti na základe rodinnej dohody hneď od obdobia, ako boli sporné nehnuteľnosti pridelené jeho súrodencom ako účastníkom československého zahraničného vojska západnej armády v zmysle potvrdenia Ministerstva národnej obrany v Prahe zo dňa 14. júna 1945, ktoré bolo vydané ako doklad v žiadosti o pridelenie pôdy. Pôdu do družstva vložili v zmysle zápisnice zo dňa 11. novembra (č. l. 180) F. V., F. X. a F. P., ktorí nie sú aktívnymi členmi JRD a F. P., ktorý je aktívnym členom JRD. V správe zo dňa 10. 07. 1991 Slovenská správa sociálneho zabezpečenia Bratislava potvrdila, že právny predchodca žalovanej pracoval v JRD F. od 01. 01. 1951 do 31. 10. 1952. MNV v F. dňa 05. 01. 1954 potvrdilo, že X. F., ktorému bola v roku 1946 pridelená pôda o výmere 10 ha, pôdu neužíval, ale užíval ju X. F., ktorý s ňou vstúpil v r. 1950 do JRD III. typu v F.. V r. 1952 X. F. nastúpil na prezenčnú vojenskú službu. Z oceňovacieho hárku zo dňa 07. 06. 1949, ktorý vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva pozemkovej reformy v Bratislave mal súd za preukázané, že miestna roľnícka komisia preskúmavala pridelený majetok a oceňovala hodnotu úrody s tým, že meno prídelcu X. F. je preškrtnuté, pod č. XX je preškrtnuté meno prídelcu X. F. a je dopísané meno X. F. člena JRD č. d. XX. Daňový úrad v Z. I. potvrdil súdu, že eviduje údaje týkajúce sa prídelov z II. pozemkovej reformy, a to P. F., K. F. a X. F. slobodného bytom F. č. XX. Z uvedených listinných dôkazov je možné konštatovať, že aj napriek tomu, že právnemu predchodcovi žalovanej nebol pridelený majetok veľkostatkára G. tak, ako jeho súrodencom, on na uvedených nehnuteľnostiach hospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára, pretože v opačnom prípade by nemohol byť evidovaný na

uvedených listinných dôkazoch a je nepochybné, že už v čase vypracovávania oceňovacieho hárku bol právny predchodca žalovanej dospelý.

6.1. Poukázal na to, že v danom prípade bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním právneho predchodcu žalovanej v zmysle notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX. Aj napriek tomu, že v čase prídelov bol právny predchodca žalovanej maloletý, je nepochybné, že na sporných nehnuteľnostiach v kat. úz. F. riadne hospodáril až do obdobia, kým nehnuteľnosti neboli vložené do družstva na základe rodinnej dohody, čo nepopreli zúčastnené strany sporu. Nehnuteľnosti, ktoré boli pridelené V. na základe zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX boli prevedené na brata P., avšak ohľadne nehnuteľností vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovanej žiadne písomné listinné dôkazy neexistujú, avšak bolo preukázané, že právny predchodca žalovanej vystupoval ako riadny hospodár a v podstate sa správal ako vlastník nehnuteľnosti na základe ústnej rodinnej dohody. Nie je možné, s poukazom na danú situáciu v danom období vychádzať len z toho, že nehnuteľnosti boli pridelené súrodencom, ktorí bojovali v 2. svetovej vojne a že v žiadnom prípade ich nemohol nadobudnúť iným spôsobom ich súrodenec, t. j. právny predchodca žalovanej.

6.2. Keďže prídelca, t. j. X. F. na pôde nikdy nehospodáril, neprejavoval o ňu záujem, pretože pracoval na nehnuteľnostiach, ktoré mal v O., bol členom družstva v O., ako aj jej predsedom, v podstate o tieto nehnuteľnosti nikdy neprejavoval záujem. Nikdy jemu, ani právnym nástupcom nebolo vyplácané nájomné nájomcom a žalobcovia v dedičskom konaní neprejavili záujem o sporné nehnuteľnosti za účelom prejednania, z čoho možno konštatovať, že akceptovali rodinnú dohodu. Tieto skutočnosti potvrdila listinným dôkazom žalovaná, ktorá predložila zmluvu o prenechaní pôdy do užívania uzatvorenú medzi PD B. a vlastníkom pôdy O. F. zo dňa 17. 08. 1992 v kat. úz. O. a pri podpise zmluvy bol prítomný aj jej otec X. F. a vlastníčka pôdy súhlasila s tým, aby nájomné bolo poukazované pre X. F.. O pôdu sa začali zaujímať až potom, ako boli upozornení nájomcom, čo v podstate potvrdili aj vo svojich účastníckych výpovediach a nepoprela to ani svedkyňa D.. T. O..

