Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoZm/5/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,v právnej veci žalobkyne L. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. U. XXX/X, XXX XX W. F. U., občan SR, právne zastúpený JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, W. F. U., t.č. bytom P. XX, A., občan SR, právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie zmenkovej sumy 165.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62CbZm/8/2016-73 zo dňa 12. apríla 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62CbZm/8/2016-73 zo dňa 12. apríla 2018 potvrdzuje.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu 165.000,-Eur spolu so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 11.1.2016 do zaplatenia a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu 165.000,-Eur so 6 % úrokom z omeškania od 11.1.2016 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania. Žalobný návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný sa vystavením zmenky zo dňa 10.1.2016 zaviazal, že žalobkyni zaplatí zmenkovú pohľadávku vo výške 165.000,-Eur dňa 10.1.2016. Na zmenku ku dňu podania návrhu nebola platená žiadna suma.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom, č.k. 62CbZm/8/2017-26 zo dňa 14.1.2016, ktorý bol z dôvodu podaného odporu žalovaným uznesením okresného súdu, č.k. 62CbZm/8/2016-34 zo dňa 5.5.2017 zrušený. Žalovaný v podanom odpore v rámci procesnej obrany potvrdil, že si od žalobkyni požičal sumu 99.581,76 Eur. Namietal však, že žalobkyňa v zmenke uviedla sumu vo výške 165.000,-Eur. K požičaniu sumu došlo v prvom štvrťroku roku 2009 a splatnosť sumy bola dohodnutá 2 roky od poskytnutia. Zmenka nemohla byť vystavená v roku 2006 vzhľadom na menu Euro, ktorá je uvedená na predtlačenom formulári. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pri rozhodovaní aplikoval ust. § 75, § 10, § 48 ods. 1, § 70 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov a pri posudzovaní nároku zo zmenky skúmal platnosť zmenky ako cenného papiera, či zmenka obsahuje všetky zákonné formálne náležitosti v zmysle zákona č. 191/1950 Zb.

Zákona zmenkového a šekového ( ďalej len „ zákon č. 151/1950 Sb. ). Konštatoval, že zmenka môže byť vystavená aj ako blankozmenka, teda ako zmenka, ktorú vystaviteľ zámerne v celom rozsahu nevyplní a nadobúdateľovi udelí vyplňovacie právo. Vyplnením blankozmenky sa z nej stáva zmenka platná a dňom vyplnenia vyplňovacie právo zaniká. Dlžník, ktorý sa na blankozmenku podpísal, sa vyplnením zmenky stáva zmenečným dlžníkom s účinkami „ ex tunc“, teda so spätným účinkom. V zmysle zákona č. 191/1950 Sb. dohoda o vyplnení blankozmenky nemá zákonom predpísanú žiadnu formu, môže byť uzavretá písomne, ústne, aj konludentne. Právo majiteľa platnej zmenky je nespochybniteľné, na jeho preukázanie stačí predloženie zmenky, aj keď zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom zmenky v prípade, že tento nekoná voči dlžníkovi v dobrej viere. Ak zmenka, ktorá bola pri vystavení neúplná, nebola vyplnená tak, ako to bolo dohodnuté, zákonná úprava článku I. § 10 zákona č. 151/1950 Sb. umožňuje dlžníkovi napadnúť nedodržanie vyplňovacieho práva pri vydaní neúplnej zmenky, vtedy, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Vzhľadom na abstraktnosť zmenkových záväzkov nedostatok dohody o vyplnení blankozmenky, resp. vydanie blankozmenky v rozpore s dohodou o jej vyplnení, musí preukázať zmenečný dlžník, teda ten, kto je ako dlžník na zmenke podpísaný.

5. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa je majiteľom vlastnej zmenky, ktorú vystavil žalovaný. Predložená listina obsahuje označenie, že ide o zmenku, do listiny je poňatý text „ za túto vlastnú zmenku zaplatím“. Na zmenke je uvedený dátum, bola vystavená v W. F. U. dňa 10.1.2006. Číslom aj slovom je na zmenka uvedená suma 165.000,-Eur. Žalobkyňa je uvedená ako osoba, ktorej sa má platiť, žalovaný ako vystaviteľ zmenky, teda zmenečný dlžník. Zmenka obsahuje podpis vystaviteľa, žalovaného, ktorý v konaní spochybňovaný nebol.

