Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Er/447/2014

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, ul. 1 mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484 proti povinnému EBBL s.r.o., so sídlom Traktorova 1, 058 01 Poprad, IČO: 45 706 549, o vymoženie 123,71 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku, Exekútorský úrad so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, pod sp. zn. EX 787/2014, takto

rozhodol:

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Dňa 16.06.2014 sa doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie sumy 123,71 eur a to na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3011833013-GC04/13 zo dňa 08.10.2013, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 30.10.2013. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 26.06.2014.

2. Dňa 21.05.2015 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že v priebehu exekučného konania súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný a nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ani trovy exekúcie. Súd šetrením z exekútorského spisu zistil, že elektronickou súčinnosťou so Správou katastra súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, nie je vlastníkom žiadnych motorových vozidiel. Súdny exekútor vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke vedených proti povinnému, no povinný nemal na účtoch žiadne finančné prostriedky. Elektronickou súčinnosťou s bankami exekútorský úrad taktiež zistil, že povinný má vedený účet vo VÚB, a.s., kde je však zablokovaný zostatok záporný, t. j. - 89,39 eur a rezervovaná suma predstavuje výšku 11.845,24 eur (t. j. suma, ktorú zablokovali exekútori). Povinný má v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne nedoplatok vo výške 577,06 eur, pričom len exekútorský úrad vedie voči povinnému celkovo 5 exekučných konaní. Z obsahu exekučný spisu vyplýva, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.

3. Výzvou zo dňa 05.02.2019 tunajší súd vyzval oprávneného na vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.

4. Podaním doručeným súdu dňa 12.02.2019 doručil oprávnený súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s návrhom súdneho exekútora zo stavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený sa nestotožnil s tvrdením súdneho exekútora, že v čase podania návrhu na

vykonanie exekúcie bol povinný nemajetný. O tejto skutočnosti podľa oprávneného svedčia úhrady v iných exekučných konaniach, pričom celková suma úhrad povinného v čase od 11.06.2014 je vo výške 651,33 eur. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor mal dostatočne dlhú lehotu na vymoženie pohľadávky oprávneného a trov exekučného konania a preto nie je možné tvrdiť, že povinný je nemajetný. Oprávnený zdôraznil, že súd musí pri rozhodovaní prihliadať aj na ďalšie okolnosti, a to predovšetkým dobu, počas ktorej je povinný nemajetný a súčasne zohľadniť, či je reálny predpoklad, že sa v budúcnosti majetkové pomery povinného zmenia.

5. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Existencia nedostatku majetku pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Exekučný súd je oprávnený požadovať od súdneho exekútora, aby preukázal, aké šetrenie vykonal. V podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 12.05.2015 ako aj z listinných materiálov, ktoré obsahuje exekučný spis, mal súd dostatočne preukázané majetkové pomery povinného. Exekútor v priebehu exekúcie zistil, že povinný nemá žiadny majetok (nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľný majetok, nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcií, na účtoch nemá finančné prostriedky), ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov exekúcie. Oprávnený vo vyjadrení poukazoval na to, že v čase začatia exekúcie povinný nebol nemajetný. Z hľadiska rozhodovania o zastavení exekúcie však nie je podstatný stav v čase začatia exekúcie, ale stav v čase, keď má byť exekúcia zastavená. Pokiaľ oprávnený poukázal na úhrady, ktoré mu boli poukázané v iných exekučných konaniach, je potrebné uviesť, že posledné úhrady boli zaslané oprávnenému dňa 13.07.2016, teda pred cca 2,5 rokom, čo taktiež nasvedčuje zisteniam súdneho exekútora, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

8. S poukazom na zistené skutočnosti ohľadom majetkových pomerov povinného, počtu exekúcií, celkovú výšku dlhov povinného a v súlade s citovanou právnu úpravu má súd za to, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov exekúcie, resp. z ktorého by bola možná čo i len čiastočná úhrada pohľadávky oprávneného. Súd má vzhľadom na doterajší priebeh exekúcie za to, že u povinného nie je predpoklad, že by v budúcnosti povinný mohol nadobudnúť majetok postačujúci na úhradu pohľadávky oprávneného. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni tomu, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný aj napriek presvedčeniu súdu nadobudol majetok, z ktorého bude možné pohľadávku oprávneného uspokojiť.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu vykonávanú proti povinnému v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

10. Podľa § 9a ods. 1,2,3 a 4 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 262 ods. 2 cit. Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, z toho dôvodu súd vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek tomu, že samotná exekúcia nebola ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 2 Ex. poriadku. O výške nároku rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.