Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/207/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: REALITY-VĚŘITEL CZ s. r. o., so sídlom v Českej republike, Jateční 178/34, Klíše, Ústí nad Labem, IČO: 277 25 537, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ažaltovič & Partners s.r.o., so sídlom v Trenčíne - Opatová, Potočná č. 650/135B proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. marca 2018, č.k. 20C/223/2015-199, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 919.249,21 eur. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ďalej ustanoveniami § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1 OZ, § 41 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze, § 12 ods. 1, 3 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch.

2. Súd prvej inštancie vzhľadom na námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu sa v prvom rade zaoberal zmluvou o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť pohľadávku na náhradu škody. V konaní bolo preukázané, že medzi Miroslavom Dokupilom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 24.10.2013 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky z obsahu ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia mala byť pohľadávka voči žalovanej na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorým bol nezákonne vyhlásený konkurz na majetok úpadcu s tým, že škoda zodpovedá súčtu peňažných súm v celkovej výške 919.249,21 eur, ktoré postupca zaplatil Daňovému úradu Dubnica nad Váhom v prospech úpadcu v príčinnej súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Ustanovenie § 524 ods. 1 priznáva veriteľovi právo postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy v danom prípade bola splnená. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že nebola splnená podmienka, že predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, teda právo na plnenie dlžníka nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla a že postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka sa súd prvej inštancie nestotožnil. Nie je správne tvrdenie žalovanej, že postúpiť možno iba súdom priznanú pohľadávku, pretože v zmysle ustanovenej judikatúry súdy bežne rozhodujú o splnení záväzku zodpovedajúceho postúpenej a súdom nepriznanej pohľadávke. Rovnako nie je správna ani argumentácia žalovanej, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi z

dôvodu, že za postúpenú pohľadávku bola dojednaná odplata len vo výške 1 euro. Najvyšší súd judikoval to, že výška dohodnutej odplaty pri odplatnom právnom úkone nemusí nevyhnutne zohľadňovať reálnu hodnotu prevádzaného práva. Súd napokon uzavrel, že v zmysle § 524 ods. 1 v spojení s § 525 ods. 1 išlo o platné postúpenie pohľadávky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v súvislosti s vyhlásením konkurzu. V danej veci je podstatná skutočnosť, že postúpená pohľadávka na náhradu škody zodpovedala škode, ktorá vznikla v dôsledku vyhlásenia konkurzu a predstavovala súčet súm, ktoré vyplatil J. D. za úpadcu na účet Daňového úradu Dubnica nad Váhom. Z textu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že predmetom postúpenia nebola pohľadávka na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku vedenia konkurzov. Žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a aj v súvislosti s vedením konkurzu, keď namietal, že konkurzný súd zanedbal dohľad v konkurznom konaní, nezastavil konkurzné konanie, nezrušil konkurz, hoci netrvali podmienky na jeho ďalšie vedenie, neodvolal správkyňu konkurznej podstaty, ktorá mala porušiť povinnosti pri výkone správcovskej funkcie. 3. Žalobca svoj nárok na náhradu škody predbežne prerokoval a aj zažaloval na právnom základe nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci. Škoda mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu REALITY, a.s., keď bol vyhlásený konkurz, hoci nemal byť a v dôsledku nesprávneho úradného postupu správcu dane Daňového úradu Dubnica nad Váhom v daňovom konaní pri vydaní platobných výmerov a prihlasovaní pohľadávok do konkurzného konania. 4. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní a iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb. Nesprávny úradný postup zadefinoval Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach 4Cdo 24/2004 a 2Cdo 205/2009, podľa ktorého nesprávny úradný postup je možné vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, respektíve o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Nesprávnym úradným postupom treba rozumieť akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi predpismi. Zákon rozlišuje dva tipy konania štátneho orgánu, ktoré vedú k vzniku škody, nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Pojem nesprávny úradný postup ďalej nedefinuje a treba ho vykladať ako akékoľvek iné porušenie právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia. V konečnom dôsledku ide o právne ošetrenie zodpovednosti štátu za úkony, ktoré nemožno kvalifikovať ako rozhodnutie. Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pri činnosti štátneho orgánu, a to obzvlášť takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. Nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú štát zodpovedá bola spôsobená iným správnym úradným postupom, v rámci rozhodovacej činnosti je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak aj je rozhodnutie vydané bezprostredne sa na jeho obsahu neodrazí. 5. Žalobca namietal, že škoda mala vzniknúť preto, lebo bol konkurzným súdom vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, hoci podľa žalobcu vyhlásený nemal byť, keďže neboli splnené podmienky v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z.. V dôsledku vyhlásenia konkurzu došlo po zrušení konkurzu k zániku úpadcu REALITY, a.s., za ktorého Miroslav Dokupil uhradil peňažné prostriedky správcovi dane v celkovej výške 919.249,21 eur, ktoré už nemôžu byť z dôvodu zániku úpadcu tomuto vrátené a došlo k objektívnej nemožnosti preverenia dôvodnosti zaplatených peňažných súm správcovi dane. Súd považoval uplatnený nárok žalobcu za nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, aj keď žalobca svoj nárok odôvodňoval ako nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Pre úspešné uplatnenia práva nároku na náhradu škody za nezákonné rozhodnutie je nevyhnutné, aby bola splnená podmienka v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorej musí byť takéto právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V konaní nebolo tvrdené ani preukazované, že bola splnená takáto podmienka a síce, že toto rozhodnutie konkurzného súdu bolo pre nezákonnosť zmenené alebo zrušené. Naopak bolo preukázané, že rozhodnutie o vyhlásení konkurzu bolo potvrdené odvolacím konkurzným súdom, na základe čoho nadobudlo právoplatnosť. Je pravdou, že generálny prokurátor podal proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave mimoriadne dovolanie, avšak toto mimoriadne dovolanie bolo uznesením Najvyššieho súdu pod sp. zn. 5Mobdo 6/2009 zo dňa 29.10.2010 odmietnuté z dôvodu procesnej neprípustnosti. Súd

nebol teda viazaný právnym názorom generálneho prokuratúra, ale bol povinný rešpektovať závery konkurzných súdov prvej a druhej inštancie vyjadrené v ich rozhodnutiach. Súd v rámci konania o žalobe na náhradu škody nemôže posudzovať správnosť a zákonnosť postupov právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci. Je tiež zrejmé, že namietaný postup konkurzného súdu, ktorý nezastavil konkurzné konanie ex offo nezrušil konkurz na návrh úpadcu a žalobcu, hoci podľa žalobcu neboli splnené podmienky pre trvanie konkurzu, neodvolal správkyňu konkurznej podstaty, keď nesplnila svoje povinnosti, sa prejavili v rozhodnutiach konkurzného súdu, ktorými boli tieto návrhy úpadcu a žalobcu zamietnuté. Aj v tomto prípade sa jedná o nárok na náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nebola preto splnená podmienky v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorej musí byť takéto právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Úpadca, prípadne žalobca dokonca nepodal ani riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu konkurzného súdu, ktorými boli uvádzané návrhy žalobcu zamietnuté, čo je tiež zákonnou podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody. Pokiaľ žalobca namietal, že správkyňa konkurznej podstaty nepostupovala v súlade so zákonom, súd poukazuje na to, že štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom konkurznej podstaty pri výkone jeho správcovskej činnosti, pretože podľa § 12 ods. 1 a 3 zákona č. 8/2005 Z.z. pasívne vecne legitimovanom prípade škody vzniknutej v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti je správca konkurznej podstaty, na zodpovednosť ktorého sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. REALITY, a.s. si nárok na náhradu škody proti správkyni uplatnila v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 39Cbi 94/2010, ktoré bolo v konečnom dôsledku zastavené z dôvodu zániku žalobcu bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra ku dňu 11.02.2014. 6. Žaloba je nedôvodná aj v časti tvrdeného nesprávneho úradného postupu správcu Daňového úradu Dubnica nad Váhom pri vydávaní platobných výmerov a prihlasovaní pohľadávok do konkurzného konania vedeného na majetok spoločnosti REALITY, a.s.. Aj v tomto prípade ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Právo na náhradu škody nie je možné priznať, pretože nebolo preukázané, že daňovník REALITY, a.s. podal proti platobným výmerom správcu dane zo dňa 13.03.2008 riadny opravný prostriedok, odvolanie. Táto podmienka musí byť v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. splnená, pričom nebolo preukázané, že sa jedná o prípady hodné osobitného zreteľa, kedy by splnenie tejto podmienky nebolo vyžadované. Daňovník bol o práve podať odvolanie v platobných výmeroch riadne