7.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca žalovanej konal dobromyseľne v dobrej viere, pri uplatnení nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v zmysle notárskej zápisnice. Skutočnosti uvádzané právnym zástupcom žalobcu nespôsobujú neplatnosť osvedčenia o vydržaní. Ani v tomto období žalobcovia neprejavili záujem o sporné nehnuteľnosti, pretože tak urobili až potom, keď žalovaná predložila notársku zápisnicu nájomcovi a uplatňovala si nájomné aj za ďalšie nehnuteľnosti. Nájomca vyplácal nájomné aj právnemu predchodcovi žalovanej. Vzhľadom na ďalšie predložené listinné dôkazy, kde sa uvádza X. F. súd má za preukázané, že aj tieto dôkazy svedčia v prospech vlastníckeho práva právneho predchodcu žalovanej. Ak by tomu tak nebolo, nie je možné, že by bez akéhokoľvek dôvodu, či už skutočného hospodárenia na pôde, príp. vyplácania nedoplatkov bol uvádzaný právny predchodca žalovanej na listinách, kde mal byť uvedený prídelca X. F.. Aj napriek tomu, že X. F. nevykonal právny úkon, ktorý by bol preukázateľný listinnými dôkazmi, je však nepochybné, že svojim postojom a prístupom k pridelenej nehnuteľnosti dal najavo, že o nehnuteľnosť záujem nemá a v podstate nikdy o ňu záujem počas života neprejavil. Nie je možné striktne vychádzať len zo zákonného ustanovenia platného v čase pridelenia pôdy ohľadne vzdania sa nehnuteľnosti tak, ako to uvádzali žalobcovia. Súd konštatoval, že v danom prípade išlo o osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov, ktorý o pôdu záujem nemal ani neprejavoval a neriadil sa povinnosťami prídelcu uvedenými v článku 12 prídelu. Tieto povinnosti si plnil právny predchodca žalovanej, čo potvrdili vypočutí svedkovia a žalobcovia vyvrátiť nevedeli a vyplývajú aj z predložených listinných dôkazov.

7.2. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Ďalšie návrhy žalovanej na dokazovanie zamietol, pretože ich nepovažoval za potrebné a účelné, lebo výsluch navrhovaného svedka predsedu nájomcu sporných nehnuteľností by nemohol ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej a navrhované otázky žalovanej smerovali k spresneniu údajov medzi ňou a nájomcom.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanej, ktorá mala plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcov vyhovie a žalovanú zaviaže na náhradu trov konania. Namietali, že súd prvej inštancie v konaní po tom, ako bol prvý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel, odvolacím súdom zrušený, rozhodol presne opačne, teda tak, že žalobu žalobcov zamietol bez toho, aby strany sporu a svedkovia vo svojich výpovediach uviedli nové skutočnosti a bez toho, aby si súd zadovážil nové písomné dôkazy.

10.1. Odvolatelia poznamenali, že Výmer o vlastníctve pôdy č. XX.XXX/XX-III/B zo dňa 05. 11. 1947, ktorým boli predmetné pozemky pridelené do vlastníctva X. F., je perfektný, riadne vyplnený, opečiatkovaný a povereníkom vlastnoručne podpísaný, navyše bol vkladu schopnou listinou. Pridelenie dokazuje aj mapa pre kat. úz. V. A., overená v Z. dňa XX. XX. XXXX a potvrdená F. roľníckou komisiou vo V. A. zo dňa 04. 09 1948. Prídel dokazuje aj Návrh prídelového plánu miestnej roľníckej komisie, kde pod bežným číslom XX je uvedený ako prídelca X. F.. Prídel bol do pozemnoknižnej vložky č. XXXX pre obec F. (V. A.) zapísaný XX. XX. XXXX. Pridelenie pozemkov dokazuje aj zápisnica spísaná na MNV v F. XX. XX. XXXX, kde je menovaný evidovaný v evidencii prídelcov pod bodom č. 9. Z uvedených listín je zrejmé, že X. F. nikdy nepreviedol predmetné pridelené pozemky na iné osoby a ani sa ich nevzdal v prospech právneho predchodcu žalovanej X. F., taktiež ani v prospech žiadnej organizácie. Kvôli kolektivizácii pozemky po vzniku JRD v F. užívalo družstvo, ale vlastnícke právo zostalo naďalej zachované. Tvrdenie žalovanej o vzdaní sa pozemkov v prospech jej právneho predchodcu X. F. nebolo preukázané a žiaden orgán ani súd neodňal prídelcovi vlastníctvo. Poznamenal, že vzdanie sa vlastníckeho práva muselo spĺňať určité zákonné požiadavky, okrem iného aj písomnú formu, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 45/2008 zo dňa 26. 05. 2009. Dodali, že právny predchodca žalovanej bol v čase prídelu maloletý a nebol spôsobilý na právne úkony. Do pozornosti dal výpoveď svedkyne M. O., rod. F., ktorá uviedla, ako jej otec P. F. vybavil pre seba a trom dospelým bratom V., P. a X. pridelenie pozemkov za zásluhy v 2. Svetovej voje, na ktorých od začiatku spolu hospodárili a pri vzniku ju odovzdali do družstva. Jej otec sa zároveň stal aj členom družstva.

