Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-44-2014.pdf
PDF · 146.99 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/44/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu D.. V. F., bytom P. XX, X., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, Prešov, za účasti D.. P. O., bytom F. XX, Q., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č. j.: H.-H zo dňa 05. marca 2014 na základe všeobecnej správnej žaloby, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Č.j.: H.-H zo dňa 05. marca 2014 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor, č. j.: H.-X. XXXX/XXX-X/Q. zo dňa 12. novembra 2013 a vec v r a c i a Okresnému úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor, na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Obvodný pozemkový úrad Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“), začal administratívne konanie podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Zb. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) na základe žiadosti o poskytnutie reštitučných náhrad podľa zákona zo dňa 30.12.2004 podanej D.. P. O. + Urbárski gazdovia H.. Žiadosť bola podaná na základe uznesenia ustanovujúcej schôdze urbariátu zo dňa 17.09.2004 o poskytnutie reštitučných náhrad.
2. Prvostupňový správny orgán zaslal navrhovateľovi výzvu zo dňa 11.08.2005 na odstránenie nedostatkov podania v zmysle reštitučného zákona a určil lehotu 90 dní s poučením, že neodstránením nedostatkov podania v uvedenej lehote bude mať za následok zastavenie konania podľa § 30 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Rozhodnutím č. H.-XXXX/XXXXX-X zo dňa 11.08.2005 prerušil konanie do doby odstránenia nedostatkov podania.
3. Žalobca podaním zo dňa 08.11.2005 požiadal prvostupňový správny orgán o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov podania. Dňa 01.07.2011 a 23.08.2012 sa uskutočnili ústne pojednávania pred prvostupňovým správnym orgánom, o ktorých bola spísaná zápisnica za účelom objasnenia podania žalobcu, v rámci ktorých bolo zistené, že predmetom reštitučného konania sú pozemky pôvodne zapísané v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX pre katastrálne územie H., neskôr evidované na liste vlastníctva č. XXX a v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území H.. Zároveň žalobca
predložil fotokópie písomnej agendy Prípravného výboru domnelých vlastníkov urbárskej spoločnosti. Podľa plnomocenstva zo dňa 26.09.2007 navrhovateľ D.. P. O. splnomocnil na zastupovanie v konaní žalobcu D.. V. F..
4. Rozhodnutím č. H.-XXXX/XXX-X/Q. zo dňa 15.10.2012 prvostupňový správny orgán vyzval navrhovateľa a žalobcu ako splnomocneného zástupcu podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, aby v lehote 30 dní odstránil nedostatky podania s tým, aby identifikoval okruh osôb, na ktoré uplatnil reštitučný nárok, preukáže splnomocnenie udelené týmito osobami, preukáže splnenie podmienky oprávnenej osoby podľa § 2, preukáže skutočnosti podľa § 3 zákona a to uvedie titul, na základe ktorého prešli pozemky na štát, resp. inú právnickú osobu, uvedie, či za odňatý pozemok bola vyplatená náhrada a či na daný pozemok bol uplatnený reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. Zároveň poučil navrhovateľa, že konanie zastaví podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, ak v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia neodstráni nedostatky svojho podania.
5. Navrhovateľ listom zo dňa 21.11.2012 predložil menný zoznam podielových spoluvlastníkov pasienkov gazdovských usadlostí obce H. z roku 1958, splnomocnenia 49 právnych nástupcov s udelením plnej moci žalobcovi, zoznam podielových spoluvlastníkov doplnený o reštituentov - právnych nástupcov ku gazdovskej usadlosti, za ktorých 31.12.2004 podal navrhovateľ reštitučný nárok.
6. Dňa 10.12.2012 a 18.09.2013 sa konali ústne pojednávania pred prvostupňovým správnym orgánom, kde žalobca ako splnomocnený zástupca žiadal prvostupňový správny orgán o prerušenie prebiehajúceho reštitučného konania a to do rozhodnutia súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Prešov sp. zn.: 29C/191/2010 o určenie neplatnosti právneho úkonu - neplatnosti notárskej zápisnice z ustanovujúceho valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva H. a taktiež do doby rozhodnutia o podnete prokurátora vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte, katastrálne územie H. č. X-X/XXXX/P..
7. Prvostupňový správny orgán Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor, v konaní rozhodol rozhodnutím č. j.: H.-X. XXXX/XXX-X/Q. zo dňa 12.11.2013, ktorým podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku konanie o uplatnenom reštitučnom nároku začaté na podnet navrhovateľa zo dňa 30.12.2004 zastavil.
II.
8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca ako splnomocnený zástupca navrhovateľa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Č. j.: H.-H zo dňa 05.03.2014 tak, že odvolanie D.. P. O. zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
9. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil popísaním priebehu administratívneho konania v odvolacom konaní a pred prvostupňovým správnym orgánom a dôvodil, že prvostupňový správny orgán rozhodnutie napadnuté odvolaním odôvodnil tým, že v konaní nebol preukázaný reštitučný titul podľa § 3 zákona, t. j. nebolo preukázané, že nehnuteľnosti prešli na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období od 25.02.1948 do 01.01.1990, a preto vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zostalo zachované pôvodným vlastníkom. Navrhovateľ ani splnomocnenec neuviedli reštitučný titul, na základe ktorého mali prejsť žiadané pozemky na štát v rozhodujúcom období. Splnomocnenec prvostupňovému správnemu orgánu viackrát tvrdil, že žiadané pozemky prešli na JRD v H. podľa zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Toto tvrdenie podporil o Metodické usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva č. 59/1995-430, prílohu č. 7 k spracovaniu ROEP z roku 1997.
10. Citoval ustanovenie § 1 a 2 zákona č. 81/1949 Zb., § 4 tohto zákona a ďalej uviedol, že z citovaných ustanovení vyplýva, že na JRD prechádzalo vlastníctvo k majetku uvedenému v § 2 zo zákona (zápis o tom do pozemkovoknižnej vložky má len deklaratórne účinky), avšak ustanovenie § 2 písm. a) a b) zákona č. 81/1949 Zb. sa vzťahuje iba na spoločné nehnuteľnosti bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov spravujúcich sa podľa zákonného článku X/1913 a na spoločné nehnuteľnosti pasienkových spoločenstiev zriadených podľa zákonného článku X/1913. Táto skutočnosť musela byť poznamenaná v pozemkovoknižnej vložke časti A - Majetková podstata, čo však v pozemkovoknižnej vložke č. XX pre k. ú. H. v časti A - Majetková podstata nie je uvedené. Aj keď JRD v
H. vzniklo v roku 1958, podľa zákona č. 69/1949 o jednotných roľníckych družstvách, na ktorých odkazuje § 1 zákona č. 81/1949 Zb., na uvedené JRD neprešlo vlastníctvo k predmetným pozemkom podľa tohto zákona. Aj na preukázanie tejto skutočnosti bola dožiadaná Správa katastra Q. listom zo dňa 09.10.2012 o zaslanie majetkovoprávneho vysporiadania nehnuteľnosti - parciel uvedených v pozemkovoknižnej vložke č. XX k. ú. H., ktoré v prípade prechodu vlastníctva k predmetným pozemkom má vydať okresný národný výbor podľa citovaného nariadenia č. 91/1949 Zb. Správa katastra však takémuto dožiadaniu vyhovieť nemohla, pretože majetkoprávne vysporiadanie k predmetným pozemkom ani nebolo vydané miestnym okresným národným výborom. Zároveň list vlastníctva č. XXX k. ú. H. na predmetné pozemky založený v roku 1992 preukazuje, že vlastníctvo k predmetným pozemkom je zachované a neprešlo v rozhodujúcom období na štát niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 reštitučného zákona.
11. Poukázal na námietky splnomocneného zástupcu - žalobcu uvedené v odvolaní, ktorý nesúhlasil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že spoluvlastníci pozemkov nemohli ovplyvniť zápis v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX v k.ú. H. ani vydanie, či nevydanie majetkoprávneho vysporiadania miestnym okresným národným výborom. Podľa jeho názoru zápisy v pozemkovej knihe od 01.01.1951 mali iba deklaratórny charakter a zápis v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX nezodpovedal skutočnosti. Pozemky do vlastníctva JRD v H. prešli zo zákona a túto skutočnosť vlastníci pozemkov nemohli ovplyvniť.
12. K námietkam splnomocneného zástupcu - žalobcu žalovaný uviedol, že podrobne a dôsledne prešetril skutkový stav, pričom sa zaoberal aj právnymi predpismi upravujúcimi vlastníctvo k pasienkovému vlastníctvu bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov - X. zákonný článok z roku 1913 o nedielnych spoločných pastvinách a zákon č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, pričom dôsledky týchto zákonov prvostupňový správny orgán správne interpretoval.
13. Poukázal na § 2 zákonného článku X/1913 o nedielnych spoločných pastvinách, podľa ktorého rozkaz ministra, ktorým nariadil pretvorenie sa v spoločenstvo, treba zaznamenať aj v pozemkovej knihe. Vychádzajúc z uvedeného, ak aj zo skutočnosti, že v danom čase mal zápis v pozemkovej knihe konštitutívny charakter, možno skonštatovať, že ak v pozemkovej knihe nebolo uvedené, že na určitý majetok sa vzťahoval zákonný článok X/1913, potom sa na takýto majetok tento zákonný článok nevzťahoval. Zákon č. 81/1949 Zb. sa podľa § 2 tohto zákona vzťahoval na spoločné nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahoval aj zákonný článok X/1913. Pokiaľ sa na nehnuteľnosti nevzťahoval zákonný článok X/1913, potom sa na nich nevzťahoval ani zákon č. 81/1949 Zb. V pozemkovoknižnej zápisnici č. XX k. ú. H. nie je poznamenané, že sa na nehnuteľnosti v nej zapísané vzťahuje zákonný článok X/1913 a nie je tam ani poznamenaný prechod k nehnuteľnosti podľa zákona č. 81/1949 Zb. O prechode vlastníctva v rozhodnom období na štát alebo inú právnickú osobu niektorým z právnych titulov uvedených v § 3 zákona nebol predložený ani žiadny iný dôkaz. Z uvedeného vyvodil žalovaný záver, že k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX k. ú. H. zostalo zachované vlastníctvo k pôvodným vlastníkom, resp. ich právnym nástupcom. Títo vlastníci mohli so svojim vlastníctvom slobodne nakladať, vrátane prevádzania svojich vlastníckych práv na iné osoby.
14. K odvolacím námietkam ďalej uviedol, že tvrdenie prvostupňového správneho orgánu, že vlastníctvo zostalo zachované pôvodným vlastníkom, je potrebné chápať v súvislosti s ustanovením § 2 ods. 1 zákona, podľa ktorého sa vlastníctvo môže navrátiť k pozemkom, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25.februára 1948 do 01. januára 1990 (rozhodné obdobie). V posudzovanom prípade z predloženej listiny a to listu vlastníctva č. XXX vyhotoveného vtedajším Okresným úradom v Q., odborom katastrálnym, dňa 17.09.1998 vyplýva, že k tomuto dňu ako vlastníci boli evidovaní Urbárski gazdovania obce H. v podiele 1/1. Týmto vlastníkom, resp. ich právnym nástupcom zostalo vlastníctvo zachované, pretože v rozhodnom období vlastníctvo na štát alebo inú právnickú osobu neprešlo z dôvodov uvedených vyššie.
15. Ďalej uviedol, že podľa tvrdenia splnomocneného zástupcu a údajov uvedených na liste vlastníctva č. XXX vyhotoveného cez katastrálny portál GKÚ Bratislava zo dňa 08.10.2007 až na základe Osvedčenia N XXX/XXXX došlo ku zmene vlastníkov k predmetným nehnuteľnostiam. Konanie vedené na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn.: 29C/191/2010 o neplatnosť právneho úkonu nerieši predbežnú otázku, pretože zmena vlastníctva k pozemkom v roku 2007 nemá vplyv na konanie podľa zákona bez ohľadu na výsledok tohto konania. Je dôvodné predpokladať, že aj keby súd v tomto konaní vyslovil neplatnosť
napadnutého právneho úkonu, vlastníctvo by sa vrátilo vlastníkom do stavu, aký bol pred zmenou vlastníctva na základe Osvedčenia N XXX/XXXX, tzn. do vlastníctva Urbárskych gazdov obce H., ako bolo evidované pred napadnutým právnym úkonom. Toto súdne konanie nesúvisí s predmetným konaním podľa zákona, pretože nie je zákonný dôvod, keďže vlastníctvo k nehnuteľnostiam neprešlo na štát ani na inú právnickú osobu. Z uvedeného dôvodu nebolo dôvodné ani prerušovať konanie do vyriešenia predbežnej otázky súdom, keďže súd nerozhodoval o predbežnej otázke, resp. otázke, ktorá by mohla mať vplyv na konanie podľa tohto zákona.
16. K námietke splnomocneného zástupcu - žalobcu, ktorý poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je potrebné postupovať v konaní citlivo, aby nedošlo k ďalším krivdám, žalovaný uviedol, že ak by si osvojil názor, že predmetné nehnuteľnosti prešli na JRD H., čo by bolo nielen v rozpore s právnymi predpismi z dôvodov uvedených vyššie, bola by spôsobená ďalšia krivda pôvodným vlastníkom, resp. ich právnym nástupcom, pretože by bezdôvodne museli zdĺhavým a prácnym spôsobom preukazovať vlastníctvo k pôvodným nehnuteľnostiam, pričom by sa mohlo stať, že k časti vlastníckych podielov by sa možno vôbec nepodarilo preukázať vlastníctvo pôvodných vlastníkov alebo ich právnych nástupcov, teda by zostalo zachované v prospech bývalého JRD H., resp. jeho právneho nástupcu, ak taký existuje. Právny stav, podľa ktorého vlastníctvo zostalo zachované v prospech pôvodných vlastníkov - Urbárskych gazdov obce H., resp. ich právnych nástupcov, je nielen stav zákonný, ale je k vlastníkom citlivý, nezaťahuje ich zbytočným a najmä nezákonným konaním. Keďže vlastníctvo k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX v k. ú. H. zostalo zachované, pretože v rozhodnom období neprešlo na štát alebo inú právnickú osobu, nebolo možné vo veci rozhodnúť podľa zákona o navrátení vlastníctva k pozemku alebo o priznaní práva na náhradu. Z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán nebolo príslušný na konanie a vec nemohol postúpiť príslušnému orgánu, keďže iný orgán na rozhodnutie v tejto veci nie je, preto rozhodol podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu.
III.
17. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré považoval za nesprávne, a ktorým bol na svojich právach ukrátený.
18. Žalobu odôvodnil tým, že fyzické osoby, ktoré sú právnymi nástupcami pôvodných vlastníkov pozemkov ako spoločnej nehnuteľnosti si prostredníctvom D.. P. O., F. XX, Q., v lehote stanovenej zákonom č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov uplatnili právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom. Listom zo dňa 21.11.2012 doručeným prvostupňovému správnemu orgánu bol v rámci reštitučného konania predložený zoznam podielových spoluvlastníkov doplnený o reštituentov (právnych nástupcov) ku gazdovskej usadlosti, za ktorých podal dňa 31.12.2004 navrhovateľ reštitučný nárok. Medzi nimi bol ako oprávnená osoba podľa ustanovenia § 2 ods. 2 reštitučného zákona uvedený aj žalobca. S poukázaním na § 14 ods. 1 Správneho poriadku uviedol, že mal byť účastníkom reštitučného konania, hoci s ním žalovaný i prvostupňový správny orgán konali len ako so splnomocneným zástupcom navrhovateľa. Aktívnu legitimáciu vyvodzuje zo skutočnosti, že podľa ustanovení reštitučného zákona a Správneho poriadku mal byť s prihliadnutím na to, že je právnym nástupcom pôvodného vlastníka pozemkov, ktoré prešli na štát v období od 25. februára 1948 do 01. januára 1990, účastníkom reštitučného konania, a že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach, keďže mu nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom.
19. Ďalej uviedol, že v danom prípade ide o navrátenie pozemkov, ktoré sú spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že všetky fyzické osoby, za ktoré podľa zoznamu podielových spoluvlastníkov doplneného o reštituentov (právnych nástupcov) predloženého prvostupňovému správnemu orgánu dňa 21.11.2012 uplatnil navrhovateľ reštitučný nárok, mali byť účastníkmi reštitučného konania a rozhodnutie súdu sa nepochybne musí tiež vzťahovať na dané osoby, preto je toho názoru, že podľa § 250 ods. 3 O.s.p. mali byť dané osoby účastníkmi tohto súdneho konania.
20. Uviedol, že napriek vyššie uvedenému a napriek vzniku JRD v H. v roku 1958 podľa zákona č. 69/1949 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, na ktoré zo zákona prešlo vlastníctvo k pozemkom, ani prvostupňový správny orgán ani žalovaný nerozhodol o navrátení vlastníctva k pozemkom oprávneným osobám a to pre nesprávne právne posúdenie okolností daného prípadu, čím došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
21. Argumentoval, že napriek tomu, že v časti A - Majetková podstata v pozemkovoknižnej vložke č. XX k. ú. H. nie je napísané, že sú pozemky spoločné nehnuteľnosti podľa zákonného článku X/1913, pozemky sú a reálne boli spoločnou nehnuteľnosťou, v zmysle ako chápe spoločnú nehnuteľnosť tento zákonný článok X/1913, čo je potvrdené aj zápisom v časti B - Vlastníctvo pozemkovoknižnej vložky č. XX k. ú. H., kde je výslovne uvedené „podľa zákona č. 81/49 Zb. SNR“, teda podľa zákona, ktorý sa podľa ustanovenia § 2 písm. a) vzťahuje na spoločné nehnuteľnosti bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré upravuje zákonný článok X/1913; na spoločné nehnuteľnosti pasienkových spoločenstiev zriadených podľa zákonného článku X/1913, ako aj na príslušenstvo týchto nehnuteľností s právami spojenými s ich údržbou. Zákon č. 81/49 Zb. v ustanovení § 3 ods. 1 stanovil, že súčasne s prechodovom vlastníctva k majetku uvedenému v § 2 na jednotné družstvo zanikajú urbáre, komposesoráty a podobné právne útvary, na ktoré sa vzťahuje zákonný článok X/1913, pričom daný zákon sa vzťahoval len na nehnuteľnosti, ktoré boli upravené zákonným článkom X/1913, z čoho vyplýva, že ak pozemky podľa názoru žalovaného neboli nehnuteľnosťou podľa tohto zákonného článku a nemal sa na ne vzťahovať ani zákon č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, nemal byť tento zákon uvedený ani v pozemkovoknižnej vložke č. XX k. ú. H., avšak tento zákon je v pozemkovoknižnej vložke č. XX k. ú. H. uvedený, s čím sa žalovaný ani prvostupňový správny orgán nijako nevysporiadal.
22. Podľa žalobcu pozemky boli označené ako združené pozemky - spoločenstvo aj na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. H., boli vedené ako spoločné nehnuteľnosti aj podľa zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého bolo možné vytvoriť pozemkové spoločenstvo len pri existencii spoločnej nehnuteľnosti a v súčasnosti sú vedené ako spoločná nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Obsah pojmu spoločná nehnuteľnosť ostal napriek existencii viacerých právnych predpisov upravujúcich túto oblasť práva v poslednom storočí nezmenený a hoci nebol tento pojem vždy presne právnymi predpismi definovaný, jeho znaky vyplývajúce z jednotlivých právnych predpisov ostali zachované.
23. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že podľa § 2 základného článku X/1913, podľa ktorého treba poznamenať pretvorenie v spoločenstvo aj v pozemkovej knihe, ktorý mal konštitutívny charakter v relevantnom čase, možno konštatovať, že ak v pozemkovej knihe nebolo uvedené, že na určitý majetok sa vzťahoval zákonný článok X/1913, potom sa na takýto majetok tento zákonný článok nevzťahoval. Podľa žalobcu je síce pravdou, že v danom čase mal zápis do pozemkovej knihy konštitutívny charakter, no tento sa týkal zápisu vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností. Je toho názoru, že ak bol vydaný zákonný článok, ktorý stanovil znaky spoločnej nehnuteľnosti, ak konkrétna nehnuteľnosť spĺňala znaky v tomto zákonnom článku uvedené, považovala sa táto nehnuteľnosť za spoločnú nehnuteľnosť a mal sa na ňu predmetný zákonný článok aplikovať. Vyznačenie pretvorenia v spoločenstvo podľa názoru žalobcu nemalo vplyv na existenciu spoločnej nehnuteľnosti. Ak by bol pripustení opak, znamenalo by to, že ak by v dôsledku pochybenia akéhokoľvek zamestnanca, ktorý bol zodpovedný za vyznačenie uvedeného v pozemkovej knihe, nebolo dané vyznačené v pozemkovej knihe, neboli by nehnuteľnosti, ktoré spĺňali všetky znaky stanovené zákonným článkom, považované za spoločné nehnuteľnosti a nemohla by sa dosiahnuť aplikácia zákonného článku X/1913 na tieto nehnuteľnosti a to napriek tomu, že aplikácia tohto zákonného článku bola vo všeobecnom záujme spoločnosti. Zo znenia § 2 zákonného článku X/1913 nevyplýva, žeby samotná nehnuteľnosť mala byť označená ako nehnuteľnosť podľa tohto zákonného článku, preto nemožno z tohto znenia vyvodzovať, že podmienkou pre aplikáciu tohto zákonného článku na konkrétnu nehnuteľnosť je zápis, že sa na danú nehnuteľnosť vzťahuje zákonný článok X/1913. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán nemôže svojvoľným výkladom prekračujúcim rámec zákonného článku dané stanoviť.
24. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia pri posudzovaní splnenia jedného zo základných predpokladov reštitučného zákona a to, že pozemok prešiel v rozhodnom období na štát, resp. inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov uvedeným v § 3 reštitučného zákona, sa vychádzalo najmä z toho, že miestny okresný národný výbor nevydal majetkoprávne vysporiadanie. V súvislosti s
tým žalobca poukázal na ustanovenia zákona č. 81/1949 Zb., ktorý potvrdzuje prechod vlastníckeho práva na jednotné roľnícke družstvo zo zákona a to ustanovenie § 1 ods.1, § 5 ods. 1 tohto zákona, z ktorých je zrejmé, že vlastnícke právo k pozemkom prešlo na jednotné roľnícke družstvo dňom vzniku družstva a pôvodní vlastníci sa stali iba osobami hospodáriacimi na pozemkoch. Zo uvedených skutočností vyplýva, že na Jednotné roľnícke družstvo v H. prešlo vlastnícke právo k pozemkom priamo zo zákona, keďže pozemky sú spoločnou nehnuteľnosťou podľa príslušných právnych predpisov. S prihliadnutím na nejednoznačnosť ustanovenia § 2 zákonného článku X/1913 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 127/2010 zo dňa 22.06.2010 nemožno posúdiť v neprospech žalobcu to, že v pozemkovoknižnej vložke č. XX k. ú. H. nebola v časti A - Majetková podstata poznamenaná skutočnosť, že ide o spoločné nehnuteľnosti podľa zákonného článku X/1913, ani to, že nedošlo k vydaniu majetkoprávneho vysporiadania príslušným okresným národným výborom, ktorý len uvádzal jednotnému roľníckemu družstvu do užívania majetok už získaný ex lege, pričom navyše dané nezavinili ani spoluvlastníci pozemkov ani ich právni nástupcovia a nemohli to ani ovplyvniť.
25. K listu vlastníctva č. XXX a č. XXX k. ú. H. žalobca uviedol, že v liste vlastníctva č. XXX boli v časti B označenej ako „Vlastníci a iné oprávnené osoby“ uvedené aj osoby, ktorých právni predchodcovia a ani oni sami nikdy nemali vlastnícke právo k pozemkom. Napriek tomu boli zaevidované do časti B listu vlastníctva na základe titulu nadobudnutia a to osvedčenie N XXX/XXXX podľa zákona č. 323/92 Z. z. v znení dodatkov o založení pozemkového spoločenstva pod položkou Z-XXXX/XXXX a následne boli aj v časti B ako spoluvlastníci uvedení v liste vlastníctva č. XXX k. ú. H.. Notárska zápisnica neosvedčila vlastnícke právo osôb, ktorého sa valného zhromaždenia zúčastnili, ani výšku spoluvlastníckych podielov k pozemkom, no napriek tomu na základe tejto notárskej zápisnice správa katastra bez relevantných podkladov o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom zapísala vlastnícke právo v prospech osôb, ktoré boli uvedené v spomínanej notárskej zápisnici.
26. Poukázal na to, že na Okresnom súde Prešov bol podaný návrh na začatie konania o neplatnosť notárskej zápisnice a vedie sa pod sp. zn.: 29C/191/2010. V tomto konaní sa teda rieši otázka, ktorá je predbežnou otázkou podľa Správneho poriadku. Údaje evidované v katastri nehnuteľnosti sú rozhodujúce pre posúdenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom. Keďže v súčasnosti nie je podľa názoru žalobcu vlastnícke právo k pozemkom evidované v súlade s právnymi predpismi len na právnych nástupcoch spoluvlastníkov pozemkov, ale aj na iné osoby, nemožno hovoriť o zachovaní vlastníckeho práva k pozemkom. Až po právoplatnom rozhodnutí súdu o tom, či Pozemkové spoločenstvo H., vložka č. J.-XXXX/X., P. XX, Q. založili alebo nezaložili spoluvlastníci pozemkov, bude možné, aby žalovaný posúdil zachovanie vlastníckeho práva k pozemkom a rozhodol v reštitučnom konaní vychádzajúc zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ako to vyžaduje ustanovenie § 3 ods.5 Správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, požiadaný, aby s prihliadnutím na konanie vedené na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn.: 29C/191/2010, kde sa rieši predbežná otázka, prerušil reštitučné konanie do právoplatného skončenia tohto súdneho sporu, čo však žalovaný ani prvostupňový správny orgán neakceptoval.
27. K tvrdeniu žalovaného, že právny stav, podľa ktorého vlastníctvo zostalo zachované v prospech pôvodných vlastníkov - Urbárskych gazdov obce H., resp. ich právnych nástupcov, je nielen stav zákonný, ale je k vlastníkom citlivý, nezaťažuje ich zbytočným a najmä nezákonným konaním, žalobca uviedol, že ak by bol opätovne na list vlastníctva zapísaný v časti B označenej ako „Vlastníci a iné oprávnené osoby“ bývalý právny útvar Urbárski gazdovia obce H., ktorý súčasná legislatíva nepozná, a ktorý z tohto dôvodu nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemôže byť vlastníkom pozemkov a príslušný správny orgán nerozhodne o prinavrátení vlastníctva k pozemkom podľa reštitučného zákona, právni nástupcovia členov tohto bývalého právneho útvaru naďalej nebudú môcť disponovať so svojimi spoluvlastníckymi podielmi k pozemkom ako spoločnej nehnuteľnosti, keďže svoje vlastnícke právo k podielu na pozemkoch nebudú môcť relevantne preukázať.
28. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
IV.
29. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 09.06.2014, ktorý zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
V.
30. Správny súd uznesením č. k.: 5S/44/2014-64 zo dňa 16.11.2014 pribral do konania ďalšieho účastníka konania D.. P. O., bytom F. XX, Q., podľa § 250 ods. 1 O. s. p. a to na základe skutočnosti, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, administratívneho spisu správny súd zistil, že D.. P. O. bol účastníkom administratívneho konania.
31. Správny súd vo veci rozhodol uznesením č. k.: 5S/44/2014-82 zo dňa 16.12.2015, ktorým konanie zastavil a vyriekol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 O. s. p., lebo bol toho názoru, že žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie žaloby.
32. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie písomným podaním zo dňa 04.02.2016, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.: 7Sžr/87/2016 zo dňa 15.08.2017 tak, že uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k.: 5S/44/2014-82 zo dňa 16. decembra 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil mu preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a v novom rozhodnutí vo veci znovu rozhodnúť aj o náhrade trov konania vrátane trov konania odvolacieho. Odvolací súd vychádzajúc z dôvodov odvolania žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu mal za to, že krajský súd síce postupoval správne, keď najskôr v intenciách vyššie uvedených ustanovení O. s. p. posudzoval, či sú v konaní splnené osobitné procesné podmienky konania, a teda či bol žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby v súlade s ustanovením § 250 ods. 2 O. s. p., avšak podľa názoru odvolacieho súdu dospel k nesprávnym zisteniam ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie na podanie žaloby žalobcu, ktoré sa zakladali na nesprávnom posúdení zo strany správneho orgánu. Procesne legitimovaným na podanie žaloby je totiž aj ten, s kým sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ním ako s účastníkom konať malo (k tomu bližšie § 250 ods. 2 druhá veta). Ďalej uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že podaním doručeným vtedajšiemu Obvodnému pozemkovému úradu v Prešove dňa 31.12.2004 P. O., bytom F. XX, Q. + označením Urbárski gazdovia H. žiadal o poskytnutie reštitučných náhrad podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Reštitučný nárok bol navrhovateľom uplatnený na základe uznesenie ustanovujúcej schôdze urbariátu zo dňa 17.09.2004. Z obsahu spisu tiež vyplynulo, že správny orgán disponoval zoznamom podielových spoluvlastníkov doplnený o reštituentov (právnych nástupcov) ku gazdovskej usadlosti, za ktorých podal dňa 31.12.2004 navrhovateľ reštitučný nárok, medzi ktorými bol ako oprávnená osoba podľa ustanovenia § 2 ods.2 reštitučného zákona uvedený aj žalobca ako právny nástupca P. F., nar. XX.XX.XXXX, uvedeného pod poradovým číslom XX. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne jeho aktívnej legitimácie na podanie žaloby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatoval, že nebol daný zákonný dôvod na vydanie rozhodnutia krajského súdu o zastavení konania pre nedostatok podmienky konania a tým, že krajský súd konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zastavil, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, teda mu uprel jeho práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok na ochranu svojich práv vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu poskytuje.
33. V súlade s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo vyššie citovanom uznesení správny súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
VI.
34. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
35. Predmetné konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, piatej časti. Správny súd v súlade s ustanovením § 491 ods. 1 SSP ďalej v konaní pokračoval podľa ustanovení SSP.
36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
37. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
38. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
39. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
40. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
41. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor, ako prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodoval vo veci uplatnenia práva na navrátenie vlastníctva podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“).
42. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. účinného ku dňu 05.03.2014 tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.
43. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
44. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
45. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. v prípadoch uvedených v ustanovení § 3 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami aj osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne.
46. Podľa § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. Oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.
47. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
48. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
49. Správna žaloba žalobcu bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Podľa ustanovenia § 250 ods. 2 O.s.p. účinného v čase podania žaloby žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
50. Správny súd v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenou v uznesení sp. zn.: 7Sžr/87/2016 zo dňa 15.08.2017 sa stotožnil s námietkou žalobcu, že je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby proti rozhodnutiu žalovaného. Jeho aktívna legitimácia bola odvodená od skutočnosti, že predmetom tohto konania bolo uplatnenie reštitučného nároku podľa zákona č. 503/2003 Z. z., pričom prvostupňový správny orgán a žalovaný disponovali zoznamom podielových
spoluvlastníkov doplnený o reštituentov (právnych nástupcov) ku gazdovskej usadlosti, za ktorých podal dňa 31.12.2004 navrhovateľ reštitučný nárok, a medzi ktorými bol ako oprávnená osoba podľa ustanovenia § 2 ods. 2 reštitučného zákona uvedený aj žalobca ako právny nástupca P. F., nar. XX.XX.XXXX, uvedeného pod poradovým číslom XX.
51. Podľa výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. H.-X. XXXX/XXX-X/Q. zo dňa 12.11.2013 prvostupňový správny orgán konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku zastavil s odôvodnením, že v konaní nebol preukázaný reštitučný titul podľa § 3 zákona, teda, že nebolo preukázané, že nehnuteľnosti prešli na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období, a preto vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zostalo zachované pôvodným vlastníkom.
52. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.
53. Podľa § 5 ods. 2 zákona rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad (v súčasnosti okresný úrad, pozemkový a lesný odbor).
54. Podľa § 5 Správneho poriadku na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
55. Správny orgán v správnom konaní rozhoduje na základe vecnej, funkčnej a miestnej príslušnosti. Vecná príslušnosť je vyjadrením vzťahu správneho orgánu k danej veci. Vecne príslušný správny orgán je nielen oprávnený, ale aj povinný konanie uskutočniť. Ako vyplýva z ustanovenia § 5 Správneho poriadku vecnú príslušnosť správneho orgánu určuje osobitný predpis.
56. Konanie o žiadosti navrhovateľa D.. P. O. zo dňa 30.12.2004 o poskytnutie reštitučných náhrad podľa zákona č. 503/2003 Z. z. začalo pred prvostupňovým správnym orgánom, vtedajším Obvodným pozemkovým úradom Prešov, ktorý je nesporne podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona v spojení s § 5 Správneho poriadku vecne príslušným na rozhodovanie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 zákona. Ak teda prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia konanie vo veci zastavil z dôvodu uvedeného v § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku a žalovaný sa s týmto výrokom rozhodnutia stotožnil, konal v rozpore so zákonom a vec nesprávne právne posúdil.
57. Zastavenie konania je jednou z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v Správnom poriadku alebo v osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie skončené skôr, než sa dospeje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne, a ak sú splnené zákonné podmienky, správny orgán konanie zastaví.
58. K zastaveniu konania môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania. Avšak spravidla už v počiatočných štádiách konania správny orgán skúma zákonné podmienky, za ktorých vo veci môže konať.
59. Rozhodnutie o zastavení konania je procesným rozhodnutím, ktoré musí obsahovať podstatné náležitosti uvedené v § 46 a § 47 Správneho poriadku. Predovšetkým musí obsahovať dôvody zastavenia konania.
60. Správny súd dospel aj k záveru, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s jeho odôvodnením, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorých úplne absentuje, na základe akých ustanovení zákona a aké zákonné podmienky neboli v predmetnom konaní splnené, ktoré bránia tomu, aby správny orgán mohol konať.
61. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného je zrejmé, že aj napriek zastaveniu konania podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku správne orgány ako dôvod zastavenia konania uviedli, že nebol preukázaný reštitučný titul podľa § 3 zákona, teda dôvod, ktorý by bol opodstatnený pri rozhodovaní o merite veci. Za takýchto okolností výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nemá oporu v jeho odôvodnení, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
62. Podľa zákona č. 503/2003 Z. z. je príslušný správny orgán povinný v konaní o nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom v súlade s § 2 zákona zisťovať, či tento návrh podala oprávnená osoba a v prípade, ak bola podaná splnomocneným zástupcom, či toto splnomocnenie spĺňa zákonné náležitosti.
63. Správny súd rovnako ako Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení zo dňa 15.08.2017 zdôrazňuje, že ustanovenie § 3 ods. 1 zákona upravuje, v dôsledku akých skutočností sa navráti vlastníctva k pozemkom, ktorý prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodujúcom období, t. j. od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, pričom obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov (§ 3 ods. 2 citovaného zákona). Navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle § 3 ods. 2 veta prvá zákona upravuje zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. V zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 a 2 tohto zákona na postup, podľa ktorého konkrétne odkazuje ustanovenie § 3 ods. 2 zákona, bývalí členovia urbáru mohli poveriť svojho zástupcu na uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti. Toto poverenie musí byť zrozumiteľné, jednoznačné a formulované tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kto je povereným spoločným zástupcom, ktoré osoby poverenie udelili a na aký konkrétny právny úkon bolo udelené.
64. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že podaním podaným vtedajšiemu Obvodnému pozemkovému úradu v Prešove dňa 31.12.2004 P. O., bytom F. XX, Q. + označením Urbárski gazdovia H. žiadal o poskytnutie reštitučných náhrad podľa zákona č. 503/2003 Z. z. V tomto podaní je uvedené, že reštitučný nárok sa uplatňuje na základe ustanovujúcej schôdze urbariátu zo dňa 17.09.2004. Zápisnicu z ustanovujúcej schôdze zo dňa 17.09.2004 Urbárskych gazdov H. predložil D.. V. F. obvodnému pozemkovému úradu dňa 24.09.2012. Zápisnica z ustanovujúcej schôdze však neobsahuje zoznam všetkých zástupcov pôvodných gazdovských usadlostí a domnelých členov urbariátu a tým ani splnomocnenie týchto osôb, ktoré by splnomocnili D.. P. O. na uplatnenie reštitučného nároku podľa zákona č. 503/2003 Z. z. V administratívnom spise sa nachádzajú iba plnomocenstvá 49 právnych nástupcov udelené dňa 17.11.2012 D.. V. F.. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu absentuje, ako sa správne orgány vyrovnali a ako právne uzavreli uplatnenie nároku oprávnených osôb, t. j. či žiadosť podali oprávnené osoby, prípadné ich splnomocnený zástupca, ktorého splnomocnenie spĺňa zákonné podmienky.
65. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
66. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
67. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
68. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
69. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na náhradu trov konania ako aj trov odvolacieho konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky.
70. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.