6. Z údajov uvedených na zmenke mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná zmenka spĺňa všetky formálne náležitosti platnej zmenky v zmysle článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zmenka vystavená v roku 2006 mohla byť vystavená aj v cudzej menej, preto túto námietku žalovaného súd prvej inštancie považoval za irelevantnú.

7. Žalovaný existenciu kauzálnej pohľadávky a existenciu zmenkou zabezpečeného záväzku nepoprel, nepoprel, že uvedenú sumu neuhradil, preto podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. vznikol nárok na zaplatenie zmenkovej sumy žalobkyni.

8. K námietke žalovaného, že dátum splatnosti na zmenke bol vyplnený v rozpore s dohodou o jej splatnosti a v rozpore s dohodou o vyplnení blankozmenky súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci okrem zmenky predloženej žalobkyňou, napriek poučeniu o sudcovskej koncentrácii konania, v súdom určenej lehote žalobkyňa a žalovaný nepredložili ani neoznačili žiadne dôkazy. Obrana žalovaného, týkajúca sa nedodržania dohody o vyplnení blankozmenky ostala len v rovine ho tvrdení. Žalovaný okrem svojich tvrdení uvádzaných v odpore a prednesených na súdnom pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadnym spôsobom nepreukázal, že zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodu o jej vyplnení. Žalovaný až na súdnom pojednávaní napriek poučeniu súdu, ktoré mu bolo doručené dňa 12.6.2017 navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán. Súd prvej inštancie s poukazom na § 153 ods. 2 navrhovaný dôkaz nevykonal, aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania, keď vykonaný výsluch u žalovaného by si vzhľadom na jeho neprítomnosť na pojednávaní vyžadovalo odročenie pojednávania. Žalovaný nevyužil možnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany včas podľa pokynov súdu, neuniesol dôkazné bremeno o jeho tvrdeniach, preto obranu žalovaného považoval za nedôvodnú.

9. Súd prvej inštancie posudzoval aj uplatnenú námietku premlčania a zistil, že splatnosť zmenky nastala dňa 10.1.2016, žalobu žalobca podal na súde dňa 21.11.2016 v lehote 3 dní odo dňa splatnosti zmenky, preto k premlčaniu nároku nedošlo v zmysle článku I. § 70 zákona č. 191/1950 Sb. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 v prospech žalobkyne, ktorá bola v konaní plne úspešný.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov ustanovených v § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP. Tvrdil, že boli porušené základné práva strany na spravodlivý proces, ktoré sú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručené článkom 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, a článkom VI. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Požiadavka na riadne odôvodnenie vyplýva z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, ide o právo strany

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strany v konaní. Žalovaný napadnuté rozhodnutie považuje za zmätočné, nezrozumiteľné, z ktorého nie je možné vyvodiť akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri posudzovaní otázky platnosti zmenky a nie je možné posúdiť, aké skutočnosti boli pre rozhodnutie súdu prvej inštancie smerodajné a z akého dôvodu. Podľa názoru žalovaného súd sa nesprávne vysporiadal s právnym posúdením kardiálnej otázky celého súdneho konania a to otázky platnosti zmenky. Zdôraznil, že zmenka bola vystavená ako blankozmenka bez údajov splatnosti a výšky celkovej sumy, dohoda o vyplnení zmenky nebola uzavretá, nemal možnosť uvedenie splatnosti a výšky celého dlhu ovplyvniť.