10.2. Poukazujúc na uvedené neobstojí konštatovanie súdu, že právny predchodca žalobcov v 1. a 2. rade X. F. na pôde nikdy nehospodáril a neprejavoval o ňu záujem. Právny predchodca žalovanej na sporných nehnuteľnostiach riadne hospodáril a staral sa o sporné nehnuteľnosti. Sám žiadnu pôdu do družstva vložiť nemohol, pretože žiadnu nevlastnil. Taktiež nesúhlasili s argumentáciou súdu, že nemožno vychádzať zo zákonného ustanovenia platného v čase pridelenia pôdy, pretože práve z týchto ustanovení je potrebné vychádzať pre správne právne posúdenie veci. Počas celého konania žalovaná nepredložila a ani súd neobstaral žiadnu listinu o odňatí prideleného majetku. To, že právny predchodca žalovanej v určitom období vypomáhal prídelcom, nezakladá jeho právo na privlastnenie si majetku prídelcov, preto osvedčenie si vlastníckeho práva vydržaním podľa zákona č. 293/92 Zb. považujú za protizákonný. Osvedčenie o vlastníctve pre držiteľa nehnuteľností vydané notárkou P.. K. B., so sídlom v K., pod č. k. N XXX/XX, Nz XXX/XX zo dňa 31. 08. 1999, považujú za neplatné. Pri predmetnom vydržaní absentuje dobromyseľnosť vydržiteľa. V prípade právneho predchodcu žalovanej X. F. chýbali predpoklady pri nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pretože tento pôdu nikdy fakticky neovládal a nemal ju v držbe, iba na nej pracoval ako na pôde ostatných prídelcov z rodiny. Všetky listinné dôkazy preukazujú, že predmetné pozemky boli pridelené X. F. a že tento túto pôdu užíval až do jej odovzdania do družstva bolo preukázané zápisnicou spísanou 11. 11. 1952 na MNV v F.. Sama žalovaná na pojednávaní dňa 26. 01. 2004 uviedla, že rodina F. pracovala na sporných pozemkoch do konca roka 1950, potom boli vložené do družstva a od 01. 01. 1951 do 31. 10. 1952 pracoval X. F. v JRD V. A. a potom nastúpil na základnú vojenskú službu. Záverom poukázal na § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11.1. K odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá v podaní opísala pomery v rodine F.. Pokiaľ ide o predmetný spor, konštatovala, že na nehnuteľnosti v kat. úz. F. (V. A.), teda na pridelené nehnuteľnosti išli žiť, bývať a pracovať V. F. s manželkou X., P. F. s rodinou, K. F., K. F. a Peter

- P. F.. Na prvom pojednávaní v predmetnej veci M. F., rod. A. oznámila, že X. ostal žiť, bývať a pracovať v kat. úz. O. (cca 4 hektáre) vo vlastníctve rodiny F., ostatné vo vlastníctve jeho manželky M.. Dôkazy o uvedenej skutočnosti sú v súdnom spise. Na tomto pojednávaní uviedla, že jej otec žalovanej X. - P. F., hovoril synovi X. svoje pochybnosti o ich vzťahu, čo budúca nevesta počula, a preto nechcela zostať žiť v O.. X. F. sa s rodinou odsťahoval z F. do X. a po svojom odchode dal nehnuteľnosti do užívania JRD III. typu do B.. Na nehnuteľnosti vo V. A. prišli súrodenci bývať spolu so svojim otcom P.. Medzi súrodencami prišlo k dohode a plnenie vyplývajúce z nej bolo, že na nehnuteľnostiach v kat. úz. V. A. zostanú pracovať

P. F. s rodinou, K. F., K. F. a X. - P. F. a ich otec P.. K. F. odišla z uvedených nehnuteľností pred rokom XXXX do K. pracovať. N víkend dochádzala do V. A. za rodinou. Pred vložením nehnuteľností do JRD III. typu F. na pôde hospodárili P. F. (otec) a jeho syn P., syn K. a otec žalobkyne X. - P. F.. Poukazujúc na uvedené skutočnosti boli nehnuteľnosti v kat. úz. F. parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X vlastnené právnym predchodcom žalovanej, ktorý sa o ne neprestal zaujímať ani po ukončení základnej vojenskej služby (XXXX - XXXX). Otec žalovanej si plnil všetky vlastnícke záväzky. V ďalšom poukázala na to, že jej otec P. - X. F. podal návrh na prejednanie dedičského konania po jeho otcovi P., nar. XX. XX. XXXX a zomr. XX. XX. XXXX. Dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. D 898/72 na Štátnom notárstve v K.. V rámci predmetného dedičstva bola otcom žalovanej predložená identifikácia parciel, kde sa v kolónke meno uvádzalo X. F. a manželka.

11.2. V súvislosti s dokazovaním v konaní vedenom pred Okresným súdom Nové Zámky sp. zn. 16C/77/2001 uviedla, že tento súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, ktorý napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatovala, že v rámci zákona o ROEP žalobca by sa v prípade, ak by bol v práve, mohol obrátiť na Správu katastra, avšak Správa katastra v Z. I. svojím konaním predložila ďalší dôkaz o tom, že právny predchodca žalovanej riadnou cestou, t. j. splnením podmienok prídelu vlastnil sporné nehnuteľnosti. Nešlo len o splnenie podmienok, ale aj o administratívne konanie, ktorým nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Záverom poznamenala, že vzhľadom na obsažnosť materiálu a skutočnosť, že sa v rámci práceneschopnosti nemohla dňa 28. 05. 2016 riadne vyjadriť k podanému odvolaniu, požiadala o predĺženie lehoty na doplnenie vyjadrenia.

