Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/88/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháč a prísediacich Ing. Anny Morávkovej a Kláry Pastorkovej, v trestnej veci obžalovaného G. X., pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 27. februára 2019, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

G. X., nar. XX.XX.XXXX v R., trvalé bydlisko R., F. Č. XXXX/X,

s a u z n á v a za v i n n é h o, ž e

od 26.07.2004 do 01.05.2018 v R. a na iných miestach v úmysle neoprávnene získať pre seba finančný prospech podal žiadosť o invalidný dôchodok, hoci nespĺňal podmienky na jeho priznanie, pred vyšetrujúcimi všeobecnými a odbornými lekármi, ako aj pred posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne predstieral mentálnu retardáciu stredne ťažkú, čo deklaroval predloženými vyšetreniami od psychiatra a psychológa, na základe čoho vylákal od Sociálnej poisťovne priznanie invalidného dôchodku, ktorý mu bol na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 10.01.2005 vyplácaný v uvedenom období mesačne, čím spôsobil Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, ulica V. Clementisa 17/A, škodu vo výške 34.468,13 eur,

t e d a

- vylákal od iného dávky invalidného dôchodkového poistenia z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia, a takým činom spôsobil značnú škodu,

č í m s p á ch a l

- zločin subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 225 odsek 5 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 38 odsek 3, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu ustanovuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno d), písmeno j) Trestného zákona sa mu ukladajú povinnosti spočívajúce v príkaze

- zaplatiť v skúšobnej dobe Sociálnej poisťovni, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, dlh v sume 34.468,13 eur v rozsahu svojich schopností a

- zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 9. novembra 2018 obžalobu sp. zn. Pv 197/16/2204 (ďalej len obžaloba) na G. X. (ďalej len obžalovaný) pre skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku, ktorý obžaloba právne kvalifikovala ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 27. februára 2019 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda položil mu sériu otázok, pričom na všetky položené otázky obžalovaný odpovedal súhlasne „Áno“. Následne boli zisťované stanoviská prokurátora a poškodenej, ktorí zhodne navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať. Po tichej porade senátu bez prerušenia hlavného pojednávania vyhlásil súd uznesenie podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal súd žiadne pochybnosti o jeho vine. Zároveň rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste. K právnej kvalifikácii skutku Podľa § 225 odsek 1 Trestného zákona, kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa § 225 odsek 5 Trestného zákona, odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3 a spôsobí ním značnú škodu. Podľa § 122 odsek 12 Trestného zákona, za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu. Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Trestný čin subvenčného podvodu je lex specialis k trestnému činu podvodu. Ustanovenie je blanketová norma, ktorá odkazuje na ďalšie zákony a súvisiace predpisy týkajúce sa prideľovania dotácií, subvencií a iných príspevkov z verejných zdrojov. Objektom tohto trestného činu je vlastnícke právo, najmä v súvislosti s účelným využívaním dotácií, subvencií alebo iných príspevkov z verejných zdrojov Objektívna stránka spočíva vo vylákaní dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že osobu uvedie do omylu v otázke ich splnenia. Subjekt je všeobecný, páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie. Zavinenie páchateľa sa musí vzťahovať na vedomosť páchateľa, že nie sú na poskytnutie finančného plnenia splnené podmienky a aj na uvedenie nepravdivých okolností ohľadom splnenia. Subvenčný podvod sa vzťahuje iba na dotácie, subvencie, príspevky alebo iné plnenia zo štátneho rozpočtu, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie je viazané na splnenie podmienok, ktoré sú ustanovené zákonom alebo iným právnym predpisom. Ide najmä o príspevky priamo zo štátneho rozpočtu, ale aj z rozpočtov verejnoprávnych inštitúcií a štátnych fondov.