11. V odvolaní ďalej opäť zdôraznil, že k požičaniu peňažných prostriedkov došlo najneskôr v mesiaci marec 2008, ústne bola dohodnutá splatnosť ku dňu 31.3.2011, a keďže návrh bol podaný dňa 21.11.2016, bol podaný po uplynutí premlčacej lehoty. Namietal, že žalobkyňa sa dôkazným materiálom k zmluve o pôžičke nevyjadrila, nepredložila žiadne relevantné dôkazy o uzavretí zmluvy o pôžičke, nepreukázala, že by disponovala s väčším množstvom peňažných prostriedkov ktoré mu poskytla ako pôžičku zabezpečenú vlastnou zmenkou, v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2008, sp.zn. 1MObdo V/9/2007, v ktorom okrem iného Najvyšší súd uviedol, že „abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom“. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo/860/2012 zo dňa 30.6.2015 a na rozhodnutie súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo/860/2012 zo dňa 30.6.2015 a na rozhodnutie súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo/860/2012 zo dňa 30.6.2015. V tejto súvislosti uviedol, že ak nevyplývajú z dohody účastníkov vzťahu konkrétne podmienky, za ktorých môže byť blankozmenka doplnená chýbajúcimi údajmi, bude majiteľ listiny pri jej vyplňovaní vychádzať z pomerov založených kauzálnym vzťahom, ktorý bol podkladom pre vydanie blankozmenky.

12. V odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie zásadu koncentrácie konania nesprávne aplikoval a tým porušil jeho práva na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie rozhodol bez výsluchu sporových strán. Ústne návrhy dôkazov mal možnosť súdu predložiť riadne po prvýkrát na pojednávaní až dňa 12.4.2018 z toho dôvodu, že prvé pojednávanie sa malo konať dňa 16.11.2017, ktoré súd odročil z dôvodu zlého zdravotného stavu žalobkyne. Uviedol, že tohto pojednávania sa zúčastnil a mimo zápisnice trval na vykonaní dokazovania výsluchom sporových strán. Druhé pojednávanie sa konalo dňa 11.12.2017, ktoré súd odročil z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody. Súd prvej inštancie v tento deň nezačal konanie vo veci samej a konanie prerušil. Súd prvej inštancie vo veci samej začal až na pojednávaní dňa 12.4.2018, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, bol zastúpený právnym zástupcom, ktorý navrhol dokazovanie výsluchom sporových strán. Súd prvej inštancie tento návrh zamietol.

13. Záverom zdôraznil, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s pôvodnou dohodou o vyplňovacom práve. Žalobkyňa na zmenke uviedla skorší dátum, ako mu boli peniaze reálne poskytnuté, čo svedčí o jej nečestnom úmysle a o spôsobe obísť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného miesto splatnosti na zmenke je uvedené neurčito, hypoteticky a zmätočne, predstavuje hypoteticky a reálne široký pojem, keď nie je presne vymedzené, kde má žalovaný ako dlžník plniť, či v mieste bydliska žalobkyne alebo vo svojom bydlisku, prípadne na inom konkrétnom mieste. Na zmenke je uvedený iba údaj v znení „W. F. U.“.

14. Žalovaný nesúhlasí s posudzovaním námietky premlčania súdom prvej inštancie. Podľa dohody splatnosť zmenky nastala dňa 31.3.2011 a od nasledujúceho dňa začala plynúť všeobecná premlčacia lehota, ktorá prestala plynúť dňa 31.1.2014. Preto nárok žalobkyne považuje za premlčaný ( rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Odo/827/2004 zo dňa 1.3.2016 ). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. K odvolaniu žalovaný pripojil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ObdboV/58/2003 zo dňa 29.11.2004, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Odo 827/2004 zo dňa 1.3.2006, v ktorých súdy riešili otázku skončenia plynutia lehoty v občianskom práve a premlčanie podľa zákona zmenkového a šekového.

15. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa a nesúhlasila s dôvodmi, ktoré uvádzal žalovaný v odvolaní. Jeho tvrdenia považuje za nepravdivé v snahe odďaľovať konanie a vyhnúť sa plneniu v zmysle predloženej zmenky. Žalovaný uznal istinu, sumu v zmenke, zmenku podpísal, prijal peniaze, nikdy nenamietal existenciu zmenky, jej platnosť a obsah. Jeho tvrdenia sú nepodložené, počas konania

