Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13T-104-2017.pdf
PDF · 145.47 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/104/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanej W. H. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. februára 2019 takto
rozhodol:
Obžalovaná W. H., F.. XX.X.XXXX R. R. F. Q.Z., Q. T. R. F. Q., A. XXX/XX,
u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e
po tom, čo pred jazdou požila presne nezistené množstvo a druh alkoholických nápojov, tak dňa 3.6.2017 v čase o 23.31 hod. viedla po štátnej ceste 1/18 v smere od obce Čaklov do Vranova nad Topľou osobné motorové vozidlo zn. Volkwagen Touran EČV: R. XXXBS, pričom z dôvodu opakovaného bezdôvodného používania klaksónu motorového vozidla a bezdôvodného opakovaného prechádzania do protismerného jazdného pruhu bola hliadkou OO PZ Vranov nad Topľou R. XXX v zložení nstržm. E.. E. Č. a nstržm. D.. I. T. zastavená a kontrolovaná pre predajňou Citroen na ulici Herlianskej č. 1112 vo Vranove nad Topľou, počas čoho javila známky požitia alkoholických nápojov, tak napriek opakovaným výzvam, aby sa podrobila vykonaniu dychovej skúšky na zistenie, či nie je ovplyvnená návykovou látkou a poučeniu o možnosti podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi a trestnoprávnym následkom spojeným s odmietnutím týchto skúšok, odmietla vykonať dychovú skúšku a odmietla sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, pričom rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/27/2010 zo dňa 1.4.2010 bola uznaná vinnou aj z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/74/2011 zo dňa 4.8.2011 bola uznaná vinnou aj z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
t e d a
odmietla sa pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a odmietla sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnená návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jej zdravie
t ý m s p á c h a l a
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona
z a t o j e j u k l a d á
podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 ( sedem ) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 30 ( tridsať ) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na doživotie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovanú obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.11.2017 po prednesení obžaloby prokurátorom súd pred výsluchom obžalovanú podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku poučil o jej práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku a podľa § 257 ods. 4 Trestného poriadku a zároveň ju poučil aj podľa § 257 ods. 2 Trestného poriadku. Obžalovaná po riadnom poučení urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovanej o vine prijal a súčasne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedka R. D., listinami predloženými obžalovanou, odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov, správami ako aj spismi tunajšieho súdu sp. zn. 12T/27/2010 a 12T/74/2011 ako aj sp. zn. 8P/70/2011 a 13Tp/50/2018, správou Obvodného oddelenia PZ Vranov nad Topľou a spisom a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaná uviedla, že od roku 2014 pracuje ako živnostníčka, pracovala pre nebankovú spoločnosť H., potom pre spoločnosť I. a pre spoločnosť K. v Humennom, pričom predmetom jej podnikania je maklérstvo a to v oblasti poisťovníctva a bankovníctva pre všetky banky v Slovenskej republike. Príjem zo živnosti je jediným zdrojom jej príjmu, pričom sa jedná o odmeňovanie za výkon, teda odmenu dostáva len za uskutočnené zmluvy a iný príjem z inej činnosti nemá. Uviedla tiež, že je vydatá, už asi tri roky ich vzťah s manželom funguje dobre, aj keď on je často vycestovaný alebo sa zdržiava u svojho otca. Dcéra J. je zverená do jej osobnej starostlivosti, toho času má XX rokov. Napriek tomu, že s manželom mali jeden čas problémy, k rozvodu manželstva nedošlo. Manžel je taktiež živnostník, má svoj príjem, ich bezpodielové spoluvlastníctvo zrušené nebolo. Uviedla mesačné výdavky za bývanie, za splátku na zmluvu o splátkovom úvere, s manželom im bol poskytnutý úver 32.400,- eur a taktiež aj výdavky spojené s podnikaním a to na prevádzku kancelárie. Taktiež má ešte záväzky z úverov, no tam sa jedná o nižšie sumy splátok a tieto uhrádza manžel. Samozrejme má výdavky so zabezpečovaním starostlivosti o maloletú dcéru. Používala motorové vozidla pri výkone jej podnikateľskej činnosti, najmä na prácu v teréne a to najmä v prípade vzniku poistných udalostí, kedy bolo jej povinnosťou danú poistnú udalosť riešiť a to najmä dostavením sa na miesto poistnej udalosti, čo nie je vždy len v okrese Vranov ale aj v okrese