12.1. K tomuto vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobcovia v 1. a 2. rade, v replike uvádzajúc, že žalovaná v rozsiahlom vyjadrení neuviedla žiadne skutočnosti týkajúce sa predmetného sporu. Žalovaná uviedla, že jej právny predchodca otec X. F. od XX. 10. 1950 do 01. 10. 1952 pracoval v JRD v F. (V. A.), potom od 01. 11. 1952 do 22. 10. 1954 absolvoval základnú vojenskú službu a od 12. 11. 1956 až do 01. 07. 1991 bol zamestnancom I. K.. Z uvedeného je zrejmé, že menovaný v danom čase nemohol užívať predmetné poľnohospodárske pozemky, navyše plnoletosť nadobudol dňa 01. 07. 1949. Žalovaná listinu o tejto skutočnosti predložila až teraz, preto nie je možné na ňu prihliadnuť.

12.2. Poznamenali, že žalovaná k vyjadreniu predložila listinné dôkazy, ktoré už mohla súdu predložiť v rámci konania pred súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho odvolací súd na uvedené listiny už nemôže prihliadať a brať ich do úvahy. V tomto smere poukázal na § 373 ods. 4 a § 366 CSP. Žalovaná žalobcom vytýka, že si neuplatnili reštitučný nárok k uvedeným pozemkov a v tejto súvislosti poznamenali, že z ich strany to nebolo potrebné, pretože ich právny predchodca až do smrti bol evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník dotknutých pozemkov, a to až do doby vydania notárskeho osvedčenia o vydržaní v prospech právneho predchodcu žalovanej. Žalovaná vo svojom vyjadrení uznáva tú skutočnosť, že predmetné pozemky pridelené právnemu predchodcovi žalobcov a že jej právnemu predchodcovi žiadne pozemky pridelené neboli. Za celý prídel zaplatil P. F., nar. XX. XX. XXXX, teda nie právny predchodca žalovanej, pretože celá jeho rodina prišla bývať a hospodáriť do F.. Ďalej uviedli, že nemajú vedomosť o žiadnej písomnej ani ústnej dohode uzavretej medzi rodinnými príslušníkmi ohľadom užívania pridelených pozemkov. Právny predchodca žalovanej mohol pracovať na všetkých pozemkoch, ktoré boli pridelené rodine F., avšak mohol iba pracovať a nie užívať alebo privlastniť si ich.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. 14.1. Podľa § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14.2. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Ustanovením § 387 ods. 2 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

16.1. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

16.2. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

16.3. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

17. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov v znení platnom v čase vydania osvedčenia o vydržaní, na základe osvedčenia notára ďalej len „osvedčenie“) vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.

18. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcov v 1. a 2. rade dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, vychádzajúce zo starostlivo zisteného skutkového stavu, z ktorého súd dospel k správnym právnym záverom a následne vec správne právne posúdil. Rozhodnutie náležite v zmysle § 220 ods. 2 odôvodnil, v dôsledku čoho odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 19.1. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcov nadobudol sporné nehnuteľnosti prídelom, ktorý má všetky náležitosti a bol prevedený aj v pozemkovej knihe - vložka č. XXXX pre kat. úz. V. A., kde na základe čoho je vlastníkom nehnuteľností o výmere 100 000 m2 X. F., avšak tieto nehnuteľnosti v dedičskom konaní po ňom neboli prejednané. Poukazujúc na uvedené skutočnosti sa žalobcovia žalobou zo dňa 24. 04. 2001 domáhali voči žalovanej po spresnení zmeny petitu žaloby určenia, že nehnuteľnosti v kat. úz. F., parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X o celkovej výmere 100000 m2 ku dňu smrti patrili do vlastníctva ich právneho predchodcu X. F., ktorý zomrel XX. XX. XXXX. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20. 09. 2004 č. k. 16C/77/2001-283 žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú vykazované v katastri nehnuteľnosti, Správa katastra Z. I., ako parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X o celkovej výmere 100000 m2 bol ku dňu smrti X. F., naposledy bytom X., J. XXX/XX, zomr. XX. XX. XXXX. Tento rozsudok odvolaním zo dňa 28. 11. 2004 napadla žalovaná, ktorá v doplnení odvolania z 22. 08. 2005 navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

19.2. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 31. 01. 2007, sp. zn. 5Co/260/2005 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia dovolanie domáhajúc sa jeho zrušenia s tým, že namietali nesprávne právne posúdenie veci, pretože súd nevychádzal z predložených písomných dôkazných prostriedkov, ale z úvah. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26. 05. 2010, sp. zn. 2Cdo/81/2009 rozsudok Krajského súdu v Nitre z 31. 01. 2007, sp. zn. 5Co/260/2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre z 28. 02. 2007 sp.

zn. 5Co/260/2005 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd opätovne preskúmal vec a uznesením zo dňa 28. 03. 2012, sp. zn. 5Co/191/2010 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie vec opätovne preskúmal v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.