nepreukázal dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia preukazovali napriek tomu, že ho súd vyzval aby takéto dôkazy predložil. Žalovaný nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie, preto sa snažil preniesť dôkazné bremeno na žalobkyňu a začal spochybňovať platnosť a obsah zmenky. Naviac tvrdenia žalovaného si odporujú, keď na strane uvádza, že si so žalobkyňou dohodol reálne termíny požičania peňazí a ich splatenie a neskôr na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu tvrdí, že si so žalobou nedohodol termíny, že nemali žiadnu dohodu. Zdôraznila, že žaloba bola podaná dňa 21.11.2016 a od tejto chvíle aj na základe výzvy a poučenia súdu žalovaný mohol a mal dostatok času predložiť dôkazy sám alebo prostredníctvom právneho zástupcu, čo neurobil ani na pojednávaní. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v zmysle platných ustanovení zákona č. 191/1950 Sb., svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybňovala jeho odvolanie. Nepostačuje len tvrdenie žalobkyne o dôvodnosti jej nároku, ale je nevyhnutné, aby súdom prvej inštancie došlo aj k spravodlivému, zákonnému a dôkazmi podloženému tvrdeniu, ktorými nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na viaceré rozhodnutia, ktoré vyvracajú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a podľa názoru žalovaného, súdu prvej inštancie sa vôbec nevenoval zisteniu a objasneniu skutkového stavu.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( § 34 ) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a cotrario, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

18. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. ( ďalej len „zmenkový zákon“ ) vlastná zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa.

21. Žalobkyňa sa domáha plnenia zo zmenky, ktorá obsahuje všetky predpísané náležitosti pre vlastnú zmenku.

22. Podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

23. Vyplňovacie právo, ktoré oprávňuje majiteľa zmenky doplniť do zmenky chýbajúce náležitosti, vzniká v zmysle uvedeného ustanovenia dohodou, uzavretou medzi osobou podpísanou na blankozmenke a osobou, ktorá bola blankozmenka vydaná. Touto dohodou je vymedzený obsah vyplňovacieho práva. Dohoda nemusí mať písomnú formu, postačuje, ak je uzavretá ústne, prípadne konkludentne. Tak je tomu aj v prípade, ak jedna strana odovzdá druhej strane nevyplnenú zmenku za okolnosti,

za ktorých je obom stranám zjavné a jasné, čo a akým spôsobom sa má do zmenky doplniť. Obsah dohody môže byť zachytený aj v jednostrannom vyhlásení, ktoré potom slúži ako doklad o udelení vyplňovacieho práva. Tento názor korešponduje aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky 29Cdo/860/2012, v ktorom Najvyšší súd odkazuje aj na názor českého teoretika R., ktorý uviedol, že „ nemůže býťi po rozumu všeobecných právních zásad pochybnosti o tom, že může býťi vyplňovací právo uděleno i mlčky konlugetními činy, z nichž jasne vyplýva ....Rozsah vyplňovacího práva se řídí, jak vysvítá z pojmu vyplňovacího, resp. doplňovacího práva, rozsahem prázdných částí blankosměnky. Podľa toho se rozeznává leckdy totální a parciální vyplňovací právo. Obsah jeho je dán úmluvou, není - li úmluvy, rozumí se podle principu cti a víry vyplnění podle základního právního poměru normálním obsahem. Nemůže proto býti přičiněno něco, co by nebylo normální, neco co by znamenalo neodůvodněné stížení záväzku podpisovateľa...“. Pokiaľ vystaviteľ odovzdá vystavenú blankozmenku prijímateľovi, predpokladá sa, že obom účastníkom zmenkového vzťahu boli známe podmienky vyplnenia blankozmenky. Je na strane vystaviteľa, aby preukázal, že podmienky jej vyplnenia mu neboli známe, alebo že boli iné, ako tvrdí prijímateľ zmenky.

24. Žalovaný vystavil blankozmenku a odovzdal žalovanej. Odovzdaním vyplnenej blankozmenky žalovaný prejavil vôľu aby žalobkyňa v budúcnosti vyplnila náležitosti chýbajúce na zmenke. Žalovaný nepreukázal, že k vyplneniu zmenky došlo v rozpore s dojednaným vyplňovacím oprávnením, v rozpore s dohodou po splatnosti zmenky.

