Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-52-2017.pdf
PDF · 96.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/52/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej, v právnej veci žalobcu: V. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XX, K., zastúpeného: BARKOCI law firm, s.r.o., IČO: 47 247 916, so sídlom Námestie slobody 28, Bratislava proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava o zaplatenie 26 634,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.9.2016, č.k. 12C/100/2013-211, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 26 634,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 13 842 eur od 10.9.2012 do zaplatenia titulom náhrady škody na zdraví. Žalovanej a štátu nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 2, 5, § 6 ods. 3 a § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.) a vecne tým, že mal preukázané, že dňa 31.8.2010 došlo k dopravnej nehode zavinenej A. Š., pri ktorej žalobca ako spolujazdec motorového vozidla utrpel mnohopočetné poranenia. Ďalej mal preukázané, že predmetné motorové vozidlo, ktorým došlo k dopravnej nehode bolo povinne zmluvne poistené zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej, ktorá uvedené nenamietala a svoju pasívnu vecnú legitimáciu uznala aj tým, že žalobcovi poskytla čiastočné poistné plnenie. Uviedol, že znaleckým posudkom vykonaným v súdnom konaní bolo preukázané sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v menšom rozsahu ako už žalovaná plnila, pričom nárok na doplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za poškodenie zaradené pod položkou č. 431a (obrna ihlicového nervu s postihnutím všetkých inerv. svalov) v rozsahu 600 bodov zvýšený o 50% na 900 bodov vo výške 13 842 eur zamietol, nakoľko uvedená diagnóza nebola u žalobcu znalcom zistená. Následne, skúmajúc dôvody hodné osobitného zreteľa, konštatoval, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy iba v prípadoch, kedy sú objektívne obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ak následky úrazu majú pre poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky, predstavujú kvalitatívnu zmenu podmienok vyjadrenú pojmom „dôvody hodné osobitného zreteľa“, ktorými sú napríklad zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia, jeho prínosu v oblasti spoločenského, kultúrneho, politického, športového života alebo podstatné obmedzenie uspokojovania životných potrieb. Vychádzal z toho, že podmienkou pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie. Vzhľadom na to, že posudzujúci lekár v danom prípade túto možnosť zvýšenia náhrady neuplatnil, dospel k záveru, že u žalobcu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa. O trovách konania rozhodol podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v predmete sporu a v majetkových pomeroch žalobcu, ktorého jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 125 eur mesačne s tým, že mu finančne vypomáhajú rodičia. O trovách štátu rozhodol podľa § 257 C.s.p. a štátu trovy spočívajúce v znalečnom nepokrytom preddavkami nepriznal z rovnakých dôvodov hodných osobitného zreteľa.
3. Proti rozhodnutiu v časti zamietajúceho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za adekvátne ani spravodlivé, pretože v osobitostiach prípadu nezohľadňuje kľúčové okolnosti. Prisvedčil záveru, že priznanie invalidity neznamená automatické zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na legislatívne maximum a že pri výpočte argumentov svedčiacich v prospech tohto zvýšenia sa nie je možné obmedziť len na konštatovanie o poklese pracovnej schopnosti. Namietal však, že je potrebné zohľadniť i samotný charakter poranení žalobcu, prognózu vývoja zdravotného stavu, vek, postavenie, mieru odkázanosti na pomoc inej osoby a pod., ktoré v konečnom dôsledku mohli znamenať jeho trvalé vyradenie z aktívneho osobného, pracovného, spoločenského a kultúrneho života. Konštatoval, že dôležitým inštitútom reflektujúcim na závažnejšie prípady je zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom až na dvojnásobok. Uviedol, že mimoriadne zvýšenie odškodnenia priznávajú súdy v občianskoprávnom konaní, pokiaľ na základe vykonaného dokazovania zistia, že v konkrétnom prípade je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, pričom sa jedná o iný nárok, ktorý so základným nárokom na odškodnenie nemožno zamieňať ani ich vzájomne podmieňovať. Poukázal na to, že utrpel cudzím zavinením devastačné a trvalo nereparovateľné poškodenie svojho zdravia, ktorého následky si ponesie po zbytok života. Uviedol, že v dôsledku úrazu trpí výrazným obmedzením v pohybe, kríva na ľavú dolnú končatinu, ľavý členok je nehybný, prítomné sú známky obmedzenia pohyblivosti bedrového kĺbu, pri chôdzi je nútený používať vychádzkovú palicu, prevažná väčšina následkov je trvalá bez možnosti perspektívneho zlepšenia, v prípade poruchy hybnosti bedrového a členkového kĺbu možno hovoriť o postupnom zhoršovaní stavu. Ďalej uviedol, že úraz utrpel v produktívnom veku, je invalidným dôchodcom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% a osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, výrazne obmedzil svoj pracovný potenciál, stratil zamestnanie a jeho jediným zdrojom príjmu je invalidný dôchodok vo výške 125 eur, skoncoval so záľubami, je obmedzený v partnerskom živote, či akejkoľvek voľnočasovej aktivite. Upriamil pozornosť na princíp proporcionality, z ktorého musí súd vychádzať pri aplikácii § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., t.j. v rámci svojej úvahy musí dbať na to, aby priznaná výška odškodnenia bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi takto priznanou výškou odškodnenia a spôsobenou škodou existoval vzťah vnútornej a vonkajšej primeranosti. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.12.2016, v ktorom uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že súdom ustanovený znalec ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu počtom 730 bodov, pričom v znaleckom posudku, ktorý vyžiadala žalovaná a na základe ktorého plnila, je uvedené, že celkový počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu predstavuje 747 bodov. Ďalej poukázala na to, že žalobca závery súdom ustanoveného znalca vo vzťahu k položke 431a nespochybnil a nenavrhol kontrolné znalecké dokazovanie; predmetný nárok vo vzťahu k základnej výmere bodového ohodnotenia tak nebol preukázaný. V súvislosti s uplatňovaným nárokom podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. uviedla, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia samo vo svojej podstate už v základnej miere predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Poukázal na to, že súdom ustanovený znalec nevzhliadol dôvody na zvýšenie bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., nakoľko v žiadnej položke nezvýšil bodové ohodnotenie nad základnú sadzbu. Mal za to, že žalobca v spore nepreukázal, že u neho ide o prípad hodný osobitného zreteľa, a že boli naplnené predpoklady pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S poukazom na výpovede žalobcu a svedka vyvodil, že možno mať dôvodné pochybnosti o pravdivosti žalobcových skutkových tvrdení. Rozhodnutie súdu považoval za vecne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.).