poučený, platobné výmery mu boli riadne doručené. Z obsahu konkurzného spisu sp. zn. 28K 24/2008 bolo preukázané, že spoločnosť REALITY, a.s. podala proti právoplatným platobným výmerom správcu dane až mimoriadny opravný prostriedok. Hoci boli pôvodne platobné výmery Daňového úradu napokon Daňovým riaditeľstvom mimo odvolacieho konania zrušené, nemožno prehliadnuť fakt, že Daňový úrad Dubnica nad Váhom vydal dňa 21.03. a 23.03.2009 platobné výmery na rovnakú celkovú sumu dane 40.844.536,- Sk s tým, že proti týmto novým platobným výmerom nebol podaný žiaden opravný prostriedok. Za úradný postup už nemožno považovať situáciu, keď daňový úrad prihlásil pohľadávku na základe platobných výmerov do konkurzného konania, pretože sa jedná o realizáciu oprávnenia veriteľa prihlásiť si za účelom uspokojenia pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý je v úpadku a nie o úradný postup v rámci výkonu verejnej moci. V tomto prípade nie je ani splnená podmienka príčinnej súvislosti, pretože tá je dané vtedy, ak medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť zodpovednosť za škodu nenastáva. Nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následkov. V posudzovanom prípade Daňový úrad Dubnica nad Váhom platobnými výmermi vyrubil daň daňovníkovi REALITY, a.s., a teda neuložil povinnosť plniť daň J. D.. J. D. nemusel a správca dane ho žiadnym úradným postupom nenútil, aby za daňovníka REALITY, a.s. podľa platobných výmerov uhradil peňažné prostriedky správcovi dane. Miroslav Dokupil na základe vlastného rozhodnutia vyplatil od 21.07.2008 do 12.02.2009 na účet Daňového úradu Dubnica nad Váhom za úpadcu REALITY, a.s. celkovú sumu 919.249,21 eur, o ktorú sa zmenšil jeho majetok. Je otázne, či by REALITY, a.s. vrátila J. D. peňažné prostriedky v prípade, ak by nebol na majetok tejto spoločnosti vyhlásený konkurz a nebola po zrušení konkurzu vymazaná z Obchodného registra, keďže v konkurze nebol zistený majetok tejto obchodnej spoločnosti a z dôvodu nedostatku majetku úpadcu bol konkurz súdom zrušený. Z týchto dôvodov má súd za to, že chýba vecná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím správcu dane a vznikom škody v majetkovej sfére J. D.. Na základe všetkých týchto citovaných dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP, kedy žalovaná bola v celom rozsahu v konaní úspešná a preto má právo proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a založený na nesprávnom právnom posúdení veci, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dokazovanie týkajúce sa predovšetkým výšky uplatneného nároku. Podľa žalobcu nie je pre dôvodnosť podanej žaloby rozhodujúce ako bola požadovaná škoda špecifikovaná, teda či bola označená ako škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom alebo škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím. Podstatné je to, či došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody a či škoda ako taká vznikla a bola spôsobená činnosťou orgánu verejnej moci a či takáto skutočnosť mala pôvod v činnosti takéhoto orgánu. Súd zamietol celú žalobu na tom závere, že žalobca dôvodnosť založil v podstatnej časti argumentácie na tom, že škoda bola založená nesprávnym úradným postupom súdu v konkurznom konaní, hlavne pri výkone dohľadu nad činnosťou správcu, avšak podľa súdu prvej inštancie ide o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to rozhodnutím konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu, ktoré bolo odvolacím súdom potvrdené a následne nedošlo k jeho zrušeniu ani na podklade mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť rozhodujúcej skutočnosti, ktorou bol zjavne nesprávny úradný postup tak správcu dane ako aj správcu úpadcu a hlavne samotného konkurzného súdu, ktorý na hrubé pochybenia správcu úpadcu žiadnym spôsobom nereagoval. Súd prvej inštancie vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu len celkom všeobecne a bez akéhokoľvek bližšieho skutkového právneho rozboru uviedol, že v postupe konkurzného súdu nezistil žiadne pochybenia, keď tento reagoval na všetky podnety úpadcu, ale i žalobcu ako veriteľa a týmito sa zaoberal a rozhodol o nich. Podstatné je to, že pri takomto nesprávnom postupe súd nevyhodnotil zásadnú skutočnosť, a to že správca úpadcu napriek tomu, že ešte pred uplynutím lehoty na popretie pohľadávok dostal od úpadcu podnet na popretie pohľadávok správcu dane prihlásených na základe platobných výmerov, ktoré boli nadriadeným súdom daňovým orgánom zrušené a dostal od úpadcu aj rozhodnutia o zrušení týchto platobných výmerov. V zákonnej lehote pohľadávku správcu dane prihlásenej na základe týchto zrušených platobných výmerov nepoprel. Týmto postupom správca úpadcu nielen hrubo porušil svoju zákonnú povinnosť poprieť sporné pohľadávky, ale nepochybne zavinil, že došlo k právoplatnému vyhláseniu konkurzu na úpadcu, hoci neboli splnené zákonné podmienky. Ak by bol správca úpadcu splnil svoju zákonnú povinnosť