25. Námietku žalovaného týkajúca sa premlčania zo zmenkovej sumy odvolací súd považuje za nedôvodnú. K premlčaniu nároku vyplývajúceho zo zmenky, ktoré bolo namietané v námietke označenej žalovaným odvolací súd konštatuje, že premlčanie samotnej pohľadávky, ktorá je zabezpečená zmenkou nemá vplyv na samotný zmenkový nárok. Zmenka je samostatným záväzkom žalovaného a právo zo zmenky sa premlčuje samostatne. V posudzovanom prípade platnosť zmenky nastala dňa 10.januára 2016 a žalobca žalobu podal na súde dňa 21.11.2016. Keďže zmenkové nároky proti prenajímateľovi sa premlčujú v 3-rokoch odo dňa splatnosti zmenky ( č.l. I. § 70 ods. 1 zákona zmenkového a šekového ) odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa svoje právo na súde uplatnila včas, v lehote 3-rokoch odo dňa splatnosti zmenky.

26. Nemožno súhlasiť ani s odvolacím argumentom žalovaného, ktorý vytkol postup súdu prvej inštancie, že žalovaným navrhnutý dôkaz ( výsluch sporových strán ) na pojednávaní dňa 12.4.2018 súd prvej inštancie nevykonal a zamietol ho z dôvodu nesprávnej aplikácie koncentrácii konania. Tvrdil, že tento dôkaz nemohol ústne navrhnúť na pojednávaní dňa 6.11.2017, ktoré bolo odročené z dôvodu zlého zdravotného stavu žalobkyne a nemohol ho navrhnúť ani na pojednávaní dňa 11.12.2017, ktoré súd odročil z dôvodu mimosúdnej dohody strán. Týmto postupom súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces.

27. Strany sú povinné uplatniť si prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu ( § 153 ods. 1, 2 . Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky s návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky ( § 149 ). Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( § 154 ). V posudzovanom prípade žalovaný v ktoromkoľvek štádiu konania pred súdom prvej inštancie mohol včas a to nielen ústne navrhnúť vykonanie dôkazu - výsluch strán. Pokiaľ žalovaný vykonanie tohto dôkazu predložil ústne až na pojednávaní dňa 12. 4.2018, čo by znamenalo zmarenie už nariadeného pojednávania a vytýčenie ďalšieho pojednávania, súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 2 na tento zmeškaný procesný úkon neprihliadol, správne aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania, svojím postupom žalovanému neporušil právo na spravodlivý súdny proces.

28. Krajský súd vo všeobecnosti uvádzal, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva

je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ( IV.ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, I.ÚS 97/97, II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03 ) v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR vo veľkom senáte sp.zn. 1 V Cdo 2/2017 zo dňa 19. Apríla 2017. Za procesnú vadu konania nie je možné považovať to, že všeobecný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Realizácia procesných oprávnení sa sporovej strane neznemožňuje právnym posúdením podľa aj ustálenej rozhodovacej činnosti súdov R 54/2012, 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010, 8ECdo 80/2014. Procesno-právny predpis priznáva sporovej strane právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť a toto procesné oprávnenie žalovanému ako odvolateľovi nebolo odňaté. Krajský súd dodáva, že sa právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je ani postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred súdom lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane. Nevykonaním navrhnutého dôkazu sa preto sporovej strane nespôsobuje to, že by bola vylúčená z realizácie procesného práva, t.j. nevykonanie dôkazu nie je postupom súdu, ktorým by procesná strana bola vylúčená z realizácie procesného práva, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva ( primerane rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obdo 12/2013 ).

29. Žalovaný v odvolaní poukazoval aj na porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a odôvodnil to tým, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné, nepreskúmateľné a je nedostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby sa vysporiadal s právnym posúdením kardinálnej otázky celého súdneho konania, a to otázky platnosti samotnej zmenky keď zmenka bola vystavená ako blankozmenka bez údajov splatnosti a výšky celkovej sumy, dohoda o vyplnení zmeny uzatvorená nebola, nemal možnosť uvedenie splatnosti a výšky celkového dlhu ovplyvniť.

30. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

31. Podľa článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru, každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

32. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

33. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie základného práva.

34. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené v zmysle § 220 ods. 2 takým spôsobom, aby ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli riadne dodržané. Z odôvodnenia sa strany môžu dozvedieť o relevantných dôvodoch, na základe ktorých súd vyhovel, dostatočne reagoval na všetky argumenty uvádzané v priebehu konania a skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyplývajú z vykonaných dôkazov.

35. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali, že ide o svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu normu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .