Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-5-2019.pdf
PDF · 105.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov Z. W., bytom Q. č. XX, N. V. nad M. a W. B., bytom C. XXX/ X, K. pod M., právne zastúpený JUDr. Alenou Pečenkárovou, advokátkou so sídlom Pažiť č. 188, Partizánske, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. júna 2018, č.k. 12P/69/2017-53, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. schválil rodičovskú dohodu tak, že matka pripraví a odovzdá maloletého otcovi v mieste obvyklého pobytu dieťaťa a otec vráti maloletého matke v mieste obvyklého pobyt dieťaťa, v prípade nepredvídaných udalostí, ktoré by znemožnili realizáciu styku otca s maloletým sa vzájomne budú minimálne 24 hodín vopred rodičia maloletého informovať. Otec môže v prípade neprítomnosti matky mal. W. prevziať a odovzdať do rúk H. W., nar. XX.XX.XXXX v mieste obvyklého pobytu dieťaťa. Výrokom II. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. W. sumou 60,- eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2018, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Výrokom III. uviedol, že mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/54/2013-69 zo dňa 09.04.2014 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti a spôsobu odovzdávania a preberania maloletého pri stretnutiach s otcom. Výrokom IV. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 50,- eur mesačne z dôvodu, že jeho príjem už nedosahuje už takú výšku, akú mal v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Matka s podaným návrhom nesúhlasila. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 28 ods. 1, § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletého, u ktorého sa vzhľadom na vyšší vek a zdravotné problémy zvýšili výdavky a súčasne je na strane otca, ktorý je dlhodobo nezamestnaný v dôsledku svojich zdravotných problémov sa znížili jeho príjmové možnosti. Od momentu, kedy je otec nezamestnaný, súdom určené výživné za neho hradí jeho priateľka, pretože si otec myslel, že ide len o prechodné obdobie a po zlepšení zdravotného stavu sa mu podarí zamestnať sa. Z potvrdenia lekárov však vyplýva, že otec momentálne nie je schopný sa zamestnať, ani vykonávať brigádnickú činnosť. Otec je bez príjmov, nemá
priznaný invalidný dôchodok. Súd mal za preukázané, že sú tu dôvody, pre ktoré možno návrhu otca vyhovieť. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu jeho povinností, ale na druhej strane je povinnosťou rodiča vynaložiť svoje schopnosti tak, aby zabezpečil potreby svojho dieťaťa. V záujme dieťaťa je, aby vyživovacia povinnosť bola určená tak, že pokrýva potreby maloletého dieťaťa a ťarcha zabezpečenia potrieb maloletého nie je prenesená len na jedného rodiča, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Z tohto dôvodu súd zisťoval možnosti, na základe ktorých bude možné ponechať vyživovaciu povinnosť v čo najvyššej miere a preto bolo pristúpené k výsluchu partnerky otca. Nie je možné, aby plnila vyživovaciu povinnosť v pôvodnej výške, keďže sama má maloleté dieťa. Otec v súčasnosti zo zdravotných dôvodov je neschopný pracovať a podstupuje lekárske vyšetrenia. Na základe zváženia zistených skutočností a dôvodov, ktoré viedli otca k podaniu návrhu, súd návrhu na zníženie výživného vyhovel a výšku vyživovacej povinnosti znížil na sumu 60,- eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2018, keďže otec výživné za mesiac jún už zaplatil a súd nepovažoval za dôvodné zníženie od podania návrhu. K vráteniu spotrebovaného výživného by v prípade maloletého nedošlo. Ďalej súd uviedol, že na pojednávaní vyplynula potreba upraviť medzi rodičmi aj spôsob odovzdávania mal. W. v prípade neprítomnosti matky, pričom medzi rodičmi došlo k uzavretiu rodičovskej dohody, na základe ktorej matka pripraví a odovzdá dieťa otcovi v mieste obvyklého pobytu dieťaťa a otec vráti maloletého matke v mieste obvyklého pobytu dieťaťa. V prípade nepredvídaných udalostí, ktoré by znemožnili realizáciu styku otca s maloletým sa vzájomne budú min. 24 hodín vopred rodičia informovať. Otec môže v prípade neprítomnosti matky mal. W. prevziať a odovzdať do rúk H. W. v mieste obvyklého pobytu dieťaťa. Súd dohodu v zmysle § 25 ods. 1 v spojení s § 36 ods. 1 Zákona o rodine schválil, pričom táto dohoda je v záujme dieťaťa a prispeje k odstráneniu stresových situácii pri realizovaní stretávania sa otca s maloletým. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 ods. 1 v spojení s § 57 CMP. 3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletého, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Poukázala na tú skutočnosť, že na zníženie vyživovacej povinnosti neboli splnené žiadne predpoklady. Súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či otec vlastnou vinou nedosahuje žiadne príjmy a či sa zámerne nevyhýba zdrojom príjmu, či vyvinul všetku snahu na získanie potrebného zamestnania a neodmietol úradom práce poskytnuté pracovné miesto. Súd totiž musí zvážiť schopnosti, možnosti otca, pričom v prípade, ak sa otec zámerne príjmom vyhýba je nevyhnutné vychádzať z výšky príjmu aký by pri normálnych okolnostiach otec mohol dosiahnuť. Dlhodobá nezamestnanosť otca nie je dôvodom na automatické zníženie vyživovacej povinnosti. Súd by mal skúmať, či sa otec zámerne a opakovane nevzdal úradom práce ponúknutého pracovného miesta. Pokiaľ otec dôvodil nemožnosti zamestnať sa v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu, jeho zdravotný stav nebol podrobený dôkladnému dokazovaniu. Otec predložil do konania potvrdenie jeho ošetrujúceho lekára o tom, že jeho dlhodobá práceneschopnosť je spôsobená hypertenziou. Doposiaľ uvedená diagnóza v konaní nebola potvrdená lekárom s príslušnou odbornosťou, nakoľko MUDr. Šinská je len všeobecný lekár pre dospelých a nie príslušný odborný lekár - kardiológ. Nie je možné na dané potvrdenie prihliadať ako na dôkaz v súdnom konaní, ktorý potvrdzuje zlý zdravotný stav otca. Daná diagnóza však nie je ochorením, ktoré by bránilo otcovi zamestnať sa. Pri nasadení medikamentóznej liečby je hypertenzia diagnózou, s ktorou pracuje mnoho ľudí a bez akýchkoľvek ťažkostí. Otec nepreukázal, že by trpel ochorením, ktoré by skutočne vylučovalo možnosť zamestnať sa. Otec nepoberá invalidný dôchodok, na ktorý by v prípade tak dlhodobej práceneschopnosti mal nárok. Už len toto dokazuje, že svojou ľahkovážnosťou sa vedome zbavuje príjmov, na ktoré by inak v prípade pravdivosti jeho tvrdení o existencii dlhodobej choroby mal nárok. Súd sa existenciou zdravotných problémov v konaní riadne nezaoberal. Okrem toho bol otec v súdnom konaní právne zastúpený a súd nezisťoval, z čoho boli hradené náklady na právne zastúpenie. Súd sa tiež nezaoberal zmenou pomerov na strane maloletého dieťaťa, nakoľko ku zvýšeniu výdavkov došlo už len na základe plynutia času. Výška výživného určená na sumu 60,- eur mesačne nepokryje ani zďaleka polovicu nákladov dieťaťa, na ktorú má prispievať otec. Súd sa žiadnym spôsobom v odôvodnení nezaoberal a podrobne žiadnym spôsobom neopísal tie skutočnosti, ktoré by eventuálne skutočne odôvodnili zníženie vyživovacej povinnosti. 4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník, ktorý uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného na maloletého, pretože od poslednej úpravy o výživnom uplynuli štyri roky. Naopak náklady matke vzrástli, došlo k zvýšeniu jeho potrieb, či už na zdravotnú starostlivosť, školské pomôcky, stravu a ošatenie. Nie je v záujme maloletého, aby došlo k zníženiu výživného. Otec maloletého už tri roky nie je zamestnaný a neboli mu priznané žiadne dávky od štátu v nezamestnanosti, ani kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu.
