Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/76/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: RENOMAX s.r.o., Ždiarska 1444/7, 040 12 Košice, IČO 36 668 451 zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO 31 595 zastúpenému advokátom Mgr. Daliborom Tverďákom, Krmanova 1, 040 01 Košice o zaplatenie 655,53 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.11.2017 č. k. 26Cb/85/2017-137 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 655,53 eura, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 73,35 eura od 14.2.2016 do zaplatenia a zo sumy 582,18 eura od 25.12.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 88,5% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 655,53 eura, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 73,35 eura od 14.2.2016 do zaplatenia a zo sumy 582,18 eura od 25.12.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobca domáha proti žalovanému zaplatenia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia za dve škodové udalosti. Dňa 18.9.2015 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Octavia ev. č. S. XXX P., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému Ing. O. B., S. XX. Škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla ev. č. PO 814 BD, ktoré bolo evidované na E. W. - Fegimo, ktorý mal v tom čase uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola včas nahlásená žalovanému a ten ju zaregistroval pod č. 8012539659. Poškodený dal vozidlo opraviť v servise RENOMAX s.r.o., náklady na opravu vozidla boli vo výške 976,12 eura. Žalovaný oznámil žalobcovi Oznámením o poistnom plnení zo dňa 2.2.2016, že dňa 29.1.2016 ukončil šetrenie poistnej udalosti a z faktúrovej sumy 976,12 eura priznal a uhradil poistné plnenie vo výške 846,87 eura. Odpočítal sumu dlžného poistného vo výške

55,90 eura a nepriznal sumu 73,35 eura z dôvodu neprimerane účtovanej práce - likvidátor žalovaného priznal za primeranú považoval náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur/NH s DPH. Túto nepriznanú sumu vo výške 73,35 eura poškodený postúpil žalobcovi Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 6.2.2016. Dňa 14.6.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Fiat Sedici Dynamic ev. č. KS 944 CT v tom čase patriace poškodenému W. Y., G. H. XX. Poškodený škodovú udalosť na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla (správne havarijného poistenia - poznámka odvolacieho senátu) včas ohlásil žalovanému, ktorý škodovú udalosť zaregistroval pod č. 8012442005. Poškodený si dal motorové vozidlo opraviť u žalobcu, ktorý za opravu vozidla faktúrou č. 20150248 vyúčtoval sumu 2 582,82 eura. Žalobca oznámením o poistnom plnení zo 14.12.2015 oznámil poškodenému, že dňa 9.12.2015 ukončil šetrenie poistnej udalosti a z uplatnenej sumy 2 582,82 eura po odpočítaní spoluúčasti 193,60 eura priznal a uhradil sumu 1 742,36 eura. Nepriznaná suma po odpočte spoluúčasti 64,68 eura, t. j. 10% z nepriznanej sumy činí 582,18 eura. Nepriznaná suma (646,86 eura) pozostáva zo sumy 442,13 eura za neprimerané náklady pre neautorizovaný servis na lakovací materiál a zo sumy 204,73 eura za nadhodnotenú faktúru. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 1.2.2016 poškodený postúpil nepriznanú sumu vo výške 582,18 eura na žalobcu. Žalovaný zotrval na správnosti poskytnutého poistného plnenia, ktoré bolo uhradené v rozsahu, v akom bola škoda preukázaná a predstavuje primerané náklady na opravu. Poistné plnenie bolo v obidvoch prípadoch krátené z dôvodu navýšenia ceny za normohodinu práce za karosárske, lakovnícke a vedľajšie práce oproti priemerným cenám v danom regióne v čase vzniku škody a pre prekročenie primeraných nákladov na lakovací materiál pre neautorizované servisy. Sporným medzi stranami bolo, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávok na žalobcu a či žalobca má nárok proti žalovanému na zaplatenie sumy 655,53 eura (73,35 + 582,18).

3. Citujúc ustanovenia § 524 a 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú platné, pretože majú všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, sú určité, zrozumiteľné, postupované pohľadávky sú jednoznačne identifikovateľné podľa čísel faktúr, je uvedená výška postupovaných pohľadávok a dlžník označený v zmluvách ako „KOMUNÁLNA POISŤOVŇA“ je tiež identifikovateľný a nezameniteľný s inou osobou. Uviedol, že cenníkmi servisných služieb spoločností Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o., Auto Gabriel, s.r.o. a QALT s.r.o. mal preukázaný ceny servisných prác v týchto opravovniach, a to za mechanické práce od 25,- eur bez DPH (30,- eur s DPH) za hodinu a cena lakovacích prác od 30,- eur bez DPH (36 eur s DPH) za hodinu. Súd prvej inštancie poukázal na stanovisko poisťovne k likvidácii poistnej udalosti č. 8012442005, ktorá priznala primeranú cenu za normohodinu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,- eur s DPH namiesto fakturovaných 30 eur s DPH (rozdiel 442,13 eura) a priznala primerané náklady na lakovací materiál podľa kalkulačného programu Audapad vo výške 682,43 eura oproti účtovaných nákladom na lakovací materiál vo výške 887,16 eura s DPH (rozdiel 204,73 eura). Zo stanoviska likvidátora k poistnej udalosti č. 8012539659 súd prvej inštancie zistil, že fakturovaná suma bola 976,12 eura s DPH a poisťovňa priznala sumu 902,77 eura s DPH. Nepriznaný rozdiel 73,35 eura predstavuje servisom účtovanú vyššiu sadzbu práce za normohodinu ako priznala poisťovňa pre tento typ servisom - vo faktúre je účtovaná sadzba 24,- eur bez DPH (28,80 eura s DPH) a pre opravu blatníka 25,- eur bez DPH (30,- eur s DPH), poisťovňa priznala jednotnú sadzbu 16,67 eura bez DPH (20,- eur s DPH).