20.1. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to zo Zápisnice spísanej dňa 22. decembra 1947 (č. l. 356) v úrade pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v Z. I. vyplýva, že V. F. prehlásil, že sa v prospech svojho brata P. vzdáva svojho prídelu, ktorý obdržal v rámci vnútornej kolonizácie z majetku Dr. P. G. v kat. úz. F. A., pričom išlo o 10 ha pôdy a okrem toho obdržal aj pôžičku 40 000 Kčs a túto ťarchu na seba prebral P. F., ktorý V. vyplatí v hotovosti 35 000 Kčs, ako investície vložené do obrábania, odovzdá mu jednu ošípanú vo váhe 180 kg, 7 q obilia, 4 q kukurice, 50 kg zemiakov, 2 q dreva a jednu štvrtinu z dochovanej drúbeže. Termín vzdania a odchodu V. F. a jeho manželky si stanovili na 14 dní, teda do 6. januára 1948. V prípade, že by sa V. F. nemohol do stanoveného termínu odsťahovať, ponecháva mu P. F. druhý byt, kde sa môže zdržiavať až do odchodu. Táto zápisnica je oboma bratmi F. podpísaná a je podpísaná aj príslušným pracovníkom za prac. skupinu 10. V zápisnici napísanej dňa 11. novembra 1952 na úrade MNV v F. je uvedený zoznam prídelcov, ktorí sa vzdali pôdy v prospech JRD a nie sú aktívnymi členmi JRD III. Typu (č.l. 180), kde sú, okrem iných, uvedení aj V. F. č. d. XX, X. F. č. d. XX a P. F. č. d. XX. V tejto zápisnici je uvedený aj zoznam členov, ktorí sa vzdali pôdy v prospech JRD a sú aktívnymi členmi JRD III. Typu, a medzi nimi je uvedený aj P. F., manž. M., rod. A., č. d. XX. 20.2. V Oceňovacom hárku prídelov zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, odbor V. v Bratislave spísaného v Z. I. dňa X.X.XXXX vyplýva, že osobné údaje o prídelcoch V. F. č. d. XX, X. F. č. d. XX a P. F. č. d. XX boli preškrtnuté a namiesto X. F. bol ako prídelca uvedený X. F., slobodný, člen JRD ohľadne prídelu v pozemnoknižnej vložke č. XXX parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/X (role). Namiesto prídelcu P. F. je uvedený ako prídelca K. F., slobodný, člen JRD. Z ďalšieho listinného dôkazu nachádzajúceho sa v spise, a to z Potvrdenia MNV v F. zo dňa 25. januára 1954 (č.l. 98) vyplýva, že X. F. a P. F., ktorým bola pôda v roku 1946 vo výmere 10 ha pridelená, túto pridelenú pôdu neužívali, ale užívali tú pôdu X. F. a K. F., ktorí s užívanou pôdou vstúpili v roku 1950 do JRD III: typu v F..

20.3. Aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.11.2002, kde je zaprotokolovaná výpoveď žalobkyne v 1. rade, vyplýva, že manželstvo s X. F. uzavrela XX.X.XXXX, bývali v O. v B., kde pracovali a pracovali na nehnuteľnostiach po rodičoch. V roku 1947 súrodenci jej manžela P., V. a X., ktorý bol v tom čase ešte dieťa, prišli dole do F. a tu pracovali na poľnohospodárskych nehnuteľnostiach. Bola taká ústna dohoda, že nehnuteľnosti v O. zostanú X. a nehnuteľnosti v F. P.. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcov v 1. až 4. rade X. F. sa spolu so svojím bratom V. F. v rokoch 1947 až 1948 vzdali pridelenej pôdy, ktorá im bola pridelená do vlastníctva Výmermi o vlastníctve pôdy, pričom u X. F. išlo o Výmer z 5. novembra 1947 číslo: XX.XXX/XX-III/B. Vzdaním sa prídelu stratil X. F. svoje vlastníctvo k pridelenej pôde a na pôde po ňom začal riadne hospodáriť jeho brat X. F., ktorý za pôdu zaplatil 6 800 korún a napokon ju vniesol do JRD III: typu.

21. Vzhľadom k týmto skutočnostiam nebolo možné vyhovieť žalobe žalobcov v 1. až 4. rade a určiť, že ich právny predchodca X. F. bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú vykazované v katastri nehnuteľností Správa katastra Z. I. ako parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X o celkovej výmere 100 000 m2 v kat. území F.. Z výsledkov vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom vyplýva, že právny predchodca žalobcov v 1. až 4. rade vzdaním sa pôdy pridelenej mu výmerom stratil vlastníctvo k pridelenej pôde, ktorú od konca roku 1947 alebo roku 1948 neužíval, žil v O. č. d. X., kde bol členom Miestneho národného výboru a členom JRD, kde bol aj predsedom, a to bol aj dôvod, prečo predmetné nehnuteľnosti po jeho smrti neboli ako jeho vlastníctvo prejednané v dedičskom konaní. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav správne právne posúdil, keď žalobu žalobcov v 1./ až 4./ rade ako nedôvodnú zamietol, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdil. Vlastníctvo držiteľa predmetných nehnuteľností - právneho predchodcu žalovanej X. F. - v Osvedčení vo forme notárskej zápisnice notárky P.. K. B. so sídlom v K., G. XX zo dňa 31.8.1999 Z. Nz XXX/XX nebolo žalobcami spochybnené.