Humenné, kde má mnohých klientov. V čase, keď jej spolužitie s manželom nebolo dobré, dohodli sa, že ona bude platiť byt, mesačne po 250 eur, teda dohoda je taká, že náklady na byt a splátku úveru hradím ona, keďže byt užívam ona s dcérou. Uviedla tiež, že má stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore kvalita potravín a taktiež, keďže musí spĺňať predpoklady pre prácu poisťovacieho agenta, má zabezpečené vzdelanie aj prostredníctvom F.. K možnosti opätovne sa zamestnať v odbore, ktorý vyštudovala, uviedla, že o takúto možnosť sa nezaujímala, skôr ju baví práca, ktorú vykonáva teraz aj čo sa týka príjmu, v predchádzajúcom zamestnaní pracovala za minimálnu mzdu, ako živnostníčka vie zarobiť viacej, v súčasnej dobe sa jej podnikateľská činnosť dobre rozvíja, teda perspektíva ďalšieho podnikania je dobrá. Ohľadom prípadnej závislosti na alkohole absolvovala vyšetrenie u obvodného lekára a to pečeňové testy a s týmito výsledkami potom bola aj u psychiatra MUDr. P., ktorý konštatoval, že u nej nebola zistená závislosť na alkohole. Ku skutočnosti ohľadom vedenia vozidla uviedla, že na tej oslave, ktorá bola pred tým, čo ju zastavili policajti, bolo pánovi R. D. zle, ona veľa nevypila, myslela si, že nenafúka, že sa nič nemôže stať a preto sa rozhodla odviesť ho do nemocnice. Pán D. sa sťažoval, že mu bolo zle na žalúdku, asi si myslel, že má aj tlak, lebo jedno obdobie bral aj tabletky. S ňou neabsolvoval žiadne vyšetrenie, taktiež bol zobratý políciou, ona zostala na polícií a on bol prepustený, či potom bol prípadne u lekára, to nevie. K jej spolužitiu s manželom v roku 2010 uviedla, že v tom čase bol manžel nezamestnaný, často pil, v dôsledku čoho vznikali finančné problémy, ktoré vyústili do hádok, žiarlivosti aj fyzického napadnutia, dokonca bola aj na lekárskom ošetrení a mala ľahký otras mozgu a podliatiny, v tom čase aj podala návrh na rozvod, manžel vtedy sľúbil, že sa zmení, takže nakoniec rozvedení neboli, ale dodnes spolu riadne ako rodina nežijú. V súvislosti s napadnutím manželom podala aj trestné oznámenie, nakoniec manžel síce odsúdený nebol, no na výsluch bola na polícii vo Vranove na Obvodnom oddelení. K skorším odsúdeniam uviedla, že bola manželom napadnutá viackrát, ale len raz bola asi na vyšetrenie, ale určite toto konanie svojho manžela nahlásila aj na polícii, ešte si sama vyhotovila fotky po napadnutí a tieto predkladala. Toto napadnutie nahlásila na polícii, mala monokel na oku a známky po škrtení na krku. S manželom žili zle spolu od roku 2009. Oficiálne nežili spolu s manželom od novembra 2010, kedy sa odsťahoval k rodičom, pričom už aj predtým často bol v zahraničí. Viem, že jedno trestné oznámenie na polícii sťahovala. Tieto okolností uviedla, nakoľko potom sa stalo to, že siahla po alkohole a potom šoférovala. V budúcnosti už k takému konaniu nedošlo, nakoľko s manželom už potom spolu žili, aj keď on je často vycestovaný v zahraničí a po príchode zo zahraničia sa po väčšine zdržiava u svojho otca, a ona si našla prácu a tým sa ich problémy vyriešili. Na záver uviedla, že jej je ľúto, čo sa stalo.
Svedok R. D. vypovedal, že dňa 3.6.2017, keď prišiel spolu s kamarátom autom do obce W., kde bola grilovačka, na ktorej bola aj obžalovaná, tak ako sa na grilovačke jedlo, pilo, tak jemu vo večerných hodinách, cca 21.00-22.00 hod., prišlo veľmi zle. Začalo ho veľmi bolieť brucho, nevedel, čo to mohlo spôsobiť, čo sa s ním deje a keďže sa mu zdalo, že obžalovaná veľmi nepila, tak ju poprosil, či by ho neodviezla na pohotovosť do Vranova, obžalovanú presvedčil, aby ho odviezla do Vranova, pričom išli autom, ktoré patrí obžalovanej a niekde pred Vranovom ich zastavili policajti. Obžalovaná ho najprv nechcela odviesť, uviedla mu, že vypila nejaké víno a bojí sa, aby nenafúkala, no on ju presviedčal a nakoniec ju aj presvedčil, čo mu je ľúto až doteraz. Keď ich zastavili policajti, vznikla panika, lebo obžalovaná už predtým mala nejaké také problémy, čo sa dozvedel až neskôr, obžalovaná odmietla fúkať a policajti ich oboch odviezli na políciu. Na polícii ho potom vypočuli a poslali ho preč. Bol z toho všetkého mimo, policajti s nimi zaobchádzali veľmi rázne. Išiel domov, bola to nedeľa, kde vo večerných hodinách mu zasa bolo zle a v pondelok išiel k svojej lekárke, ktorá mu predpísala lieky na ukľudnenie a aj lieky od žalúdka. Už mal v minulosti problémy s krvným tlakom, asi pol roka predtým, než sa stala táto vec, možno aj vzhľadom na to zaobchádzanie políciou potom v nedeľu po prepustení bol v strese a zasa mu večer prišlo zle. Policajtom pri ich zastavení uviedol, že idú na pohotovosť, ale policajti to akoby ignorovali, nezaujímalo ich to. Po vypočutí