Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-223-2004.pdf
PDF · 106.1 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/223/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Dúbravka, Žatevná 2, Bratislava, zastúpený JUDr. Ľuboslavom Kašubom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 1, proti žalovaným: 1. K.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. č. 7, 2. R.. Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Q. XXX/XX, o zaplatenie 8. 653,77 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie voči žalovanému v 1. rade sa z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Žaloba voči žalovanej v 2. rade sa z a m i e t a.
IV. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.8.2004 domáhal zaviazať žalovaných K.. U. F. a K.. E. F. zaplatiť mu sumu 199.308,50,-Sk s príslušenstvom titulom dlžného nájomného a bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.11.1971 bývalý Národný výbor Slovenskej republiky pridelil U. F. staršiemu - otcovi žalovaného v 1. rade 3-izbový byt na F. ul. X v F.. U. F. v byte býval so svojou rodinou a to manželkou E. a synom U. (žalovaným v 1 rade). Dňa 13.12.1995 U. F. st. zomrel. Listom zo dňa 14.4.1996 manželka p. F. (K.. E. F.) požiadala o prechod práva nájmu bytu na syna U.. Jej žiadosti bolo vyhovené a 12.5.1995 bol schválený prechod práva nájmu na U. F. ml. a bola s ním uzavretá nájomná zmluva. U. F. ml. však platil nájomné a poplatky za byt nepravidelne, v dôsledku čoho jeho dlh ku 15.8.2004 predstavoval sumu 199.308,50,-Sk. Dňa 10.5.1997 a následne 3.6.1999 požiadal U. F. bytovú komisiu pri Miestnom úrade H. o prechod nájmu bytu na svoju matku E. F., ktorej bolo dňa 13.9.1999 písomne oznámené, že Mestská časť Bratislava H. vzala na vedomie jej žiadosť a súčasne jej bol schválený prechod nájmu bytu. Nakoľko sa nejednalo o prechod nájmu bytu zo zákona, bolo potrebné s novým nájomcom uzatvoriť nájomnú zmluvu a všetky ďalšie doklady potrebné k užívaniu bytu. Nájomná zmluva s E. F. nebola nikdy uzavretá a ani neplatila nájomné. Z toho dôvodu boli i naďalej všetky doklady vedené na U. Žalobca podal žalobu aj voči E.j s uvedením, že má poznatok o tom, že v byte so synom U. býva. Spoločne neuhrádzajú poplatky za bývanie, byt dobrovoľne neodovzdali jeho vlastníkovi, a to aj napriek právoplatnému rozhodnutiu tunajšieho súdu o jeho vyprataní. Žalobca má za to, že U. i jeho matka E. sú povinní uhrádzať platby za byt, hoci už dlhší čas prechodne bývajú v obci J.. Napokon žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade sa svojim konaním bezdôvodne obohacujú, keď Mestská časť H. musí za nich uhrádzať poplatky spojené s kúrením, údržbu domu a iné náklady.
3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.11.2005 žalobca žiadal súd o pripustenie zmeny žaloby
- jej rozšírenie zo sumy 199.308,50,-Sk s príslušenstvom na sumu 260.703,50,-Sk s príslušenstvom.
4. Na pojednávaní konanom dňa 31.3.2006 súd zmenu návrhu pripustil.
5. Rozsudkom zo dňa 31.3.2006, č.k. 9C 223/2004-54 súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade . K. a jeho matku IW. zaplatiť žalobcovi- Mestskej časti Bratislava-Dúbravka spoločne a nerozdielne sumu 260.703,50,-Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 1.2.1999 do zaplatenia a trovy konania13.035,-Sk všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku potom, čo súd dospel k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade boli nájomcami bytu č. XX na F.. Za obdobie od 15.9.1998 do 26.8.2005 žalobca vykazoval u nich nedoplatok na nájomnom a poplatkoch za služby vo výške 260.703,50,-Sk. Dôvodnosť nároku žalobcu súd posúdil podľa § 686 Obč. zákonníka (ďalej len OZ), § 454 OZ a § 517 ods.2 OZ. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.5.2006.