22.1. Odvolací súd k tomu poznamenáva, že držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť,

ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorou sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Nadväzne na to rozlišujeme oprávneného držiteľa a neoprávneného držiteľa. Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec.

22.2. Oprávnená, a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky a/ dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod. Z toho vyplýva, že dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní veci protiprávne, a to konaním napĺňajúcim skutkovú podstatu niektorého trestného činu, alebo komu bola hnuteľná vec zverená iba na dobré slovo (tzv. výprosa). V poslednom čase sa v literatúre vyskytli názory, ktoré so zreteľom na túto subjektívnu stránku oprávnenej držby z okruhu oprávnených osôb vylučujú právnické osoby. V prípade týchto právnických osôb nejestvuje psychický stav, vnútorné presvedčenie, že im vec patrí, a preto môžu byť len držiteľmi, nemôžu sa však stať oprávnenými držiteľmi so všetkými zákonnými dôsledkami. Je to presvedčivá argumentácia, avšak konečné slovo by v týchto prípadoch mala zaujať súdna prax; b/ ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do obsahu vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. Prekážkou nie je ani to, že držiteľ dočasne vec neužíva, prípadne ju užíva iba občas. Stačí, aby pri faktickom ovládaní veci mal kedykoľvek možnosť vykonávať držbu rovnako, ako vlastník vykonáva svoje vlastnícke práva.

23. V systéme súkromného práva treba rozlišovať nadobúdanie vlastníckeho práva na základe prevodu alebo prechodu. O prevod ide vo všetkých prípadoch, keď vôľu o prevode prejavujú tak subjekt, ktorý prevádza, ako aj ten subjekt, ktorý nadobúda. Ide teda o všetky typy a druhy zmlúv. O prechode vlastníckeho práva možno hovoriť vtedy, ak sa nadobúda vlastnícke právo na základe zákona, alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu, resp. na základe iných skutočností (napr. vydržaním). Možno sem zahrnúť aj nadobudnutie vlastníckeho práva príklepom licitátora (za podmienky, že vydražiteľ zaplatí požadovanú cenu).

24.1. Pri výklade o spôsoboch nadobúdania vlastníctva treba klásť dôraz na originárne (pôvodné, neodvodené, prvotné) spôsoby nadobudnutia vlastníctva. Pôvodnosť týchto spôsobov spočíva v tom, že právo vlastníka sa neodvodzuje od žiadneho právneho predchodcu, prípadne vlastníctvo predchodcu úplne zaniklo. Originárne nadobudnuté vlastníctvo má obsah, ktorý vopred vylučuje uplatnenie zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než má sám. Nadobudnutie vlastníctva originárnym spôsobom totiž vylučuje stotožniť tento obsah s oprávneniami predošlého vlastníka, ktoré z rozličných dôvodov mohli byť zúžené alebo modifikované rozmanitými obmedzeniami obsahu vlastníckeho práva. Originárne sa nadobúda vlastníctvo vytvorením novej veci, spracovaním veci, nadobudnutím úžitkov a prírastkov veci, prisvojením si veci. K týmto prípadom možno priradiť aj nadobudnutie vlastníctva zo zákona alebo rozhodnutím štátneho orgánu alebo vydržanie. 24.2. Odvodene (derivatívne) sa vlastnícke právo najčastejšie nadobúda právnymi úkonmi medzi živými, predovšetkým zmluvami, alebo v dôsledku smrti fyzickej osoby, a to dedením. Nadobúdaním vlastníctva priamo ex lege, bez ďalšej právnej skutočnosti, je taký spôsob nadobúdania vlastníctva, ktorý má výnimočnú povahu a obmedzuje sa na reštitúcie vlastníckeho práva a na prechody majetku štátu na obce. Zo zákona vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, čo je opodstatnené osobitnou povahou tohto majetkového režimu.

24.3. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových priestorov), ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže byť len sporná časť veci (napr. sporný pruh pozemku, priechod a pod.).

25.1. K zákonným predpokladom vydržania patria: nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu a nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

25.2. Primerané použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na začiatok a trvanie doby potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva dokazuje, že vydržacia doba je doplnením pravidiel o premlčaní. Tieto ustanovenia z premlčania zásadne vylučujú premlčanie vlastníckeho práva, ale uplynutie rovnakej doby, za splnenia zákonných podmienok, odôvodňuje záver o zániku vlastníckeho práva u doterajšieho vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva u inej osoby než vlastníka. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Podľa ustanovení katastrálneho zákona sa však vyžaduje aspoň deklarácia tohto nového právneho stavu. V praxi je to notárske osvedčenie o vydržaní alebo deklaratórny rozsudok občianskoprávneho súdu o určení vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním.

