Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/164/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: FEROSTA, s. r. o., so sídlom Martina Rázusa 1133/9, 010 01 Žilina, IČO: 36 814 491, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, voči žalovanému: Obec Ovčiarsko, so sídlom 010 04 Ovčiarsko 16, IČO: 00 648 965, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom Y. R. XXXX/X, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 1.795,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/27/2017-123 zo dňa 17. mája 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/27/2017-123 zo dňa 17. mája 2018

- v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.075,50 Eur od 23.08.2016 do 11.11.2016 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, p o t v r d z u j e,

- vo výroku, podľa ktorého žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.075,50 Eur od 23.08.2016 do 11.11.2016 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. V poradí druhým výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol. O nároku na náhradu trov súdneho konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.795,10 Eur spolu s úrokom z omeškania, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným dňa 15.01.2016 uzatvoril Zmluvu o dielo po cenovej ponuke a dielo vykonal. Bola vystavená faktúra, avšak žalovaný uhradil iba fakturovanú sumu bez DPH a po odpočte sumy 150 Eur ako zmluvnú pokutu, k čomu predložil faktúru č. 201607005, e-mailovú korešpondenciu, cenovú ponuku, zápis o odovzdaní a prevzatí časti diela, súpis vykonaných práv, krycí list, zmluvu o dielo, prílohu č. 1, list žalovaného z 15.08.2016, 06.09.2016, pokus o zmier, výpis uznesení zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného. 2. Okresný k procesnému postupu uviedol, že po vykonaní všetkých procesných úkonov v zmysle nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, na základe čoho dňa 28.07.2017 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu. Rozsudok bol napadnutý odvolaním, v dôsledku čoho Krajský súd v Žiline ako odvolací súd daný rozsudok zrušil uznesením zo dňa 13.03.2018 z dôvodov, že prvoinštatnčný súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, prečo žalobu zamietol aj v časti požadovaných úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov. Preto je nutné opätovne rozhodnúť o predmete konania vymedzenom žalobcom, aby bola daná preskúmateľnosť takého rozhodnutia.

3. Následne okresný súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany konania a ich právnych zástupcov riadne a včas, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav. 4. Okresný súd mal preukázané, že žalobca po elektronickej korešpondencii so žalovaným zaslal žalovanému rozpočet diela - Kostol Ovčiarsko na sumu 8.225,50 Eur, pričom v tejto e-mailovej korešpondencii zo dňa 02.10.2015 zaslal opravený rozpočet s uvedením, že cena je bez DPH (č.l. 7 spisu). Z e-mailovej korešpondencie zo dňa 08.01.2016 vyplývalo, že žalovaný zaslal žalobcovi ako úspešnému uchádzačovi návrh zmluvy na vykonanie diela „Úprava vstupu do Domu cirkevných obradov Ovčiarsko.“ Žalovaný zároveň požiadal žalobcu o preštudovanie návrhu zmluvy a o prípadné jej doplnenie (č.l. 15 spisu). Dňa 15.01.2016 žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli Zmluvu o dielo podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo vykonanie diela - „Úprava vstupu do Domu cirkevných obradov Ovčiarsko“. V článku II. zmluvy bola dojednaná cena za vykonané dielo - vo výške 8.225,50 Eur. Podľa bodu 2 tohto článku zmluvy v danej sume sú zahrnuté náklady na vykonanie prác a náklady na materiál potrebný pri vykonaní prác v súlade s Prílohou č.1 zmluvy a v bode 3 sa zmluvné strany dohodli, že táto suma je konečná. V článku III. zmluvy zmluvné strany dohodli termín plnenia diela - do 