Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-243-2018.pdf
PDF · 76.16 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/243/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča, JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v exekučnej veci oprávneného Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, proti povinným 1.) D. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. X, D., X.) S. D., M.. XX.XX.XXXX, Q.A. K. X, D., X.) Š. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. XX, D., X.) J. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. XX, D., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Vargom, so sídlom Popradská 68, Košice pod sp. zn. EX 49/2008, o vymoženie 1.418,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 11Er/282/2008-48 zo dňa 27.02.2017 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie na vymoženie istiny 1.418,76 eur s príslušenstvom JUDr. Ivana Vargu, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/1053/93-9 zo dňa 08.11.1993. Súdny exekútor dňa 02.02.2017 predložil súdu podanie povinného v 4. rade, ktorý v ňom okrem iného vzniesol námietku premlčania nároku oprávneného. Súd prvej inštancie uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/1053/93-9 zo dňa 08.11.1993, ktorým bola povinným uložená povinnosť zaplatiť 48.480,- Sk so 6 % úrokmi z omeškania od 17.09.1993 až do zaplatenia s tým, že plnením jedného z povinných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných povinných, ako aj spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania vo výške 1.939,- Sk. Uvedený exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.1993 a vykonateľnosť dňa 11.12.1993. Súd citoval § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že táto desaťročná lehota je lehotou premlčacou, čo znamená, že neuplatnením práva v premlčacej dobe sa právo oslabuje v tom zmysle, že jeho uplatnenie a vymáhanie prostredníctvom štátneho orgánu je vylúčené, pokiaľ povinný subjekt vznesie námietku premlčania (čím zaniká nárok). Pri exekučnom titule, na základe ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia, začala desaťročná lehota plynúť dňa 11.12.1993 a koniec premlčacej lehoty pripadol na deň 11.12.2003. Počnúc nasledujúcim dňom došlo k premlčaniu práva oprávneného. Právny predchodca oprávneného si právo vyplývajúce z exekučného titulu uplatnil dňa 02.01.2008, kedy bol jeho návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi. Súd mal teda za to, že oprávnený si neuplatnil svoje právo v zákonom stanovenej lehote, a preto mu nemožno premlčané právo priznať. Z uvedeného dôvodu exekúciu vyhlásil za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ju zastavil.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že exekúcia bude pokračovať v rozsahu úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1.418,75 eur od 02.01.2005 do zaplatenia a trov exekúcie alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie v rozsahu, v ktorom súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Oprávnený poukázal na znenie § 110 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.04.2006 sp.zn. 32 Odo 466/2004, podľa ktorých pokiaľ právo na zaplatenie úrokov vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčanie práva na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne. Citoval časť vyššie uvedeného rozhodnutia, v zmysle ktorého "Správny nie je záver súdu, podľa ktorého úroky ako príslušenstvo pohľadávky sledujú osud pohľadávky, a teda, ak došlo k premlčaniu istiny, je premlčané aj právo na zaplatenie príslušenstva". Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach zo dňa 03.03.2005 sp.zn. 5Co/49/2005, podľa ktorého je premlčanie príslušenstva pohľadávky potrebné posudzovať nezávisle na premlčaní istiny, na uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 13.09.2010 č.k. 9Er/534/2009-52, ktorým bola exekúcia vyhlásená len za čiastočne neprípustnú a čiastočne zastavená s výnimkou časti zodpovedajúcej 23% úroku z omeškania od 20.11.2006 do zaplatenia, ktorý nie je premlčaný, na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.02.2011 č.k. 5CoE/91/2010-51, ktorým bolo zmenené uznesenie tak, že sa nevyhovuje návrhu povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie ohľadne úrokov z omeškania 12 % z istiny 521,81 € od 06.11.2006 do zaplatenia, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.09.2014, sp.zn. 17CoE/75/2014-50, podľa ktorého pokiaľ sa úroky stanú splatnými až po právoplatnosti rozhodnutia, premlčujú sa vždy v trojročnej premlčacej dobe. V nadväznosti na uvedené mal oprávnený za to, že predmetná pohľadávka nie je premlčaná v celom rozsahu a úroky, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti exekučného titulu, teda odo dňa 07.12.1993, sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe a právo oprávneného na vymoženie 6 % p.a. zo sumy 1.418,75 eur od 02.01.2005 do zaplatenia nemôže byť premlčané; keďže zvyšný úrok sa dosiaľ nestal zročným a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 02.01.2008, kedy došlo k uplatneniu práva oprávneného a k spočívaniu premlčacej doby.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. K odvolacej námietke oprávneného, podľa ktorej 6 % ročný úrok z omeškania nie je premlčaný od 02.01.2005 do zaplatenia, odvolací súd uvádza, že v dôsledku premlčania pohľadávky nie je možné priznať ani jej príslušenstvo za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.04.2006 sp.zn. 32 Odo 466/2004). Najneskôr sa premlčia všetky úroky z omeškania spolu s pohľadávkou. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku z omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona), by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania. Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania proti splneniu hlavného záväzku, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2008 sp.zn. 4 Cdo 222/2005). Pri inom výklade (oprávneného) by oprávnený mal nárok na úroky z omeškania na dobu neurčitú, keďže k plneniu hlavného záväzku v dôsledku jeho premlčania už nedôjde a takýto výklad je neprípustný, ako na to už poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že sa právo priznané exekučným titulom premlčalo (čo v podanom odvolaní oprávnený nespochybnil), rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom, preto nie je možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania u povinných od 02.01.2005 do zaplatenia, ako sa domáha oprávnený.
8. V súvislosti s odvolaním oprávneného odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2010 sp.zn. 1 Cdo 157/2009, podľa ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie istiny a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov, a podľa ktorého úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, z čoho vyplýva, že právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za každý deň samostatne. Pri takomto názore by za každý deň omeškania malo vznikať veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch by bolo v rozpore so zákonom popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu, a že by povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší záväzkový právny vzťah. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne, nanovo za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.
9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).