6. Žalobou zo dňa 9.6.2008 sa žalovaná v 2. rade K. domáhala povolenia obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 9C 223/2004. Žalobu odôvodnila v zásade tým, že sa vyskytli skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a je zrejmé, že novými predloženými skutočnosťami a dôkazmi môže pre seba privodiť priaznivejší stav. Uviedla, že jej syn K. dňa 7.5.2008 zomrel. Po jeho smrti v jeho písomnostiach zistila, že časť z písomností bola adresovaná jej, no reálne jej nikdy neboli doručené, s ich obsahom nemala možnosť sa oboznámiť. V žalobe uviedla, že po smrti svojho manžela listom zo dňa 14.4.1997 požiadala žalobcu o prechod práv vyplývajúcich z nájmu 3- izbového bytu č.XX na F.. Dňa 12.5.1997 bol tento právny úkon schválený a dňa 15.8.1997 uzavrel žalovaný nájomnú zmluvu s jej synom K.. Už v tej dobe sa pravidelne zdržiavala v jej rodinnom dome v obci J. a predmetný byt v F. vôbec neužívala. V obci J. žije doposiaľ. V písomnostiach po synovi našla i jeho žiadosť, ktorou žiadal žalovaného o prechod práva nájmu bytu na ňu, jeho matku, ktorú žiadosť však ona nepodpísala a ani nájomnú zmluvu s odporcom nepodpísala. Výlučným nájomcom bytu preto bol len jej syn IW.. Neprevzala ani žiadne z predvolaní okresného súdu na pojednávanie vo veci 9C 223/2004 a neprevzala ani rozsudok súdu. Predvolania i rozsudok súdu prevzal a aj za ňu podpísal jej syn, ktorá skutočnosť je zrejmá už i len laickým porovnaním jej podpisu. Konanie pred súdom by zásadne zmenilo jej postavenie, navodilo by pre ňu priaznivejší stav. V konaní by bola preukázala, že výlučným nájomcom bytu č. XX na F. bol jej syn K., preukázala by, že v byte nebývala a teda, že neexistuje právny titul, na základe ktorého by bola povinná uhradiť dlžné nájomné a poplatky za služby spojené s bývaním. Poukazovala na záver znaleckého posudku, ktorý si dala vyhotoviť, v ktorom znalec vyslovil hypotézu, že sporné podpisy nepísala K..
7. Žalovaný navrhol zamietnutie žaloby na obnovu konania s tým že, podľa poznatkov žalovaného žalobkyňa mala trvalý pobyt na F. od 28.6.1972 do 10.6.2008. Vedela o tom, že na nájomnom je nedoplatok. Mala snahu dlh uhradiť formou splátok. Z dôvodu úmrtia syna žalobkyne IW. v súčasnosti už nie je možné jeho výpoveďou potvrdiť, ani vyvrátiť, či korešpondenciu preberal a podpisoval za žalobkyňu, či ho nepoverila zastupovaním.
8. Uznesením zo dňa 14.12.2010 č.k. 9C/207/2008-247 súd obnovu konania povolil. Uznesenie o povolení obnovy konania nadobudlo právoplatnosť dňa 12.2.2011.
9. V priebehu konania dňa 3.2.2011 žalovaná v 2. rade K. zomrela.
10. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie na zaplatenie sumy 260.703,50,-Sk s príslušenstvom za obdobie od 15.3.2002 do 31.1.2002 titulom dlhu na nájomnom a službách spojených s nájmom bytu č. XX na F.e a za obdobie od 1.2.2002 do 26.8.2005 titulom bezdôvodného obohatenia.