4. Nárok uplatnený žalobcom posúdil súd prvej inštancie podľa § 442, § 788, § 790, § 791, § 795 ods. 1, § 797 až 799, § 806 a § 809 Občianskeho zákonníka, § 261, § 365, § 369 ods. 1 a 2 a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., § 517 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 4, § 11 a § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP), čl. 12 ods. 3, ods. 5 a ods. 7 a čl. 10 ods. 16 všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-2) a uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie nedoplatku na poistnom plnení z dvoch poistných udalostí. V súvislosti s poistnou udalosťou evidovanou pod č. 8012442005 žalovaný krátil poistné plnenie, pretože poskytnuté plnenie považoval za primerané na opravu vozidla v súlade s čl. 12 ods. 5 VPP KAS-2, v danom prípade ide o plnenie z havarijného poistenia na základe zmluvne dohodnutých

podmienok, o ktorých mal poškodený vedomosť. Poistné plnenie krátil v časti ceny za normohodinu za vykonané práce a v časti lakovacieho materiálu. Súd prvej inštancie pri posudzované nároku žalobcu vychádzal z ustanovenia § 788 a § 797 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že daňový doklad predložený žalobcom od opravovne spĺňa náležitosti riadneho daňového dokladu a krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v zmluvných dojednaniach. Uviedol, že žalovaný nepreukázal, že by jednoznačne určil poškodenému (W. Y.) opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať a žalobca, resp. poškodený predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou poškodeného vozidla. Súd prvej inštancie zdôraznil, že právo na zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka vznikne poisťovni iba za predpokladu, že vedomé porušenie oznamovacej povinnosti uvedenej v odseku 2 tohto ustanovenia malo buď podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že žalovaný nebol oprávnený znížiť poistné plnenie podľa citovaného ustanovenia. Zastával názor, že žalovaný nepostupoval pri výpočte náhrady škody podľa čl. 12 ods. 5 VPP KAS-2, lebo neuplatnil ceny platné v určenej opravovni. Poukázal na to, že náhradu škody vyčíslil žalovaný použitím systému AUDANET, pričom ide o program, do ktorého môže poisťovňa zasahoval, a preto kalkuláciu vyhotovenú týmto systémom nemožno podľa súdu prvej inštancie považovať za objektívnu. Dospel k záveru, že žalovaný pri výpočte nákladov za prácu nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku, pretože pokiaľ žalobca účtoval za opravu vozidla FIAT Sedici za jednu normohodinu 25,- eur bez DPH (30 eur s DPH), v značkových opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu vyššia a zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne, a preto nárok žalobcu na zaplatenie sumy 582,18 eura, t. j. sumy krátenej z uvedených dôvodov, považoval za dôvodný. Súd prvej inštancie zastával názor, že žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 20,- eur vrátane DPH a pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom podľa súdu prvej inštancie žalovaný nepreukázal ani to, že by náklady na lakovanie a práce neboli v súlade s nákladmi určenými výrobcom pre daný typ vozidla.