30.06.2016 a tento termín je možné predĺžiť len na základe vzájomnej dohody alebo z dôvodu zlých poveternostných podmienok. Podľa čl. VI. zmluvy v prípade omeškania zhotoviteľa s odovzdaním predmetu diela v dohodnutom termíne zaplatí zhotoviteľ objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 10 Eur za každý deň omeškania (č.l. 12 spisu). Prílohou č.1 k zmluve boli náklady k rozpočtu s presnou špecifikáciou v celkovej sume 8.225,50 Eur, ktorá je opatrená podpisom a pečiatkou žalobcu (č.l. 14 spisu). Dňa 15.07.2016 bol vykonaný Zápis o odovzdaní a prevzatí časti diela, v ktorom je okrem iného uvedené, že fakturácia bude realizovaná v zmysle Zmluvy o dielo a celková hodnota vykonaných prác s DPH predstavuje výšku 9.870,60 Eur. Preberacie konanie sa uskutočnilo dňa 15.07.2016 (č.l. 9 spisu). Žalobca vystavil dňa 15.07.2016 faktúru č. 201607005 na sumu 9.870,60 Eur s DPH (bez DPH cena 8.225,50 Eur) so splatnosťou 22.08.2016, prílohou ktorej bola 1x e-mailová korešpondencia ohľadom ceny diela z 02.10.2015 a 1x kópia zápisu o odovzdaní a prevzatí časti diela. V predloženom krycom liste na sumu 9.870,60 Eur s DPH je uvedené: - náklady rozpočtu 8.225,50 Eur, ostatné náklady 0,00 Eur a pod uvedeným bola cena bez DPH 8.225,50 Eur a cena s DPH 9.870,60 Eur, pričom bolo nepochybné, že krycí list bol predložený až po uzavretí zmluvy. 5. Z vykonaného dokazovania okresný súd nemal preukázané, že by bolo dohodnuté inak, než vyplýva zo zmluvy, teda že by cena uvedená v zmluve bola bez DPH. Konštatoval, že cenová ponuka nie je zmluvou a jednak predchádzala uzavretiu zmluvy niekoľko mesiacov. Taktiež z rozhodnutí obecného zastupiteľstva žalovaného vyplývalo, že cena diela zahŕňa aj DPH. Žalobca relevantne nepreukázal dojednanie ceny diela uvedenej v zmluve navýšenej o DPH. Pokiaľ žalobca poukazoval na Zápis o odovzdaní a prevzatí časti diela zo dňa 15.07.2016, v ktorom je okrem preberacieho protokolu uvedené, že celková hodnota vykonaných prác s DPH predstavuje čiastku 9.870,60 Eur a tento zápis bol podpísaný aj žalovaným, čo považoval za odsúhlasenie ceny, neznamenalo to dohodu o cene diela. Bolo nepochybné, že cena diela bola jednoznačne dojednaná v zmluve o dielo, kde absentuje údaj DPH, a preto bolo potrebné túto sumu v súlade so zákonným ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z. posudzovať ako cenu s DPH. Čo sa týka Zápisu o odovzdaní a prevzatí časti diela, okresný súd uzavrel, že predmetom zápisu bolo odovzdanie diela, nie dojednanie ceny. Uvedenie ohľadom fakturácie nebolo relevantným údajom a dojednaním zmeny zmluvy v zmysle jej čl. VIII. Pokiaľ v Zápise bolo uvedené, že celková hodnota predstavuje 9.870,60 Eur s DPH neznamenalo to, že táto cena musí byť aj fakturovaná, keďže tomu predchádzalo uvedenie, že fakturácia bude v zmysle zmluvy a jednak dané konštatovanie o celkovej hodnote nebolo možné považovať za dohodu o cene diela. Okresný súd zdôraznil, že zo Zápisu daný údaj o cene, či fakturácii vyplýval iba ako konštatovanie celkovej hodnoty, avšak poukazuje sa na to, že fakturácia bude vykonaná v zmysle zmluvy o dielo a tam je uvedená konečná cena - 8.225,50 Eur. S názorom žalobcu, že preberací protokol je dodatkom k zmluve, okresný súd nesúhlasil. Poukázal na to, že preberací protokol bol o odovzdaní a prevzatí diela a bol vykonaný po uzavretí zmluvy o dielo, kde bola cena riadne dojednaná. Zo zápisu nevyplývalo, že ide o zmenu zmluvy, a údaj ohľadom fakturácie bol uvedený naviac bez relevantného dôvodu, resp. len pre informáciu. Okresný súd zároveň poukázal aj na to, že predsa skonštatovanie celkovej hodnoty vykonaných prác nemusí byť totožné s cenou fakturovanou. V zmluve nepochybne bola uvedená konečná cena 8.225,50 Eur. Daný zápis nebolo možné posúdiť ani podľa obsahu ako dodatok k zmluve, pretože z neho jednoznačne vyplýva, že ide čisto len o preberací protokol a konštatovanie o celkovej hodnote nemožno posudzovať ako zmenu zmluvy ohľadom ceny diela. K poukazu žalobcu na ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, okresný súd však zdôraznil nesplnenie podmienok pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia, nakoľko žiadna pochybnosť daná nebola. Žiadna dohoda, že cena je bez DPH, nebola preukázaná a v prejave vôle neboli žiadne pochybnosti. V tejto súvislosti dal do pozornosti okresný súd znenie zmluvy a aj Prílohu

č.1 k zmluve, v ktorej sú uvedené náklady rozpočtu s uvedením jednotlivých prác a dodávok a jednotlivé ceny za uvedené položky spolu s uvedením celkovej ceny nákladov rozpočtu 8.225,50 Eur ako cena celkom. 6. Okresný súd uzavrel, že zmluvné strany dojednali riadne a platne cenu diela ako konečnú cenu 8.225,50 Eur, ktorá zahŕňa aj DPH s poukazom na § 3 zákon č. 18/1996 Z.z. a žalovaný teda správne postupoval, keď uhradil vystavenú faktúru iba vo výške dojednanej ceny diela v zmluve, t.j. 8.225,50 Eur. 7. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný však vykonal úhradu tak, že z ceny diela odpočítal 150 Eur a zaplatil teda celkovo iba 8.075,50 Eur, čo odôvodnil tým, že vykonal zápočet zmluvnej pokuty v zmysle zmluvy o dielo, ktorý zápočet žalobca namietal s poukazom na to, že žalovaný nemohol vykonať jednostranný zápočet bez vedomia, či oznámenia žalobcovi. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný zaslal dňa 28.12.2016 list žalobcovi s odôvodnením jeho úhrady spolu s prílohou - výpis Uznesenia zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Ovčiarsko zo dňa 09.11.2016 (č.l. 22 spisu), z ktorého vyplývalo, že trvá na uplatnení zmluvnej pokuty vo výške 150 Eur za oneskorené odovzdanie diela formou zápočtu ako najnižšej možnej sankcie vyplývajúcej z uzavretej zmluvy a neuplatňuje si ďalšie sankcie. Podľa bodu 1., čl. VI. zmluvy v prípade omeškania zhotoviteľa s odovzdaním predmetu diela v dohodnutom termíne zaplatí zhotoviteľ objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 10 Eur za každý deň omeškania (č.l. 12 spisu). Zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí časti diela z 15.07.2016 vyplývalo, že dielo bolo odovzdané až dňa 15.07.2016, hoci podľa čl. III. zmluvy zhotoviteľ bol povinný vykonať dielo do 30.06.2016. Keďže žalobca preukázateľne dielo odovzdal až 15.07.2016, teda o 15 dní neskôr, dostal sa do omeškania 15 dní, teda bol povinný zaplatiť 10 Eur za každý deň omeškania, t.j. 150 Eur. Okresný súd posúdil, že hoci v zmluve nebolo uvedené, v akej lehote je povinnosť žalobcu v prípade omeškania zaplatiť zmluvnú pokutu, daná povinnosť vyplývala žalobcovi ihneď po omeškaní. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorú strany v zmluve dohodli, vznikla už samotným porušením zmluvnej povinnosti. Okresný súd posúdil dojednanie o zmluvnej pokute za platné a výšku zmluvnej pokuty za primeranú vzhľadom na predmet diela a nebol dôvod ani na moderáciu zmluvnej pokuty. 8. Z predložených listín mal okresný súd za zrejmé, že žalobca si započítal sumu 150 Eur titulom zmluvnej pokuty, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť hneď okamihom omeškania. Z obsahu listu žalovaného zo dňa 28.12.2016 tento jednostranný zápočet vyplýval, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 30.12.2016. Vzhľadom na námietky žalobcu voči platnosti, či účinkom započítania zo strany žalovaného, právny zástupca žalovaného vykonal - uplatnil zápočet aj priamo pred okresným súdom dňa 28.07.2017. Teda nepochybne zo strany žalovaného došlo započítaniu pohľadávky vo výške 150 Eur. 9. Okresný súd hodnotil dôkazy vzájomne a každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobcu je neopodstatnený, nakoľko v zmluve bola jednoznačne dojednaná riadne a platne cena diela vo výške 8.225,50 Eur ako konečná cena a s poukazom na § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z.. Teda žalovaný bol povinný uhradiť iba cenu diela dojednanú v zmluve, t.j. bez ďalšieho navýšenia o DPH. Čo sa týka zmluvnej pokuty, povinnosť žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikla samotným omeškaním s odovzdaním diela. Keďže žalobca zmluvnú pokutu ihneď po vzniku danej povinnosti ju zaplatiť, nezaplatil, žalovaný úhradu ceny diela ponížil o zmluvnú pokutu, teda nevyvolal ďalší súdny spor a bez ďalšieho vykonal zápočet, čo žalobcovi oznámil a doručil mu aj výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného a z opatrnosti si uplatnil zápočet aj pred súdom ako kompenzačnú námietku, preto nebol dôvod zaväzovať žalovaného ma sumu 150 Eur, keďže si ju započítal a okresný súd posúdil zápočet za opodstatnený. S poukazom na uvedené skutočnosti okresný súd mal nepochybne preukázané, že žalovaný splnil svoju povinnosť, keď zaplatil sumu 8.075,50 Eur, t.j. cenu diela poníženú o zmluvnú pokutu, a preto súd žalobný návrh v časti uplatnenej žalovanej istiny 1.795,10 Eur, ktorá predstavuje fakturovanú DPH k cene diela, zamietol. 10. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.870,60 Eur, t.j. zo sumy

- cena diela + DPH, od 23.08.2016 do 11.11.2016, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry do zaplatenia zo sumy 8.075,50 Eur a zároveň úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.795,10 Eur od 12.11.2016 do zaplatenia, teda zo sumy, ktorá je rozdiel ceny diela s DPH vyúčtovanej faktúrou a zaplatenej sumy žalovaným, teda DPH. 11. Bolo nepochybné a medzi stranami sporu nesporné, že žalobca vyhotovil faktúru na sumu 9.870,60 Eur so splatnosťou do 22.08.2016 ako aj, že žalovaný zaplatil z fakturovanej sumy iba sumu 8.075,50 Eur dňa 11.11.2016. Okresným súdom bolo ustálené, že dohodnutá cena diela, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť, bola vo výške 8.225,50 Eur, od ktorej žalovaný opodstatnene odpočítal sumu 150 Eur, ktorú preukázaným a opodstatneným spôsobom započítal voči pohľadávke žalobcu v súlade so zmluvou o dielo. Preto žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.075,50 Eur do 22.08.2016. Keďže žalovaný zaplatil danú sumu až dňa 11.11.2016, dostal sa tak do omeškania, a to nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry, t.j. od 23.08.2016. Z toho dôvodu je povinný zaplatiť žalobcovi uplatnené úroky z omeškania, keď

okresný súd osobitne nedokazoval výšku úrokov z omeškania s poukazom na ustanovenia CSP, keďže daná výška je súdu všeobecne známa. Čo sa však týka uplatnených úrokov z omeškania zo sumy nad 8.075,50 Eur, žalovaný bol povinný zaplatiť iba sumu 8.225,50 Eur - zmluvná pokuta, ktorú si započítal vo výške 150 Eur, preto ich okresný súd nepriznal zo sumy prevyšujúcej sumu 8.075,50 Eur a zároveň nepriznal ani zo sumy 1.795,10 Eur od 12.11.2016, keďže žalovaný nebol povinný zaplatiť danú sumu, preto nebol ani v omeškaní s danou úhradou, v tejto časti žalobný návrh zamietol, keďže žalovaný po ustálení súdom bol povinný zaplatiť iba sumu 8.075,50 Eur do 22.08.2016. 12. Pokiaľ si žalobca uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, tak za stavu, že žalovaný sa skutočne dostal do omeškania s úhradou faktúry, žalobcovi vznikol nárok na dané náklady, a preto okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto náhrady za aplikácie ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalobca bol v časti žalovanej istiny neúspešný, nakoľko to nemalo vplyv na priznanie nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, keďže je nepochybné, že žalovaný bol v omeškaní, teda podmienka omeškania bola splnená. 