na polícii a po prepustení len chcel, aby prepustili obžalovanú, vtedy ani nemyslel na ošetrenie a na toto potom išiel až v pondelok ráno. V priebehu konania pred súdom súd nariadil vyšetriť duševný stav obžalovanej a vo veci bol podaný znalkyňou MUDr. C. T. znalecký posudok č. 20/2018 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na podanie ktorého si znalkyňa pribrala konzultanta z odboru psychológia. V zmysle záverov posudku u obžalovanej je prítomný abúzus alkoholu so škodlivými dopadmi v pracovnom, rodinnom aj spoločenskom fungovaní, v čase podania posudku bez jednoznačných prejavov psychickej či somatickej závislosti v zmysle abstinenčných prejavov. Ďalej bola konštatovaná u obžalovanej snaha javiť sa v lepšom svetle, racionalizácia, zľahčovanie a bagatelizácia abúzu, bez ochoty daný spôsob života zmeniť, pričom je vysoko pravdepodobné, že takýmto konaním dôjde k poškodeniu jej zdravia ako aj rodinného a spoločenského narušenia - čo sa už aj deje, keďže opakovane a bez poučenia nedodržiava abstinenčný režim. V ďalšom znalec konštatoval, že u obžalovanej je narušená súdnosť aj kritičnosť, že jej osobnosť sa javí ako impulzívna, vzrušivá, s tendenciu k dominancii. Pri pokračujúcom pití alkoholu a nerešpektovaní dôležitosti abstinencie je potom prognóza obžalovanej dubiózna ( pochybná, neistá ). Teda znalkyňa v záveroch posudku konštatovala, že obžalovaná netrpela v čase spáchania skutku, ani v minulosti vážnou psychickou poruchou, ale že u obžalovanej ide v čase podania posudku o tzv. abúzus alkoholu, teda škodlivé užívanie, u ktorého vzhľadom na okolnosti prípadu, hraničné výsledky testov na alkohol a predchádzajúcu anamnézu možno pri danom životnom štýle predpokladať progredujúci vývoj do závislosti od alkoholu. K prípadnému nebezpečenstvu pobytu obžalovanej na slobode uviedla, že tento nie je nebezpečný pri dodržiavaní zákazu vedenia motorových vozidiel.
Znalkyňa k odpovedi ohľadom progredujúceho vývoja závislosti od alkoholu u obžalovanej pri svojom výsluchu uviedla, že bližšie to znamená asi to, že toho času už sú tie znaky naplnené pri pokračujúcom životnom štýle. V čase vyšetrenia, čo bol aj dôvod pribratia konzultanta, sa tie hlavné alebo primárne znaky jednoznačne alebo primárne neprejavili, čo sa týka závislosti, ale viaceré sekundárne už boli prítomné. Mala za to, že ak sa nič v životnom štýle obžalovanej nezmenilo, tak je tu logická progresia z abúzu do závislosti. Po oboznámení sa s listinami ohľadom prebiehajúceho iného trestného konania voči obžalovanej uviedla, že teda je dosť pravdepodobné, že závislosť sa u obžalovanej vyvíja, ale bez ďalšieho vyšetrenia nemožno prijať jednoznačne takýto záver. K prípadnému uloženiu liečenia uviedla, že takýto postup prichádza do úvahy u osôb, u ktorých sa jedná už o závislosť. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná opakovane porušuje jeden z tých základných znakov, a teda už možno konštatovať, že ide o závislosť, pri jednoznačnom zistení, že je si toho vedomá, by malo také opatrenie zmysel, no pre jednoznačný záver bolo by potrebné vypracovať doplnok znaleckého posudku.
Z odpisu z registra trestov obžalovanej súd zistil, že táto bola doposiaľ trikrát súdne trestaná, pričom u všetkých troch odsúdení sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená. V roku 2009 bola trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/99/2009 uznaná za vinnú z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace, výkon ktorého súd podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka. Následne bola obžalovaná odsúdená rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 01.04.2010 sp. zn. 12T/27/2010 a rozsudkom toho istého súdu zo dňa 04.08.2011 sp. zn. 12T/74/2011, ktorými odsúdeniami sa súd bude zaoberať bližšie v ďalšom.
Z lustrácie z registra priestupkov súd zistil, že obžalovaná má jeden záznam a to za priestupok zo dňa 25.10.2012 podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ( rušenie nočného kľudu ).
Podľa evidenčnej karty obžalovanej ako vodiča táto mala uložené zákazy činností vedenia motorových vozidiel súdom v konaní 12T/27/2010 a v správnom konaní má evidovaný zákaz uložený rozhodnutím Dopravného inšpektorátu Vranov nad Topľou pod číslom konania ORP-662/DI-2-08 vo výmere 22 mesiacov s výkonom zákazu činností od 19.07.2008. Od 06.09.2017 má obžalovaná odobraté vodičské oprávnenie. Z ďalších priestupkov má evidovaný priestupok zo dňa 06.03.2017, riešený v blokovom konaní, ktorého sa dopustila porušením všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch, keď si nesplnila povinnosť oznámiť zmenu pobytu, sídla alebo prevádzkarne do 15 dní, keď táto skutočnosť nastala.
Mesto R. F. Q. k osobe obžalovanej oznámilo, že v meste nezastáva žiadne verejné funkcie a nemajú vedomosť o tom, že by bola stíhaná za priestupok spáchaný na území mesta. Taktiež uviedli, že obžalovaná je matkou jednej dcéry, prihlásená k trvalému pobytu v Meste R. F. Q. na predmetnej adrese, pričom im nebola známa skutočnosť či je v pracovnom pomere. Obžalovaná predložila súdu zmluvu o splátkovom úvere, ktorá bola uzatvorená medzi J. J., I..J.. ako bankou a obžalovanou a jej manželom ako dlžníkmi, pričom predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru bankou dlžníkom v sume 32.400,- eur, jednalo sa o úver na bývanie, ktorý sa dlžníci zaviazali splatiť v mesačných splátkach po cca 154,- eur pri počte splátok 360.
Podľa správy z psychiatrickej ambulancie MUDr. E. P. u obžalovanej sa jednalo o prvé psychiatrické vyšetrenie so záverom psychiatra, že u obžalovanej sa jedná o príležitostný abúzus alkoholu bez straty kontroly, bez známok závislosti na alkohole a objektívne biochemické vyšetrenie s výsledkom v norme nesvedčilo pre závislosť na alkohole, teda psychiater prijal záver o príležitostnom užívaní alkoholu obžalovanou bez známok závislosti na alkohole.
Z lekárskej správy vystavenej MUDr. J. J., všeobecným lekárom pre dospelých, súd zistil, že u obžalovanej boli vykonané laboratórne výsledky k psychologickému posudku, pričom bola stanovená diagnóza inej choroby pečene, bližšie určenej.
V súvislosti so skutočnosťami uvádzanými ohľadom skorších odsúdení predložila obžalovaná správu MUDr. D. U. z chirurgickej ambulancie zo dňa 28.09.2010, v zmysle ktorej obžalovaná absolvovala chirurgické vyšetrenie s tým, že uviedla, že bola udretá päsťou do ľavej časti tváre a bol u nej zistený hematóm horného a dolného viečka vľavo. Z rovnakého dňa predložila aj správu vystavenú oftalmológom MUDr. E. F., v ktorej je uvedené, že na odborné vyšetrenie bola poukázaná v súvislosti s tým, že mala byť udretá manželom do oblasti ľavého oka.
Podľa potvrdenie MUDr. U. P., všeobecnej lekárky pre dospelých R. D. bol ošetrený dňa 5.6.2017.
Okresné riaditeľstvo PZ Vranov nad Topľou vo svojej správe uviedlo, že v systéme DVS ( denník vyšetrovacích spisov ) obžalovaná ako poškodená v roku 2010 vystupuje iba pri prečine poškodzovanie cudzej veci, ktoré konanie bolo vedené pod ČVS: ORP-454/VT-VT-2010, z ktorého pripojeného spisu následne súd zistil, že sa jednalo o prečin poškodzovania cudzej veci, pričom skutku sa mal páchateľ dopustiť v máji 2010 tak, že poškodil motorové vozidlo obžalovanej. Polícia vo svojej správe taktiež uviedla, že manžel obžalovanej S. H. nemá v evidencii priestupkov žiadne záznam, že manuálna previerka v denníku vyšetrovacích spisov, kde by obžalovaná v roku 2010 vystupovala ako poškodená a jej manžel ako podozrivý nebola možná, nakoľko priestupkové spisy sa po piatich rokoch od oznámenia skartujú.
Súd si vyžiadal výpis z evidencie priestupkov manžela obžalovanej S. H. v súvislosti s čím Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy, súdu zaslal výpis z tejto evidencie, podľa ktorého sa mal manžel obžalovanej dopustil len jedného priestupku a to v marci 2018, pričom sa jednalo o priestupok na úseku cestnej dopravy.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12T/27/2010 sa súd oboznámil s jednak so zápisnicou o verejnom zasadnutí v danej veci zo dňa 01.04.2010, pričom sa jednalo o verejné zasadnutie, na ktorom súd schváli dohodu o vine a treste uzavretú medzi obžalovanou a prokurátorom. Rozsudkom bola obžalovaná uznaná za vinnú z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo jej bol uložený úhrnný trest povinnej práce vo výmere 300 hodín a trest zákazu činností viesť motorové vozidlá všetkých druhov pod dobu 5 rokov. V danej veci bola obžalovaná vypočutá ako obvinená v prípravnom konaní dňa 20.01.2010, kde uviedla že 05.12.2009 vo večerných hodinách navštívila pizzériu, kde požila aj alkoholické nápoje a následne sa rozhodla ísť domov svojím motorovým vozidlom, pričom bola zastavená hliadkou polície. Svoje konanie oľutovala a spáchanie prečinov priznala a uviedla, že z jej strany išlo o nerozvážnosť a že sa už takéhoto konania viackrát nedopustí.
V konaní pod sp. zn. 12T/74/2011 bola obžalovaná uznaná za vinnú rozsudkom zo dňa 04.08.2011 a to pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo jej bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 rokov. Taktiež bolo obžalovanej uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. V danej veci bola na obžalovanú podaná obžaloba dňa 11.05.2011, pre skutok zo dňa 26.10.2010, pôvodne súd rozhodol trestným rozkazom zo dňa 26.05.2011, ktorým uložil obžalovanej úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace nepodmienečne. Proti tomuto podala obžalovaná prostredníctvom obhajcu odpor, v ktorom uviedla že skutku sa dopustila preto, že sa správala veľmi ľahostajne a nezodpovedne, že po hádke s manželom konala veľmi impulzívne, že toto svoje konanie ľutuje a už sa nebude opakovať. Uviedla tiež, že je matkou maloletej dcéry, ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti a žiadala súd, aby túto skutočnosť zobral do úvahy. Tieto skutočnosti následne obžalovaná uviedla pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní po tom, čo urobila vyhlásenie o vine za spáchaný skutok, kde mimo iného tiež uviedla, že v čase konania hlavného pojednávania ( 04.08.2011 ), že je s manželom v rozvodovom konaní, že na manžela podala trestné oznámenie z dôvodu fyzického napadnutia, ktoré neskôr vzala späť, pričom príčinou rozporov v ich manželstve bol alkohol, ktorý požíval jej manžel ale aj ona spolu s ním. Odkedy s manželom nežije, už alkoholické nápoje nepožíva a nie je predpoklad, aby s manželom opäť začali spolu žiť.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P/70/2011 súd zistil, že obžalovaná ako navrhovateľka podala dňa 08.04.2011 návrh na úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu, jej dcére J., v ktorom návrhu uviedla, že otec maloletej opustil domácnosť v novembri 2010 v dôsledku dlhodobejších nezhôd, odišiel bývať k svojim rodičom a ona s dcérou v byte. Uviedla, že v tom čase bola nezamestnaná, bez príjmu, a otec dieťaťa jej na výživu neprispieval. Vo veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 28.04.2011, ktorým schválil rodičovskú dohodu, v znení ktorej zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti jej matky, obžalovanej, a otca maloletej zaviazal platením výživného a styk otca s maloletou upravil ako neobmedzený.
Súd sa oboznámil aj so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 13Tp/50/2018, v ktorom bol podaný návrh na vzatie obžalovanej do väzby z dôvodu, že 16.09.2018 sa mala dopustiť prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, za čo jej bolo vznesené obvinenie, pričom na základe pokynu prokurátora k zadržaniu a obmedzeniu osobnej slobody obžalovanej došlo až dňa 17.10.2018. Po vykonaní výsluchu obvinenej ako aj vykonanom šetrení na základe pokynu prokurátora v súvislosti s kontrolou možného obmedzenia požívania alkoholu prostriedkami technickej kontroly, sudca pre prípravné konanie prijal písomný sľub obvinenej, prepustil ju zo zadržania na slobodu, nariadil nad ňou dohľad probačného a mediačného úradníka a taktiež nariadil nad obvinenou kontrolu technickými prostriedkami a to zariadením kontroly požitia alkoholu, vykonávaných na výzvu v časových termínoch zákazu vzďaľovať sa z miesta pobytu a obydlia. Z predmetného spisu teda vyplýva, že obžalovaná sa mala dopustiť ďalšieho skutku, ktorý je kvalifikovaný ako uvedený prečin dňa 16.09.2018 v čase okolo 00.40 hod.
Prokurátor v záverečnej reči vzhľadom k vyhláseniu obžalovanej o vine, navrhol uznať ju vinnou zo žalovaného prečinu na podklade skutkovej vety uvedenej v obžalobe ako aj modifikovaného návrhu prokurátora pri prednesení obžaloby, kde poukázal na predchádzajúce právoplatné odsúdenia obžalovanej. K druhu a výmere trestu uviedol, že sú názoru, že vykonaným dokazovaním neboli preukázané žiadne poľahčujúce okolnosti na strane obžalovanej a rovnako podľa ich názoru výsledky dokazovania nepreukazujú nejaké mimoriadne okolnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre uplatnenie moderačného práva k výmere trestu zákazu činnosti v zmysle § 438d Trestného zákona. Aj rozšírením dokazovania o znalecký posudok z odboru psychiatrie, spracovaný za účasti konzultanta znalca z odboru psychológie, je zrejmé, že obžalovaná je vo vzťahu tak k požívaniu alkoholu ako aj konania, ktorého sa následne dopúšťa pod vplyvom tohto užívania nesebakritická a má tendencie toto zľahčovať až bagatelizovať, preto zastáva názor, že obžalovanej je potrebné uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na doživotie za súčasného pôsobenia hrozby nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody, teda uložiť aj trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu a navrhol tiež, aby súd zvážil potrebu uloženie ochranného opatrenia a to ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou.