6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.).
7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
13. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
15. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
16. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
17. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.
18. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že vo vzťahu k nepriznanému nároku, týkajúceho sa poškodenia - obrna ihlicového nervu s postihnutím všetkých inerv. svalov (položka č. 431a), súd prvej inštancie správne postupoval, ak vychádzajúc zo znaleckého dokazovania vykonaného v priebehu konania, v rámci ktorého predmetné poškodenie nebolo zistené, tento nárok nepriznal. Je potrebné poukázať na to, že žalobca výsledky znaleckého dokazovania nijakým spôsobom nerozporoval a ani v odvolaní bližšie nešpecifikoval odvolacie námietky vzťahujúce sa k uvedenému nároku. Ak teda predmetné poškodenie nebolo u žalobcu zistené, nebolo možné priznať mu nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo vzťahu k tomuto poškodeniu a pochopiteľne ani nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
19. Vo vzťahu k zostávajúcemu nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie správne konštatoval, že priznanie invalidity nepredstavuje skutočnosť, na základe ktorej sa automaticky pristupuje k mimoriadnemu zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
20. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch, predovšetkým, ak sú u poškodeného výrazne obmedzené možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti, keď následky úrazu predstavujú také preukázateľné nepriaznivé dôsledky, ktoré predstavujú zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia, uplatnenia v oblasti spoločenského, kultúrneho, politického, športového života alebo podstatné obmedzenie uspokojovania životných potrieb.
21. V danej veci je zrejmé, že vychádzajúc zo znaleckého dokazovania nariadeného súdom prvej inštancie, bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené celkovým počtom bodov 730, pričom boli hodnotené položky: č. 254 počtom bodov 260 (sadzba 130 - 780 bodov), č. 325e počtom bodov 50 (sadzba 50 bodov), č. 393c počtom bodov 300 (sadzba 300 bodov) a č. 410b počtom bodov 120 (sadzba 120 bodov).
22. Odvolací súd upriamuje pozornosť na záver vyslovený Krajským súdom v Bratislave (rozsudok zo dňa 20.11.2012, sp.zn. 8Co/3/2012), v zmysle ktorého odvolací súd považoval za potrebné poukázať na to, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená lekárom už v základnej výmere na základe počtu bodov predstavuje kompenzáciu za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, čo znamená, že už samotné základné bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napr. voľby povolania, či športovej alebo kultúrnej činnosti alebo v iných formách osobného alebo spoločenského uplatnenia. Potom primerané zvýšenie podľa § 10 ods. 4 cit. zákona, ktoré je v kompetencii posudzujúceho lekára, predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením a dopadá na prípady, kde konkrétne skutočnosti a to aj vzhľadom na vek, v ktorom poškodený utrpel poškodenie na zdraví, umožňujú záver, že základné odškodnenie nepostačuje na kompenzáciu dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony poškodeného alebo pre uspokojovanie jeho spoločenských a iných potrieb. Aj vzhľadom na túto zákonom stanovenú možnosť zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok posudzujúcim lekárom, je potrebné zvýšenie tejto náhrady nad takto stanovený limit v zmysle § 5 ods. 5 cit. zákona najviac o 50 % považovať za mimoriadne zvýšenie, ktoré je odôvodnené v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, v ktorých ani primerané zvýšenie základného odškodnenia posudzujúcim lekárom nevyjadruje skutočnosť, že možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené, či úplne stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho profesijných, kultúrnych, športových či iných spoločenských aktivít v dobe pred vznikom škody a kde teda zapojenie poškodeného do niektorej z oblastí spoločenského života bolo na vysokej úrovni alebo celkom mimoriadne a jedinečné svojím významom a charakterom tak, že pokračovanie v tejto činnosti následkom poškodenia zdravia sa pre poškodeného stalo absolútne nemožným alebo podstatne sťaženým.
23. Je potrebné konštatovať, že pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode posudzujúci lekár nevyužil zákonnú možnosť zvýšiť bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., a to ani pri jednej z hodnotených položiek, pričom pri položke č. 254 nepoužil ani hornú hranicu počtu bodov v rozpätí 130 - 780 bodov.
24. Tento postup posudzujúceho lekára pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu bolo potrebné ako významné kritérium vziať pri posudzovaní nároku žalobcu do úvahy, keď naviac z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne významné skutočnosti odôvodňujúce mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak aj žalobca tvrdil nepriaznivé dôsledky v jeho osobnom, pracovnom, športovom a spoločenskom živote, tieto neboli v konaní preukázané, prípadne boli vyvrátené obsahom svedeckej výpovede v konaní vypočutého svedka (P. X.).
25. Odvolací súd tak dospel k záveru (zhodne so záverom súdu prvej inštancie), že nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, t.j. z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., nie je dôvodný.
26. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil (vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania).
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 257 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. , a v konaní plne úspešnej žalovanej nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania zohľadňujúc charakter sporu a majetkové pomery žalobcu, ktorého jediným príjmom je invalidný dôchodok.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).