13. O nároku na náhradu trov súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 v spojení s ust. § 257 a Čl. 4 CSP. Okresný súd konštatoval, že v konaní bol žalobca neúspešný v časti žalovanej istiny, a teda v tej časti bol úspešný žalovaný. Žalobca bol úspešný iba v časti úrokov z omeškania v rozsahu, ako vyplýva z výroku daného rozhodnutia a žalovaný v danom rozsahu bol neúspešný, pričom žalobca bol zároveň úspešný aj v odvolacom konaní, keďže na jeho odvolanie bolo prvotné rozhodnutie zrušené a následne bolo rozhodnuté v časti úrokov z omeškania v danom rozsahu v jeho prospech. Na základe uvedeného okresný súd považoval za spravodlivé vzhľadom na všetky tieto skutočnosti nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnemu zo strán konania s poukazom na Čl. 4 CSP, pričom prihliadol na to, že Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor, podľa ktorého mohol žalobca, ako aj žalovaný vykonať úkony - zobrať žalobu v časti späť, zaplatiť nespornú časť,.... a teda nemuselo dôjsť k nariaďovaniu pojednávania a pokračovaniu konania. Napriek tomu obe strany zotrvali v konaní, hoci v ďalšom konaní už nič relevantné neuvádzali, ani nenavrhovali, ako keby si osvojili záver odvolacieho súdu. Teda ich konaním/nekonaním sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok bez ďalšieho uvedenia relevantných skutočností stranami konania. Preto mal za spravodlivé nepriznať žiadnemu trovy konania. 14. Proti tomuto rozsudku, a to prvému a tretiemu výroku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný vo vzťahu k úroku z omeškania poukázal na to, že predmetom sporu bola oprávnenosť nároku žalobcu vo výške 1.795,10 Eur, ktorý predstavoval sadzbu dane z pridanej hodnoty. Okresný súd rozhodol tak, že žalobca nebol oprávnený požadovať od žalovaného túto sumu, a preto je zrejmé, že faktúra, na základe ktorej sa domáha zaplatenia žalovanej istiny, bola vystavená v rozpore so zmluvou o dielo. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je verejnou korporáciou, ktorá je povinná pri výkone svojej činnosti dodržiavať pravidlá stanovené zákonmi, nebol oprávnený žalobcom nesprávne vystavenú faktúru uhradiť. K úhrade faktúry došlo z opatrnosti v úmysle predchádzať prípadným škodám, ktoré by mohli žalovanému v súvislosti s nezaplatením dohodnutej ceny diela vzniknúť. Podľa žalovaného omeškanie s úhradou ceny diela bolo spôsobené neposkytnutím požadovanej súčinnosti zo strany žalobcu spočívajúcej v oprave nesprávne vystavenej faktúry, a teda sa žalovaný nemohol dostať do meškania so zaplatením ceny diela. 15. Žalovaný sa nestotožnil s názorom okresného súdu, týkajúcim sa výroku o trovách konania v tom smere, že mal za spravodlivé nepriznať žiadnemu trovy konania. Poukázal na to, že z dikcie ust. § 257 vyplýva, že nepriznanie náhrady trov konania pre stranu, ktorá bola v spore úspešná, by mali odôvodňovať výnimočné okolnosti a zároveň by malo ísť o dôvody osobitného zreteľa. Podľa žalovaného ani jeden zo zákonných predpokladov nebol naplnený, nakoľko to bol žalobca, ktorý podal žalobu napriek skutočnosti, že žalovaný s ním pri riešení vzniknutej situácie pred začatím súdneho konania riadne komunikoval a vysvetlil mu dôvody, prečo nemá nárok na zaplatenie sumy 1.795,10 Eur, ktoré si osvojili tak súd prvej inštancie ako i odvolací súd. Podľa žalovaného okresný súd vec nesprávne posúdil, ak namiesto ust. § 255 aplikoval ust. § 257 CSP, a teda nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci. Navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutom prvom a druhom výroku zmeniť, žalobcu v celom rozsahu zamietnuť s priznaním nároku na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100%. 16. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 03.07.2018. Podľa žalobcu žalovaný opomína tú skutočnosť, že plnil aj napriek podľa neho zle vystavenej faktúre. K vystaveniu novej faktúry - zníženej o sumu DPH - nedošlo. Je teda zrejmé, že žalovaný vystavenú faktúru akceptoval v časti bez DPH a túto následne po odpočítaní DPH a zmluvnej pokuty uhradil. Žalovaný sa v dôsledku tejto skutočnosti zjavne omeškal s plnením. Okresný súd svoje