25.3. Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť. Z toho vyplýva, že vydržacia doba sa mohla skončiť pred účinnosťou súčasnej právnej úpravy. Preto je dôležité zisťovať, kedy sa skončila oprávnená nepretržitá držba a vydržacia doba, aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby, pretože okamih vzniku vlastníckeho práva treba posudzovať podľa týchto predpisov (napr. podľa uhorského obyčajového práva, podľa zákona č. 141/1950 Zb. a pod.), aká bola vtedajšia konštantná judikatúra súdov v sporoch o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, aká je intertemporálna úprava v platnom a účinnom zákone obsahujúcom takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

26. Novela zákona o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) vykonaná zákonom č. 397/2000 Z. z. s účinnosťou od 1. decembra 2000 v § 63 spresnila podmienky, za ktorých môže notár formou notárskej zápisnice vydať osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Zákon kogentne ustanovuje, aké náležitosti musí obsahovať notárska zápisnica. Predovšetkým osoba, ktorá o sebe tvrdí, že splnila podmienky vydržania, musí doložiť vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo vyjadrenie ich právnych nástupcov, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva, alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu osôb, ktoré sa ho na základe vydržania dožadujú, výhrady. Ide o veľmi dôležitú zmenu, ktorá mala byť prijatá už oveľa skôr, keďže prax ukazuje, že vo viacerých prípadoch sa inštitút vydržania prostredníctvom osvedčení zneužil.

27. Odvolací súd ďalej v súvislosti s predmetným konaním poznamenáva, že po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR a nar. č. 104/1946 Sb. n. SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory vydávali podľa zákona č. 142/1947 Sb. a zákona č. 46/1948 Sb. prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností, avšak museli byť a musia byť právne perfektné. Ak prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára, mohlo mu Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného zväzu slovenských roľníkov a okresného národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť ho inej (podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n.) kvalifikovanej osobe, o ktorej bolo možno odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť (§ 23 ods. 2 citovaného nariadenia). V období od 2.2.1948 do 1.1.1990 množstvo vlastníkov poľnohospodárskeho majetku prišlo o svoj majetok, získaný prídelom, práve tzv. vzdaním sa prídelu. Vzdanie sa prídelu poľnohospodárskej pôdy či poľnohospodárskeho majetku bolo jednostranným právnym úkonom, či už v období do 31. 12. 1950 (§ 444 Všeobecného občianskeho zákonníka v zmysle ktorého vlastníctvo mohlo zaniknúť vôľou vlastníka; vlastníctvo nehnuteľných vecí zaniklo len výmazom z verejných kníh) alebo od 01. 01. 1951, t. j. v období účinnosti tzv. stredného

Občianskeho zákonníka č. 140/1950 Zb. v zmysle ust. § 132 ods. 1, podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný, alebo že sa ho vlastník vzdá.

28.1. Vychádzajúc z rozsiahleho dokazovania súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že právny predchodca žalobcov sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XX.XXX/XX - D./B zo dňa 05. 11. 1947. Vysporiadal sa s argumentáciou žalovanej a s listinnými dôkazmi, ktorými podopierala argumenty, že právny predchodca žalobcov sa vzdal pôdy pridelenej mu do vlastníctva výmerom o vlastníctve pôdy, ako to vyplýva zo zápisnice spísanej na MNV v F. zo dňa 11. 11. 1952, kde je okrem iného uvedené, že prídelci vstúpili do držby a úžitku skonfiškovaného pôdohospodárskeho majetku Dr. G. a X. 01. 10. 1946; koncom roku 1949 bolo v obci F. založené JRD III. typu a časť prídelcov vstúpila do JRD ako aktívni členovia a časť sa vzdala pôdy, ale do JRD nevstúpila. V zozname prídelcov, ktorí sa vzdali pôdy v prospech JRD a neboli aktívni členovia JRD III. typu je uvedený aj X. F. č. d. XX, ktorý užíval 10 ha 3 roky.

28.2. Z doplneného dokazovania vykonaného v intenciách zrušujúceho rozhodnutia bolo jednoznačne zistené, že aj napriek tomu, že v čase prídelov bol právny predchodca žalovanej maloletý, je nepochybné, že na sporných nehnuteľnostiach v kat. úz. F. riadne hospodáril až do obdobia, kým nehnuteľnosti neboli vložené do družstva na základe rodinnej dohody, čo nepopreli zúčastnené strany sporu. Nehnuteľnosti, ktoré boli pridelené V. na základe zmluvy zo dňa 22. 12. 1947 boli prevedené na brata P., avšak ohľadne nehnuteľností vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovanej, žiadne písomné listinné dôkazy neexistujú. Bolo však preukázané, že právny predchodca žalovanej vystupoval ako riadny hospodár a správal sa ako vlastník nehnuteľnosti na základe ústnej rodinnej dohody.