poprieť ako sporné pohľadávku správcu dane a urobil tak v rámci zákonnej lehoty, bol by odvolací súd mohol toto uznesenie zrušiť a ku právoplatnému vyhláseniu konkurzu by vôbec nebolo došlo. Úpadca na tieto skutočnosti podrobne poukázal a podložil príslušnými rozhodnutiami o zrušení platobných výmerov, na ktoré vôbec nereagoval a takto zjavne protiprávne konajúceho správcu ponechal vo funkcii a vytvoril tak možnosť na pokračovanie jeho protiprávneho konania. Takýto postup konkurzného súdu potom nemožno hodnotiť inak ako celkovo nesprávny a taký, ktorý viedol ku vzniku škody. Poukaz súdu prvej inštancie na to, že v postupe konkurzného súdu nezistil nedostatky, keď tento súd reagoval na všetky podnety úpadcu i veriteľov nemá žiaden význam, keď pre posúdenie správnosti postupu konkurzného súdu nie je rozhodujúce, že tento súd formálne na takého podnety reagoval a robil o nich rozhodnutie, ale podstatné je, či takýto postup bol aj vecne správny a či zodpovedal skutočnostiam obsiahnutých v podnetoch úpadcu a veriteľov. Konkurzný súd neodvolal správcu z funkcie a preto postupoval pri výkone dohľadu nad činnosťou správcu úpadcu zjavne nesprávne. Protiprávne konanie správcu úpadcu bolo konkurznému súdu opakovanie signalizované a tento v rámci svojej dohľadovej činnosti nad zákonnosťou postupu vôbec nereagoval takým spôsobom, ktorý mohol takémuto nezákonnému postupu zabrániť. Nesprávne je aj konštatovanie súdu o tom, že vo vzťahu k správcovi dane Daňovému úradu Dubnica nad Váhom by mohlo ísť len o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobca dostatočne vysvetlil, že u správcu dane namieta nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že hoci správca dane vedel ešte pred uplynutím lehoty na prihlasovanie pohľadávok do konkurzu, že platobné výmery na podklade ktorých prihlásil pohľadávku vo výške 40.844.536,- Sk toto neoznámil správcovi úpadcu, nepristúpil k späťvzatiu prihlášky vediac už o tom, že správa úpadcu v zákonnej lehote na popretie pohľadávok takto prihlásené pohľadávky správca dane nepoprel a tieto sa považovali uplynutím popieracej lehoty za prihlásené, tak správca dane znovu už v priebehu konkurzného konania vydal platobné výmery na tú istú sumu, ktorá sa stala pohľadávkou proti podstate, čím správca dane celkom neoprávnené získal v konkurznom konaní prihlásenú pohľadávku zistenú vo výške 40.844.536,- Sk a jednak pohľadávku proti podstate v tej istej výške. To, že správca úpadcu, ktorému boli nové platobné výmery správcu dane vydané už počas konkurzného konania doručené, hoci správca dane ako účastníka daňového konania v takýchto platobných výmeroch označil samotného úpadcu, mal už konať ako s daňovníkom so správcom úpadcu a nepodal proti týmto riadny opravný prostriedok, a to napriek tomu, že ho úpadca o to výslovne žiadal písomným podnetom. Týmito skutočnosťami sa súd prvej

inštancie zjavne vôbec nezaoberal a preto jeho záver o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu správcu dane je nielen nesprávny, ale i neodôvodnený. Napokon je celkom nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie vo vzťahu k správcovi dane o tom, že tento v konkurznom konaní vystupoval ako veriteľ a nie ako orgán verejnej moci. Správca dane ako veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávky založené rozhodnutiami, ktoré nepochybne vydal ako orgán verejnej moci a tieto rozhodnutia boli jeho nadriadeným orgánom zrušené a správca dane napriek tomu takýmito rozhodnutiami zotrval a dokonca v neskoršom štádiu konkurzného konania vydal opätovné rozhodnutia, ktorými znova založil tú istú pohľadávku, avšak už ako pohľadávku proti podstate, čím vytvoril dve súbežne existujúce pohľadávky v tej istej výške, a to ako pohľadávku prihlásenú, ktorá nebola popretá a pohľadávku proti podstate. Pri vydávaní takýchto rozhodnutí ide o výkon činnosti orgánu verejnej moci a taký postup, ktorý je potrebné aplikovať ustanovením zákona č. 514/2003 Z.z.. Je preto zrejmé, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom závere v dôsledku čoho potom sa vôbec nezaoberal ďalšími pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu, čo do základu podstatnými skutočnosťami a preto považoval jeho rozhodnutie za predčasné. 9. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie sa vyčerpávajúco vysporiadal s otázkou aplikácie príslušného ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. a správne mal za to, že nesprávnym úradným postupom môže byť taký postup orgánu verejnej moci, ktorý nemá priamy odraz vo vydanom rozhodnutí alebo ktorý k vydaniu rozhodnutia priamo nevedie. Z tohto vyplýva, že namietaný postup konkurzného súdu nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, nakoľko tento bol vyhlásený uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť po potvrdení jeho správnosti odvolacím súdom. V takomto prípade by v teoretickej rovine mohol byť nárok uplatňovaný z titulu nezákonného rozhodnutia s tým, že súd prvej inštancie sa aj napriek tvrdeniam žalobcu a žalobcom označeným titulom vzniku škody zaoberal aj otázkou prípustnosti uplatnenia nároku na náhradu škody nezákonným rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 6 a nasledujúcich zákona č. 514/2003 Z.z.. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj posúdením postupu súdu v konkurznom konaní, pričom z vykonaného dokazovania neboli preukázané pochybenia konkurzného súdu. Rovnako sa zaoberal aj namietaným postupom správcu konkurznej podstaty, pričom v prípade škody spôsobenej činnosťou správcu konkurznej podstaty nenesie zodpovednosť žalovaná, pretože táto je upravená v ustanoveniach zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch. Okrem toho sa súd zaoberal aj postupom správcu dane, pričom žalovaná sa aj v tomto smere stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, pričom v konaní správcu dane nie je možné považovať za úradný postup, pretože v konkurznom konaní nevystupuje z pozície orgánu verejnej moci, ale uplatňuje nárok prostredníctvom prihlásenia pohľadávky do konkurzného konania. Súd prvej inštancie zistil, že v konkurznom konaní nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nebola preukázaná existencia podmienky titulu uplatneného nároku, pretože pre vznik zodpovednosti štátu za škodu sa predpokladá kumulatívne naplnenie troch podmienok: existencia titulu, vznik škody a príčinná súvislosť. Pokiaľ nie je preukázaná existencia čo i len jednej z menovaných podmienok zodpovednosť štátu za škodu nevzniká. Preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že tú chýba vecná príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím správcu dane a vznikom škody v majetkovej sfére J. D.. Žalobca v konaní ako aj v odvolaní opätovne uvádza argumentáciu, ktorou sa už zaoberal súd v konkurznom konaní. Žalobca nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09.03.2018. Žalobca jednoznačne vyjadril, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá, pričom súd prvej inštancie nie je v zmysle ustanovenia § 182 ods. 2 a zásad kontradiktórneho konania oprávnený vykonávať takého dôkazy bez návrhu, nakoľko ani v odvolaní žalobca nešpecifikuje aké dokazovanie súd prvej inštancie nevykonal. Námietka týkajúca sa nevykonania dokazovania smerujúceho k preukázaniu výšky škody, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáhal v súvislosti s vyššie uvedeným sa javí prinajmenšom ako špekulatívna. So žalobcom opakovane predkladané argumentácie sa ponúka záver, že nesprávnosť postupu konkurzného súdu má v podstate spočívať v tom, že tento sa pri vyhodnocovaní predkladaných podnetov nestotožnil s názorom žalobcu a napriek opätovným podnetom nezastavil konkurzné konania a neodvolal správcu konkurznej podstaty. Žalovaná je toho názoru, že nie je možné za nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie považovať postup orgánu verejnej moci len na tom, že orgán verejnej moci sa nestotožnil s názorom žalobcu, prípadne úpadcu a nevydal rozhodnutie v súlade s jeho požiadavkami a jeho návrhmi. Uviedol preto, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí vytýkanými vadami a navrhuje odvolaciemu súdu, aby bolo ako vecne správne potvrdené. 10. Žalobca sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadril. 11. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.

1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktorý v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie zároveň odvolací súd dodáva nasledovné: 12. V prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že Daňový úrad Dubnica nad Váhom vydal celkovo 6 platobných výmerov, spolu na čiastku 40.844.536,- Sk, pričom týmito daňovými výmermi bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za čas od júla 2005 do decembra 2005 v neprospech daňovníka spoločnosť REALITY, a.s.. Tieto platobné výmery boli daňovníkovi riadne doručené, nepodal proti nim žiaden opravný prostriedok a nadobudli právoplatnosť. 13. Z výpisov účtu J. D. a predložených výdavkových a pokladničných dokladov je zrejmé, že J. D. uhradil Daňovému úradu Dubnica nad Váhom v prospech spoločnosti REALITY, a.s. v likvidácii rôzne peňažné sumy, pričom následne dňa 24.10.2013 uzavrel žalobca ako postupník s J. D. ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok s tým, že postupca zaplatil v prospech úpadcu na účet Daňového úradu Dubnica nad Váhom v jednotlivých čiastkových plneniach celkovo sumu 37.693.301,75 Sk. V Zmluve o postúpení pohľadávky sa zároveň konštatuje, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz na základe nesprávneho úradného postupu, pričom podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá Slovenská republika za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, pričom postupcovi bola nesprávnym úradným postupom spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá Slovenská republika a škoda zodpovedá súčtu peňažných súm uvedených v bode 1, 2 zmluvy, ktoré postupca zaplatil Daňovému úradu Dubnica nad Váhom. Postupca je tak veriteľom dlžníka, ktorým je Slovenská republika a ku dňu uzavretia tejto zmluvy má peňažnú pohľadávku vo výške 27.693.301,75 Sk, t.j. sumu 919.249,21 eur. Postupca postupuje svoju pohľadávku uvedenú v bode 1.3 tejto zmluvy, ktorú má voči Slovenskej republike ako dlžníkovi v celkovej výške 27.693.301,75 Sk, čo činí v prepočte 919.249,21 eur. Pohľadávka bola postúpená za odplatu vo výške 1 euro. 14. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.07.2008 pod č.k. 28K 24/2008-24, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2008 sa začalo konkurzné konanie voči dlžníkovi spoločnosť REALITY, a.s., pričom za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Mária Bustinová ako predbežná správkyňa konkurznej podstaty. Podaniami zo dňa 23.07., 28.07. a 05.08.2008 dlžník spoločnosť REALITY, a.s. navrhla Okresnému súdu Trenčín zastavenie konkurzného konania z dôvodu, že dlžník predmetné pohľadávky uhradil s tým, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosť REALITY, a.s. podal na Okresný súd Trenčín dňa 20.06.2008 Daňový úrad Dubnica nad Váhom. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 11. septembra 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. januára 2009 vyhlásil konkurz na spoločnosť REALITY, a.s.. Ako správkyňa bola ustanovená JUDr. Mária Bustinová. Dlžník v súdom stanovenej lehote oznámil, že v celom rozsahu uhradil pohľadávky navrhovateľa uvedené v návrhu na vyhlásenie konkurzu ako aj pohľadávku Mesta Banská Bystrica. Podľa oznámenia navrhovateľa veriteľa bola dňa 23.07.2008 uhradená jeho pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 1.116.689,- Sk, avšak suma jeho splatných pohľadávok voči tomuto dlžníkovi je 48.499.507,71 Sk. Z tohto teda vyplýva, že dlžník neuhradil všetky splatné pohľadávky. Okrem toho vyplynulo, že pohľadávka navrhovateľa bola zaplatená z finančných prostriedkov tretej osoby, a to J. D. a pohľadávka ďalšieho veriteľa Mesta Banská Bystrica v celkovej výške 454.899,- Sk bola uhradená taktiež treťou osobou H. U.. Súd preto nepovažoval vykonané úhrady za osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka. Dlžník nepredložil listiny, ktorými by preukázal právny dôvod takejto úhrady tretími osobami a preto súd nemal bez pochybností preukázané, že týmito úhradami došlo k zániku dlhov dlžníka a nevytvoril sa s nimi stav bezdôvodného obohatenia. Dlžník mal vedené účty, mal zakázané disponovať finančnými prostriedkami na účtoch z dôvodu prebiehajúcich exekučných konaní, bol vlastníkom nehnuteľností a registrovaný ako majiteľ listinných akcií. Nemal evidované žiadne motorové vozidlo. Toto uznesenie napadol úpadca, zastúpený likvidátorom J. D. odvolaním. Následne rozhodnutiami Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky bolo všetkých 6 platobných výmerov Daňového úradu Dubnica nad Váhom zrušených a vrátených na ďalšie konanie, pričom sa jednalo o rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 08.10.2010, a to mimo odvolacieho konania. 15. Listom zo dňa 04.11.2008 oznámil J. D. ako akcionár úpadcu správkyne zrušenie prvotných platobných výmerov s tým, že Krajský súd v Bratislave uznesením pod č.k. 1CoKR 13/2008 zo dňa 11.11.2008, na základe odvolania úpadcu potvrdil Uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.09.2008 o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, pričom v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že nepovažoval vykonanú čiastočnú úhradu pohľadávok navrhovateľa za osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka. Generálny prokurátor podal dovolanie voči tomuto rozhodnutiu, avšak Najvyšší súd

SR uznesením č.k. 5Mobdo 6/2009 zo dňa 29.10.2010 odmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora. 16. Správkyňa konkurznej podstaty listom zo dňa 09.12.2008 informovala konkurzný súd o stave zisťovania zabezpečenia majetku, pričom listom zo dňa 12.12.2008 úpadca oznámil správkyni zaplatenie prihlásených pohľadávok Daňovému úradu Dubnica nad Váhom, ktoré vykonal J. D.. Listom zo dňa 19.12.2008 navrhol úpadca odvolanie správkyne z funkcie správcu úpadcu z dôvodu hrubého porušenia jej povinností a rovnaký návrh podal úpadca aj dňa 30.12.2008. Dňa 22.12.2008 doručil úpadca konkurzného súdu návrh na zrušenie konkurzu, pretože došlo k zániku postavenia účastníkov konkurzného konania a úpadca nie je v predĺžení a rovnaký návrh podal 30.12.2008. Konkurzný súd vyzval správkyňu na vyjadrenie sa k listine úpadcu k prihláseným konkurzným pohľadávkam, návrhom na zrušenie konkurzného konania a žiadosti o odpustenie pokuty a zároveň vyzval následne právny zástupca úpadcu správkyňu listom zo dňa 06.05.2009 na preskúmanie právoplatných neskorších platobných výmerov. Dňa 25.06.2009 doručil právny zástupca úpadcu konkurznému súdu návrh na zastavenie konkurzného konania, pričom listom zo dňa 03.09.2009 oznámil Daňový úrad Dubnica nad Váhom konkurznému súdu aj to, že pohľadávky prihlásené do konkurzu boli uhradené s výnimkou časti pohľadávky 32, pri ktorej neuhradená časť 199.469,- Sk a pohľadávky č. 3-7 zanikli z dôvodu zrušenia dodatočných platobných výmerov. Uznesením zo dňa 26.10.2009 konkurzný súd návrh úpadcu na odvolanie správkyne zamietol, pričom úpadca sa proti tomuto uzneseniu neodvolal. Dňa 26.10.2009 konkurzný súd návrh žalobcu na odvolanie správkyne zamietol, žalobca sa neodvolal. Uznesením zo dňa 26.10.2009 konkurzný súd zamietol návrh na zrušenie konkurzu a úpadca sa proti tomuto uzneseniu neodvolal. Listom zo dňa 11.03.2011 doručeným konkurznému súdu 16.03.2011 požiadal J. D. o preskúmanie postupu správkyne, ktorý konkurzný súd preskúmal a o spôsobe vybavenia upovedomil právneho zástupcu úpadcu listom zo dňa 19.04.2011. Uznesením zo dňa 19.04.2011 konkurzný súd zamietol návrh správkyne na uloženie pokuty J. D. a uznesením zo dňa 05.09.2013 konkurzný súd návrh na návrh správkyne, konkurz na majetok úpadcu, zrušil pre nedostatok majetku. 17. V náväznosti na vyššie zistený skutkový stav veci pred súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Ak sú kumulatívne splnené tri predpoklady, a to: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením zákonnej povinnosti. Nesprávnym úradným postupom, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie je porušenie pravidiel predpísaných právnou normou pre počíňanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci jeho rozhodovacej činnosti, avšak sa neodrazia bezprostredne v obsahu daného rozhodnutia. Podľa konkrétnych okolností môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak dôjde pri nej alebo v jej dôsledku k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre počíňanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu súdu. O úradný postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu a pokiaľ tento postup slúži k výkonu štátnej moci. 18. Pri posúdení, či štát zodpovedá za tvrdenú škodu je podstatné, či škoda vznikla v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom. O vzťah príčinnej súvislosti tzv. kauzálny nexus by šlo len vtedy, keby tvrdená škoda vznikla následkom onoho nesprávneho úradného postup, teória tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti. Ak škoda nevznikla akoby následok nesprávneho úradného postupu (ak bola rozhodujúcou príčinou vzniku škody iná skutočnosť) zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou vzniku škodu môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý následok nenastal. 19. Faktom je, že za škodu vzniknutú účastníkovi konkurzného konania alebo tretím osobám v dôsledku porušenie povinnosti uloženej správcovi konkurznej podstaty zákonom alebo súdom v súvislosti s výkonom tejto funkcie zodpovedá správca konkurznej podstaty. Zodpovednosť správcu konkurznej podstaty za škodu vzniknutou účastníkom konkurzného konania alebo tretím osobám v dôsledku porušenia povinnosti uloženej správcovi konkurznej podstaty zákonom alebo súdom v súvislosti s výkonom tejto funkcie je osobnou majetkovou zodpovednosťou správcu konkurznej podstaty. Štát nezodpovedá za škodu spôsobenú porušením povinnosti správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní. 20. Preto vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, ktorý namietal o.i. i tú skutočnosť, že správca majetku napriek tomu, že pred uplynutím lehoty na popretie prihlásených pohľadávok dostal od úpadcu podnet na popretie pohľadávok, tak neurobil a pohľadávky nepoprel, predstavuje práve postup správcu, za ktorý štát v tomto konaní nezodpovedá, tak ako to v konečnom dôsledku aj konštatoval súd prvej inštancie. Preto takéto porušenie zákonnej povinnosti na strane správcu úpadcu nezakladá zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu, ale je zaň zodpovedný priamo správca konkurznej podstaty. O tom, že tejto skutočnosti si bol úpadca vedomý svedčí aj tá skutočnosť, že na Okresnom súde Trenčín prebiehalo

samostatné konanie vedené pod sp. zn. 39Cbi 94/2010, v rámci ktorého úpadca žaloval správcu o náhradu škody, avšak s tým, že toto konanie skončilo právoplatne zastavením konania vo veci samej z dôvodu zániku úpadcu, teda zániku žalobcu spoločnosti REALITY, a.s. v konkurze. Preto je nedôvodná námietka zo strany žalobcu v tom smere, že by mala byť daná zodpovednosť štátu za chybný postup správcu úpadcu v konaní o konkurze. 21. Faktom je, že ďalej žalobca v prejednávanej veci namietal aj nesprávny úradný postup konkurzného súdu. Nesprávny úradný postup konkurzného súdu však môže spočívať v tom, že nevydal správcovi konkurznej podstaty včas pokyn, napr. vylúčenie veci z majetku konkurznej podstaty, napriek tomu, že mu boli známe skutočnosti, ktorých jednoduché posúdenie umožňovalo prijať spoľahlivý záver, že spísaná vec nepatrí do konkurznej podstaty. Pokiaľ však nesprávne postupoval správca konkurznej podstaty za tento nesprávny postup zodpovedá samostatný správca. Štát nenesie priamu zodpovednosť za nesprávny výkon funkcie správcu konkurznej podstaty, ktorý je zodpovedný samostatne, ale nesie len zodpovednosť za nesprávny úradný postup pri výkone svojej dohliadacej funkcie nad správcom konkurznej podstaty. Zmyslom dohliadacej činnosti konkurzného súdu je zabezpečenie riadneho a plynulého priebehu konkurzného konania a dodržiavanie jeho pravidiel všetkými ostatnými procesnými subjektami. Rozhodnutie, ktoré konkurzné súd vydáva pri dohliadacej činnosti preto majú operatívne reagovať na problémy vzniknuté z činnosti procesných subjektov v priebehu konania spôsobom, čo najviacej naplňujúce zmysel dohliadacej činnosti súdu. Nie je vylúčené, aby do doby, než sa stav vyvolaný pokynom súdu udeleným pri výkone dohliadacej činnosti stane nezvratným, súd vydá ďalšie nové rozhodnutie. Vydaním ďalšieho nového rozhodnutia korigoval v závislosti na novovzniknutej situácii konkurzu niektoré zo svojich predchádzajúcich pokynov. Konkurzný súd činí pri výkone dohliadacej činnosti opatrenia nevyhnutné k zabezpečeniu účelu konkurzu. Pre rozhodnutie, ktoré konkurzný súd vydáva pri výkone svojej dohliadacej činnosti teda nie je určujúci osobný záujem dlžníka, teda úpadcu niektorého z veriteľov alebo správcu konkurznej podstaty, prípadne záujem tretej osoby na konaní nezúčastnenej, ale to, že jeho prostredníctvom bude naplňovať účel konkurzu, tak že prijaté opatrenia budú viesť k dosiahnutiu cieľa konkurzu. Súd prvej inštancie sa však dôsledne postupom konkurzného súdu zaoberal, pričom správne rozlíšil rozdiel pri postupe konkurzného súdu, ktorý by mohol predstavovať nesprávny úradný postup a rozhodovacej činnosti. Ani k týmto konštatovaniam nemá odvolací súd žiadne výhrady, pretože všetky rozhodnutia konkurzného súdu sa pretavili do rozhodnutí, ktoré sú právoplatne, voči ktorým buď úpadca nepodal opravný prostriedok alebo jeho opravný prostriedok bol vzhliadnutý ako nedôvodný. Za tohto skutkového stavu veci potom nemožno konštatovať zodpovednosť konkurzného súdu, pretože to, že konkurzný súd nerozhodol v súlade s predstavami úpadcu, neznamená, že rozhodol nesprávne, prípadne, že nesprávne úradne postupoval. Samotný priebeh konkurzného konania bol riadne zdokumentovaný, vyplýva z pripojeného spisu konkurzného súdu a súd prvej inštancie sa jednotlivými námietkami a postupom konkurzného súdu v spore riadne zaoberal. 22. Obdobná je situácia aj pri správcovi dane, ktorý postupoval správne a korektne, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že v čase, kedy bol podávaný návrh na konkurz jeho daňové výmery boli právoplatné, nakoľko dlžník voči ním nepodal opravný prostriedok. Je síce pravdou, že v priebehu konkurzného konania boli tieto daňové výmery Daňovým riaditeľstvom SR zrušené, avšak ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvej inštancie Daňový úrad v Dubnici nad Váhom zároveň konkurznému súdu oznámil, že pohľadávky prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu boli uhradené s výnimkou časti pohľadávky č. 32, pri ktorej neuhradená časť 199.469,- Sk a rovnako oznámil, že pohľadávky 3-7 zanikli z dôvodu zrušenia dodatočných platových výmerov (viď bod 29 odôvodnenia súdu prvej inštancie). Správne je teda konštatovanie súdu prvej inštancie, že za úradný postup nemožno považovať situáciu, keď daňový úrad prihlásil pohľadávku na základe právoplatných platobných výmerov do konkurzného konania, pretože sa jedná o realizáciu oprávnenia veriteľa prihlásiť za účelom uspokojenia pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý je v úpadku a nejedná sa o úradný postup v rámci výkonu činnosti. Okrem toho je však nutné konštatovať, že daňový úrad vyrubil daň daňovníkovi spoločnosti REALITY, a.s. a neuložil povinnosť plniť daň J. D., pričom J. D. sám na základe vlastného rozhodnutia vyplatil celkovú sumu 919.249,21 eur, o ktorú zmenšil jeho majetok s tým, že je otázne, či by spoločnosť REALITY vrátila J. D. peňažné prostriedky v prípade, ak by nebol vyhlásený konkurz a táto spoločnosť nebola vymazaná z Obchodného registra, keďže v konkurze nebol zistený majetok obchodnej spoločnosti. Z dôvodu nedostatku majetku úpadcu bol konkurz súdom zrušený. Okrem toho Daňový úrad Dubnica nad Váhom opätovne vydal platobné výmery znejúce na rovnakú sumu dane celkovo vo výške 40.844.536,- Sk s tým, že voči týmto novým platobným výmerom nebol podaný žiaden opravný prostriedok. 23. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka zo strany odvolateľa v tom kontexte, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dokazovanie, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v rámci

pojednávania žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol, a preto nemôže argumentovať ďalej v konaní týmto odvolacím dôvodom. Vo zvyšnej časti, tak ako bolo vyššie konštatované, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré zároveň poukazuje. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .