Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cb-9-2018.pdf
PDF · 107.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1Cb/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Ivanom Štepitom v spore žalobcu: Ing. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXA, A., zast. JUDr. Milan Cíbik, advokát, Advokátska kancelária Tomášikova 4, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: J. K. B. 2, spol. s r. o., IČO: 36 381 420, so sídlom Vyšné Matejkovo 28, 034 01 Ružomberok, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti valného zhromaždenia, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2018 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že uznesenia valného zhromaždenia žalovaného - J.K.B.2 spol.s r.o., IČO: 36 381428 vo Vyšnom Matejkove 28, 034 01 Ružomberok zo dňa 15.02.2017 pod bodmi 2 a 3 sú neplatné. Súčasne si uplatnil trovy konania.
2. Po skutkovej stránke žalobu odôvodnil tým, že žalobca je spoločníkom obchodnej spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. v podiele 50%. Druhým spoločníkom je Ing. Miroslav Budiak, takisto podiel 50%, ktorý je zároveň bratom konateľa, ktorým je Milan Budiak. Za spoločnosť koná konateľ samostatne. Obchodná spoločnosť bola ku dňu 19.02.2017 vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Ružomberok, odbor katastrálny, okres Ružomberok, obec T.,k.ú. T.. Žalobca sa len náhodou nahliadnutím do katastra nehnuteľností dozvedel, že vlastníctvo k predmetným pozemkom a stavbe nadobudla obchodná spoločnosť MAB 04, s.r.o., IČO: 50 504665, so sídlom Vyšné Matejkovo 28, 034 03 Ružomberok, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím pod V 420/2017 zo dňa 20.02.2017. žalobca o takomto predaji nemal žiadnu vedomosť, pričom s takýmto postupom by nikdy nesúhlasil tým skôr, že kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti predstavovala sumu 1,- euro, pričom reálna trhová hodnota predstavuje najmenej sumu 400.000,- euro. Z výpisu z obchodného registra ďalej vyplýva, že obchodná spoločnosť MAB 04, s.r.o. má sídlo na tej istej adrese ako obchodná spoločnosť J.K.B.2, spol.s r.o., pričom jediným spoločníkom a zároveň konateľom je Ing. Miroslav Budiak. Prevod vlastníckeho práva k predmetným pozemkom spolu so stavbou bol vykonaný bez vedomosti 50% spoločníka - žalobcu, bez súhlasu riadne zvolaného valného zhromaždenia, ktorého predmetom by malo byť rozhodovania o odpredaji pozemkov spolu so stavbou, v rozpore so spoločenskou zmluvou obchodnej spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. a na viac iba za kúpnu cenu vo výške 1,- euro. Žalobca zdôraznil, že dňa 21.08.2017 žiadal konateľa spoločnosti Milana Budiaka o zaslanie viacerých účtovných dokladov spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. v zmysle spoločenskej zmluvy spoločnosti, ktoré mu do dňa podania žaloby neboli doručené. V súvislosti s postupom konateľa obchodnej spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o., žalobca podal aj trestné oznámenie, pričom až pri svojom výsluchu na polícii sa dozvedel, že sa malo konať valné zhromaždenie spoločnosti dňa 15.02.2017 o 10.30 hod., s predmetom rokovania bod 2 programu súhlas valného zhromaždenia s prevodom majetku spoločnosti, bod 3 programu návrh na vylúčenie spoločníka. O existencii konania valného zhromaždenia sa žalobca dozvedel až na základe vyžiadanej zápisnice od vyšetrovateľa KRPZ Žilina zo dňa 29.11.2017. Žalobca tvrdil, že mu nikdy nebola doručená pozvánka v zmysle § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, resp. spoločenskej zmluvy spoločnosti, ktorej predmetom by bol program uvedený pod bodom 2 a pod bodom 3 prijatého uznesenia. Napriek tomu sa takéto valné zhromaždenie dňa 15.02.2017 s takým programom bez vedomosti žalobcu uskutočnilo. Valné zhromaždenie podľa žalobcu nebolo zvolané v súlade so zákonom, ani spoločenskou zmluvou, čím v dôsledku takéhoto postupu bola spôsobená škoda minimálne vo výške 400.000,- euro, čo zasiahlo aj do práv žalobcu ako spoločníka žalovaného.
3. Vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu dňa 11.04.2018 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka a v súvislosti s tým vzniesol námietku prekulzie. Žalovaný dôvodil, že žalobcovi riadne zaslal pozvánku na valné zhromaždenie, pričom žalobca ešte emailom zo dňa 07.02.2017 potvrdil svoju účasť na valnom zhromaždení. Je preto zavádzajúce tvrdenie žalobcu v tom smere, že až pri svojom výsluchu na polícii sa dozvedel o existencii konania valného zhromaždenia dňa 15.02.2017. Podľa žalovaného žalobca zámerne opomenul uviesť skutočnosť, že valné zhromaždenie spoločnosti J.K.B. 2, spol. s r.o. bolo riadne a včas zvolané s príslušnými ustanovenia Obchodného zákonníka, navyše emailom svoju účasť potvrdil, no sám bez vlastnej vôle a vysvetlenia sa valného zhromaždenia nezúčastnil. Žalobca teda sám a svojvoľne nevyužil svoje práva spoločníka a riadne zvolaného valného zhromaždenia sa na základe vlastného rozhodnutia nezúčastnil. Súčasťou vyjadrenia k žalobe boli aj tvrdenia žalovaného o iných skutočnostiach týkajúcich sa ďalších obchodných spoločností, kde vystupuje tak žalobca, ako aj konateľ a spoločník žalovaného. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8Cb/4/2018 zo dňa 25.01.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.03.2018, sp. zn. 13Cob/42/2018, ktorými rozhodnutiami súdy návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podal žalobca, v celom rozsahu zamietli, resp. odvolacím súdom bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené.
4. Žalobca vo svojom vyjadrením doručeným súdu dňa 20.02.2019 uviedol, že mu nikdy nebola doručená pozvánka v zmysle § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, resp. spoločenskej zmluvy spoločnosti, ktorej predmetom by bol program uvedený pod bodmi 2 a 3. Ani z pozvánky, ktorú predložil žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, nevyplýva, že bol určený program valného zhromaždenia týkajúci sa predaja nehnuteľností. Žalobca zotrval na svojom vyjadrení, že až pri svojom výsluchu na polícii sa dozvedel o tom, že sa malo konať valné zhromaždenie spoločnosti dňa 15.02.2017 a existencii konania valného zhromaždenia s takýmto programom sa žalobca dozvedel až na základe vyžiadanej zápisnice od vyšetrovateľa KRPZ Žilina dňa 29.11.2017. Teda žaloba bola podaná v trojmesačnej lehote od dňa, kedy sa žalobca dozvedel o konaní valného zhromaždenia s iným programom, ako mu bol uvedený v pozvánke. Podľa tvrdenia žalobcu úpadca zhotovil dielo a dielo odovzdal žalovanému, ktorý ho prevzal. Na rozdiel od tvrdenia uvádzaného v žalobe žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ mal emailom potvrdiť účasť na valnom zhromaždení, je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že v programe pozvánky, ktorá mu bola zaslaná, žiaden program okrem tam uvedených 4 bodov, ani nebol. Ani jeden sa netýkal predaja nehnuteľnosti za sumu 1,- euro, či skutočnosti, ktoré žalovaný uvádzal vo svojom vyjadrení. Žalobca dal do pozornosti súdu skutočnosť, že v emaily žalobcu zo dňa 07.02.2017, ktorý predložený žalovaným, je výslovne uvedená žiadosť spoločníka - žalobcu o doručenie účtovných dokladov spoločnosti, ktoré opakovane žiadal aj emailom zo dňa 21.08.2017 a ktoré mu ku dňu vyjadrenia neboli predložené. Ak žalovaný uvádza, že v tejto veci mal kontaktovať konateľ žalovaného žalobcu, uvedené tvrdenie je výmyslom žalovaného. Doposiaľ mu nebola zaslaná zápisnica z valného zhromaždenia, ale len náhodne pri nahliadnutí do katastra nehnuteľností zistil, že vlastníctvo pozemkov a stavieb, ktoré boli vo vlastníctve žalovaného, nadobudla iná spoločnosť. Súčasťou vyjadrenia žalobcu boli aj ďalšie listinné dôkazy týkajúce sa iných konaní (Okresný súd Žilina, sp. zn. 26CbR/91/2018-30/9-M zmluva o pôžičke so spoločnosťou NANOBET, s.r.o. spis KRPZ Žilina, pracovisko Ružomberok, ČVS:KRP-129/2-VYS- ZA-2017).
5. Na pojednávaní dňa 27.02.2019 sporové strany zotrvali na svojich písomných vyjadreniach, ktoré predložili súdu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu Ing. Q. Y., ktorý potvrdil, že niekedy vo februári 2017 obdržal pozvánku na rokovanie valného zhromaždenia s obsahom rôzne. Na základe tejto skutočnosti odpísal mailom, že sa „teší na toto rokovanie“, ale zároveň žiadal o zaslanie dokladov, ktoré uviedol aj v emailovej komunikácii. Zároveň telefonicky kontaktoval vtedajšieho konateľa Milana Budiaka, ktorého sa pýtal, čo vlastne bude predmetom rokovania, nakoľko predpokladal, že valné zhromaždenie bolo zvolané v súvislosti s ukončením roka, že sa bude riešiť účtovná uzávierka a podobne, pričom konateľ mu oznámil, že jemu V. A. strčil do rúk pozvánku, že mu ju má zaslať. Súčasťou dokazovania bolo aj prečítanie listinných dôkazov, ktoré strany predložili súdu, ktorými boli výpisy z Obchodných registrov, úplné znenie Spoločenskej zmluvy spoločnosti J.K.B.2., spol. s r.o., kúpna zmluva, rozhodnutie o povolení vkladu, zápisnica z rokovania z valného zhromaždenia, emailová komunikácia, trestné oznámenia, ako aj ostatné listinné dôkazy.
6. Vykonaným dokazovaním, výsluchom sporových strán, výsluchom svedka a z listinných dôkazov nepochybne vyplynulo, že dňa 15.02.2017 o 10.30 hod. sa konalo valné zhromaždenie spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o., so sídlom Vyšné Matejkovo 28, Ružomberok, 034 01, IČO: 36 381 420, výsledkom ktorého valného zhromaždenia bolo rozhodnutie, ktorým mimoriadne valné zhromaždenie udelilo súhlas, aby konateľ spoločnosti podpísal zmluvu o prevode nehnuteľností so spoločnosťou MAB 04,s.r.o. so sídlom Vyšné Matejkovo 28, 034 03 Ružomberok, IČO: 50504665, podal návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a vykonal tiež všetky úkony súvisiace s prevodom predmetných nehnuteľností a súčasne mimoriadne valné zhromaždenie rozhodlo a súhlasilo s podaním návrhu na vylúčenie spoločníka Ing. Jána Oravkina v zmysle § 149 Obchodného zákonníka. Podľa listiny prítomných - prezenčnej listiny sa valného zhromaždenia zúčastnili Ing. V. A., bytom Ľ. H. XXXX/ XX, XXX XX A. a Milan Budiak, bytom S. XXX/X, T.. Súčasťou listinných dôkazov je pozvánka na konanie mimoriadneho valného zhromaždenia adresovaná Ing. Jánovi Oravkinovi s termínom konania dňa 15.02.2017 o 10,30 hod., sídlo spoločnosti Vyšné Matejkovo s programom valného zhromaždenia: 1.otvorenie mimoriadneho valného zhromaždenia, 2.voľba orgánov mimoriadneho valného zhromaždenia, 3.iné, 4.záver. Uvedená pozvánka bola zaslaná na prepravu doporučene, a to podacím lístkom (čl.56, 57). Z emailovej komunikácie medzi sporovými stranami (čl.58) vyplynulo, že žalobca v tomto emaily poďakoval za pozvánku na rokovanie mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorého sa rád zúčastní s tým, že poprosil o zaslanie dokladov, ktorými boli Spoločenská zmluva spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o., účtovná závierka a výsledovka za roky 2013 až 2016, daňové priznanie za roky 2013 až 2015, ako aj hlavná účtovná kniha (analytická) za roky 2013 až 2016.
7. Podľa § 114 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu.
8.Podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.
9.Podľa 125 ods. 1 Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb. %2523141'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia, e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade, f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady,
h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523113'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a 121 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523121'&ucin-k- dni='30.12.9999'> a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523149'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.
