Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-55-2018.pdf
PDF · 146.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/55/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky (osoby oprávnenej výživou): A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX I., štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Jankou Chorvátovou, PhD., advokátkou, so sídlom T. B. XX, XXX XX I., proti odporcovi (osobe povinnej platiť výživné): V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. V. XX, XXX XX I., štátny občan SR, o návrhu navrhovateľky na určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 41Pc/37/2017-328 zo dňa 25.06.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 41Pc/37/2017-328 zo dňa 25. 06. 2018 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné vo výške 300,00 Eur mesačne, s účinnosťou od 27.10.2017, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet navrhovateľky, vedený v K. B. T. IBAN Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (veta prvá výroku); vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol (veta druhá výroku). Súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na výživnom za obdobie od 27.10.2017 do 30.06.2018 vo výške 2 448,39 Eur, s tým, že súd povolil nedoplatok na výživnom odporcovi splácať v mesačných splátkach po 150,00 Eur, splatných vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou splatnou do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným (veta tretia výroku). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (veta štvrtá výroku). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 27.10.2017, doručeným okresnému súdu dňa 27.10.2017 a doplneným dňa 08.12.2017, domáhala určenia vyživovacej povinnosti odporcu vo výške 350,00 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.10.2017. Svoj návrh odôvodnila s tým, že od 01.09.2017 nastúpila na denné štúdium na Fakultu masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (UCM), kde sa pripravuje na svoje budúce povolanie a nemá žiadne finančné príjmy, ani iný majetok. Uviedla, že má jednorazové náklady spojené s nástupom na vysokú školu, náklady na nákup literatúry vo výške 146,00 Eur, zdravotnú starostlivosť, poistenie, šport, kultúru, náklady na bývanie mimo miesta trvalého pobytu vo výške 450,00 Eur mesačne, cestovné spojené s pohonnými hmotami na auto Honda a tiež výdavky spojené s PZP, stravu, pričom za denné menu v škole platí 3,80 Eur, ošatenie, obuv, drogériu a hygienické potreby. Okrem toho má navrhovateľka nutné neodkladné výdavky na nový kvalitný notebook pre potreby prípravy počas štúdia audiovizuálnej tvorby. Odporca (otec) si k navrhovateľke (dcére) neplní vyživovaciu povinnosť - neplatí jej žiadne výživné.
3. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 12.02.2018 uviedol, s návrhom navrhovateľky, aby jej platil výživné vo výške 350,00 Eur mesačne nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľku si osvojil, a teda nie je jej biologický otec. Napriek tomu ju vychovával počas celej doby ako svoju vlastnú dcéru, za ktorú ju považuje doteraz. Počas celej doby sa odporca o dcéru vzorne staral a venoval jej celý svoj voľný čas. Navrhovateľka hrávala tenis. Odporca jej s tým spojené veľké výdavky financoval. Uviedol, že s dcérou mal v minulosti veľmi dobrý vzťah, o čom svedčí aj to, že na maturitnom oznámení mu navrhovateľka zaslala krásne venovanie „môjmu najlepšiemu ocinkovi na svete“. Ich vzťah sa však diametrálne zmenil po rozvode manželstva s jej matkou. V súčasnosti ho navrhovateľka nezdraví a nijako s ním nekomunikuje. O dennom štúdiu navrhovateľky na vysokej škole sa odporca dozvedel až z doručeného návrhu. Odporca akcentoval, že je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke a nijako ju nemieni spochybňovať. Neuznal však navrhovateľkou žiadanú výšku výživného 350,00 Eur mesačne. Zároveň vyjadril pochybnosť o tom, či navrhovateľka skutočne študuje. Pôvodne chcela totiž študovať medicínu. Podľa jeho názoru sa navrhovateľka prihlásila na vysokú školu sa účelovo. Tvrdenie o účelovosti a fiktívnosti jej štúdia odporca oprel o skutočnosť, že navrhovateľka si prenajala byt v B., hoci študuje v Trnave. Odmietol podieľať sa na nájomnom navrhovateľky za tento byt, keďže normálny denný študent vysokej školy býva na internáte v mieste školy. Podľa názoru odporcu aktuálne mesačné náklady na vysokoškolské štúdium v Bratislave na jedného študenta nikdy nepresiahnu čiastku 125,00 až 130,00 Eur. Zároveň uviedol, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi V., ktorý má 9 rokov. Rovnako sa odporca odmietol podieľať na cestovnom i údržbe auta. Študenti majú totiž vlaky zadarmo. Odporca neuznal ani výdavky navrhovateľky na literatúru. Odbornú literatúru si mohla navrhovateľka stiahnuť z internetu, prípadne požičať vo fakultnej knižnici. Tiež neuznal ani výdavky navrhovateľky na ošatenie a obuv. Odporca žiadal stanoviť pre navrhovateľku objektívne výživné na plnoleté dieťa študujúce dennou formou vysokoškolského štúdia. 4. Navrhovateľka v replike zo dňa 23.04.2018 potvrdila pravdivosť tvrdení odporcu, že nie je jej biologický otec, čo však nič nemení na situácii, že je povinný ju vyživovať. Uviedla, že odporca klame, keď tvrdí, že sa o ňu počas manželstva s jej matkou vzorne staral a venoval jej celý voľný čas. Tvrdila, že všetko bolo na pleciach jej matky. Všetko platila jej matka. Uviedla, že odporca sa doma večne ľutoval, že mu nejde podnikanie, že nemá zisky. Tenisom si cez ňu kompenzoval svoj nesplnený sen. Pre postoj otca k matke a k nej navrhovateľka s odporcom nemala nikdy dobrý vzťah. Otec ich psychicky manipuloval, tvrdeniami, že prišiel o všetky peniaze a že musia splatiť jeho dlh exekútorovi, aby zistil ako matka zvláda stresové situácie. Odporca ju i fyzicky ju napadol. Pred nástupom na denné štúdium na vysokú školu navrhovateľka pracovala ako čašníčka v reštaurácii Kamélia v Žiline. Odporca tam sedával nepretržite 4 hodiny, sledoval ju a nenávistne na ňu zazeral. Na medicínu navrhovateľku neprijali kvôli napätej, neznesiteľnej, tyranizujúcej atmosfére v rodine zavinenej práve odporcom. Navrhovateľka preto nemala podmienky na prípravu na prijímacie pohovory a nezvládla ich. Na prijímacie pohovory išla navrhovateľka požičaným autom, keďže odporca im auto večer predtým zobral. Výdavky s prijímacími pohovormi financovala navrhovateľke matka. Suma výživného 120,00 Eur mesačne navrhovaná odporcom jej nepostačuje. Podľa jej názoru je v majetkových, príjmových možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať jej vyššou sumou na výživu. Navrhovateľka zdôraznila, že skutočne študuje na vysokej škole, ktorá ju veľmi baví a napĺňa. Zároveň zdôraznila, že ako dcéra má právo podieľať sa na životnej úrovni otca (odporcu). 5. Prvoinštančný súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP. Rozhodnutie vydal v súlade s ust. § 186 ods. 2 CSP v spojení s § 35 CMP a § 217 ods. 1 CSP, § 62 ods. 1 až , § 65 ods. 3, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a to na základe zisteného skutočného skutkového stavu veci i skutočností, ktoré boli medzi účastníkmi zhodné a súd nemal o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku. S poukazom vyššie uvedené zákonné ustanovenia (citované v napadnutom rozhodnutí) s prihliadnutím na vykonané dokazovanie okresný súd dospel k záveru, že sú dané zákonné podmienky, aby odporca ako rodič platil výživné na navrhovateľku. Navrhovateľka sa pripravuje na budúce povolanie dennou formou štúdia na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM, a teda je zrejmé, že denná forma štúdia na vysokej škole jej znemožňuje výkon pravidelnej pracovnej činnosti bez ohľadu na možnosť vykonávať prácu. Vzhľadom to okresný súd ustálil, že navrhovateľka nie je pre potreby určenia vyživovacej povinnosti schopná sama sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov, resp. odporcovi voči navrhovateľke teda zostáva zachovaná aj po dovŕšení plnoletosti a preto v danom prípade boli naplnené predpoklady uvedené v ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine.
6. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, resp. výšku výživného, konajúci súd pri jej určení vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, keď prihliadal tak na odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. 7. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou odôvodnených potrieb navrhovateľky. Pokiaľ ide o navrhovateľkou položkovite vyčíslené pravidelné výdavky spojené so zabezpečovaním jej potrieb tieto pravidelné mesačné výdavky 225,00 Eur na bývanie, 50,00 Eur cestovné, 250,00 Eur strava, 50,00 Eur lieky a lekárenská kozmetika, 20,00 Eur zubár, 20,00 Eur škola, 146,40 Eur literatúra a mimoriadne výdavky na notebook, či biorezonanciu, súd tieto považoval s poukazom na vykonané dokazovanie za preukázané a dôvodné. Výdavok na bývanie formou privátneho ubytovania v B. namiesto internátu, či privátu v Trnave považoval súd za dôvodný, keďže v konaní bolo preukázané a odporcom nespochybnené, že navrhovateľke nebol od školy, na ktorej študuje, pridelený internát. Navyše cena nájomného privátneho ubytovania v okrajových častiach B. a v Trnave je porovnateľná, ktorá skutočnosť rovnako nebola v konaní odporcom popretá. Okrem toho navrhovateľka v priebehu konania znížila svoje výdavky na bývanie, keďže v byte býva s ďalším spolubývajúcim. Okresný súd tiež zdôraznil, že navrhovateľka si v B., teda v mieste, kde býva, našla aj platenú brigádu. Pokiaľ ide o mesačné výdavky na stravu 250,00 Eur, tieto súd vyhodnotil vzhľadom na jednu osobu navrhovateľky ako mierne nadhodnotené. Zároveň však dodal, že je nepochybné, že navrhovateľka má vyššie výdavky zo stravou, keďže býva sama. Navrhovateľka rovnako v konaní preukázala dôvodnosť výdavkov na cestovné, či výdavkov spojených so zdravotným stavom a školou. Výdavky na kozmetiku 60,00 Eur, oblečenie 80,00 Eur, obuv 80,00 Eur a mobil 32,00 Eur považoval konajúci súd, aj vzhľadom na vek oprávnenej, či súčasnú cenu spotrebného tovaru tiež za dôvodné. V tejto súvislosti však poznamenal, že s prihliadnutím na status navrhovateľky ako študentky, vynaložiť 220,00 Eur mesačne len na kozmetiku, oblečenie, či obuv je prinajmenšom „nadštandardné“. Naviac z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že predmetné výdavky na kozmetiku, oblečenie, obuv, či mobil je schopná navrhovateľka si ako plnoletá osoba hradiť sama, keď mesačne si dokáže privyrobiť cca 200,00 až 250,00 Eur. Okresný súd akcentoval, že ak navrhovateľka má záujem zúčastňovať sa na kultúre, športe a má tiež záujem pekne sa obliekať, je vzhľadom nielen na jej vek, ale aj schopnosti a možnosti, žiaduce, aby si výdavky tohto typu hradila už sama. V prípade výdavkov na prvotný nákup skrípt, notebooku, sa jednalo o mimoriadne výdavky, pričom navrhovateľka nepreukázala, a ani netvrdila potrebu pravidelného vynakladania takýchto výdavkov. Prvoinštančný súd potrebu vynakladania takýchto výdavkov nespochybnil a na tieto rovnako ako dôvodné pri rozhodovaní prihliadol. Navrhovateľka bude nepochybne povinná zakúpiť si skriptá aj do vyššieho ročníka štúdia a vzhľadom na odbor, ktorý študuje, bude nútená zakúpiť si aj výkonnejší notebook. 8. Zároveň konajúci súd uviedol, že v dospelom veku možno od dieťaťa spravodlivo a v súlade s dobrými mravmi požadovať, aby sa na krytí jeho odôvodnených potrieb podieľalo aj ono samé a teda pričinilo sa o zabezpečenie zdrojov, z ktorých budú jeho odôvodnené potreby uhrádzané. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka aj napriek dennému štúdiu bola schopná dosahovať príležitostne brigádnickou činnosťou príjem cca 200,00 - 250,00 Eur mesačne. Okresný súd pritom zdôraznil, že hoci je počas zimného a letného semestra je štúdium nepochybne náročné, tieto trvajú od septembra do júna. V mesiacoch júl a august teda navrhovateľke nič nebráni vo vykonávaní zárobkovej činnosti za účelom aspoň čiastočného pokrytia jej potrieb. Napokon navrhovateľka sama pred súdom uviedla, že je schopná vykonávať pracovnú činnosť aj počas semestra popri štúdiu na vysokej škole. Okresný súd preto vyzdvihol vôľu navrhovateľky počas štúdia sa vlastnou prácou podieľať na svojej výžive. Je teda zrejmé, že navrhovateľka je schopná podieľať sa aspoň na krytí svojich výdavkov v súvislosti s voľným časom (kultúrou, športom), oblečením, obuvou, kozmetikou a mobilom. Aj z uvedeného dôvodu súd nevyhovel navrhovateľkou požadovanému výživnému vo výške 350,00 Eur, ale jeho výšku určil v sume 300,00 Eur mesačne vychádzajúc zároveň i z majetkovej situácie odporcu. 9. V prípade hodnotenia schopností, možností a majetkových pomerov na strane odporcu z hľadiska príjmov prvoinštančný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca dosahuje dostatočný mesačný príjem na platenie výživného na navrhovateľku vo výške 300,00 Eur mesačne. Tento záver vyplýva z daňových dokladov fyzickej osoby, živnostníka, za príslušné roky, v rozhodnom období. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že príjmy odporcu zo živnosti sa pohybujú v desaťtisícoch Eur, keď jeho príjem za rok 2016 bol vo výške 41.960,00 Eur a za rok 2017 vo výške 20.633,01 Eur. Je teda zrejmé, že odporca vykonáva prosperujúcu živnosť s dosahovaným ziskom. Prosperitu naznačuje aj počet odučených študentov a záujem o kurzy v prevádzkovanej autoškole. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že odporca si pre vysoký počet študentov zabezpečil aj výpomoc v osobe F. C.. Okresný súd nespochybnil výdavky odporcu spojené so živnostenským podnikaním, no účtovných dokladov je zrejmé, že odporca zo živnosti v priebehu účtovného obdobia čerpal aj osobnú spotrebu vo vyššej hodnote (napr. osobná spotreba odporcu v mesiaci 7/2016 bola vo výške 5.000,00 Eur, v mesiaci 8/2016 bola vo výške 5.000,00 Eur, v mesiaci 9/2016 bola vo výške 10.000,00 Eur, 10/2016 vo výške 10.000,00 Eur. Rovnako sa dialo aj v priebehu roku 2017, keď z účtovných dokladov vyplýva prelínanie sa osobných vkladov a osobnej spotreby s príjmami a výdavkami spojenými s podnikaním. Odporca v priebehu konania neozrejmil účel osobnej spotreby. Okrem toho odporca sa v konaní ani nebránil tým, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach, či majetkových pomeroch hradiť navrhovateľke požadované výživné. Výrazným smerom nespochybňoval svoje majetkové pomery a ani netvrdil, že by sa mu v podnikaní nedarilo, resp. že by bol vo výraznej finančnej strate. Odporca v konaní namietal najmä neodôvodnenosť, nadštandardnosť a účelovosť výdavkov navrhovateľky. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal tiež zo skutočnosti, že odporca má príjem nielen z prevádzkovania autoškoly, ale aj z prenájmu autocvičiska, či školenia vodičov. Ako prekvapujúce označil konajúci súd tvrdenie odporcu, že ako niekoľkoročný člen dozornej rady akciovej spoločnosti, nemal z tejto pozície žiadne príjmy, keďže členstvo v dozornej rade nemožno jednoznačne považovať za len čestnú funkciu bez nároku na odmenu. Je totiž všeobecne známa skutočnosť, že členstvo v dozornej rade obchodnej spoločnosti je platenou funkciou, a preto súd dospel k záveru, že odporca si finančne zlepšoval svoju životnú úroveň aj týmto spôsobom. Okrem toho odporca vlastní aj niekoľko nehnuteľností, ale aj hnuteľných vecí, a to osobné motorové vozidlá, pričom je tiež vlastníkom osobného motorového vozidla luxusnej značky Mercedes Benz. V konaní bolo tiež preukázané, že odporca absolvuje niekoľkokrát do roka letné, aj zimné dovolenky, a to nielen v rámci Európy, ale aj v exotike. Taktiež si dopraje výlety na motorke v osobnom vlastníctve. Pokiaľ ide o námietky odporcu ohľadne jeho veku okresný súd mal za to, že len táto okolnosť bez ďalšieho nesvedčí, že nie je v jeho schopnostiach, možnostiach či majetkových pomeroch prispievať navrhovateľke na výživné sumou 300,00 Eur mesačne. V konaní naopak vyšlo najavo, že odporca je muž v produktívnom veku s dobrým sociálnym zázemím a finančnou situáciou. Súd preto pri rozhodovaní o výške výživného na navrhovateľku vychádzal z celkových majetkových pomerov odporcu, jeho schopností a možností. Zároveň však zohľadnil aj výdavky odporcu, a to nielen na podnikanie, ale aj osobnú spotrebu, či vyživovaciu povinnosť na mal. syna V.. Tvrdenia odporcu, že sa stará o svoju starú a chorú matku, okresný súd nezohľadnil, keďže tieto neboli v konaní preukázané. Naviac táto skutočnosť by rozhodným spôsobom neovplyvnila záver súdu o dobrej finančnej situácii odporcu. Zároveň konajúci súd nesúhlasil s názorom odporcu, že výdavky dnešného študenta nepresiahnu sumu 130,00 Eur mesačne, a to s prihliadnutím na súčasné bežné každodenné životné náklady. Aj keby výživné vo výške 130,00 Eur bolo adekvátne dnešným potrebám študenta, výživné v takejto výške nezodpovedá životnej úrovni odporcu - otca navrhovateľky, na ktorej má navrhovateľka ako jeho dcéra zákonné právo sa podieľať. Životná úroveň otca je totiž niekoľkonásobne vyššia. Pokiaľ ide o spochybnenie výdavkov na študijnú literatúru okresný súd uviedol, že nie každá kniha sa dá stiahnuť z internetu, a nie vždy je vzhľadom na počet študentov a počet kusov odborná literatúra dostupná v knižnici. Napokon aj zo stiahnutím kníh z internetu a ich následnou tlačou vznikajú študentom (vrátane navrhovateľky), nepochybne nemalé výdavky. 10. Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300,00 Eur mesačne. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je zákonná povinnosť, ktorá sa neodvíja od vzájomných medziľudských vzťahov medzi rodinnými príslušníkmi, a teda nemôžu ju ani ovplyvniť narušené vzťahy medzi nimi. Rozpor s dobrými mravmi okresný súd v danej veci nevzhliadol. Na druhej strane však súd zdôraznil, že od členov rodiny sa spoločensky očakáva, že si budú navzájom pomáhať a patrične s úctou sa k sebe správať. Uvedené však neplatí len vo vzťahu dieťa - rodič, ale aj naopak rodič - dieťa, ktorú spoločenskú funkciu rodiny by si podľa názoru súdu mali účastníci konania tiež uvedomiť, a v dôsledku toho prehodnotiť svoje vzájomné postoje, sympatie, či antipatie. 11. Vzhľadom na uvedené súd určil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke vo výške 300,00 Eur mesačne, ktorú výšku považoval v danom prípade za dôvodnú zodpovedajúcu odôvodneným potrebám navrhovateľky a tiež schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu, tak aby bola zachovaná aj životná úroveň rodiča i dieťaťa. 12. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Uvedené je potrebné vykladať tak, že dieťa má právo podieľať sa aj na vyššej životnej úrovni rodiča. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzhľadom na odôvodnené potreby navrhovateľky, jej vek, tiež schopnosť pričiniť sa na svojej výžive, s prihliadnutím na mesačný príjem povinného (otca - odporcu), jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, ďalšiu vyživovaciu povinnosť a taktiež s prihliadnutím na jeho bežné životné náklady a potreby, mohol súd návrhu navrhovateľky z hľadiska potencionality plnenia si vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke vyhovieť do sumy 300,00 Eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 27.10.2017 a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky považoval za nedôvodný. 13. Zároveň konajúci súd dodal, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu si musia plniť obaja rodičia. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka má aj matku, ktorá je rovnako ako odporca povinná podieľať sa podľa svojich schopností možností a majetkových pomeroch na výžive navrhovateľky. Navrhovateľka väčšinu času z dôvodu štúdia trávi mimo spoločnej domácnosti so svojou matkou, táto tak nemá s každodennou osobnou starostlivosťou o navrhovateľku zvýšené výdavky. Pokiaľ teda matka už nezabezpečuje výživu navrhovateľky formou dennej osobnej starostlivosti súd považoval za relevantné, aby sa aj matka podieľala na vyživovacej povinnosti vo vzťahu ku svojej dcére, formou finančného plnenia zodpovedajúcemu jej schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, čím tiež čiastočne pokryje vyššie špecifikované výdavky navrhovateľky. Posudzovanie možností, schopností a majetkových pomerov matky však konajúci súd nepovažoval vzhľadom na predmet konania, a to vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke pre rozhodnutie veci za potrebné, v dôsledku čoho návrh odporcu na vykonanie dokazovania v tomto smere zamietol. 14. Rovnako súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania v tom smere, na akom aute išla navrhovateľka na prijímacie pohovory na vysokú školu, výsluchom svedka B. J., ako aj v tom smere, či právna zástupkyňa obdržala daňové priznanie odporcu za rok 2017, nakoľko uvedené považoval vzhľadom na predmet konania za právne irelevantné. 15. Ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 25.06.2018, došlo už k zročnosti výživného až do mesiaca jún 2018 vrátane (výživné sa platí mesiac vopred). Preto súd zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné vo výške 2.448,39 Eur za obdobie od 27.10.2017 do 30.06.2018 (od podania návrhu do konca mesiaca, v ktorom bol rozsudok vyhlásený) t.j. 48,39 Eur (5 dní v mesiaci 10/2017) + 300,00 Eur x 8 mesiacov (2.400,00 Eur) = 2.448,39 Eur). Pri vyčíslení zameškaného výživného súd zohľadnil fakt, že od podania návrhu na súd odporca neplatil navrhovateľke žiadne výživné. Takto vyčíslený nedoplatok na výživnom súd povolil odporcovi platiť v splátkach vo výške 150,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným so zročnosťou, uvedenou vo výroku napadnutého rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok. Zohľadniac majetkové pomery odporcu mal súd za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach tento dlh splatiť v splátkach v určenej výške. 16. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 52 CMP.
17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, a to proti výroku o určení výživného a tiež o výroku povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na výživnom, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 18. Uviedol, že prvoinštančný súd nevykonal odporcom navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa jeho názoru dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že od začiatku sporu už vo svojom prvom vyjadrení uznal, že si je plne vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére A., ktorá mu vyplýva zo zákona. Zároveň však poukázal na skutočnosť, že navrhovateľkou požadované výživné je neprimerane vysoké. Pokiaľ okresný súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že priznané výživné je vo finančných možnostiach odporcu, ktorý je schopný ho plniť v takejto výške, odvolateľ opätovne poukázal na to, že podľa vyjadrení jeho známych, (ktorých deti študujú dennou formou na vysokej škole), priemerné náklady na denné štúdium nikdy nepresahujú sumu 180,00 Eur mesačne. Pokiaľ navrhovateľka vykazuje iné náklady v diametrálne inom rozsahu, nie je povinnosťou odporcu jej tieto nadštandardné výdavky uhrádzať. Odvolateľ tiež zdôraznil, že konajúci súd sa v prejednávanej veci zaoberal len jeho finančnou situáciou i keď v zmysle Zákona o rodine majú obidvaja rodičia povinnosť rovnakou mierou sa podľa svojich možností a schopností podieľať na vyživovacej povinnosti k svojmu dieťaťu. Súd prvej inštancie si však bez akéhokoľvek preverenia osvojil tvrdenie navrhovateľky, že jej matka prispieva na výživu čiastkou 300,00 až 350,00 Eur mesačne. Pokiaľ sú to pravdivé tvrdenia, potom príjem študentky dennej formy štúdia na vysokej škole predstavuje čiastku 900,00 Eur (v ktorom sú započítané plnenia výživného od jednotlivých rodičov a čiastka 200,00 Eur, ktoré si zarobí brigádnickou formou). Takýto čistý príjem nedosahuje v našej spoločnosti minimálne polovica bežných ľudí, a nie študent vysokej školy. Zároveň neobstojí ani argumentácia súdu prvej inštancie, že si to odporca môže dovoliť. Ten sám priznal čistý príjem cca 1.000,00 Eur mesačne. Je teda neprípustné, aby takýto príjem mala aj odporkyňa ako študentka dennej formy vysokoškolského štúdia. Odporca akcentoval, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy i mravnú stránku celej veci. Navrhovateľka ako jeho adoptívna dcéra už tri roky nejaví o neho žiaden záujem. Sama sa k otcovi správa v rozpore s dobrými mravmi, ani ho nepozdraví, keďže je ovplyvnená matkou. Odporca však nijako nezadal príčinu na takéto správanie sa dcéry voči otcovi. Odvolateľ tiež namietal právnu stránku doplatenia výživného. Uviedol, že napriek tomu, že sa u dcéry snažil osobne informovať, či pôjde študovať na vysokú školu, navrhovateľka ho odbila vetou, že sa s ním nemá o čom baviť. O vzniku nároku na výživné sa odporca tak dozvedel až z doručeného návrhu na začatie konania v prejednávanej veci. Odporca mal záujem na tom, aby dcéra išla študovať na vysokú školu, no dožadovať sa výživného takýmto spôsobom, ako to učinila navrhovateľka, je zarážajúce. Podľa jeho názoru jedná sa len o účelové podanie návrhu na súd s cieľom vymôcť od odporcu čo najväčšiu sumu peňazí. Dôkazom toho je i správanie navrhovateľky po vyhlásení napadnutého rozsudku, ktorá odporcu opätovne úplne ignorovala a pri príchode i jeho odchode ho nepozdravila. Iba s nadšením zvolala „tak a teraz nech cvaká“. Takto sa dcéra, ktorá od otca žiada platiť nadštandardné výživné, naozaj nespráva. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní a vykonanom dokazovaní nevykonal všetky potrebné dôkazy a vydal nesprávny rozsudok, ktorý je v rozpore so skutkovým stavom veci. Za daných okolnosti je teda potrebné, aby v novom konaní okresný súd (po zrušení napadnutého rozsudku odvolacím súdom) rozhodol o primeranom výživnom na navrhovateľku.
19. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 20. Akcentovala, že hoci v úvode svojho opravného prostriedku odporca uvádza, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči nej, doposiaľ navrhovateľke nezaplatil na výživnom ani 1,00 Euro. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia presne špecifikoval listinné dôkazy, ktorými navrhovateľka preukázala odôvodnenosť svojho návrhu i výšku súdom priznaného výživného. Súd prvej inštancie teda v súlade so zákonom vychádzal z odôvodnených potrieb osoby oprávnenej výživou a osobných, majetkových a príjmových pomerov osoby povinnej výživou a úplne a správne zistil skutkový stav, na základe čoho správne vo veci samej rozhodol. Navrhovateľka má právo podieľať sa na životnej úrovni odporcu tak, ako to konštatoval aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí s poukazom na v ňom uvedenú citáciu dotknutých právnych predpisov. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že odporca dosahuje priemerný čistý mesačný príjem niekoľkonásobne vyšší (ako sám uvádza vo svojom odvolaní - 1.000,00 Eur), pretože si žije nadštandardným životom, s motorkárskymi zrazmi, dovolenkami, výletmi, návštevami barov a športovaním, tak ako to bolo preukázané aj na pojednávaní v súdenej veci. Skutočnosť, že matka prispieva navrhovateľke na výživu sumou 300,00 až 350,00 Eur mesačne, nebola medzi účastníkmi v konaní pred súdom prvej inštancie sporná. Naviac, konajúci súd prihliadol aj na osobnú starostlivosť matky a zabezpečovanie trvalého bývania a ostatných bežných potrieb dcére z jej strany, ktoré sú nepochybné. Tvrdenie odporcu o nákladoch študenta dennej formy vysokoškolského štúdia max. 180,00 Eur sú nepravdivé a ničím nepreukázané. Odporca sa v priebehu konania snažil negatívne charakterizovať navrhovateľku svojimi tvrdeniami o jej správaní, ktoré tiež nie sú pravdivé. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí správne zdôraznil, že zákonná vyživovacia povinnosť sa neodvíja od vzájomných medziľudských vzťahov medzi rodinnými príslušníkmi. Navrhovateľka pritom v predchádzajúcom štádiu konania neuviedla, že odporca ju fyzicky napadol a spôsobil jej zranenie, za čo bol odsúdený v rámci priestupkového konania. Odporca vo svojom opravnom prostriedku len pokračuje v útokoch a osočovaniach voči navrhovateľke.
21. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.
22. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie odporkyne bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 379 CSP, s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) v prvej, tretej, štvrtej a piatej vete výroku podľa § 387 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil.
23. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
24. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky odporcu uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
25. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
26. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie účastníkov. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo návrhu navrhovateľky na určenie výživného sčasti vyhovel a prečo ho vo zvyšnej časti zamietol a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.
27. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci odporcu) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na jeho budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
29. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľka, ktorá je plnoletou dcérou odporcu s účinnosťou od 01.09.2017 nastúpila na štúdium na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Odporca ako osoba povinná výživou má povinnosť platiť navrhovateľke výživné, keďže ona ako osoba oprávnená výživou sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie formou denného štúdia na vysokej škole. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľka je adoptívnou dcérou odporcu. Pri adopcii odporca (otec) prijal dieťa a nadobudol k nemu rovnaké práva a povinnosti, ako by bol jej biologickým rodičom. Tento vzťah medzi adoptívnym rodičom a dieťaťom má z právneho hľadiska rovnakú silu ako vzťah medzi biologickým rodičom a vlastným dieťaťom - je to príbuzenský vzťah, z ktorého vznikajú rodičom a deťom vzájomné práva a povinnosti. Odporca, rovnako ako aj matka navrhovateľky, majú ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletému V. H., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo rodičov navrhovateľky F. H. a V. H. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/238/2015-42 zo dňa 09. novembra 2015. Uvedeným rozhodnutím bol maloletý V. H., nar. XX.XX.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň bola otcovi uložená povinnosť platiť na maloletého výživné vo výške 200,00 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode, ktoré bude poukazovať k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred. Súd tiež upravil styk otca s maloletým V. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2015. Otcovi teda nevadí, že súd mu určil povinnosť platiť výživné na syna vo veku 7 rokov vo výške 200,00 Eur. Pokiaľ však súd určil výživné vo výške 300,00 Eur na jeho o 13 rokov staršiu dcéru, táto suma sa mu už javí ako zjavne neprimeraná. Navrhovateľka, ktorá je dospelá žena a študuje na vysokej škole, má nepochybne vyššie náklady na svoju výživu ako maloletý syn rodičov a brat navrhovateľky V.. Výška odôvodnených potrieb navrhovateľky bola súdom prvej inštancie riadne zistená a podrobne špecifikovaná najmä v bodoch 47. až 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Okresný súd tiež správne ustálil, že pokiaľ si navrhovateľka aj napriek dennej forme štúdia na vysokej škole príležitostne brigádnickou činnosťou zarobí cca 200,00 až 250,00 Eur mesačne, je to len jej dobrá vôľa, aby si tak počas vysokoškolského štúdia vlastnou prácou zabezpečila ďalšie finančné prostriedky na pokrytie vlastných potrieb. Časť výdavkov na kultúru, šport, oblečenie, obuv, kozmetiku a mobilný telefón je tak krytá i z príjmu navrhovateľky. To však nič nemení na existencii vyživovacej povinnosti otca voči jeho plnoletému dieťaťu. Okresný súd v prejednávanej veci dostatočne špecifikoval a vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu ako osoby povinnej výživou (pozri najmä body 49. až 50. rozsudku okresného súdu). Otec si musí byť vedomý toho, že navrhovateľka ako dospelá žena má náklady na hygienu, ošatenie, stravu, štúdium, či vyvíjanie mimoškolských aktivít a záujmovú činnosť. Suma určeného výživného v primeranej miere zohľadňuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ako aj odôvodnené potreby navrhovateľky ako osoby oprávnenej výživou. Odporca sa nemôže spoliehať na to, že matka bude v plnej miere zabezpečovať výživu dcéry a on sa na týchto nákladoch nebude podieľať. Napokon on sám vo svojom opravnom prostriedku prezentoval, že si je svojej vyživovacej povinnosti voči dcére vedomý, no na strane druhej navrhovateľke doposiaľ na jej výživu žiadnym spôsobom neprispel. Netreba tiež opomínať fakt, že matka si v obmedzenej miere (vzhľadom na štúdium navrhovateľky mimo trvalého bydliska) svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére plní i výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním jej bytovej potreby (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Prvoinštančný súd správne uzavrel, že určené výživné zohľadňuje odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj otcove možnosti a schopnosti a tiež jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi V. H., nar. XX.XX.XXXX.
30. Pokiaľ otec poukazoval na to, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nedostatočne skúmal osobné, majetkové a zárobkové pomery matky, toto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde. Okresný súd v danom prípade postupoval v súlade § 37 CMP a osvojil si zhodné skutkové tvrdenia účastníkov (odporca tvrdenia navrhovateľky v tomto smere nijako nerozporoval), naviac účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, t.j. v danom prípade otec - odporca (§ 156 CMP). Okresný súd preto nemal povinnosť žiadnym ďalším spôsobom vykonávať dokazovanie na preukazovanie plnenia vyživovacej povinnosti matky voči navrhovateľke.
31. Žiada sa dodať, že argumentácia otca o inej výške výživného určených vysokoškolákom študujúcim dennou formou štúdia v iných súdnych konaniach neobstojí. V každej prejednávanej veci súd totiž zohľadňuje individuálne okolnosti prípadu a zákonné kritériá pre určenie výšky vyživovacej povinnosti citované vyššie (pozri body 27. a 28. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu).
32. Pri posudzovaní odporcom namietanej nemožnosti priznania výživného navrhovateľke, pre rozpor s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine) odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené podmienky pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia. V danej súvislosti nemožno totiž prehliadať individuálne okolnosti prípadu, spočívajúce v nevhodnom správaní sa odporcu voči dcére a jej matke (bývalej manželke odporcu), v období rozpadu manželstva i po ňom, ktoré vyústili do priestupkových konaní, či podnetov na trestné stíhanie voči jeho osobe. Následný obmedzený spôsob komunikácie navrhovateľky s otcom je nepochybne obrannou (i keď nie najvhodnejšou) reakciou na negatívne zážitky z uvedeného obdobia.
33. Z obsahu spisového materiálu teda vyplýva, že vzťahy medzi navrhovateľkou a jej otcom (odporcom) nie sú ideálne. Konflikt v ich vzťahoch pretrváva od rozvodového konania rodičov navrhovateľky. Napriek všetkému však s prihliadnutím na blízky príbuzenský pomer účastníkov je vhodné do budúcnosti eliminovať vzájomné ataky a vybudovať si korektné vzťahy založené na vzájomnej úcte, porozumení a rešpekte.
34. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku konajúci súd vychádzal zo zákonných kritérií, a to odôvodnených potrieb plnoletého dieťaťa (navrhovateľky) i vysokého životného štandardu jej otca. Hoci otec v priebehu konania zahmlieval výšku svojej životnej úrovne, okresný súd vykonaným dokazovaním správne ustálil, že jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery sú podstatne vyššie, než sa to snaží prezentovať v prebiehajúcom súdnom konaní. Otcovi preto nič nebráni, aby dcére platil výživné určené súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.
35. Prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní o výške výživného na navrhovateľku teda postupoval dôsledne a zhodnotil všetky relevantné skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané. Rozhodnutie okresného súdu o zvýšení výživného matky na plnoletú dcéru, ako aj deň začiatku plnenia jej vyživovacej povinnosti je vecne správne a zodpovedá zákonným ustanoveniam citovaným v napadnutom rozsudku.
36. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozsudku pri vyčíslení nedoplatku otca na výživnom na navrhovateľku (§ 157 CMP).
37. Vecne správnym je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, ktoré plne zodpovedá ust. § 52 CMP aplikovaného súdom prvej inštancie na prejednávanú vec.
38. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v prvej, tretej, štvrtej a piatej vete výroku podľa § 387 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil.
39. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (veta druhá výroku) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
40. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 52 CMP, § 58 a § 396 ods. 1 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP.
41. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).