5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorý opätovne poukázal na svoj zlý zdravotný stav a uviedol, že trpí hypertenziou, ktorá je zapríčinená inou chorobou, na ktorú odborný lekári ešte zatiaľ neprišli, pričom aj v tomto období postupuje ďalšie odborné vyšetrenia, ktoré by mali preukázať, z čoho u neho pramení hypertenzia. V prípade, ak bude mať ustálenú diagnózu, môže si hľadať vhodné zamestnanie, to však nebude jednoduché, nakoľko má značné zdravotné obmedzenia pracovnej aktivity. Nesmie dvíhať ťažké bremená, nesmie pracovať v noci, sám, nemôže pracovať v prostredí, v ktorom sú zvýšené výpary a vysoká teplota. Otec má nasadenú medikamentóznu liečbu, avšak táto mu stále nepomáha riešiť jeho zdravotný stav, pretože sa nevie príčina hypertenzie. O invalidný dôchodok môže požiadať až po ukončení všetkých potrebných vyšetrení. Otec na pojednávaní čestne uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, čo sa o matke nedá povedať, pretože tá pred súdom zatajila skutočnosť, že žije v spoločnej domácnosti s Y. L., o čom otec predložil súdu dôkaz a jej priateľ sa podieľa tiež na financovaní domácnosti. Okrem toho matka umiestňuje dieťa u otca každé prázdniny. Nedodržuje rozhodnutie súdu o tom, kedy má byť u otca s tým, že počas času, keď je dieťa u neho, otec mu zabezpečuje všetky potrebné veci a keď potrebuje veci na oblečenie alebo do školy, tieto mu zabezpečí. Čo sa týka právneho zastúpenia, každý má právo zvoliť si právneho zástupcu pri súdnom spore tak, ako to urobil otec maloletého. Súd správne teda vyhodnotil dôkazy, ktoré súdu predložil otec a u otca došlo k takej zmene pomerov v takom rozsahu, že nemôže zo svojich zdrojov prispievať na výživu maloletého, pričom za neho hradí výživné jeho priateľka. 6. Matka podala k vyjadreniu otca vyjadrenie, v ktorom uviedla, že neboli a nie sú splnené podmienky na zníženie výživného a má za to, že otec si plneniu vyživovacej povinnosti vedome vyhýba. Dosiaľ nebol preukázaný dôvod, pre ktorý by mal byť otec práceneschopný, pričom samotná hypertenzia práceneschopnosť nespôsobuje. Tvrdenia otca považuje za účelové, zavádzajúce, pričom ani samotný právny zástupca nevie pomenovať dôvod práceneschopnosti. Spoločnú domácnosť nevedie so žiadnou osobou a nikto okrem nej sa nepodieľa na uhrádzaní jej výdavkov spojených s deťmi a domácnosťou. 7. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote, má predpísané náležitosti preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) prihliadnuc na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP dospel k záveru, že toto je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a konštatuje správnosť jeho dôvodov. 8. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, prípadne vadami, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zisťoval odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. 9. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky zo strany a to jej tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, resp. vôbec nevyhodnotil zistené skutočnosti, teda vôbec sa nezaoberal zmenou pomerov na strane maloletého dieťaťa, nezaoberal sa zdravotným stavom otca dieťaťa, u ktorého mala za to, že sa vyhýba práci a tým pádom vo veci chybne rozhodol. 10. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisového materiálu z hľadiska rozhodujúcich aspektov bez viazanosti rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi v konaní, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny záver sledujúc záujem maloletého dieťaťa a dospel k správnemu záveru o naplnení hmotnoprávnych predpokladov pre otcom požadovanú zmenu jeho vyživovacej povinnosti, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami stanovenými v § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva nasledovné: 11. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia manželmi alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 12. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Pre posúdenie schopnosti, možnosti rodičov v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové, prípadne majetkové pomery, ale reálne zárobkové majetkové možnosti dané jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery možno vychádzajú z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečených odôvodnených potrieb ako aj na strane rodičov a to zvýšením alebo znížením príjmov, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane, či už rodičov alebo dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, tak ako to vyplýva z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. 13. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že naposledy bolo o výživnom na maloletého rozhodované rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09.04.2014, č.k. 5P/54/2013, na základe ktorého bol mal. W. zverený do osobnej starostlivosti matky a zároveň súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého po 120,- eur a zároveň upravil styk otca s maloletým. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že matka maloletého v tom čase poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne, rodinné prídavky vo výške 46,20 eur, mala vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi H., pričom bývala okrem maloletého v spoločnej domácnosti s dvomi v súčasnosti plnoletými synmi, pričom mladší plnoletý syn sa pripravoval na svoje budúce povolanie a starší syn pracoval s tým, že maloletý v tom čase navštevoval materskú školu, za ktorú matka platila po 35,- eur mesačne a zdravotnú starostlivosť vo výške 15,- eur mesačne. Otec maloletého v tom čase býval u svojej matky, ktorej prispieval mesačne na bývanie po 100,- eur, pričom v tom čase dosahoval príjem u posledného zamestnávateľa 450,- eur mesačne. 