10.Podľa § 126 Obchodného zákonníka, spoločník sa zúčastňuje na rokovaní valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení splnomocnencom na základe písomného plnomocenstva. Splnomocnencom nesmie byť konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti.
11.Podľa § 127 ods. 1 Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
12.Podľa § 127 ods. 2 Obchodného zákonníka, počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov.
13.Podľa § 127a ods. 1 Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie zvolí svojho predsedu a zapisovateľa. Do zvolenia predsedu valného zhromaždenia vedie valné zhromaždenie konateľ alebo iná osoba ním poverená; ak taká osoba nie je na valnom zhromaždení prítomná, môže valné zhromaždenie do zvolenia jeho predsedu viesť ktorýkoľvek zo spoločníkov spoločnosti.
14.Podľa § 127a ods. 2 Obchodného zákonníka, zápisnica o valnom zhromaždení obsahuje a) obchodné meno a sídlo spoločnosti, b) miesto a čas konania valného zhromaždenia, c) meno predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa, d) opis prerokovania jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia, e) rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania.
15.Podľa § 128 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zákon, spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolávajú valné zhromaždenie konatelia najmenej raz za rok.
16.Podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
17.Podľa § 129 ods. 2 Obchodného zákonníka, požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10% základného imania. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami.
18.Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
19.Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
20.Ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka rieši otázku neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným. Na rozdiel od určovacích žalôb podľa všeobecnej úpravy § 137 písm. c) CSP, pri ktorých je nevyhnutnou procesnou podmienkou preukázanie naliehavého právneho záujmu, v prípade určovacej žaloby podľa § 131 Obchodného zákonníka existenciu naliehavého právneho záujmu predpokladá zákon, a preto ho netreba osobitne preukazovať. Úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka je podmienená súčasným splnením zákonných podmienok: musí ju podať oprávnená osoba, musí ju podať v zákonnej prekluzívnej lehote, prijaté uznesenie musí byť v rozpore so zákonom alebo spoločenskou zmluvou, alebo stanovami, a ak ju podáva spoločník pre úspešnosť žaloby sa vyžaduje, aby porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prednostne skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre úspešnosť žaloby. Možno konštatovať, že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby, nakoľko prijaté uznesenia sa mohli dotýkať jeho práv, ktoré zákon umožňuje vykonávať na valnom zhromaždení spoločníkom. Druhá podmienka však vyžaduje, aby žaloba bola podaná na súde v zákonnom stanovenej 3-mesačnej prekluzívnej lehote od prijatia uznesení valného zhromaždenia, ktoré boli prijaté dňa 15.02.2017.
22. Podľa názoru konajúceho súdu bolo v konaní nepochybne preukázané, že pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie bola žalobcovi doručená včas a riadne, teda v 15.dňovej lehote tak, ako to vyžaduje príslušné ustanovenie Obchodného zákonníka. Žalobca na rozdiel od skutočnosti uvádzaných v žalobe, pred súdom doručenie pozvánky potvrdil, potvrdil aj obsah emailovej komunikácie s terajším konateľom žalovaného, avšak s výhradou, že program rokovania bol stanovený neurčito, čo s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax samo o sebe môže znamenať vyslovenie neplatnosti uznesení, ktoré boli na tomto valnom zhromaždení prijaté.
23. Ustanovenie odseku 1 upravuje trojmesačnú lehotu na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, a toto ustanovenie je kogentným ustanovením. Márnym uplynutím tejto lehoty právo zaniká. Žiadna z osôb uvedená v ustanovení § 131 sa po uplynutí tejto lehoty nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia na súde. Súd z úradnej povinnosti skúma dodržanie tejto lehoty a v prípade oneskoreného podania žaloby je takýto návrh súdom zamietnutý. Lehota na uplatnenie práva na určenie neplatnosti určenia uznesenia valného zhromaždenia je určená dvojakým spôsobom. V prípade riadneho zvolania valného zhromaždenia upravuje zákon objektívnu trojmesačnú lehotu, ktorá začína plynúť od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané (napr. spoločníkovi nebola odoslaná pozvánka na valné zhromaždenie), trojmesačná lehota plynie odo dňa, kedy sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. Táto lehota nezačína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnená osoba skutočne o tomto uznesení dozvedela, ale odo dňa, kedy sa najskôr mohla o uznesení dozvedieť. Posúdenie možnosti nadobudnutia vedomosti o uznesení valného zhromaždenia, ktoré sa napáda v súdnom konaní, je vecou dokazovania a individuálneho posúdenia konkrétnej veci. Súd podotýka, že lehota na podanie žaloby je lehotou hmotnoprávnou, a preto musí byť žaloba doručená súdu najneskôr v jej posledný deň. Po uplynutí uvedenej trojmesačnej lehoty nie je možné žalobu úspešne dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Márnym uplynutím zákonnom stanovenej lehoty aktívne legitimovaným osobám nie je možné iným spôsobom sa domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, čo znamená, že aj v prípade prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou, alebo stanovami a nevyužitia práva podať určovaciu žalobu aktívne legitimovanými osobami v zákonnom stanovenej lehote, zostali účinky tohto uznesenia zachované, t.j. považuje sa platné. Z tohto pohľadu má uznesenie valného zhromaždenia obdobné účinky ako relatívne neplatný reálny úkon (§ 40a OZ) napriek tomu, že aj judikatúra NS SR konštatuje, že podľa svojej povahy nejde o právny úkon.
24. Predvolanie na konanie valného zhromaždenia žalobcu dľa listinných dôkazov prevzal v zákonnej lehote, vyjadril sa, že sa chce zúčastniť valného zhromaždenia, no už takýto úkon nevykonal, valného zhromaždenia sa bez „rozumného dôvodu“ nezúčastnil a nereagoval ani na jeho telefonicky rozhovor s vtedajším konateľom žalovaného. Podľa názoru konajúceho súdu toto bol okamih, od ktorého treba odvodzovať, či už objektívne alebo subjektívne lehoty v súvislosti so zákonom stanovenou podmienkou prekluzie práva. Ak teda žalobca vedel o termíne valného zhromaždenia, nič m u nebránilo, aby sa tohto zúčastnil, prípadne vyjadril svoj nesúhlas k obsahu avizovaného programu rokovania, prípadne si dodatočne pri vynaložení rozumnej miery opatrnosti, ako aj zodpovednosti v súvislosti s vykonávaním jeho práv ako spoločníka vyžiadal, či už zápisnicu o výsledku valného zhromaždenia, prípadne sa iným spôsobom zaujímal o výsledok tohto valného zhromaždenia. Ak teda žalobca mal vedomosť o vykonaní mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 15.02.2017 a žaloba bola podaná na OS Ružomberok až dňa 15.02.2018, nič na tom nemení ani skutočnosť, a to aj vo vzťahu k zmene tvrdení žalobcu v konaní pred súdom, ide o žalobu, ktorá bola podaná po zákonnom stanovenej prekluzívnej lehoty.
25. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na jednu zo základných právnych zásad „vigilantibus iura“ (každý nech si stráži svoje práva), resp. „iura vigilantibus, non dornientibus prosunt“ (práva sú dané v prospech bdelých a nie spiacich, t.j. v prospech tých, ktorí sa o svoje veci starajú), z ktorej o.i. vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov strany konania od ich súčinnosti. Zodpovednosť za výsledok konania spočíva predovšetkým na strane konania, ktorá je povinná tvrdiť a dokazovať opodstatnenosť uplatneného práva na súdnu ochranu. V zmysle tejto zásady sa ochrana poskytuje len tým subjektívnym právam, ktorých držitelia o nich dbajú a aktívne ich vykonávajú a v prípade ich porušenia, ich vymáhajú. Táto zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie o ochranu svojich práv, vyžadujúc, aby aj držiteľ práva sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu, a predpokladá, že držiteľ práva musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonať prípadné opatrenia, aby nedošlo k porušovaniu jeho práv. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľa práv, aby svoje práva bránil a staral sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môže strácať svoje práva majetkové, osobné, satixfakčné a podobne. To platí obdobne aj o využívaním zákonných procesných ustanovení vrátane využitia možnosti podania návrhu na súd, prípadne na iný orgán, či už v štátnej alebo verejnej moci.
26. Z dôvodu márneho uplynutia trojmesačnej prekluzívnej lehoty súd potom žalobu zamietol s tým, že už sa ďalej nezaoberal ďalším skúmaním prípadných hmotno, či procesnoprávnych nedostatkov v súvislosti s vykonaným valným zhromaždením.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100%. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.