11. Rozsudkom č.k. 9C/223/2004-121 zo dňa 07.05.2013 súd žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu, na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania v sume 340,67 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatením sumy 9.086,45 eur, alebo vec zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré však nesprávne vyhodnotil a potom na základe neho vyvodil nesprávny právny záver. V priebehu celého konania neboli vypočutí žalovaní K., ani K. ktorí počas konania zomreli. Žalovaná v 2. rade spísala počas svojho života alografný závet, podľa ktorého za jedinú dedičku celého svojho majetku ustanovila R., ktorá dedičstvo neodmietla. Dedička súhlasila aj s pasívami, ktoré mala T., a to 9.086,46 eur a následne sa vzdala práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve. V prípade takto vydaného rozsudku je mestská časť poškodená strana, ktorá nie svojim zavinením by čelila zo strany žalovanej ďalším žalobám, a to z titulu bezdôvodného obohatenia a vrátenia všetkých plnení, ktoré prijala. Nakoľko nikdy nebolo spochybnené, že obaja žalovaní v predmetnom obecnom byte bývali.
14. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co/468/2013-151 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení uviedol, že odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v konaní o dedičstve 12D/164/2011-78, D not 93/2011 bola predmetom dedičstva aj pohľadávka Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka za neuhradené nájomné 260.703,50,-Sk, pričom jediná dedička zo závetu R., v predmetnom konaní žalovaná, dlh poručiteľky E. nenamietala. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2011. Jediná dedička zo závetu v predmetnom dedičskom konaní nadobudla celý majetok po poručiteľke.
15. Pretože tieto nedostatky súd zásadné a na základe nich súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti konania.
16. Uznesením zo dňa 06.02.2017 č.k. 9C/223/2004-385 súd konanie zastavil s odôvodnením, že o celej pohľadávke žalobcu už bolo rozhodnuté v osvedčení o dedičstve po neb. E.j, zomr. XX.XX.XXXX, č. 12D/164/2011-78, D not 93/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.07.2011 a kde jediná dedička po K. JG. žalobcom uplatnenú pohľadávku istinu 260.703,50,-Sk, t.j. 8.653,77 eur, 17,6% úrok z omeškania a náhradu trov konania nenamietala, pričom Sociálna poisťovňa v rámci exekúcie na návrh žalobcu o vymoženie jeho pohľadávky v sume 8.653,77 eur (206.703,50,-Sk) spolu s trovami konania 432,68 eur (13.035,-Sk), z dôchodku E. už zrazila spolu sumu 9.425,87 eur a teda predmet tohto sporu je skutkovo aj právne totožný s Osvedčením o dedičstve po neb. E. pre prekážku res iudicata nie sú splnené podmienky pre konanie o nároku žalobcu a pre túto neodstrániteľnú prekážku súd konanie zastavil. Osvedčenie o dedičstve vydané notárom ako súdnym komisárom nadobúda podľa § 175zca ods.4 O.s.p. účinky právoplatného uznesenia súdu o dedičstve. V tomto prípade osvedčenie o dedičstve predstavuje spôsobilý exekučný titul pre vedenie exekúcie v predmetnej a teda podklad pre vymáhanie oprávnených nárokov žalobcu.
17. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie právna nástupkyňa navrhovateľky obnovy konania.
18. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.04.2018, sp. zn. 5Co/81/2018-408 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
19. V zrušujúcom uznesení uviedol, že sa stotožňuje s odvolateľkou v otázke nesprávneho vyhodnotenia negatívnej prekážky konania podľa § 230 CSP. Uviedol, že v prejednávanej veci po povolení obnovy konania došlo k úmrtiu navrhovateľky obnovy konania (pôvodne žalovaná). V dedičskom konaní po nej dedičstvo nadobudla ako jediná závetná dedička žalovaná. Okrem aktív boli zistené aj pasíva dedičstva, predstavujúce okrem pohrebných trov práve spornú pohľadávku žalobcu na nákladoch bytu, v pôvodnom rozhodnutí súdom priznanú a v rámci exekúcie i vymoženú (osvedčenie o dedičstve vydané notárkou JG. dňa 28.07.2011 č.k. 12D/164/11-78, právoplatné dňa 28.07.2011). Súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď dospel k záveru, že osvedčenie o dedičstve predstavuje exekučný titul v prospech žalobcu, a teda o pohľadávke žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté v inom súdnom konaní. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je v zmysle ústavnoprávnej zásady ne bis in idem neodstrániteľnou prekážkou konania s následkom jeho zastavenia. Deklaratórne rozhodnutie dedičského súdu (obdobne osvedčenie o dedičstve súdneho komisára) je exekučným titulom len pre pohľadávku medzi dedičmi, ktorí sa navzájom vyplácajú, pre náhradovú pohľadávku z bezpodielového spoluvlastníctva, pre súdny poplatok a pre odmenu a hotové výdavky súdneho komisára. Zaradenie pohľadávky veriteľa do pasív dedičstva alebo veci do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom o jej existencii alebo vlastníctve. Dedičia a iné osoby môžu bez ohľadu na to uplatňovať svoje práva žalobou v civilnom sporovom konaní aj k veciam zaradeným do súpisu aktív alebo pasív (porovnaj R 50/1963, R 14/1992). Žalobca nebol účastníkom dedičského konania (nie je dedičom, dedičstvo nebolo prenechané na úhradu dlhov a nebola nariadená likvidácia dedičstva, nešlo o vyporiadanie súdom alebo o dohodu o nadobudnutie dedičstva jedinej závetnej dedičke), preto prejednanie dedičstva nie je prekážkou súdneho sporového konania (R 49/1982).
20. Po zrušení veci a jej vrátení na ďalšie konanie súd opätovne vykonal dokazovanie.
21. Žalobca poukazoval na tieto skutočnosti:
Dňa 1X.XX.XXXX U. zomrel. Jeho manželka E. (pôvodne žalovaná v 2. rade) požiadala o prepis predmetného bytu na F. na syna K. (pôvodne žalovaného v 1. rade). V čestnom prehlásení E. prehlásila, že v byte bude ako spolubývajúca bývať so synom aj ona. Dňa 12.05.1997 došlo k prechodu nájmu na K. 13.09.1999 bolo vyhovené žiadosti IW. o prechod nájmu bytu na jeho matku IW.. Nájomná zmluva s matkou uzavretá nebola. Dňa 26.03.2001 žalovaný v 1. rade sa zaviazal dlh žalobcovi uhradiť v mesačných splátkach. Dňa 01.10.2011 bola žalovaného v 1. rade daná výpoveď z nájmu bytu. Dňa 25.02.2003 bola podaná na tunajší súd žaloba o vypratanie predmetného bytu. Dňa 26.08.2005 bola ukončená exekúcia vyprataním bytu. Byt bol odovzdaný prenajímateľovi. Dňa 31.03.2006 bol vydaný rozsudok č.k. 9C 223/04-54 na zaplatenie pohľadávky 8.653,74 eur. Dňa 27.10.2006 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinným K. a K. na vymoženie sumy 8.653,74 eur. Dňa 11.04.2008 žiadajú o povolenie splátok vo veci exekúcie. Dňa XX.XX.XXXX K. zomrel. Dňa 02.07.2008 jeho matka K. požiadala o obnovu konania 9C/223/04. Dňa XX.XX.XXXX K. zomrela. Na základe Osvedčenia o dedičstve 12D/164/2011-79 zo dňa 28.07.2011 sa jedinou dedičkou po K. stala JG., ktorá prijala dedičstvo v celku, aj s pohľadávkou žalobcu vo výške 9.086,45 eur (kým v exekúcii č. 85/2006 u exekútora p. S. bola v tom čase jeho pohľadávka vo výške 30.475,98 eur, z toho Sociálna poisťovňa žalobcovi uhradila 9.425,87 eur, celkový zostávajúci dlh predstavuje sumu 21.050,11 eur. Poukazoval na rozpis neuhradených predpisov nájomného že za uvedené obdobie na nájomnom vznikol nedoplatok v sume 8.653,74 eur. Ku dňu 31.08.2005 bol nájom bytu ukončený a byt bol K.u odovzdaný žalobcovi. Výška dlhu sa znižuje o sumu 1.823,20 eur, ktorú tvorí preplatok z vyúčtovania za rok 2005 v sume 81,86 eur, zaslané platby z exekúcie č. 85/2006 exekútorom JUDr. S. v sume 229,21 eur, 994,56 eur, 208,86 eur, - 0,04 eur a 238,71 eur. Zostatok pohľadávky tak predstavuje sumu 6.830,58 eur.
22. Aktuálne takto žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 6.830,58 eur s poplatkom z omeškania 17,6% ročne z dlžnej sumy od 01.02.1999 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom nedoplatku za obdobie od 05.07.1998 do 31.08.2005. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 27.10.2006 žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným K. a E. na vymoženie sumy 260.703,50,-Sk, trov konania 13.035,- Sk a poplatku za vydanie poverenia 500,-Sk. Potom, ako K. zomrel, exekučné konanie pokračovalo do r. 2011 s povinnou E.. Na základe listu zo Sociálnej poisťovne zo dňa 08.12.2010, exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie z dôchodku povinnej E. predmetom ktorej mala byť spolu suma 30.475,98 eur. Exekútor JUDr. S. zaslal na účet žalobcu z celkovej dlžnej sumy iba sumu 1.823,20 eur. Sociálna poisťovňa uhradila na účet exekútora JUDr. S. sumu 9.425,87, ktorú zrazila z dôchodku E.j, ktorá XX.XX.XXXX zomrela. Ak žalobca berie do úvahy zrážky Sociálnej poisťovne exekútorovi JUDr. S., tak povinná z exekúcie R. dlhuje žalobcovi sumu 21.050,11 eur. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 8.653,74 eur 260.703,50,-Sk titulom nedoplatku na nájomnom a poplatkoch za služby za obdobie od 05.07.1998 do 31.08.2005.
23. Podľa § 685 ods.1 Obč. zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania, nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený, ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
24. Podľa § 470 ods. 1 Obč. zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade K. dňa X.X.XXXX zomrel. Dedičské konanie po ňom bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 65D/401/2008, Dnot 55/2008 a uznesením zo dňa 23.02.2009 bolo zastavené. Z odôvodnenia uznesenia súd zistil, že poručiteľ zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Jedinou dedičkou zo zákona v II. dedičskej skupine sa stala matka poručiteľa E., rod. Q. Keďže poručiteľ nezanechal žiadny majetok, súdny komisár dedičské konanie zastavil.
26. Zo zásady, že sa dedičstvo nadobúda poručiteľovou smrťou (§ 460) vyplýva, že okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto a stáva sa subjektom všetkých práv poručiteľa, ako aj povinností, ktoré smrťou nezanikajú. Aby dedenie nebolo pre dediča rizikom, ustanovenia § 470 a § 471, a ak ide o štát v prípade odúmrte ustanovenia § 472, upravujú rozsah dedičovej zodpovednosti jednak za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a jednak za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou a to tak, že túto zodpovednosť obmedzujú výškou ceny nadobudnutého dedičstva.
27. Z obsahu spisu dedičského mal súd preukázané, že pôvodne odporca v 1. rade zomrel ako nemajetný. Jeho matka IW. pôvodne označená ako odporkyňa v 2. rade nenadobudla žiadny majetok, žiadne dedičstvo po ňom, nezodpovedá preto ani za jeho dlhy.
28. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
29. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
30. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
31. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a s poukazom na skutočnosť, že poručiteľ (žalovaný) nezanechal žiaden majetok, teda nie je možné pokračovať s jeho dedičmi, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania po žalovanom prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Z obsahu spisu dedičského mal súd preukázané, že pôvodne žalovaný v 1. rade zomrel ako nemajetný. Jeho matka K. pôvodne označená ako žalovaná v 2. rade nenadobudla žiadny majetok, žiadne dedičstvo po ňom, nezodpovedá preto ani za jeho dlhy.
32. Súd preto konanie voči žalovanému v 1. rade IW. zastavil.
33. Dňa X.X.XXXX. zomrela i pôvodne žalovaná v 2. rade K.. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu v Malackách zo dňa 28.7.2011 č.k. 12D/164/2011-78, Dnot 93/2011 súd zistil, že dedičkou po poručiteľke E. zo závetu je R., ktorá sa takto stala účastníčkou konania na strane žalovanej.
34. Predmetom posúdenia bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.830,58 eur s poplatkom z omeškania 17,6% ročne z dlžnej sumy od 01.02.1999 do zaplatenia z titulu dlžného nájomného a bezdôvodného obohatenia za obdobie od 05.07.1998 do 31.08.2005.
35. Na základe vykonaného dokazovania a opätovného posúdenia žaloby súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
36. Žalovaná v 2. rade listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami preukázala, že pôvodne žalovaná v 2. rade K. nebola užívateľkou ani nájomníčkou predmetného bytu na F.. Dňa 10.05.1997 a 03.06.1999 požiadal žalovaný v 1. rade IW.ý bytovú komisiu pri Miestnom úrade Mestskej časti H. o prechod nájmu bytu na F. na svoju matku E., ktorej bolo 13.09.1999 písomne oznámené, že Mestská časť Bratislava H. vzala jej žiadosť na vedomie a dňa 13.09.1999 jej bol schválený prechod nájmu bytu. Keďže sa však už nejednalo o prechod nájmu bytu zo zákonných dôvodov, ale na základe dohody, bolo potrebné podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka s E. uzatvoriť novú nájomnú zmluvu. Nájomná zmluva s E. nebola nikdy uzavretá. K. nájomný vzťah k predmetnému bytu nevznikol, keď podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomný vzťah vzniká na základe uzavretej nájomnej zmluvy, čo v konaní preukázané nebolo. Nájomcom predmetného bytu bol vedený žalovaný v 1. rade K.. Znaleckým dokazovaním nebolo potvrdené, že by niektorú zo sporných zásielok vlastnoručne E. podpísala. Ako už bolo vyššie uvedené, jedinou zákonnou dedičkou po K. bola jeho matka IW.. S poukazom na ust. § 470 Občianskeho zákonníka, keďže E. nevznikla počas jej života povinnosť zodpovedať za dlhy jej syna, nemohla takáto neexistujúca povinnosť prejsť na jej právnu nástupkyňu R. Nájomcom bytu v období od 1.2.2002 do 31.1.2002 bol K., ten bol povinný dlžné nájomné a poplatky spojené s užívaním bytu navrhovateľovi uhradiť. V období od 1.2.2002 do 26.8.2005 predmetný byt bez právneho dôvodu užíval len IW., ktorý užívaním bytu bez právneho dôvodu a neuhrádzaním príslušných platieb sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, avšak takto sa obohatil IW., nie jeho matka K., ktorá ani vo vyššie uvedenom období predmetný byt neužívala.
37. S poukazom na vyššie vedené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
38. O náhrade trov konania voči žalovanému v 1. rade súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi by patrila náhrada trov konania voči žalovanému v 1. rade, avšak vzhľadom k tomu, že súd konanie zastavil z dôvodu, že žalovaný v 1. rade zomrel v priebehu konania a nie je možné pokračovať v konaní s jeho dedičmi, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
39. O trovách konania v zamietavej časti rozsudku s súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.1 C.s.p. Žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď výslovne uviedla, že ich náhradu nežiada.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 C.s.p..
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.