rozhodnutie v tejto časti náležite zdôvodnil, najmä v bodoch 44. až 47. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného, pokiaľ sa týka výroku o náhrade trov konania, rozhodnutie je v tejto časti taktiež vecne správnym, zákonným a náležite odôvodneným. Okresný súd v bode 55. v nadväznosti na bezprostredne predchádzajúce body odôvodnenia napadnutého rozhodnutia náležite vysvetlil, že k nepriznaniu náhrady trov konania ani jednej zo strán sporu pristúpil z dôvodu, že prihliadol na čiastočný úspech žalobcu (vo veci samej aj v odvolacom konaní), čiastočný úspech žalovaného vo veci samej a poukázal na právny názor odvolacieho súdu. Je pravdou, že žalobca, ako aj žalovaný mohli v konaní vykonať ďalšie úkony (späťvzatie žaloby v časti, resp. zaplatenie nespornej časti), a teda nemuselo dôjsť k nariadeniu ďalšieho pojednávania a jeho pokračovaniu. Napriek tomu obe strany zotrvali v konaní, hoci v ďalšom konaní už nič relevantné neuvádzali, ani nenavrhovali. Okresný súd teda správne vychádzal z toho, že bol vyhlásený rozsudok bez ďalšieho uvedenia relevantných skutočností stranami konania, a preto správne nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal. Odvolanie žalovaného aj v tejto časti považoval za nedôvodné, pretože okresný súd rozhodol na základe správneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. 17. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 30.07.2018. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržiaval svojich vyjadrení uvedených v odvolaní voči rozsudku okresného súdu. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa omeškania s úhradou ceny za dielo v tom smere, že žalovaný plnil napriek nesprávne žalobcom vystavenej faktúre, nakoľko bolo výlučne na rozhodnutí žalovaného či predmetnú faktúru, resp. cenu diela uhradí. Vzhľadom na skutočnosť, že v pomeroch žalovaného išlo o vysokú sumu, tento v záujme predchádzania prípadným ďalším sporom (ktoré nakoniec aj nastali), cenu diela v zmluvne dohodnutej výške uhradil, napriek skutočnosti, že nemal k dispozícii správny účtovný a daňový doklad zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, žalovaný bol názoru, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ustanoveniami o trovách konania a taktiež v rozpore so základnými princípmi uvedenými v čl. 1 až 18 CSP. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zmeniť. 18. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.09.2018 uviedol, že nakoľko žalovaný vo vyjadrení neuvádza skutočnosti, s ktorými by sa žalobca vo svojom vyjadrení argumentačne nevysporiadal, zotrváva na vyjadrení k odvolaniu zo dňa 03.07.2018. 19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalovaného v medziach a rozsahu odvolacích dôvodov podľa § 379, § 380 ods. 1 a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.075,50 Eur od 23.08.2016 do 11.11.2016 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania bol rozsudok v tejto časti zrušený podľa § 389 ods. 1 a podľa § 391 ods. 1 v tejto časti bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/164/2018-182 zo dňa 12.02.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 19.02.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ustanovenia § 378 ods. 1 v spojení s ustanovením § 219 ods. 1, 3 CSP. 21. Primárne krajský súd uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť podľa ust. § 474 dňom 01. júla 2016, keď aj z prechodného ust. § 470 ods. 1 vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Podľa ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 23. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvalitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmavané a dôvody, z ktorých má byť preskúmavané.

24. Z odvolania podaného žalovaným zo dňa 11.06.2018 (č.l. 137-138 spisu) nepochybne vyplývalo, že žalovaný podaným odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v prvom výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.075,50 Eur od 23.08.2016 do 11.11.2016 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, na tom tvrdení, že do omeškania sa žalovaný dostal v dôsledku neposkytnutej súčinnosti zo strany žalobcu spočívajúcej v oprave nesprávne vystavenej faktúry. Zároveň tretí výrok o trovách konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. 25. Vo vzťahu k žalovaným namietaným priznaným úrokom z omeškania, krajský súd primárne uvádza, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa § 383 CSP, z ktorého skutkového stavu vychádzal a rozsudok okresného súdu v tejto napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, keďže bol zrejmý vzťah, na základe ktorého žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému, pričom bolo preukázané, že cenu diela žalovaný voči žalobcovi nesplnil včas. K uzavretému skutkovému stavu, jeho nespornosti vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania, je potrebné poukázať na samotnú zmluvu o dielo, konkrétne jej čl. II. bod 4, kde bolo dohodnuté, že objednávateľ je povinný zaplatiť dohodnutú sumu za vykonanie diela podľa bodu 1 tohto článku do 15 dní od doručenia faktúry. Doručenie faktúry č. 201607005 splatnej dňa 22.08.2016 na sumu 9.870,60 Eur objednávateľovi sporné nebolo, keďže podaním zo dňa 15.08.2016 (č.l. 16 spisu) túto žalovaný ako vystavenú nie v súlade so zmluvou žalobcovi vrátil na prepracovanie a následne dňa 11.11.2016 v sume 8.075,50 Eur uhradil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesplnil svoj záväzok zaplatiť žalobcovi cenu diela v sume 8.075,50 Eur v zmysle Čl. II zmluvy, dostal tak žalovaný do omeškania so splnením svojho záväzku tak, ako správne konštatoval okresný súd. Na tomto závere nič nemení tvrdenie žalovaného o žalobcom nesprávne účtovanej sume. K úplnosti krajský súd dodáva, že úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť záväzok, t.j. povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania. Žalobca v žalobe a v rámci konania pred súdom prvej inštancie tvrdil vo vzťahu k nároku na zaplatenie úroku z omeškania porušenie povinnosti žalovaného plniť v dohodnutej lehote, t.j. v zmysle výzvy na úhradu podľa vystavenej faktúry, čo žalovaný nespochybnil. V rámci konania pred súdom prvej inštancie bola preukázaná platba žalovaného v sume 8.075,50 Eur, ktorú tvrdil i sám žalobca v žalobe a v tejto časti zostalo tvrdenie žalobcu a žalovaného nesporným, na ktorú nespornosť prihliadol odvolací súd. K obrane žalovaného, ktorá bola zhodná s tvrdením v podanom odvolaní, že omeškanie bolo spôsobené žalobcom nesprávne vystavenou faktúrou, je potrebné uviesť, že faktúra je len účtovným dokladom, pričom vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela a dohodu o jej splatnosti, upravovali zmluvné dojednania v Zmluve o dielo zo dňa 15.01.2016. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporu o tom, že žalobca podľa Zmluvy o dielo zo dňa 15.01.2016 plnil, čím mu vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny poskytnutého plnenia v sume 8.225,50 Eur v lehote splatnosti určenej v čl. II. bod 4 zmluvy, t.j. 22.08.2016. Záväzok žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu poskytnutého plnenia zanikol splnením v časti 8.075,50 Eur až dňa 11.11.2016 a časť v sume 150 Eur spôsobom započítania. Žalovaný tak od 23.8.2016 odo 11.11.2016 bol v omeškaní so splnením peňažného záväzku v časti 8.075,50 Eur, a tým žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako i právo na paušálnu náhradu nákladov. Okresný súd preto správne v súlade so žalobným návrhom priznal prvým výrokom žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania, t.j. od momentu, keď sa žalovaný dostal do omeškania do zániku záväzku žalovaného. Krajský súd uvádza, že v tejto časti súhlasí so skutkovým zistením a právnym zhodnotením súdu prvej inštancie. 26. Rozsudok okresného súdu bol v treťom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušený a v tejto časti bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak okresný súd pri konštatovaní, že žalobca bol úspešný iba v časti úrokov z omeškania v priznanom rozsahu a žalovaný v danom rozsahu bol neúspešný, pričom žalobca bol zároveň úspešný aj v odvolacom konaní, keďže na jeho odvolanie bolo prvotné rozhodnutie zrušené a následne bolo rozhodnuté v časti úrokov z omeškania v danom rozsahu v jeho prospech, považoval za spravodlivé nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán konania podľa § 257 a Čl. 4 CSP, tak jeho postup nebol správny a dostatočne zdôvodnený. Odvolací súd zvýrazňuje, že ustanovenie § 255 vyjadruje povinnosť súdu priznať strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspech vo veci treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Povinnosť priznať náhradu trov konania platí za predpokladu, že nie sú splnené podmienky pre možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ako vyplýva zo znenia citovaného ustanovenia, ide o inštitút, ktorý je

len výnimočným opatrením, a iba v prípade, že skutočne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania súd neprizná. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. 27. Okresný súd preto v rámci nového konania pri dôslednej aplikácii ustanovenia § 255 k rozsahu predmetu sporu a vyhoveného nároku vyhodnotí úspešnosť strán sporu a určí nárok na náhradu trov konania, pričom svoje rozhodnutie odôvodní s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 CSP. 28. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 29. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.