Sociálne poistenie a postavenie Sociálnej poisťovne upravuje zákon NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení). Podľa § 120 odsek 2 zákona o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. Podľa odseku 3 cit. ust., sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Podľa § 160 písmeno a) zákona o sociálnom poistení, medzi výdavky Sociálnej poisťovne patrí úhrada dávok sociálneho poistenia. Podľa § 13 odsek 2 písmeno b) bod 1. zákona o sociálnom poistení, z dôchodkového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové dávky a to z invalidného poistenia - invalidný dôchodok. V kontexte tohto stručného právneho rozboru je zrejmé, že skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona, lebo obžalovaný vylákal dávky invalidného dôchodkového poistenia z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie - Sociálnej poisťovne, ktorých poskytnutie bolo podľa zákona o sociálnom poistení viazané na podmienky, ktoré obžalovaný nespĺňal, v otázke ich splnenia uviedol Sociálnu poisťovňu do omylu predstieraním stredne ťažkej mentálnej retardácie (IQ 49) a takýmto činom spôsobil značnú škodu, t. j. presahujúcu 26.600 eur. Ide o trestný čin trvací, lebo obžalovaný protiprávny stav vyvolal a následne ho od roku 2004 udržiaval. Súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy chránené Trestným zákonom. Pokiaľ obhajoba v priebehu prípravného konania s poukazom na rozsudok Vyššieho vojenského súdu Trenčín z 26. januára 2005, sp. zn. 1To/31/2004, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu SR v roku 2005 pod poradovým číslom 23 namietala súdom ustálenú právnu kvalifikáciu opísanú vyššie, ide o námietku nedôvodnú. Uvedený judikát je prekonaný v dôsledku prijatia novej právnej úpravy s účinnosťou od 1.1.2006, čo je zrejmé zo samotného porovnania dikcie ust. § 250b Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a ust. § 225 Trestného zákona účinného od 1.1.2006, ktorý poskytuje ochranu podstatne širšiemu rozsahu plnení poskytovaných z verejných zdrojov, ktorých podvodné vylákanie napĺňa objektívne znaky danej skutkovej podstaty. Nepochybne tam spadajú aj dávky vyplácané zo sociálneho poistenia Sociálnou poisťovňou ako verejnoprávnou inštitúciou. Uvedené platí napriek tomu, že daný judikát je v niektorých komentároch resp. článkoch označovaný za stále aktuálny. K dokazovaniu S poukazom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, v rámci ktorých vypočul obžalovaného, oboznámil čítaním relácie (správy) na jeho osobu a so súhlasom strán prečítal závery znaleckých posudkov. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Z výsluchu obžalovaného vyplynulo, že je ženatý, má 4 deti, ktoré sú už plnoleté, ale dve deti s rodinami bývajú ešte s ním v spoločnej domácnosti, momentálne tam žijú ôsmi. Ostatné deti bývajú inde. Je nemajetný, dlhy ani exekúcie nemá. Dom, v ktorom býva, patrí manželke J. X.. Je nezamestnaný, aktuálne poberá sociálnu dávku 60 eur, aj manželka je nezamestnaná, bez príjmu. S financiami mu pomáhajú rodičia a súrodenci, do domácnosti majú celkový príjem okolo 200 eur, musia z toho vyžiť. Okrem toho dôchodku iný príjem nemal, momentálne ho už nepoberá, bol mu pozastavený ešte v minulom roku. Chce sa čoskoro prihlásiť na úrad práce ako uchádzač o zamestnanie, prečo sa doteraz neprihlásil, nevie. Tiež by sa chcel zamestnať, prečo sa doteraz nezamestnal, nevie, zdravotné problémy nemá. V minulosti pracoval na technických službách mesta ako smetiar, neskôr pri údržbe zelene, tá práca mu vyhovovala, podá si tam znova žiadosť. Čo sa týka motívu trestnej činnosti, na tento si nespomína, skutok sa stal veľmi dávno. Do budúcna sa chce zamestnať a viesť riadny život. Čo sa týka priestupkov v doprave, k nim sa nevedel bližšie vyjadriť. V záverečnej reči uviedol, že spáchanie skutku ľutuje. Zo záverov znaleckého posudku číslo 76/2018 vypracovaného 23. októbra 2018 znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, R.. M. U., ktorý posudok súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán prečítal, vyplynulo, že osobnosť obžalovaného je simplexná, primitívna, málo štruktúrovaná, emočne plochá, sociálne nezrelá s poruchami v oblasti sociálneho kontaktu v smere sociálno-adaptačných ťažkostí, pričom dominuje plochý neemočný kontakt s okolím s pocitmi psychickej a celkovej intelektuálnej slabosti a nedostačivosti. V sociálnych kontaktoch

mu chýba sebadôvera, jeho reakcie sú miestami neadekvátne, neobratné, nedokáže si poradiť s náročnými sociálnymi situáciami, bežne v nich zlyháva. Vo vzťahu k druhému pohlaviu je submisívny, má problémy presadiť sa. V širších sociálnych vzťahoch je znížená objektivita s tendenciami utiekať sa do choroby. K ľuďom je ľahostajný, neprispôsobivý, miestami až robiaci ťažkosti, necitlivý, nesúcitný, v záťažových situáciách silne vzrušivý. Psychopatológiu v zmysle duševného ochorenia v štruktúre osobnosti znalkyňa nezistila. Jeho intelektové schopnosti sú v rámci populačnej normy znížené do pásma mentálnej subnormy (CIQ=73), pri vyváženosti verbálnej (VIQ=72) a praktickej zložky (PIQ=74) bez deterioračných zmien a pri pomerne rovnomernom výkone v rámci jednotlivých psychických funkcií. Je schopný správne vnímať vzniknuté javy a vonkajšie podnety. Jeho mnestické schopnosti sú v rámci intelektovej štruktúry znížené do pásma ľahkej mentálnej retardácie - úroveň ľahkej debility. Toho času jeho intelekt dosahuje úroveň mentálnej subnormy (mentálna subnorma je v číselnom vyjadrení 70-79) a nevykazuje známky deteriorácie (úbytku) intelektu v dôsledku chorobných alebo iných vonkajších faktorov, teda takáto úroveň jeho intelektu bola aj v minulosti. Z odpisu registra trestov GP SR súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti jeden krát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť, aktuálne sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Priestupkovo riešený blokovými pokutami bol 23 krát za priestupky na úseku cestnej premávky, väčšinou za priestupky menšej závažnosti. Z lustrácií v systémoch AVÍZO, STA a súdy vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhania nevedú. Z lustrácie v N. obyvateľov SR vyplynulo, že obžalovaný je ženatý s J. X., má štyri plnoleté deti a trvalý pobyt má evidovaný na adrese uvedenej vo výroku. Zo správy o povesti vypracovanej Mestskou políciou R. vyplynulo, že obžalovaný je ženatý, nezamestnaný, žije s rodinou na adrese trvalého bydliska. Riešený bol päť krát za priestupky v doprave spočívajúce v nerešpektovaní dopravného značenia. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplynulo, že sa obžalovaný toho času nenachádza v ich registroch ako poberateľ akýkoľvek nimi vyplácaných dávok. V minulosti poberal invalidný dôchodok, ktorý mu bol pozastavený od apríla 2018. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku 2001. Ako poberateľ dávok bol evidovaný do februára 2012 z titulu poberania prídavkov na deti. Aktuálne žiadne dávky nepoberá. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Za súdený zločin je možné uložiť trest odňatia slobody od päť do dvanásť rokov. Pri určení druhu trestu bolo potrebné prihliadnuť na ust. § 34 odsek 6 veta druhá Trestného zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Nakoľko dolná hranica trestnej sadzby v súdenom prípade predstavuje 5 rokov, bolo by nutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne (povinne) prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona). Priťažujúcu okolnosť súd u neho nezistil. Priznaniu ďalšej poľahčujúcej okolnosti - vedenie riadneho života pred spáchaním skutku

- bránili početné priestupky v doprave. V konečnom súčte tak u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (1:0), preto v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona došlo k modifikácii trestnej sadzby trestu odňatia slobody znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda súd sa mal pohybovať pri výmere trestu odňatia slobody v rozpätí od 5 rokov do 9 rokov a 8 mesiacov. Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov, Použitie výslednej trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by podľa názoru súdu aj po zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, preto mu súd, súc toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu postačuje aj trest kratšieho trvania, uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby aplikujúc pritom ust. § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, v zmysle ktorého musel ukladať trest nie kratší ako dva roky. Pri určení druhu a výmery trestu prihliadal na jeho osobné a rodinné pomery, kritický postoj k vlastnej trestnej činnosti, ním deklarovaný záujem zamestnať sa a nahradiť spôsobenú škodu. Ďalej prihliadol na skutočnosť, že súd aj u iných páchateľov identickej trestnej činnosti, ktorí uzatvorili či už dohodu o vine a treste, alebo realizovali vyhlásenie o vine, postupoval obdobne, teda ani im neukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, ale podmienečným trestom s probačným dohľadom ich motivoval pod hrozbou premeny trestu vrátiť poškodenej neprávom poberané dávky z finančných prostriedkov, ktoré si sami zarobia legálnou prácou. Súd taktiež prihliadol na okolnosti prípadu, ktoré sú špecifické tým, že na právnu kvalifikáciu konania obžalovaného má rozhodujúci vplyv dĺžka neoprávneného poberania predmetnej dávky. Inak povedané, čím dlhšie obžalovaný invalidný dôchodok poberá neoprávnene, tým vyššia je výsledná trestná sadzba. V súdenom prípade bola v čase začatia trestného stíhania škoda 27.636,52 eur (viď uznesenie o začatí trestného stíhania), teda blízko dolnej hranice značnej škody (začína od 26.600 eur - pozn. súdu), pričom ale pri škode nepresahujúcej 26.600 eur by trestná sadzba bola v rozpätí od troch do desiatich rokov v zmysle ust. § 225 odsek 4 Trestného zákona. Taktiež treba uviesť, že trestné stíhanie bolo začaté 3. marca 2016, no poškodená pristúpila k pozastaveniu vyplácania dávok až 2. mája 2018, čím vplývala na konečnú výšku škody. Poškodená pritom od 26. júla 2004 do 1. mája 2018 opakovane každé dva roky preskúmavala formou kontrolných lekárskych prehliadok zdravotný stav obžalovaného. Je otázne, prečo obžalovaného neodhalila už podstatne skôr a prečo už skôr nepristúpila k pozastaveniu vyplácania dávok. Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, teda pri dolnej hranici maximálne zníženej trestnej sadzby a keďže výkon trestu odňatia slobody u obžalovaného nepovažoval za nevyhnutný na jeho nápravu, tak mu výkon trestu podmienečne odložil podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 4 roky. Keďže súd obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe, bol zároveň povinný uložiť mu minimálne jednu primeranú povinnosť resp. obmedzenie, preto mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť Sociálnej poisťovni dlh podľa svojich schopností a možností a v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Vedený vyššie rozpísanými úvahami považoval súd takto uložený trest za dostatočný na nápravu obžalovaného, ako aj na ochranu spoločnosti. Skúšobná doba je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný spôsobom svojho života preukázal, že sa ponaučil a ďalšieho protiprávneho konania sa viacej dopúšťať nebude. Uložené povinnosti zvýraznia výchovné pôsobenie trestu a zabezpečia, aby bol obžalovaný motivovaný v čo najväčšej miere spôsobený dlh uhradiť z legálneho dosiahnutého príjmu. Uložené povinnosti je obžalovaný povinný splniť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, v opačnom prípade bude rozhodnuté o premene trestu na trest nepodmienečný. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . K náhrade škody uplatnenej poškodenou Poškodená Sociálna poisťovňa si v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 34.468,13 eur. Súd na hlavnom pojednávaní rozhodol postupom podľa § 256 odsek 3 Trestného poriadku tak, že poškodenú Sociálnu poisťovňu na hlavné pojednávanie s uplatneným nárokom na náhradu škody nepripustil. Sociálna poisťovňa síce má v tomto konaní postavenie poškodeného, nakoľko jej práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté trestným činom, avšak nie je poškodeným, ktorý má podľa zákona proti obžalovanému nárok na náhradu škody uplatniteľný v civilnom procese alebo pred iným príslušným orgánom, na ktorý by súd Sociálnu poisťovňu mohol odkázať s uplatneným nárokom na náhradu škody.

Majetkové nároky Sociálnej poisťovne, vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch sociálneho poistenia, o ktorých vo svojej pôsobnosti prvotne rozhoduje príslušný správny orgán postupom podľa zákona o sociálnom poistení, majú administratívnoprávnu povahu, ergo súd o ich priznaní nerozhoduje v konaní podľa Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z., nakoľko nejde o vec patriacu do pôsobnosti súdov (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 71/2017 z 29.11.2017, sp. zn. Tpj 39-60/2017). Takéto nároky preto nie sú nárokmi na náhradu škody, ktoré je možné uplatniť v trestom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku - v tzv. adhéznom konaní. Podľa § 179 odsek 1 bod 2 zákona o sociálnom poistení je samotná poškodená (konkrétne ústredie Sociálnej poisťovne) vecne príslušná rozhodovať v prvom stupni o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť vyplatenú neprávom. Vzhľadom k tomu, že samotná poškodená má právomoc rozhodovať nie len o priznaní dávok invalidného dôchodku, ale aj o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené dávky invalidného dôchodku, nemohol súd o tomto nároku rozhodnúť pre absenciu právomoci. A keďže o tomto nároku je oprávnená rozhodovať samotná Sociálna poisťovňa, nemohol poškodenú ani odkázať na konanie pred ňou samou. Z prezentovaných dôvodov o uplatnenom nároku súd nerozhodol. Obdobne o takomto nároku tunajší súd rozhodol vo veci sp. zn. 8T/46/2017 rozsudkom z 31.1.2018, voči ktorému podal prokurátor odvolanie práve čo do výroku o náhrade škody. Krajský súd v Trnave uznesením z 10.7.2018, sp. zn. 6To/22/2018, odvolanie prokurátora ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. V odôvodnení uviedol, že vyššie prezentované úvahy sú vecne správne a naopak nesprávny je postup, kedy súd v trestnom konaní v takýchto prípadoch o náhrade škody rozhodne v rámci adhézneho konania.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech,

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli,

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.