Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/139/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: S. P. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. M. - T. F. - M., Vietnamská socialistická republika, štátna príslušnosť Viestnamská socialistická republika, právne zastúpený zástupcom: JUDr. Lucia Fabriciusová, advokátka, so sídlom J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom Sládkovičova č. 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-BB2-138-001/2018-SK zo dňa 02.10.2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica rozhodnutím č. PPZ-HCP- BB5-1504-018/2018-PP zo dňa 18.07.2018, podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z. z.“ alebo „zákon o pobyte cudzincov“) zamietlo žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, podanú dňa 15.03.2018 na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Hanoji a doručenú dňa 25.04.2018 na Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica, pretože udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že predloženie všetkých náležitostí k žiadosti ustanovených v § 32 zákon o pobyte cudzincov je základnou podmienkou podania žiadosti, avšak splnenie týchto podmienok pre podanie žiadosti nemožno chápať ako automatické splnenie podmienok pre udelenie prechodného pobytu. Poukázaním na Koncepciu migračnej politiky Slovenskej republiky do roku 2020, v zmysle ktorej je záujem na tom, aby na území SR boli zamestnávaní kvalifikovaní zamestnanci z tretích krajín s patričným vzdelaním a odbornou praxou, aby služby poskytované na území SR boli poskytované kvalifikovane a odborne, je vo verejnom záujme, aby žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny bola z tohto hľadiska dôsledne preskúmaná, t. j. posúdiť prínos budúcej podnikateľskej činnosti žiadateľa pre hospodárstvo Slovenskej republiky.

3. Za účelom doplnenia dokazovania vyzval prvostupňový orgán verejnej správy na predloženie podnikateľského zámeru na podnik zahraničnej osoby pod obchodným menom S. P. S. a ďalších dokumentov zvyšujúcich dôveryhodnosť podnikateľského zámeru. V odpovedi na výzvu žiadateľ objasnil, že si chce zriadiť reštauráciu, keďže v domovskej krajine má reštauráciu, a teda aj praktické skúsenosti. Pokiaľ nemá na území SR povolený prechodný pobyt a nachádza sa v domovskej

krajine, neuzatvára zmluvy a nevykonáva podnikateľské aktivity. Po povolení prechodného pobytu, na čas, kým si nájde priestory na prevádzku reštaurácie, je pripravený vykonávať činnosť spracovania kovov pre obchodnú spoločnosť PPS Group, a. s., Tajovského 7, Detva, na čo už má aj vydané živnostenské oprávnenie. Prvostupňový orgán verejnej správy vypočul pána L. Do P., označený ako vedúci podniku zahraničnej osoby S. P. S., ktorý uviedol, že účastníka nepozná a spoločne s právničkou mu pomohli založiť živnosť v SR. Vyjadril sa, že účastník konania plánuje podnikať po príchode na Slovensko spoločne so svojim bratrancom, ktorý má reštauráciu v meste M. a že predmet podnikania reštauračné služby si účastník konania nemohol dať zapísať do osvedčenia o živnostenskom oprávnení, nakoľko nemá výučný list. Pred vydaním meritórneho rozhodnutia prvostupňový orgán vyzval účastníka konania na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistení, ktorá výzva bola doručená splnomocnenej advokátke dňa 26.06.2018. Vo vyjadrení na výzvu účastník konania prostredníctvom advokátky uviedol, že nie je možné prihliadať na stanovisko zastupiteľského úradu v Hanoji, ktoré neodporučilo povoliť prechodný pobyt, nakoľko nie je odôvodnené a namietol, že svedok L. Do P. bol vypočutý bez účasti právneho zástupcu účastníka konania. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že po vyhodnotení všetkých podkladov zhromaždených v konaní nie je naplnený zákonný dôvod na postup podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov s poukázaním na ustanovenie § 33 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. Konštatoval, že v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy SR, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný vydaním rozhodnutia Č.p.: PPZ-HCP-BB2-138-001/2018-SK zo dňa 02.10.2018, v zmysle ktorého žalovaný aplikáciou ustanovenia § 59 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „“) prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že žiadosť účastníka konania o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podanú v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. zamietol aplikujúc ustanovenie § 33 ods. 6 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, t. j. z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu.

5. Žalovaný sa vyporiadaval s odvolacími námietkami žalobcu, v ktorých tvrdil, že splnil účel pobytu preukázaním osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Výpoveď svedka L. Do P. označil ako bezvýznamnú pre toto konanie, ak svedok účastníka konania ani osobne nepozná. Neodporúčacie stanovisko zastupiteľského úradu v Hanoji označil za nepoužiteľné, pretože neobsahuje žiadne konkrétne dôvody a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali negatívne stanovisko, navyše aj v prípade neodporúčacieho stanoviska zastupiteľského úradu v obdobných prípadoch bol udelený prechodný pobyt žiadateľom, pričom orgán verejnej správy neposudzoval odbornosť, či kvalifikáciu žiadateľov, občanov Vietnamskej socialistickej republiky. Poukázal tiež na odlišnú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave. Prvostupňové rozhodnutie označil za nepreskúmateľné a arbitrárne, dožadoval sa jeho zrušenia.

6. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že prechodný pobyt na účel podnikania zákonodarca vymedzil v ustanovení § 22 zákona o pobyte cudzincov. Podľa odseku 1 písm. a) cit. ustanovenia, prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 cit. zákona, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý podniká alebo bude podnikať na území SR ako fyzická osoba. Účel pobytu na podnikanie preukazuje štátny príslušník tretej krajiny spôsobmi uvedenými v ustanovení § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Zákonodarca v ustanovení § 19 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní vymedzil druhy živností, ktoré sú upravené v nasledujúcich ustanoveniach tohto zákona v § 20, § 21 v § 22 ods. 1 písm. c). Remeselná živnosť podľa prílohy č. 1 živnostenského zákona - pohostinská činnosť a výroba hotových jedál sa nachádza pod poradovým číslom 32. Živnosť, výroba a hutnícke spracovanie kovov je klasifikovaná ako voľná živnosť. Prevádzkovanie živnosti prostredníctvom zodpovedného zástupcu upravil zákonodarca v ustanovení § 11 Živnostenského zákona. Ustanovenie § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov ukladá policajnému útvaru zákonnú povinnosť zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu z taxatívne vymedzených dôvodov. Podľa písm. c) tohto ustanovenia je dôvodom skutočnosť, že nie sú splnené podmienky na udelenie prechodného pobytu a podľa písm. g) citovaného ustanovenia dôvodom zamietnutia žiadosti je skutočnosť, že udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

7. Žalovaný pristúpil k zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia, nakoľko dospel k záveru, že zamietnutie žiadosti z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov nebolo zo strany prvostupňového správneho orgánu jednoznačne preukázané. Naopak zastával názor, že sú splnené podmienky pre zamietnutie žiadosti z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, pretože žiadateľ, ako príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie žiadaného prechodného pobytu.

8. Dôvodom zamietnutia žiadosti je skutočnosť, že účastník konania žiadal o udelenie prechodného pobytu so zameraním na prevádzku reštaurácie, pričom táto živnosť je zaradená medzi remeselné živnosti, ku ktorých výkonu je potrebné preukázať odbornú spôsobilosť výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru, čo žiadateľ nepreukázal, a navyše túto živnosť ani nemá zapísanú v osvedčení o živnostenskom oprávnení. Žiadateľ, teda žiadnym dokladom nepreukázal odbornú spôsobilosť na výkon remeselnej živnosti, ktorú plánuje vykonávať na území Slovenskej republiky. To, že má v osvedčení zapísanú živnosť výroba a hutnícke spracovanie kovov je vo vzťahu k rozhodovaniu o udelení pobytu irelevantná, pretože tieto živnosti sú zaradené medzi voľné živnosti. Zo stanoviska spoločnosti PPS Grup, a. s. vyplýva, že vo veci žiadateľa, ani prostredníctvom pána L. Do P. ani splnomocnenej právnej zástupkyne neprebieha žiadne jednanie, nebola uzavretá žiadna zmluva o možnej spolupráci, t. j. tým je vyvrátené tvrdenie žiadateľa o tom, že v spoločnosti PPS Group, a. s. bude pracovať po udelení prechodného pobytu. Žalovaný sa stotožnil s konštatovaním žiadateľa, že účel pobytu podľa § 32 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov sa alternatívne preukazuje aj dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie, ktorým je osvedčenie o živnostenskom oprávnení, avšak s ním je nepochybne spätá aj odborná spôsobilosť, resp. osobitná odborná spôsobilosť, čo žiadateľ nespĺňa. Nepreukázal ani prevádzkovanie živnosti prostredníctvom zodpovedného zástupcu.

9. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že pri rozhodovaní nevychádzal zo skutočností uvedených v zápisnici ohľadom výsluchu svedka L. Do P. ale svoje rozhodnutie oprel o iné relevantné skutočnosti. Rovnako nepovažoval neodporúčajúce stanovisko za smerodajné, avšak v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov sa vyskytli iné podstatné skutočnosti, ktoré sa stali podkladom meritórneho rozhodnutia.

10. K iným namietaným konaniam žalovaný uviedol, že žiadateľom bol udelený prechodný pobyt, nakoľko predložili na výzvu orgánu podnikateľské zámery a relevantné podklady, ako napríklad zváračský certifikát, rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb pre ŽOS, a. s. Trnava a podobne. Rozsudkami Krajského súdu Bratislava boli posudzované veci o úplne odlišných skutkových okolnostiach týkajúcich sa zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.

11. Žalovaný uzavrel, že odvolací orgán postupoval v odvolacom konaní v súlade so zákonom o pobyte cudzincov a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými na území SR, pričom dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania bola skutočnosť, že účastník konania plánovanú živnosť pohostinská - činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne nemá zapísanú v osvedčení o živnostenskom oprávnení a jeho tvrdenie, že po udelení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky bude na určitý čas pracovať v spoločnosti PPS Group, a. s. nebolo preukázané, pretože táto spoločnosť uvedenú skutočnosť nepotvrdila.

12. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-138-001/2018-SK zo dňa 02.10.2018, ktoré navrhoval zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-1504-018/2018- PP zo dňa 18.07.2018. Zároveň navrhoval vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a priznať žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%.

13. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tiež, že v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

14. Podľa žalobcu vyhodnotenie a právne posúdenie nesplnenia podmienok, a to nepreukázania účelu pobytu osvedčením o živnostenskom oprávnení, v ktorom absentuje remeselná živnosť, a to pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne, ktorú činnosť žalobca mieni na území SR vykonávať, majúce za následok nesplnenie podmienok na udelenie prechodného pobytu, nie je správne.

15. Účel pobytu žalobca preukázal predložením osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ktoré ho po udelení prechodného pobytu a po zápise podniku zahraničnej osoby do obchodného registra oprávňuje na území SR podnikať. Z ustanovenia § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka vyplýva, že oprávnenie podnikať na území SR vznikne žalobcovi až dňom zápisu tejto osoby (zápisu jeho podniku alebo organizačnej zložky) do obchodného registra, a to v rozsahu činnosti, ktorú má zapísanú v obchodnom registri. Až zápisom podniku do obchodného registra je možné najskôr určiť, či hlavný predmet činnosti, ktorý mieni žalobca vykonávať je oprávnený vykonávať, z ktorého dôvodu skúmanie, či žalobca má vydané živnostenské oprávnenie na konkrétny predmet činnosti, ktorý v budúcnosti mieni vykonávať, je predčasné. Žalobca si uvedomuje, že prevádzkovaním činnosti bez živnostenského oprávnenia, ktorá je remeselnou živnosťou, by sa mohol dopustiť porušenia povinností podľa § 64 Živnostenského zákona. Významné však je, že v prípade, ak žalobca by túto činnosť nezačal vykonávať, táto skutočnosť by bola dôvodom pre zrušenie prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov.

16. Tvrdil, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil tým, že zo skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery, ak konštatoval nesplnenie podmienok na udelenie prechodného pobytu v súvislosti s preukázaním účelu pobytu, ktorú podmienku však žalobca splnil tým, že preukázal oprávnenie na podnikanie o tom vypovedajúcim dokladom.

17. Žalobca tvrdené podstatné porušenie predpisov v konaní pred orgánom verejnej správy odôvodňoval tým, že žalovaný za podklad svojho rozhodnutia zobral stanovisko spoločnosti PPS Group, a. s., Detva napriek tomu, že tento dôkaz získal prvostupňový orgán dňa 10.08.2018, t. j. po rozhodnutí, po podaní odvolania. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k tomuto dôkazu a dozvedel sa o ňom až z rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ by žalobcovi bolo umožnené oboznámiť sa s novým listinným dôkazom, mohol rozptýliť pochybnosti vysvetlením, že v súvislosti s budúcou spoluprácou pre spoločnosť PPS Group, a. s. mal žalobca túto činnosť vykonávať subdodávateľským spôsobom prostredníctvom pána S. Q. J., ktorý má s touto spoločnosťou uzavretú zmluvu o dielo č. 06/2017. Tvrdil, že v konaní žalovaného došlo k porušeniu § 3 ods. 2 a § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, došlo tiež k porušeniu základnej zásady dvojinštančnosti správneho konania. K otázke aplikácie § 33 ods. 2 Správneho poriadku poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010. Podľa žalobcu už samotné odňatie práva na oboznámenie sa s dôkazom je dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správy na ďalšie konanie aj za predpokladu, že by rozhodnutie vo veci bolo inak vecne správne. Žalobcovi bola odňatá možnosť účinne obhajovať svoje práva a záujmy, ak mu nebolo umožnené vyjadriť sa k získanému novému dôkazu v štádiu odvolacieho konania. K rovnakému pochybeniu došlo aj v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, ktorý žalobcu neupovedomil o plánovanom výsluchu svedka.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhoval ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca zámerne neuviedol pohostinskú činnosť a výrobu jedál do bodov živností uvádzaných v osvedčení o živnostenskom oprávnení, nakoľko nedosiahol na takúto činnosť dostatočné vzdelanie. Pokiaľ by na území Slovenskej republiky hodlal prevádzkovať reštauráciu a podnikať v pohostinskej činnosti, musel by spĺňať zákonné podmienky na takýto druh podnikania. Názor žalobcu, že zápis živnosti - pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, ktorej sa chce reálne venovať, do osvedčenia o živnostenskom oprávnení sa uskutoční až po povolení požadovaného pobytu na území SR, je nesprávny, nakoľko práve zápis živnosti ktorú mieni žalobca vykonávať je preukázaním (deklarovaním) účelu požadovaného pobytu na území SR, a preto logicky nemožno zápis živnosti uskutočniť až po udelení pobytu. Z neodporúčajúceho stanoviska Veľvyslanectva SR v Hanoji vyplýva, že žalobca podniká v oblasti gastronómie, má malú prevádzku s predajom polievky, v Slovenskej republike plánuje pokračovať v podnikaní v rovnakom odbore, avšak nevedel odpovedať na žiadne otázky týkajúce sa predmetu podnikania, miesta podnikania a budúcej prevádzky. Nevedel uviesť ani to, kde bude na území Slovenskej republiky bývať, dokonca ani kde sa Slovensko nachádza. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť zahraničnej politiky SR a zastupuje jej záujmy v zahraničí. Ako jediný orgán prichádza do priameho kontaktu s cudzincom pred udelením ním požadovaného pobytu a na základe vykonaného

pohovoru s ním, ako aj zo správania sa cudzinca vie posúdiť, či je možné cudzincovi pobyt udeliť, resp. neudeliť. Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti prihliada na stanovisko zastupiteľského úradu v zmysle § 33 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.

19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal tiež na to, že policajný útvar je povinný prihliadať aj na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR. O tejto skutočnosti je ako oprávnený štátny orgán rozhodovať Ministerstvo hospodárstva SR, o stanovisko ktorého prvostupňový správny orgán požiadal dňa 30.08.2018. Ministerstvo hospodárstva SR vypracovalo stanovisko pod č. 23215/2018-3420-56201 zo dňa 26.10.2018, v zmysle ktorého Ministerstvo hospodárstva nevie posúdiť, či podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy SR, pretože žalobca nepredložil požadované doklady, na predloženie ktorých bol vyzvaný. Ustanovenie § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov ukladá policajnému útvaru zákonnú povinnosť zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu z taxatívne vymedzených dôvodov. Zamietnutie žiadosti žalobcu z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je zákonné, keďže žalobca nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu.

20. K námietke žalobcu, že za podklad svojho rozhodnutia poňal stanovisko spoločnosti PPS Group, a. s. žalovaný konštatoval, že je pravdou, že uvedený dôkaz vyšiel najavo až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, avšak v rozhodovaní žalovaného bol vzatý do úvahy len ako okrajová informácia, ktorá nemala vplyv na rozhodovanie ako také. Potvrdenie pána S. Q. J., ktorý má s predmetnou spoločnosťou uzatvorenú zmluvu o dielo č. 06/2017 má žalovaný k dispozícii z ďalších prebiehajúcich konaní o žiadostiach štátnych príslušníkov Vietnamu, ktoré sú úplne totožné. Toto potvrdenie, ktoré by žalobca predložil správnemu orgánu, by v žiadnom prípade nerozptýlilo jeho pochybnosť, nakoľko so žalobcom toto potvrdenie nesúviselo. Pokiaľ by teda potvrdenie bolo predložené, žalovaný by ho považoval za irelevantný dôkaz, nakoľko sa v ňom uvádza, že došlo k uzavretiu dohody medzi dvoma osobami, ktoré však nevystupovali v danom konaní ako účastníci konania. V prípade, ak by aj mal žalobca v osvedčení o živnostenskom oprávnení uvedenú činnosť - zváračské práce (ktorú by mohol vykonávať jedine, ak by disponoval dokladom o dosiahnutom vzdelaní alebo kvalifikácii na takúto činnosť), aj v takom prípade by mu bola žiadosť o udelenie prechodného pobytu zamietnutá, nakoľko účelom jeho pobytu je pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, čo sú dve diametrálne odlišné činnosti. Žalovaný zdôraznil, že informáciu zaslanú zo spoločnosti PPS Group, a. s. nepovažoval za kľúčový ani podporný dôkaz, ktorým došlo k zmene napadnutého rozhodnutia, preto nebolo potrebné dať sa k tejto písomnosti žalobcovi vyjadriť s prihliadnutím na rýchlosť a hospodárnosť konania, zabráneniu zbytočným prieťahom v konaní.

21. Žalobca v replike zdôraznil, že žalobca účel pobytu preukázal osvedčením o živnostenskom oprávnení v súlade s ustanovením § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov v znení účinnom do 31.03.2018. Žalovaný dotknuté ustanovenie bez presvedčivého vysvetlenia extenzívne vyložil do takej miery, že jeho aplikácia nie je primeraná sledovanému zmyslu, účelu a záujmu chráneného touto právnou normou. Žalovanému nebolo štátom zverené kontrolovať dodržiavanie podmienok cudzincov na úseku podnikania, ale len na úseku splnenia podmienok pobytu.

22. Podľa žalobcu, s poukazom na zákonnú možnosť, že získanie živnostenského oprávnenia prichádza do úvahy nie len odbornou spôsobilosťou samotného podnikateľa, ale túto možno prevádzkovať má aj prostredníctvom zodpovedného zástupcu, ktorý zabezpečuje odborné vykonávanie živnosti, a ktorý musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi, úvahy žalovaného o špekulatívnom správaní žalobcu, nie sú na mieste. Zváračská činnosť nie je remeselnou činnosťou, na ktorú by sa viazali osobitné podmienky na vydanie živnostenského oprávnenia. Táto činnosť je voľnou živnosťou, na ktorú činnosť má žalobca v osvedčení o živnostenskom liste vydané oprávnenie a zváračský kurz v trvaní dvoch - troch týždňov, ktorý žalobca po udelení pobytu zvažuje na území SR urobiť. Podľa žalobcu žalovaný vôbec nemal prihliadať na neodporúčacie stanovisko Veľvyslanectva v Hanoji, ktorého podkladom je pohovor so žalobcom, a to pre nesprávny postup pri vedení pohovoru, čo má za následok vadu, spôsobujúcu jeho nepoužiteľnosť. Ide o dôkaz získaný v rozpore so zákonom a takýto dôkaz prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť. Nebol dodržaný postup, ako to vyžaduje § 31 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Pohovor bol vykonaný vo vietnamskom jazyku a do záznamu priamo pretlmočený do slovenského jazyka, ktorý záznam účastník podpísal. Pohovor sa má viesť v obom stranám zrozumiteľnom jazyku a v tomto jazyku má byť aj záznam z pohovoru spísaný tak, aby bol pre obe strany zrozumiteľný. Nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že informácia z PPS

Group, a. s. bola len okrajovou, ktorá vôbec nebola zohľadňovaná pri rozhodovaní, pretože žalovaný aj tento dôkaz hodnotil, vyporiadaval sa s ním, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia na strane 10.

23. Žalovaný v duplike zotrval na svojom stanovisku. K namietanému extenzívnemu výkladu ustanovenia § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov poukázal na článok 35 ods. 1 Ústavy SR, ktorý garantuje každému právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať, pričom v zmysle článku 35 ods. 4 Ústavy SR môže zákon ustanoviť odchylnú úpravu práv pre cudzincov pričom takýmto zákonom je aj zákon o pobyte cudzincov. Uviedol, že s účinnosťou od 01.05.2018 došlo k zmene ustanovenia § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, keď zákonodarca z textu vypustil časť „osvedčenie o živnostenskom oprávnení“, aj z dôvodu špekulácii zo strany cudzincov. Úlohou polície je ochrana štátu, jeho občanov a ich majetku, ale aj štátom zverená povinnosť kontrolovať dodržiavanie všetkých zákonov v ktorejkoľvek oblasti, či už na úseku podnikania alebo na úseku pobytov. V konaní o udelení prechodného pobytu na účel podnikania dochádza k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane právo žiadateľov o pobyt na právo podnikať na území SR a na druhej strane právo štátu na zásah do tohto práva, resp. jeho oprávnenie regulovať vstup a pobyt cudzincov na území SR z rôznych dôvodov, napr. z dôvodu ochrany verejného záujmu a v prípade podnikania na území SR s prihliadnutím najmä na prínos podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo SR. V konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by existovala osoba - zodpovedný zástupca, ktorý by spĺňal zákonné kritériá predpísané živnostenským zákonom v prípade remeselných živností. Žalovaný zotrvával na stanovisku ohľadom špekulácie žalobcu vo veci jeho podnikateľskej činnosti. Na jednej strane mieni reálne a seriózne podnikať v oblasti gastronómie, avšak na druhej strane uvádza, ako sa čo najrýchlejšie uplatniť v oblasti zváračských činností, na ktoré mu bolo vydané osvedčenie. Žalobca teda sám potvrdil, že nehodlá podnikať v pohostinskej činnosti, ale uvažuje jedine o zváračskej činnosti, takže sa sám doznal k zavádzaniu orgánov štátnej správy. Žalovaný konštatoval, že nie je oprávnený zasahovať do rozhodovaní a postupov Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Hanoji, nebolo možné ovplyvňovať to, ako pohovor vedie, ako zabezpečí tlmočenie, aké otázky kladie, ani aké stanovisko vydá. Stanoviská Veľvyslanectiev SR k samotným konaniam o pobyte cudzincov na území SR sú pre správne orgány veľmi dôležité a smerodajné. Konzul je osobou, ktorá má možnosť priameho kontaktu so žiadateľmi. Má možnosť vidieť správanie a reakcie žiadateľov pri pohovore. Získané postrehy a informácie konzula sú pre správne orgány veľmi cenné a zásadné. Stanovisko od spoločnosti PPS Group, a. s. bolo vzaté do úvahy len ako okrajová informácia, pretože podstatou rozhodovania bola podnikateľská činnosť žalobcu v oblasti gastronómie.

24. Žalovaný zobral do úvahy, že u viacerých štátnych príslušníkov Vietnamu došlo k tomu istému konaniu, a to, že účelom ich pobytu mala byť podnikateľská činnosť, či už v oblasti pohostinských činností alebo remeselnej činnosti, manikúra - pedikúra, a títo zhodne uvádzali, že uzavreli zmluvy prostredníctvom pána L. Do P., ktorý uzatvoril zmluvu o zváračskej činnosti s pánom S. Q. J., ktorý má zas následne uzatvorenú zmluvu o dielo so spoločnosťou PPS Group, a. s. Žalovaný nemá pochybnosť o tom, že žalobca sa snažil akýmkoľvek spôsobom a za každú cenu získať udelenie prechodného pobytu na území Slovenska, a aj preto v správnej žalobe argumentuje týmto údajným „dôkazom“. Podľa žalovaného sa žalobca snaží získať pobyt na území Slovenskej republiky a z tohto pobytu čerpať výhody, a to napr. zjednodušené cestovanie a pôsobenie v Európskej únii, ako aj neskoršie výhody vyplývajúce pre rodinných príslušníkov cudzincov, ktorým bol pobyt v EÚ udelený.

25. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (ďalej len „SSP“) verejným vyhlásením rozsudku postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Žalobca aj žalovaný výslovne žiadali vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na povahu účastníkov konania a meritum veci, správny súd sám nepovažoval za nutné vec verejne prejednávať na pojednávaní.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný, preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj postup v konaní orgánov verejnej správy, vrátane prvostupňového, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1, 2 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

27. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým došlo k zamietnutiu žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, pretože žalobca ako

štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu v zmysle § 33 ods. 6 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.

28. Medzi účastníkmi konania bolo spornou otázkou, či žalobca splnil podmienky pre vyhovenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ak žalobca predložil k žiadosti osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré orgány verejnej správy v oboch stupňoch vyhodnotili ako nedostatočný doklad na preukázanie účelu podnikania, ak predložené osvedčenie o živnostenskom oprávnení nebolo vydané aj na vykonávanie živnosti súvisiacej s plánovaným podnikaním na území Slovenskej republiky

- reštauračné služby.

29. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. (vždy v znení platnom do 30.04.2018); prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba.

30. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.; žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.

31. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.; zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vykoná so žiadateľom o udelenie prechodného pobytu osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti. Pohovor sa vedie v štátnom jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O pohovore vyhotoví zastupiteľský úrad písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Záznam sa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa viedol pohovor, a musí byť podpísaný žiadateľom; ak pohovor nebol vykonaný v štátnom jazyku, zastupiteľský úrad vyhotoví preklad záznamu do štátneho jazyka a opatrí ho osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Ak žiadateľ neovláda štátny jazyk, môže si na vlastné náklady zabezpečiť tlmočníka, ktorý je povinný podpísať záznam. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom a jeho prekladom aj svoje stanovisko k udeleniu prechodného pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie prechodného pobytu odporúča alebo neodporúča s uvedením konkrétnych dôvodov.

32. Podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.; účel pobytu podľa odseku 2 písm. a) štátny príslušník tretej krajiny preukáže predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa osobitného predpisu, podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu, osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo dokladu potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22.

33. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.; policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

34. Podľa § 33 ods. 6 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.; policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu.

35. Ustanovenie § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcu o prechodný pobyt na účel podnikania, upravovalo, že žiadateľ účel prechodného pobytu preukazoval jedným z nasledujúcich spôsobov: -predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa osobitného predpisu,

-predložením podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu, -predložením osvedčenia o živnostenskom oprávnení, -predložením dokladu potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie.

36. Z obsahu administratívneho spisu je zrejme, že žalobca pri podaní žiadosti predložil Osvedčenie o živnostenskom oprávnení, vydaným odborom živnostenského podnikania Okresného úradu Banská Bystrica pod č. OU-BB-OZP1-2018/008127-2 zo dňa 18.01.2018. Osvedčenie bolo vydané na vykonávanie týchto živností: 1. Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb výroby 2. Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) 3. Prenájom hnuteľných vecí, 4. Administratívne služby 5. Reklamné a marketingové služby, prieskum trhu a verejnej mienky 6. Činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov 7. Čistiace a upratovacie služby 8. Výroba a hutnícke spracovanie kovov 9. Výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu

37. Žalobca pri podaní žiadosti v rámci osobného pohovoru na zastupiteľskom úrade v Hanoji uviedol, že podnikať chce v oblasti reštaurácia - predaj polievky. Porovnaním živností v predloženom osvedčení je zrejmé, že žalobca nemal na plánovanú podnikateľskú činnosť vydané živnostenské oprávnenie.

38. Osvedčenie o živnostenskom oprávnení bolo žalobcovi vydané podľa § 47 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom oprávnení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Živnostenský zákon“).

39. V súlade s ustanovením § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do Obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v Obchodnom registri.

40. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 6 Obchodného zákonníka sa ustanovenie ods. 4 nevzťahuje na fyzické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra s bydliskom v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky. V zmysle prílohy č. 1 Živnostenského zákona podľa § 20 je pohostinská činnosť na výrobu hotových jedál remeselnou živnosťou, a teda podľa § 19 písm. a) Živnostenského zákona je podmienkou prevádzkovania takejto živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v obore.

41. V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy, keďže žalobca je štátnym príslušníkom Vietnamskej socialistickej republiky s trvalým pobytom na území Vietnamskej socialistickej republiky, t. j. krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie alebo Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, vznikne mu oprávnenie na podnikanie na území Slovenskej republiky až dňom zápisu do Obchodného registra. V predloženom osvedčení o živnostenskom oprávnení nemá žalobca zapísanú živnosť - pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, preto predložením takéhoto oprávnenia žalobca nepreukázal účel žiadaného prechodného pobytu, keďže nepreukázal oprávnenie na podnikanie v oblasti, ktorú plánuje na území Slovenskej republiky vykonávať.

42. Prechodný pobyt na účel podnikania je upravený v ustanovení § 22 zákona o pobyte cudzincov. Podľa ods. 1 písm. a) citovaného ustanovenia, prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar štátnemu príslušníkovi tretej krajiny aj v takom prípade, ak fyzická osoba len bude podnikať na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že žiadateľ bude podnikať, preukazuje žalobca v súlade s ustanovením § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov v znení účinnom v čase podania žiadosti (podľa prechodného ustanovenia § 131f ods. 1 zákona o pobyte cudzincov - konania podľa tohto zákona začaté pred 01.05.2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30.04.2018) aj predložením osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Správny súd zastáva názor, že nepostačuje formálne splnenie tejto podmienky, t. j. predloženie akéhokoľvek osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ale len takého, z

ktorého vyplýva, že je vydané na živnosť súvisiacu s plánovaným podnikaním po udelení prechodného pobytu, čo v danom prípade nie je splnené.

43. V súlade s § 19 písm. a) Živnostenského zákona pohostinská činnosť a výroba hotových jedál je remeselná živnosť k výkonu ktorej je potrebné preukázať odbornú spôsobilosť výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru. Je zrejmé, že žalobca takúto živnosť ani nemá zapísanú v osvedčení o živnostenskom oprávnení, zároveň je zrejmou aj skutočnosť, že žalobca nepreukázal svoju odbornú spôsobilosť na výkon remeselnej živnosti, ktorú plánuje vykonávať na území Slovenskej republiky v zmysle podanej žiadosti.

44. Osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré má byť relevantným podkladom pre udelenie žiadaného prechodného pobytu musí preukazovať oprávnenie na podnikanie v tom odbore, v ktorom žiadateľ mieni podnikať. Nemôže ísť len o formálne splnenie podmienky, t. j. predloženie akéhokoľvek osvedčenia ale osvedčenie musí po obsahovej stránke zodpovedať plánovanej podnikateľskej činnosti. Podľa názoru správneho súdu je irelevantným zaoberať sa tým, že by za žalobcu mohol plánovanú podnikateľskú činnosť vykonávať zodpovedný zástupca v súlade s § 11 Živnostenského zákona, ak takúto živnosť vôbec nemá zapísanú v osvedčení o živnostenskom oprávnení.

45. Správny súd považuje za irelevantné pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia aj tvrdenie žalobcu, že mieni vykonávať po udelení prechodného pobytu činnosť spracovania kovov pre obchodnú spoločnosť PPS Group a.s. v Detve, nakoľko účelom pobytu - podnikanie žalobcu sú služby v oblasti pohostinstva a výroby hotových jedál, teda žalobca mienil v budúcnosti na území Slovenskej republiky podnikať v reštauračných službách a nie v oblasti zváračskej činnosti, čo s danou oblasťou podnikania vôbec nesúvisí. Nemožno považovať za preukázaný účel pobytu predložením akéhokoľvek osvedčenia o živnostenskom oprávnení, v ktorom sú zapísané voľné živnosti bez zapísania remeselnej živnosti, ktorá súvisí s plánovaným podnikaním. Ospravedlnením nemôže byť ani to, že žiadateľ nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre takúto remeselnú živnosť. Konanie žiadateľa, ktorý sa snaží preukázať splnenie podmienky pre udelenie prechodného pobytu na účel podnikania osvedčením o živnostenskom oprávnení bez súvisiacej živnosti možno označiť za účelové, až obchádzajúce zákon. Napokon, aby sa predišlo takýmto konaniam, došlo zákonom č. 108/2018 Z. z. k novelizácii - zmene ustanovenia § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov s účinnosťou od 01.05.2018, keď osvedčenie o živnostenskom oprávnení bolo z textu tohto ustanovenia vypustené.

46. Orgán verejnej správy, a to tak žalovaný, ako aj prvostupňový orgán postupovali správne, ak prihliadli aj na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti žiadateľa pre hospodárstvo Slovenskej republiky, ktorá povinnosť im vyplýva z ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.

47. Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica, ako príslušný policajný útvar postupoval správne, ak po zistení, že žalobca nemal v doklade, ktorý predložil na preukázanie oprávnenia na podnikanie, zapísanú živnosť - pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, ktorú uviedol ako podnikateľskú činnosť, ktorú plánuje vykonávať na území Slovenskej republiky, požiadal účastníka za účelom posúdenia prínosu jeho podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo SR predložiť podnikateľský zámer. Nejedná sa o konanie nad rámec zákona. Súladný so zákonom bol aj ďalší postup policajného útvaru, ktorý požiadal o zaujatie stanoviska vo veci prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky Ministerstvo hospodárstva SR, ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej správy, nakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a s tým súvisiaci pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky) má nepochybne vplyv na hospodárstvo Slovenskej republiky.

48. Správny súd poukazuje na to, že strategickým dokumentom je Koncepcia migračnej politiky Slovenskej republiky do roku 2020 schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 574 z 31.08.2011. Základnou právnou úpravou, ktorou je regulovaná migrácia je zákon o pobyte cudzincov, aplikovaný aj v predmetnom konaní o žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu. Zákon upravuje tiež náležitosti žiadosti, ako aj celého rozhodovacieho procesu pri udeľovaní tohto pobytu.

49. Preskúmaním veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, listinami v ňom zažurnalizovanými, správny súd dospel k záveru, že žalobná námietka ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci je nedôvodná. Zároveň rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu vo veci, ktorý vytvoril dostatočný rámec podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva.

50. Relevantným je najmä stanovisko Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Hanoji č. 043733/2018- VNVV-0037675 zo dňa 16.03.2018, z ktorého vyplýva, že žiadateľ pri pohovore uviedol, že podniká v oblasti gastronómie, má malú prevádzku s predajom polievky. V SR plánuje pokračovať v podnikaní v rovnakom odbore. Nevedel odpovedať na žiadne otázky týkajúce sa predmetu podnikania, miesta podnikania a budúcej prevádzky. Nevedel uviesť, kde bude v SR bývať, ani kde sa Slovensko nachádza. Žiadateľ nevedel uviesť informácie ani k platbe za prenájom ubytovania, obchodných priestorov. Žiadal o pobyt už v roku 2017 na účel zamestnania, pobyt mu nebol udelený. Podľa jeho vyjadrení bol problém na strane zamestnávateľa, ktorý neposkytol správne doklady k udeleniu pobytu. Zastupiteľský úrad v Hanoji udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania pre žiadateľa neodporučil. Ďalším významným podkladom rozhodnutia je osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktorým žalobca neosvedčil deklarovaný účel pobytu, keďže v ňom nie je živnosť z oblasti, v ktorej mienil podnikať na území Slovenskej republiky.

51. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal aj na stanovisko Ministerstva hospodárstva SR č. 23215/2018-3420-56201 zo dňa 26.10.2018, vypracované na základe žiadosti prvostupňového orgánu zo dňa 30.08.2018, ktoré síce nebolo podkladom pri rozhodovaní, avšak dotvára obraz o správnom právnom závere žalovaného, v zmysle ktorého bola zamietnutá žiadosť, pretože žalobca nevyvinul potrebnú súčinnosť pre Ministerstvo hospodárstva SR k tomu, aby mohlo vôbec posúdiť, či jeho podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

52. V kontexte vyššie uvedeného, správny súd má za to, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., pretože nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu, je vydané v súlade so zákonom. Policajný útvar v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. a) cit. zákona prihliadol pri rozhodovaní na verejný záujem, vrátane prínosu plánovanej podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Taktiež prihliadol v súlade s § 33 ods. 1 písm. c) na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

53. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalobca splnil podmienku preukázania účelu pobytu tým, že predložil osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Jedná sa síce o doklad, ktorým sa formálne preukazoval účel žiadaného prechodného pobytu v zmysle § 32 ods. 5 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. v znení platnom do 30.04.2018, avšak je potrebné prihliadať aj na obsah osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Pokiaľ v osvedčení nebola uvedená živnosť súvisiaca s plánovanou podnikateľskou činnosťou, samotným predložením dokladu nedošlo k preukázaniu účelu pobytu.

54. Pokiaľ žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. g) SSP, t. j., že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo odôvodňoval tým, že mu bolo odňaté právo na oboznámenie sa s dôkazom - stanoviskom spoločnosti PPS Group a.s. Detva, ktorý dôkaz navyše bol zabezpečený až v druhostupňovom konaní, a tiež tým, že v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy žalobca nebol upovedomený o plánovanom výsluchu svedka, správny súd žiadosti nevyhovel, majúc za to, že vady v konaní nie sú takej intenzity, aby bolo nutné konštatovať ich vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca v zásade nespochybnil obsah vyjadrenia výslúchaného svedka. K dôkazu - stanovisku spoločnosti PPS Group a.s. Detva žalobca uviedol, že pokiaľ by mal možnosť sa s ním oboznámiť, mohol rozptýliť pochybnosti vysvetlením, že žalobca mal spolupracovať pre spoločnosť PPS Group a.s. subdodávateľským spôsobom prostredníctvom pána S. Q. J., ktorý má s touto spoločnosťou uzavretú zmluvu o dielo č. 06/2017. Zo stanoviska žalovaného vyplynulo, že predmetný dôkaz nebol podstatný pri rozhodovaní, ale najmä aj to, že potvrdenie pána S. Q. J., ktorý má s predmetnou spoločnosťou uzatvorenú zmluvu o dielo, žalovaný má k dispozícii z ďalších prebiehajúcich konaní o žiadostiach viacerých štátnych príslušníkov Vietnamskej socialistickej republiky, ktoré sú úplne totožné. Preto by podľa žalovaného toto potvrdenie, ktoré by žalobca predložil správnemu orgánu v žiadnom prípade

nerozptýlilo jeho pochybnosti, nakoľko so žalobcom toto potvrdenie nijako nesúviselo, dotýkalo sa iných osôb. Správny súd sa stotožnil s tým, že takýto dôkaz je irelevantný, v kontexte s ním aj stanovisko spoločnosti PPS Group a.s.

55. Z dôvodov vyššie uvedených, preto namietanie vád v konaní, správny súd nepovažuje za opodstatnené, za relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy). Súdy judikovali, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú len preto, aby sa zopakoval proces, ak ani po odstránení vád v procese nemožno dosiahnuť iné, priaznivejšie rozhodnutie pre účastníka konania. Správny súd sa stotožňuje so žalovaným, že ak by aj mal žalobca v osvedčení o živnostenskom oprávnení uvedenú činnosť - zváračské práce, aj v takom prípade by mu musela byť žiadosť o udelenie prechodného pobytu podaná dňa 15.03.2018 na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Hanoji zamietnutá, nakoľko účelom jeho pobytu je deklarovaná pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, a nie zváračská činnosť čo sú dve diametrálne odlišné činnosti.

56. Správny súd poukazuje tiež na závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/7/2017 zo dňa 20.06.2017 a sp. zn. 1Sža/8/2012 zo dňa 24.02.2012, v ktorých bola posudzovaná problematika udeľovania prechodného pobytu štátnych príslušníkom tretích krajín na území Slovenskej republiky na účel podnikania s poukazom na verejný záujem, v spojení s posudzovaním, či podnikateľská činnosť cudzinca bude benefitom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.

57. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a žiadne zo žalobných námietok neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým dospel žalovaný, a ktoré dostatočným a zrozumiteľným spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Správny súd, preto žalobu, ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

58. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contr.

59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.