28.3. Nie je možné, s poukazom na danú situáciu v danom období vychádzať len z toho, že nehnuteľnosti boli pridelené súrodencom, ktorí bojovali v 2. svetovej vojne a že v žiadnom prípade ich nemohol nadobudnúť iným spôsobom ich súrodenec, t. j. právny predchodca žalovanej. Keďže prídelca, t. j. X. F. na pôde nikdy nehospodáril, neprejavoval o ňu záujem, pretože pracoval na nehnuteľnostiach, ktoré mal v O., bol členom družstva v O., ako aj jej predsedom, v podstate o tieto nehnuteľnosti nikdy neprejavoval záujem. Nikdy jemu, ani právnym nástupcom nebolo vyplácané nájomné nájomcom a žalobcovia v dedičskom konaní neprejavili záujem o sporné nehnuteľnosti za účelom prejednania, z čoho možno konštatovať, že akceptovali rodinnú dohodu. Právny predchodca žalovanej konal dobromyseľne v dobrej viere, pri uplatnení nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v zmysle notárskej zápisnice. Žalobcovia prejavili záujem o sporné nehnuteľnosti, pretože tak urobili až potom, keď žalovaná predložila notársku zápisnicu nájomcovi a uplatňovala si nájomné aj za ďalšie nehnuteľnosti.

29. Súd prvej inštancie mal riadne za preukázané, a s tým sa stotožňuje aj odvolací súd, že aj napriek tomu, že X. F. nevykonal právny úkon o vzdaní sa výmerom do vlastníctva mu pridelených nehnuteľností, ktorý by bol preukázateľný listinnými dôkazmi, je však nepochybné, že svojim postojom a prístupom k pridelenej nehnuteľnosti dal najavo, že o nehnuteľnosť záujem nemá a v podstate nikdy o ňu záujem počas života neprejavil. Nie je možné striktne vychádzať len zo zákonného ustanovenia platného v čase pridelenia pôdy ohľadne vzdania sa nehnuteľnosti tak, ako to uvádzali žalobcovia. Vychádzajúc z uvedeného išlo zo strany právneho predchodcu žalobcov o osobitný spôsob straty vlastníckeho práva, pretože o pridelenú pôdu záujem nemal, neprejavoval o ňu záujem a neriadil sa povinnosťami prídelcu uvedenými v článku 12 prídelu. Tieto povinnosti si plnil právny predchodca žalovanej, čo bolo vykonaným dokazovaním nad mieru všetkých pochybností preukázané.

30. Súd prvej išntancie sa vysporiadal s tým, aký vplyv na vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcov malo jeho vzdanie sa vlastníctva k pridelenej pôde v zmysle vtedy platných predpisov a zároveň sa vysporiadal s Oceňovacím hárkom prídelcov zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov Povereníctva pôdospodárstva a pozemkovej reformy odbor V v Bratislave zo dňa 17.06.1949, v ktorom je v osobných údajoch o prídelcovi prečiarknuté meno X. F. pri prídele vl. č. XXX parc. č.XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X a dopísané meno X. F., slobodného člena JRD, ako aj ďalšími dôkazmi o tom, že právny predchodca žalovanej bol členom JRD III. typu v F. v období od 01.01.1951 do 31.10.1952 a že mu ako prídelcovi bol vykazovaný nedoplatok k 01.01.1962 vo výške 27500 Kčs. Súd sa dostatočne zaoberal splnením predpokladov právneho predchodcu žalovanej, preukazovaného nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, a to jednak existenciou týchto predpokladov pred notárskou zápisnicou osvedčeného vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti vzhľadom na charakter nehnuteľností a skutočnosti v nej uvedené týkajúce sa predchádzajúcich

vlastníkov, ako aj po vydaní osvedčenia o vydržaní, keď žalobcovia mali vedomosť o nadobudnutí vlastníctva právnym predchodcom žalovanej.

31. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že právny predchodca žalovanej nadobudol vlastnícke právo vydržaním, majúc za preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a teda aj dobromyseľnosti oprávneného držiteľa, teda orginárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V tomto smere je potrebné poukázať aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, v zmysle ktorého hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.

32. Odvolací súd majúc rovnako ako súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcov neprejavil záujem o obhospodarovanie pridelenej pôdy tak, ako to má na zreteli čl. 12 prídelu, a je potrebné poskytnúť ochranu dobromyseľnému vydržiteľovi, ktorý pôdu riadne obhospodaroval a správal sa ako vlastník na základe ústnej rodinnej dohody. Ďalej je potrebné uviesť, že v odvolaní odvolatelia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by neboli tvrdené v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými by sa tento súd v konaní a následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, v dôsledku čoho odvolací súd, ktorý nevzhliadol žiadne pochybenie súdu prvej inštancie odôvodňujúce zrušenie, resp. zmenu napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku.

33. Záverom odvolací súd poznamenáva, že ďalším dôvodom zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade je skutočnosť, že žalobca po tom, ako vstúpil do práv a povinností pôvodného žalobcu v 1. rade, a tým aj do jeho postavenia žalobcu v predmetnom konaní, neupravil žalobný petit. Skutočnosť, že súčasný žalobca v 1. rade neupravil žalobný petit tak, že žiada súd, aby určil, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania patria do dedičstva po poručiteľovi - pôvodnom žalobcovi v 1. rade. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu je neprípustné, aby sa súčasný žalobca v 1. rade domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že žalobca v 1. rade žalobný petit neupravil, nebolo by možné vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade vyhovieť ani za predpokladu, že by súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

34. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia, dospejúc k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že procesne úspešnej žalovanej voči žalobcom v 1./ a 2./ rade priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .