Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/94/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu ART-ES, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 107, IČO : 36 577 260, zast. JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Vodná 6, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, IČO : 42 499 500, o správnej žalobe opomenutého účastníka vo veci správneho trestania takto

rozhodol:

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal správnemu súdu dňa 28.09.2016 správnu žalobu opomenutého účastníka vo veci správneho trestania, ktorou žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie Colného úradu Košice sp. zn. 1777250/2015 zo dňa 15.12.2015 ako aj nahradiť trovy súdneho konania v celom rozsahu.

2. V podanej žalobe tvrdil, že Colný úrad Košice mu dňa 18.02.2016 doručil daňovú exekučnú výzvu č. 158196/2016, podľa ktorej exekučným titulom na vykonanie daňového exekučného konania je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Colného úradu Košice č. 1777250/2015 zo dňa 15.12.2015 (právoplatné dňa 30.12.2015 a vykonateľné dňa 18.12.2015), o uložení pokuty za správny delikt vo výške 330,- eur. Proti výzve Colného úradu Košice zo dňa 15.12.2015 podal v stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že predmetné rozhodnutie č. 1777250/2015 zo dňa 15.12.2015 mu nebolo doručované a doručené zákonným spôsobom do vlastných rúk, resp. Colný úrad Košice nevyčerpal všetky dostupné možnosti na doručenie do vlastných rúk a postup správneho orgánu pri doručovaní rozhodnutia a následnom vymáhaní pokuty je nezákonným úradným postupom, čím mu bolo upreté právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu. Namietal, že rozhodnutie o uložení pokuty neprevzal ani žalobca a ani žiadna iná osoba. V správnej žalobe ďalej uviedol, že na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutím sp. zn. 1100902/301667/2016/Vi zo dňa 18.05.2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Colného úradu Košice č. 158196/2016 zo dňa 16.02.2016 potvrdil. V odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia správny orgán uviedol, že : „..... nespochybniteľným faktom je, že odvolateľovi bola rozhodnutím zn. 1777250/2015 zo dňa 15.12.2015 uložená pokuta za správny delikt podľa § 16a písm. e/ zák. č. 289/2008 Z.z. vo výške 330,- eur, ktorú neuhradil a voči ktorej sa ani neodvolal v zákonom stanovenej lehote. Rozhodnutie colného úradu zn. 1777250/2015 zo dňa 15.12.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2015 a bolo vykonateľné dňom 18.12.2015. Tým sa podľa ustanovenia § 89 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. stalo exekučným titulom“. Žalobca tvrdil, že uvedené rozhodnutia sú nezákonné, pretože v nich uvedené tvrdenia sú získané na základe nesprávneho úradného postupu, pretože mu neboli poskytnuté základné ústavné práva na jeho obranu v rámci správneho, resp. daňového konania (dostatočný časový priestor na prípravu na obhajobu, na zvolenie právneho resp. splnomocneného zástupcu, dostať príležitosť na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie, podávať námietky, návrhy, klásť svedkom otázky, a v konečnom a najzávažnejšom dôsledku právo byť účastníkom konania a právo na doručenie rozhodnutia o uložení pokuty do vlastných rúk), čím bol ukrátený na svojich právach. Podľa názoru žalobcu aj postup žalovaného bol nezákonný a jeho rozhodnutia sú nepreskúmateľné a to vo veci, ktorá má charakter trestného obvinenia, pri ktorom aj v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry daňový orgán musí rešpektovať procesné práva obvineného z daňového deliktu, ako aj základne zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zo správnej žaloby ďalej vyplýva, že aj keď sa na prvý pohľad postup žalovaného javí ako správny, jedinou možnosťou ako poukázať na porušenie ústavných práv žalobcu je podanie žaloby, pretože aj zo spisu je zrejmé, že o uložení pokuty vo výške 330,- eur sa žalobca dozvedel až z vyššie označenej daňovej exekučnej výzvy a až po jej doručení mohol uplatniť všetky dostupné opravné prostriedky voči konaniu žalovaného, keď pred doručením exekučnej výzvy nemal žiadnu vedomosť o tom, že voči jeho osobe bolo vôbec začaté nejaké konanie, resp. že malo byť vydané rozhodnutie o uložení pokuty.

3. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca tvrdil neústavnosť § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších zmien a doplnkov (v ďalšom texte aj: „zákon o používaní ERP“), pretože tým, že rozhodnutie o uložení sankcie sa nedoručuje do vlastných rúk účastníkovi správneho konania, odníma sa mu ústavné právo byť účastníkom konania. Podľa žalobcu je uvedený zákon asi jedinou zákonnou normou, ktorá umožňuje kontrolnému orgánu (v prípade rozhodnutia o uložení pokuty namieste), tak závažný dokument, ako je rozhodnutie doručiť osobe, s ktorou bola spísaná zápisnica, teda rozhodnutie môže doručovať aj upratovačke, resp. vrátnikovi, alebo osobe, ktoré nerozumie slovenskému jazyku, alebo aj osobe, ktorá nemá s účastníkom konania žiaden vzťah, resp. žalovaný takýto vzťah ani neskúma a dokonca žalovaný považuje rozhodnutie za doručené aj vtedy ak upratovačka, vrátnik ...... toto rozhodnutie odmietne prevziať. Ak iná osoba, ktorá nie je účastníkom toto rozhodnutie účastníkovi konania opomenie doručiť, aj tak sa rozhodnutie stane vykonateľným. Zákonné doručovanie do vlastných rúk pritom upravuje v § 31 ods. 3 v spojení s ust. § 63 ods. 1. V danej veci tak žalovaný správny orgán postupoval spôsobom, ktorý ani nemohol viesť k vydaniu rozhodnutia na základe objektívne zisteného skutkového stavu, a došlo aj k porušeniu princípov spravodlivého procesu, vrátane porušenia zásady rovnosti. V konaní správneho orgánu, ktorý pri výklade ust. § 16b ods. 4 zákona o používaní ERP postupoval príliš formalisticky, tak boli porušené základné práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Nezákonnosť postupu žalovaného videl žalobca aj v tom, že v priebehu konania pred správnym orgánom nebolo nariadené ústne pojednávanie a administratívny spis žalovaného nie je žurnalizovaný.

4. Súčasťou správnej žaloby je aj návrh na prerušenie súdneho konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/ Správneho súdneho poriadku odôvodnený tým, že správne, resp. daňové konanie sa v okolnostiach danej veci začalo bez prvej daňovej inštancie, teda prakticky až daňovou exekučnou výzvou, pričom správny orgán svojim postupom porušil základné zásady daňového, resp. správneho konania, a takéto konanie možno považovať za vážne porušenie zákonného postupu ako podstatného znaku ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu. Žalobca žiadal, aby správny súd konanie vo veci prerušil a podal návrh na Ústavný súd SR o vyslovenie súladu zákona o používaní ERP s Ústavou SR v časti doručovania rozhodnutí do vlastných rúk ako aj zaujatie stanoviska, či je správne aplikovať alebo v spojitosti s uplatňovaním ustanovení zákona o používaní ERP.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 11.11.2016 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Argumentoval tým, že aj keď žalobca označil podanie ako správna žaloba opomenutého účastníka, z jej obsahu možno dedukovať, že smeruje proti rozhodnutiu colného úradu zn. 1777250/2015 zo dňa 15.12.2015 a naviac v jej úvode žiada preskúmať aj zákonnosť rozhodnutí žalovaného zn. 1100902/301667/2016/Vi zo dňa 18.05.2016 a Colného úradu Košice, oddelenie právne (daňová exekučná výzva) sp. zn. 158196/2026/OP/ ZR/2015 zo dňa 16.02.2016. Nie je preto zrejmé, proti ktorým rozhodnutiam ju žalobca podáva a podľa ktorých konkrétnych zákonných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Konštatoval, že v prípade rozhodnutia č. 1100902/30166/2016/Vi zo dňa 18.05.2016 bolo rozhodnutie žalobcovi doručené dňa 23.05.2016 do vlastných rúk v zmysle § 31 ods.1 písm. a/ v nadväznosti na § 63 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. () v znení neskorších predpisov. V prípade rozhodnutia colného úradu (daňová exekučná výzva) č. 158196/2016 zo dňa 16.02.2016, bola výzva doručená žalobcovi ako účastníkovi konania do vlastných rúk podľa § 31 ods.1 písm. a/ v nadväznosti na § 91 ods.3 písm. a/ Daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol ako účastník konania opomenutý, pretože označené rozhodnutia mu boli doručené v súlade s platnými právnymi predpismi. V prípade rozhodnutia zo dňa 18.05.2016, ktorým bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutie colného úradu - daňová exekučná výzva, žalovaný poukázal na to, že správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy procesnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Daňová exekučná výzva v zmysel § 91 Daňového poriadku má povahu len procesného úkonu a pri jej zasielaní sa vychádza zo skutočností, že jej adresát je už v pozícii dlžníka s presne stanovenou povinnosťou. Daňová exekučná výzva neukladá hmotnoprávne povinnosti týkajúce sa platenia pokuty, a tým nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že v prípade rozhodnutia colného úradu sp.zn. 1777250/2015 zo dňa 15.12.2015, ktorým žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 330,- eur, žalovaný v danej veci nerozhodoval o riadnom opravnom prostriedku, pretože voči rozhodnutiu colného úradu účastníkom konania podaný nebol. Podľa názoru žalovaného žalobca v prípade konania, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie colného úradu značka 1777250/2015 zo dňa 15.12.2015 nebol v postavení opomenutého účastníka, ale bol jeho účastníkom, o čom svedčí aj obsah tohto rozhodnutia, kde je adresátom rozhodnutia žalobca ako subjekt, ktorému sa pokuta ukladá, čo je zrejmé z jeho výrokovej časti. Toto rozhodnutie bolo doručované zákonným postupom v zmysle príslušných ustanovení zákona o používaní ERP, konkrétne v súlade s § 16b ods.3 označeného zákona v nadväznosti na § 16b ods.4, a to z dôvodu, že v tomto prípade boli splnené podmienky pre uloženie pokuty žalobcovi na mieste rozhodnutím, čo colný úrad aj vydaním tohto rozhodnutia vykonal a doručil rozhodnutie osobe, s ktorou bola spísaná zápisnica, ktorá ho však odmietla prevziať. Uvedené vyplýva aj priamo z označeného rozhodnutia colného úradu. V závere vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že viazanosť štátnych orgánov právnou normou môže byť obmedzená iba rozhodnutím Ústavného súdu SR, či ingerenciou samotného zákonodarcu a do momentu takéhoto rozhodnutia uvedenými ústavnými orgánmi platí prezumpcia súladu zákonov s Ústavou SR.

6. Žalobca v replike zo dňa 15.12.2016 nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, žalobu považoval za správne označenú a v prípade aj keby nebola, podľa žalobcu je potrebné vychádzať z jej obsahu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žiada doručiť rozhodnutie č. 1777250/2015 zo dňa 15.12.2015. Zopakoval, že v danej veci bolo rozhodnutie doručené osobe, s ktorou bola spísaná zápisnica a ktorá rozhodnutie odmietla prevziať, čím toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.12.2015 a vykonateľnosť už 18.12.2015. Poukázal na podstatu svojej argumentácie, ktorá spočíva v tom, že zákon o používaní ERP v ust. § 16b ods. 3 a 4 umožňuje žalovanému doručovať písomnosti t.j. aj rozhodnutie tak závažného právneho významu s ohľadom na jeho následky hocikomu, čím obchádza štatutára spoločnosti, čo považuje za nezákonné a neústavné. V závere repliky zdôraznil, že nespochybňuje postup žalovaného v administratívnom konaní, pretože tento je v súlade so zákonom, ale v konaní spochybňuje samotný zákon o používaní ERP, resp. jeho časť, ktorá umožňuje doručovať rozhodnutie na mieste. Podľa názoru žalobcu ak samotný zákon je protiústavný a nezákonný, potom aj postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, ako aj samotné rozhodnutie sú nezákonné.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 14.02.2017 opätovne poukázal na obsahovú rozpornosť podanej správnej žaloby, s opätovne zdôraznil, že ani colnému úradu a ani žalovanému neprislúcha právomoc posudzovať resp. deklarovať, či právna norma, na základe ktorej konajú a rozhodujú je, alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Okolnosť prípadného rozporu právnej normy s iným zákonom, či s Ústavou SSR je tak bezpredmetná vo vzťahu k viazanosti štátnych orgánov normami práva a k ich postupu pri ich aplikácii v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

8. Žalovaný písomným podaním zo dňa 14.06.2018 správnemu súdu oznámil, že Colný úrad Košice, oddelenie právne, Komenského 39/A rozhodnutím č. 267193/2018 zo dňa 11.05.2018 zastavil daňové exekučné konania voči žalobcovi začaté rozhodnutím č. 85394/2016 zo dňa 27.01.2016 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 330 eur, pretože daňový nedoplatok bol žalobcom uhradený v plnej výške dňa 11.05.2018.

9. Podľa § 179 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (v ďalšom texte aj „SSP“), ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

10. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.

11. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších, v konaní o sankciách a pri vymáhaní pokút sa postupuje podľa osobitného predpisu, () ak § 16b neustanovuje inak.

12. Podľa § 16b ods. 3 zákona o používaní ERP, pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu ().

13. Podľa § 16b ods. 4 zákona o používaní ERP, rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa odseku 3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica; (§ 19 a § 37 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov), takéto odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného predpisu (§ 31 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení zákona č. 440/2012 Z.z.), a to aj ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica (§ 19 a § 37 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov) odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Pokuta je splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty na mieste a možno ju zaplatiť aj v hotovosti.

14. Správny súd pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 ods.1 SSP z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 15.12.2015 bolo vykonané v čase od 13.48 hod. Colným úradom Košice, SCO Košice - centrála v súlade s § 37 až 39 zákona č. 563/2009 Z.z. miestne zisťovanie u podnikateľa ART - S, s.r.o., Hlavná 107, 040 01 Košice, IČO: 36577260, v jeho prevádzke - Cukráreň, Kebab, Pizza ART, Hlavná 107, Košice (ďalej aj „kontrolovaná prevádzka“), ktorého hlavným predmetom bolo vykonať kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o používaní ERP ako aj Daňového poriadku. Miestne zisťovanie začalo vykonaním kontrolného nákupu, za účelom zistenia, či podnikateľ používa na evidenciu prijatej tržby za predaný tovar elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej aj: „ERP“) umiestnenú na predajnom mieste, a či doklad vyhotovený touto pokladnicou spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Na základe zistení správcu dane v priebehu miestneho zisťovania vzniklo dôvodné podozrenie z porušenia daňových predpisov a podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16a písm. e/ zákona o používaní ERP, ktorého sa podnikateľ dopustil tým, že aj keď predajca podnikateľa zaevidoval tržbu v ERP, neodovzdal pokladničný doklad podľa § 8 ods.1 označeného zákona. Za uvedený správny delikt rozhodnutím zo dňa 15.12.2015 uložil žalobcovi pokutu vo výške 330,- eur, keď v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že boli naplnené zákonné predpoklady konania v zmysle ustanovenia § 16b ods.3 zákona o používaní ERP, t.j. uložením pokuty na mieste rozhodnutím. Správny orgán následne toto rozhodnutie doručoval predajcovi žalobcu a z originálu rozhodnutia vyplýva, že pracovník žalobcu Y. A., pobytový preukaz občana EÚ - trvalý č. RH 1253663, rozhodnutie odmietol prevziať bez uvedenia dôvodu. Uvedené skutočnosti svojimi podpismi potvrdili na predmetnom rozhodnutí inšpektori správneho orgánu. Z uvedeného preto nesporne vyplýva, že pracovník podnikateľa, t.j. žalobcu odmietol prevziať rozhodnutie, ktorým žalobcovi za spáchaný správny delikt bola uložená pokuta na mieste rozhodnutím, teda nastali účinky doručenia tohto rozhodnutia, ktoré sa stalo vykonateľným uplynutím troch pracovných dní od odmietnutia prevzatia rozhodnutia. Následne správny orgán dňa 27.01.2016 vydal rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania č. 85394/2016 a žalobcovi dňa 18.02.2016 bola doručená aj daňová exekučná výzva zo dňa 16.02.2016 č. 158196/2016. Na základe odvolania žalobcu táto daňová exekučná výzva bola potvrdená rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100902/301667/2016/Vi zo dňa 18.05.2016.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobca v danej veci nie je opomenutým účastníkom, pretože z obsahu administratívneho spisu žalovaného nesporne vyplýva, že rozhodnutie žalovaného č. 1777250/2015 zo dňa 15.12.2015 o uložení pokuty vo výške 330,- eur za správny delikt podľa § 16a písm. e/ zákona o používaní ERP (uloženie pokuty na mieste rozhodnutím) bolo doručované predajcovi žalobcu Y. A., u ktorého inšpektori colného úradu vykonali kontrolný nákup a zistili v rozhodnutí označené porušenie zákona, tento predajca však rozhodnutie bez uvedenia dôvodu odmietol prevziať, ktorá skutočnosť svedčí o splnení zákonom stanovených podmienok zo strany správneho orgánu pri doručovaní rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 16b ods.4 zákona o používaní ERP.

16. Podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.

17. o vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania v tejto veci správny súd uvádza, že z Ústavy SR vyplýva subjektívne právo účastníka konania na rozhodnutie, ktoré je v súlade s ústavou, resp. na rozhodnutie vychádzajúce z ústavne súladnej normy na súdnu ochranu jeho základných práv a slobôd, nie však automatické subjektívne právo na podanie návrhu na ústavnom súde. Rozhodnutie o prerušení konania v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona tak závisí od posúdenia správneho súdu o súlade, resp. nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Je preto povinnosťou správneho súdu v uznesení, v ktorom rozhoduje o návrhu účastníka na prerušenie konania podľa § 100 ods.1 písm. b/ SSP vysvetliť, prečo považuje predmetnú právnu normu za ústavne súladnú a prečo nie je dôvod na prerušenie konania. V tej súvislosti vo vzťahu k argumentácii žalobcu správny súd uvádza, že v prípade správneho deliktu podľa § 16a písm. e/ zákona o používaní ERP, tento zákon v ust. § 16b ods. 3 umožňuje správnemu orgánu rozhodnúť na mieste rozhodnutím, ktoré sa doručuje spôsobom upraveným v ust. § 16b ods. 4. V prípade, ak daňový alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu a tým je . Zákonodarca tak v ust. § 16b ods. 3 zákona o používaní ERP upravil osobitnú formu konania, pri ktorej neprichádza do úvahy ani analogicky postupovať v zmysle trestnoprávnej úpravy tak, aby žalobcovi ako subjektu, ktorý je obvinený z administratívneho deliktu boli zabezpečené záruky, ktoré trestnoprávna úprava zaručuje obvinenému z trestného činu. Uvedená forma konania má podľa názoru správneho súdu svoje racionálne opodstatnenie najmä vzhľadom na rýchlosť ako aj hospodárnosť správneho konania a to v prípadoch, kde spáchanie správneho deliktu je jednoznačné, tak, ako aj v tomto prípade. Správny súd preto zastáva názor, že uvedená forma konania nie je v rozpore s Ústavou SR, resp. jednotlivými ústavnými princípmi pre oblasť správneho trestania a je aj v súlade so základnými zásadami správneho konania. Nie nepodstatným z pohľadu správneho súdu sa javí to, že k situácii, že žalobca nemal vedomosť o uložení pokuty nedošlo činnosťou správneho orgánu, ktorý postupoval presne v rámci zákonnej licencie, ale činnosťou predajcu žalobcu, ktorý bezdôvodne odmietol prevziať rozhodnutie správneho orgánu, čím sa rozhodnutie považovalo za doručené a stalo sa vykonateľným a neskôr aj právoplatným. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania preto zamietol.

18. Podľa § 98 ods.1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

19. V závere rozhodnutia správny súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 7 písm. a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Tak ako je už vyššie konštatované, z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca nevyužil možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu colného úradu, t.j. prvostupňového správneho orgánu zn. 1777250/2015 zo dňa 15.12.2015 (ktoré mu bolo riadne doručené spôsobom upraveným v ust. § 16b ods. 4 zákona o používaní ERP), preto uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Takéto rozhodnutie, keďže žalobca nevyčerpal v oči rozhodnutiu všetky opravné prostriedky, ktoré mu zákon priznáva, je vylúčené zo súdneho prieskumu, ktorá skutočnosť podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP je dôvodom pre odmietnutie správnej žaloby zo dňa 28.09.2016 v tejto veci.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a/ SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 v spojení s § 147 ods.2 SSP).

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.