14. Od poslednej úpravy o výživnom došlo k zmene pomerov ako na strane maloletého, tak aj na strane oboch rodičov. Čo sa týka otca maloletého tak, ako vyplýva z jednotlivých potvrdení založených v spise, tento je dlhodobo nezamestnaný, pričom jeho evidencia na úrade práce trvá od 12.01.2015 doposiaľ s tým, že z potvrdenia Sociálnej poisťovne zároveň vyplýva, že nemal vyplatenú dávku v nezamestnanosti, ani žiadne iné dávky. Podľa vyjadrení otca jeho nezamestnanosť súvisí s jeho zlým zdravotným stavom, nakoľko u neho bola zistená hypertenzia a kvôli nej sa nemôže zamestnať, pričom sa podrobuje jednotlivým odborným vyšetreniam. Ako vyplýva z potvrdenia jeho ošetrujúcej lekárky, otec v tomto čase absolvoval odborné lekárske vyšetrenia, ktoré majú preukázať pôvod jeho choroby hypertenzie. Z doposiaľ uskutočnených odborných vyšetrení je preukázané, že menovaný nie je schopný v tomto čase vykonávať žiadnu trvalú pracovnú činnosť formou pracovného pomeru, ani formou brigády. Nemôže vykonávať manuálnu činnosť z dôvodu, že odbornými vyšetreniami bolo vylúčené jeho fyzické zaťaženie organizmu. Fyzické zaťaženie organizmu mu spôsobuje nevoľnosť, dýchavičnosť a zvýšenie krvného tlaku a tiež mu ovplyvňuje jeho motoriku s možnosťou straty vedomia. Hypertenzia vylučuje možnosť zamestnať sa na nočné zmeny. V tomto čase menovaný musí podstúpiť vyšetrenie očí, sono krčných ciev, imunologické vyšetrenie a následne interné vyšetrenie na špecializovanom pracovisku v Banskej Bystrici. Otec žije s priateľkou, ktorá dosahuje príjem asi 500,- eur mesačne, žijú spolu v rodinnom dome, ktorý je v spoluvlastníctve jeho priateľky a jej otca, pričom v spoločnej domácnosti s nimi ešte žije neplnoletý syn ich priateľky, na ktoré je poskytované výživné. Výživné za neho doposiaľ platí jeho priateľka z jej príjmov. 15. Rovnako na strane matky maloletého došlo k zmene pomerov, nakoľko táto sa zamestnala a dosahuje priemerný mesačný príjem cca. 363,- eur mesačne v čistom aj naďalej má vyživovaciu povinnosť na plnoletého syna, ktorý navštevuje vysokú školu s tým, že maloletý podľa jej vyjadrenia
navštevuje základnú školu s tým, že dieťa navštevuje psychologickú a pedopsychologickú poradňu, nakoľko mal problém so zvládaním emócie a v škole sa bil s tým, že matka potvrdila, že otec si pravidelne plní svoju vyživovaciu povinnosť, pravidelne sa so synom stretáva. 16. Posúdiac zistený skutkový stav jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach sa odvolací súd identifikuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci boli splnené hmotnoprávne podmienky na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, pretože je síce pravdou, že maloletý je vekovo starší a museli vzrásť náklady v súvislosti s návštevou školy, s nakupovaním školských pomôcok, avšak na druhej strane je nutné konštatovať, že čiastočne došlo k zvýšeniu príjmu na strane matky, ktorá už svojou osobnou starostlivosťou plne nevyvažuje finančnú príspevkovú povinnosť otca a na druhej strane došlo k zníženiu príjmu otca, ktorý nemá v súčasnosti žiaden príjem, je dlhodobo nezamestnaný bez nároku na dávky, či už sociálne alebo podporu v nezamestnanosti, pričom ako vyplýva z potvrdenia jeho ošetrujúcej lekárky, táto skutočnosť je v priamej príčinnej súvislosti s horšením jeho zdravotného stavu, ktorý mu v súčasnosti neumožňuje zamestnať sa. Je síce pravdou, že zníženie vyživovacej povinnosti je potrebné dôsledne odôvodniť a v žiadnom prípade takéto zníženie nie je v záujme maloletého dieťaťa, avšak na druhej strane je potrebné prihliadať na zmenu pomerov na strane otca maloletého, u ktorého došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá mu v súčasnosti neumožňuje platiť výživné vo vyššej miere ako to stanovil súd prvej inštancie. Neobstoja preto odvolacie námietky, že súd prvej inštancie sa nezaoberal zdravotným stavom otca, nakoľko vychádzal z potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára, zároveň bol porovnaný stav v čase poslednej úpravy o výživnom a v súčasnosti a zhodnotiac všetko vykonané dokazovanie potom súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol pokiaľ stanovil výšku vyživovacej povinnosti otca na sumu 60,- eur mesačne. Zároveň je nutné konštatovať, že je právom otca zvoliť si právneho zástupcu, pričom náklady na toto právne zastúpenie si bude znášať sám s tým, že pokiaľ v budúcnosti dôjde k zmene pomerov na strane, či už otca alebo maloletého, je táto okolnosť dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia do budúcnosti. Za súčasného skutkového stavu vo veci však nie je možné o výške vyživovacej povinnosti na maloletého rozhodnúť iným spôsobom ako urobil súd prvej inštancie. 17. Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Preto súd vyhodnotil odvolanie matky ako nedôvodné a rozhodnutie súd prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zníženia vyživovacej povinnosti ako vecne správne potvrdil. 18. Rozhodnutie súd prvej inštancie vo výroku I. v časti, kde bola schválená rodičovská dohoda o zmene spôsobu odovzdávania maloletého odvolaním napadnutá nebola, a preto v tejto časti je rozhodnutie súd prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté. 19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 ods. 1 a § 58 ods. 1 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len "CMP").
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa CMP.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa CMP a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.