Obhajkyňa obžalovanej v záverečnej reči poukázala na to, že na rozdiel od prokurátora vidia viacero poľahčujúcich okolností, ktoré by súd mal brať do úvahy pri ukladaní trestu a to jednak skutočnosť, že obžalovaná sa ku skutku priznala, tento oľutovala, spolupracovala s orgánmi činnými v trestnom konaní, urobila vyhlásenie o vine a zároveň s prihliadnutím na skutočnosť, že výpoveďou svedka D. podľa názoru obhajoby bolo preukázané, prečo alebo z akých pohnútok obžalovaná viedla motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, alkoholu, teda, že bolo preukázané, že išlo o jej snahu pomôcť pánovi D. pri jeho zlom zdravotnom stave. Znalkyňou bolo konštatované, že u obžalovanej nebola zistená závislosť od alkoholu, táto do skončenia dokazovania jednoznačne preukázaná nebola, preto nesúhlasia s návrhom prokurátora na uloženie ochranného opatrenia. S poukazom na to, že v predchádzajúcich skutkoch ohrozovania pod vplyvom návykovej látky sa obžalovaná dopustila aj pod vplyvom tiesnivých rodinných pomerov v ktorých bola, nezhody v manželstve, ktoré sa uvádzali na HP, sú ďalšími skutočnosťami, ktoré by mohol súd zohľadniť pri ukladaní výšky trestu zákazu činnosti. Na záver poukázala na to, že obžalovaná je riadne pracujúcou osobou, ktorá sa stará o jedno maloleté dieťa a preto má za to, že rozhodnutie súdu o druhu a výške trestu by malo byť zohľadnené vzhľadom na doterajší život čo sa týka pracovnej a rodinnej oblasti obžalovanej.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie toho ktorého obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k uloženiu zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy, nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť, reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a celou spoločnosťou). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.
Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu - napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.
Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona.
U obžalovanej súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože obžalovaná urobila vyhlásenie o vine, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a obžalovaná trestný čin úprimne oľutovala a taktiež jej súd priznal poľahčujúc okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a teda, že pred spáchaním skutku viedla riadny život, keďže u všetkých predchádzajúcich odsúdení nastali účinky zahladenia a na obžalovanú sa hľadí, akoby nebola odsúdená a pokiaľ sa týka priestupkového konania, v čase krátko pred spáchaním skutku sa obžalovaná dopustila priestupku a to v súvislosti s porušením všeobecne záväzného predpisu, ale jednalo sa o povinnosť oznámiť zmenu pobytu, sídla alebo prevádzkarne, na ktoré súd vzhľadom na jeho charakter neprihliadal. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.
Pokiaľ sa týka poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. i) Trestného zákona súd mal za to, že nie sú splnené podmienky pre jej priznanie, nakoľko predmetné ustanovenie vyžaduje také konanie páchateľa, ktorým odvracia útok alebo iné nebezpečenstvo alebo konajúc za okolnosti, ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu. Je pravdou, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a to jednak výpoveďou svedka R. D. ako aj potvrdením vystaveným jeho všeobecnou lekárkou MUDr. U. P., ktorá potvrdila, že svedok bol ošetrený dňa 5.6.2017. Teda je pravdou, že svedok popísal zdravotné problémy, zo dňa skutku, teda zo dňa 3.6.2017 ( sobota ), v dôsledku ktorých mal požiadať obžalovanú o odvoz k lekárovi, no rovnako je nepochybné, že na ďalšie ošetrenie k lekárovi sa dostavil až dňa 5.6.2017 ( pondelok ), že žiadne iné vyšetrenie v súvislosti s ním udávaným zdravotným stavom neuvádzal a ani bezprostredne po skutku neabsolvoval, aj keď uvádzal, že aj zasahujúcim policajtom po zastavení vozidla, ktoré viedla obžalovaná, mal tieto skutočnosti uvádzať, no podľa jeho vyjadrenia ich to nezaujímalo.
Súd pri rozhodovaní o treste prihliadal aj na hodnotenie obžalovanej z miesta bydliska a v neposlednom rade súd bral do úvahy pri určovaní druhu trestu a jeho výmery aj skutočnosť, že obžalovaná je otcom maloletej dcéry, v ktorej súvislosti súd poukazuje aj Dohovor o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť dňa 2.9.1990 a ktorého je Slovenská republika signatárom a to na článok 3, v zmysle ktorého pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.
Teda keď je uskutočňované rozhodnutie s dopadom na konkrétne dieťa, musí rozhodovací proces zahrňovať aj posúdenie možného dopadu (negatívneho alebo pozitívneho) rozhodnutia na konkrétne dieťa a z odôvodnenia rozhodnutia by malo byť zrejmé, ako bol „najlepší záujem dieťaťa“ braný do úvahy.
V zmysle článku 9 bod 1. Dohovoru štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť, aby dieťa nesmelo byť oddelené od vlastných rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné orgány podliehajúce súdnemu preskúmavaniu podľa platného práva a postupu rozhodnú, že oddelenie je nevyhnutné pre najlepšie záujmy dieťaťa.
Teda súd u obžalovanej ukladal trest pri prevahe poľahčujúcich podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona a to za trestný čin, zo spáchania ktorého bola obžalovaná uznaný za vinnú, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Pri znížení hornej hranice trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 8 Trestného zákona súd ukladal trest pri trestnej sadzbe 0 - 8 mesiacov ( znížená horná hranica o 1/3, t.j. 4 mesiace ).
Napriek vyššie uvedenému ohľadom zahladenia skorších odsúdení obžalovanej však súd pri ukladaní trestu bral do úvahy povahu skorších odsúdení a teda, že sa jednalo v každom z nich o odsúdenie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a v dvoch ostatných aj o prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorými skutočnosťami sa súd bude zaoberať aj v ďalšom v súvislosti s ukladaním trestu zákazu činnosti obžalovanej. Preto súd aj berúc do úvahy starostlivosť obžalovanej o maloletú dcéru mal za to, že vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu, pri ktorom práve obžalovaná mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí, v neposlednom rade aj detí, prípadne osôb, ktorí sú sami rodičia, teda že obžalovanej je potrebné uložiť trest pri hornej hranici upravenej trestnej sadzby a to vo výmere 7 mesiacov.
Ustanovenie § 49 Trestného zákona za v ňom stanovených podmienok umožňuje súdu podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky.
Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom uložené. Podmienečne možno takto odložiť výkon trestu za podmienky, že s ohľadom na doterajší život páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti. Teda súd musí nepovažovať výkon trestu za nevyhnutný.
Pri hodnotení podmienok pre podmienečné odsúdenie súd prihliada na osobu páchateľa a k okolnostiam prípadu, súčasne však musí zvážiť, či podmienečným odkladom výkonu trestu bude dosiahnutý účel trestu. Podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu nie je možné hodnotiť izolovane od ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Súd mal za to, že v danej veci sú pre takýto postup súdu - podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody splnené podmienky a teda výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a to vzhľadom na skutočnosti, ktorými sa súd zaoberal vyššie, preto výkon trestu podmienečne odložil a súčasne berúc do úvahy vyššie uvedené stanovil skúšobnú dobu na 30 mesiacov.
K uloženému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na doživotie súd uvádza.
Zavedenie povinnosti súdu uložiť trest zákazu činnosti na doživotie vyplýva z ust. § 61 ods. 5 Trestného zákona, ktoré ustanovenie sa špecificky vzťahuje na vodičov dopravných prostriedkov a na trest zákazu činnosti viesť dopravné prostriedky, konkrétne na zákaz vedenia motorových vozidiel.
Podľa § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona trest zákazu činnosti na doživotie súd uloží, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci bol už za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený, pričom v zmysle ods. 7 na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa ods. 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia.
Teda ide tu o postih opätovného spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle § 289 Trestného zákona, o postih špeciálnej recidívy. Na uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie v zmysle citovaného ust. § 61 postačuje, ak súd zistí, že odsudzuje páchateľa, ktorý už bol v minulosti minimálny dvakrát právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvnom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, avšak nevyžaduje sa, aby v čase ukladania trestu už boli prípadne skoršie uložené trestu zákazu činnosti už vykonané celé alebo z časti. Na aplikáciu tohto ustanovenia sa nevyžaduje, aby páchateľovi bol pri predchádzajúcich odsúdeniach ukladaný trest zákazu činnosti, podstatným pre takýto postup je len zistenie, že v osobe páchateľa ide o špeciálneho recidivistu, ktorý už bol v minulosti dvakrát právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, podstatným je len výrok o vine za spáchanie trestného činu uvedeného v ust. § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona a že sa ho páchateľ dopustil ako vodič dopravného prostriedku.
Tak ako súd uviedol vyššie, obžalovaná bola odsúdená v konaní pod sp. zn. 12T/27/2010 a sp. zn. 12T/74/2011, pričom tak ako to vyplýva z predmetných rozsudkov skutkov sa dopustila ako vodič dopravného prostriedku a v oboch prípadoch bola uznaná za vinnú z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, pričom pokiaľ sa týka odsúdenia pod sp. zn. 12T/74/2011 nebol jej uložený trest zákazu činnosti, teda súd mal za preukázané, že ohľadom splnenia podmienok pre postup súdu podľa § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona je vzhľadom na skoršie odsúdenia obžalovanej splnená podmienka, že súd odsudzuje obžalovanú za jej tretí trestný čin podľa § 289 Trestného zákona, pričom skôr už bola dvakrát za takýto trestný čin uznaná vinnou.
V súvislosti so zavedením zásady ukladanie trestu zákazu činnosti na doživotie zaviedol zákonodarca aj prechodné ustanovenie k úpravám účinným k 1.11.2011, ku ktorému dňu nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, jedná sa o ustanovenie § 438d Trestného zákona.
Podľa § 438d Trestného zákona ustanovenie § 61 ods. 3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 1. novembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo ods. 5 po 1. novembri 2011. Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne.
Uvedené prechodné ustanovenie výslovne stanovuje, že trest zákazu činnosti na doživotie je nutné uložiť aj v prípadoch, v ktorých predchádzajúce dve odsúdenia páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky nadobudli právoplatnosť pred 1.11.2011. Tieto predchádzajúce odsúdenia sa stanú „aktívnymi“ len v prípade ďalšieho protiprávneho konania páchateľa a táto samotná skutočnosť, teda či sa tak stane alebo nie, závisí naozaj len na konaní páchateľa, nakoľko zákon neobsahuje žiadne obmedzujúce ustanovenie z hľadiska plynutia času vo vzťahu k predchádzajúcim odsúdeniam páchateľa.
Na druhej strane však prechodné ustanovenie podľa § 438d Trestného zákona umožňuje súdu, aby predchádzajúce odsúdenia páchateľa spred 1.11.2011 nebral do úvahy, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Zákon v ďalšom bližšie nešpecifikuje čo sa má rozumieť takýmito mimoriadnymi okolnosťami predchádzajúcich prípadov, no za takéto podľa názoru súdu možno považovať len výnimočné okolnosti prípadu, ktoré sa svojim významom či obsahom približujú mimoriadnym okolnostiam tak ako ich predpokladá ust. § 39 Trestného zákona, teda za takéto nemožno považovať len bežne vyskytujúce sa okolnosti, ktoré sa spájajú s poľahčujúcimi okolnosťami ako sú priznanie, prejavenie ľútosti alebo náhrada spôsobenej škody. Pri zisťovaní mimoriadnych okolností predchádzajúcich prípadov však súd nemôže vytvárať nové skutkové závery týchto už právoplatne skončených vecí, za mimoriadne okolností prípadu nemožno považovať ani výrazné časové obdobie medzi jednotlivými odsúdeniami páchateľa. Zisťovanie týchto mimoriadnych okolností prichádza do úvahy len pri predchádzajúcich odsúdeniach páchateľa ak sa stali pred 1.11.2011
Ako opäť vyplýva z vyššie uvedeného, u obžalovanej sa u oboch predchádzajúcich rozhodných odsúdení jedná o odsúdenia, u ktorých rozhodnutia nadobudli právoplatnosť pred 1.11.2011, preto súd v ďalšom skúmal prípadné splnenie podmienok pre postup podľa § 438d Trestného zákona, teda či existujú také mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov, ktoré by dovolili súdu prijať záver, že použitie trestnej sadzby podľa ods. 5 § 61 bolo pre obžalovanú neprimerane prísne.
Súd sa za týmto účelom oboznámil s predmetnými spismi týkajúcimi sa rozhodných odsúdení a napriek vyššie uvedenému o nevytváraní nových skutkových záverov doplnil dokazovanie aj zabezpečením listín, správ a spisov ohľadom skutočnosti uvádzaných vo vzťahu k týmto odsúdeniam obžalovanou, no v konečnom dôsledku musel konštatovať, že nezistil mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov.
Obžalovaná, resp. obhajoba v súvislosti s takýmito okolnosťami poukazovala na spolužitie obžalovanej s manželom, na prípadné rozvodové konanie, či násilné správanie sa manžela obžalovanej voči nej. Súd však mal za preukázané, že konanie o rozvod manželstva vedené nebolo ( čl. 101 - správa informačného centra súdu ), pričom príslušným na toto konanie by bol tunajší súd, zistené bolo len aj v skorších konaniach uvádzané konanie o úpravu práv a povinnosti k maloletej dcére obžalovanej pod sp. zn. 8P/70/2011, kde bol návrh podaný dňa 8.4.2011, teda až v priebehu trestného konania vedeného pod sp. zn. 12T/74/2011, pričom v návrhu neboli uvádzané žiadne skutočnosti ohľadom prípadného rozvodu mimo odsťahovania sa manžela obžalovanej zo spoločnej domácnosti. Taktiež za takéto súd nemohol považovať skutočnosti ohľadom údajného napádania obžalovanej jej manželom, keďže súd nezistil, žeby tento bol trestne alebo priestupkovo postihnutý za takéto konanie, v týchto intenciách mohol vychádzať len z predložených lekárskych správ ohľadom vyšetrenia obžalovanej dňa 28.9.2010 u chirurga a oftalmológa, kde týmto obžalovaná uviedla, že bola napadnutá manželom, no tu súd poukazuje na to, že pokiaľ sa týka odsúdenia pod sp. zn. 12T/74/2011, trestného činu, ktoré súd posudzuje, sa dopustila až dňa 26.10.2010, teda s časovým odstupom cca 1 mesiac. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery znaleckého posudku, na znalcom prijatý záver o pobyte obžalovanej na slobode v kontexte nebezpečenstva pre spoločnosť, keď znalkyňa konštatovala, že tento nie je nebezpečný pri dodržiavaní zákazu vedenia motorových vozidiel.
Preto súd pri závere o nekonštatovaní mimoriadnych okolností skorších predmetných odsúdení obžalovanej uložil pri súčasnom závere konštatovania splnenia zákonom vyžadovaných podmienok obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na doživotie.
V súvislosti s návrhom prokurátora na uloženie ochranné oparenia a to ochranného protialkoholického liečenia súd uvádza, že vzhľadom na závery pôvodne podaného znaleckého posudku a berúc do úvahy aj vyjadrenie znalca, že pre prijatie jednoznačného záveru o potrebe uloženia takéhoto ochranného opatrenia by bolo potrebné vykonať doplnenie znaleckého dokazovania, takého ochranné opatrenie neuložil, pričom súd zohľadnil, že v súčasnosti prebieha voči obžalovanej ďalšie trestné konanie ( ako vyplýva zo spisu 13Tp/50/2018 ) a teda je možné sa s touto otázkou vysporiadať aj v tomto konaní v rámci výkonu dozoru prokurátora.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.