5. Pri posudzovaní nároku žalobcu z poistnej udalosti č. 8012539659 vychádzal súd prvej inštancie zo zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP a konštatoval, že doklad predložený žalobcom od opravovne spĺňa náležitosti riadneho daňového dokladu. Uviedol, že krátenie poistného žalovaným nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože žalovaný nepreukázal v konaní, že by poškodenému (Ing. O. B.) jednoznačne určil opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať, keďže mu len odovzdal zoznam zmluvných servisov. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný náhradu škody vyčíslil s použitím systému AUDANET, ide o program vytvorený poisťovňou, do ktorého môže zasahovať, a preto kalkuláciu vyhotovenú týmto systém nepovažoval za objektívnu. Uviedol, že pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku, pretože ak za opravu bola žalobcovi účtovaná za jednu normohodinu suma 24,- eur bez DPH (28,80 eura s DPH), v značkových opravovniach v regióne je cena vyššia a aj zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané, preto nárok na zaplatenie sumy 73,35 eura, t. j. sumy, o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie, považoval za dôvodný. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal podľa súdu prvej inštancie predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, napríklad súkromný znalecký posudok. Zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu, pričom poškodenému vzniká právo na plnenie už samotným vznikom škody. Pretože žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Dostal sa do omeškania a súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Súd prvej inštancie odôvodnil nevykonanie žalovaným navrhovaných dôkazov tým, že výsluch poškodených W. Y. U. H.. O. B.Š. vzhľadom na predložené listinné dôkazy neodstráni rozpory v tvrdení procesných strán; s poukazom na hospodárnosť konania a zásadu koncentrácie konania k žalovanému navrhovanému dokazovaniu vyžiadaním cien za normohodiny servisných prác v žalovaným navrhnutých servisoch uviedol, že ide o zmluvné servisy žalovaného, preto existuje pochybnosť o ich nezávislosti a nestrannosti vzhľadom na ich vzťah k žalovaného, keďže ich ceny môžu byť závislé od dojednania so žalovaným, navyše, tieto cenníky mohol v konaní predložiť sám žalovaný.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 655,53 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 73,35 eura od 14.2.2016 do zaplatenia a zo sumy 582,18 eura od 25.12.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 73,35 eura od 14.2.2016 do zaplatenia a zo sumy 582,18 eura od 25.12.2015 do zaplatenia a v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože nejde o obchodnoprávny, ale občianskoprávny nárok. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 a § 262 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, v nepriznanej časti úrokov z omeškania, priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. e/, písm. f/, písm. h/ a písm. b/ C. s. p. Žalovaný zotrval na námietke neplatnosti zmlúv o postúpení časti pohľadávky z dôvodu ich neurčitosti a neexistencie postupovanej pohľadávky. Uviedol, že v prípade zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.2.2016 postupcom Stanislavom Rusnákom mala byť postúpená pohľadávka vo výške 646,86 eura, takáto pohľadávka však podľa žalovaného nikdy neexistovala, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca si v súdnom konaní uplatnil nárok len na sumu 582,18 eura. Tvrdil, že vymedzenie pohľadávky je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky a postúpenie neexistujúcej pohľadávky má za následok neplatnosť takejto zmluvy. V prípade zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.2.2016 postupcu Ing. O. B. žalovaný poukázal na čl. 1 zmluvy kde sa uvádza, že postupca má voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 73,35 eura a následne v bode 2. je uvedené, že predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 73,35 eura s prísl. Žalovaný uviedol, že ak celá pohľadávka je v sume 73,35 eura, ale predmetom postúpenia je časť tejto pohľadávky v tej istej výške ako je pohľadávka ako celok, má to za následok neurčitosť, nezrozumiteľnosť a v konečnom dôsledku neplatnosť tohto právneho úkonu. Žalovaný tiež poukázal na to, že v obidvoch zmluvách o postúpení pohľadávky je dlžník označený ako „KOMUNÁLNA POISŤIVŇA“, pričom právny subjekt s takýmto obchodným menom neexistuje a chýbajú akékoľvek ďalšie identifikačné údaje, preto podľa žalovaného prichádzajú do úvahy aj iné subjekty zapísané v slovenskom obchodnom registri, napríklad Komunálna spoločnosť s.r.o., Komunálna a.s. Kuchyňa v likvidácii, KOMUNÁLNA TECHNIKA s.r.o. Označenie neexistentnej entity ako dlžníka má podľa žalovanej za následok neurčitosť právneho úkonu a tým absolútnu neplatnosť zmlúv o postúpení časti pohľadávky. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne vyporiadal s touto námietkou v napadnutom rozsudku a na platnosť postúpenia pohľadávky nevypočul postupcov, v dôsledku čoho aktívna vecná legitimácia žalobcu nie je preukázaná. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v odsekoch 14. a 54. až 60., pretože v predmetnej veci aj žalobca koncipoval žalobný nárok ako nárok z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Zdôraznil, že podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vychádzal výlučne z faktúr, ktorých výpovedná hodnota je spochybnená aj tým, že tieto faktúry vystavil sám žalobca. Tvrdil, že dôkazné bremeno na preukázanie škody zaťažuje žalobcu, ktoré však podľa žalovaného neuniesol, keď na preukázanie skutočnej škody nepredložil a nenavrhol vykonať žiadny dôkaz a nenavrhol vykonať dokazovanie ani na preukázanie príčinnej súvislosti medzi škodou a škodovou udalosťou. Uviedol, že žalobca tiež nepreukázal, že predloženú faktúru uhradil, a teda nedošlo k žiadnemu zmenšeniu jeho majetku. Žalovaný poukázal na ním predložené vyjadrenia likvidátorov k poistným udalostiam o dôvodoch, okolnostiach a spôsobe ich likvidácie a tiež kalkuláciu opravy podľa systému AUDATEX, ktoré predstavujú podľa neho objektívnu kvantifikáciu škody na dotknutých motorových vozidlách. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že ak žalovaný mal pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pretože dôkazné bremeno v konaní je na žalobcovi, ktorý nepreukázal skutočnú výšky škody. Žalovaný zdôraznil, že pre odstránenie rozporov navrhol vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie skutočnej výšky škody, s ktorým návrhom sa však súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevyporiadal. Uviedol tiež, že nedošlo ku kráteniu poistného plnenia, pretože žalovaná nevyplatila len nadmerný, neúčelný a neoprávnene požadovaný rozdiel medzi žalobcom svojvoľne určenou výškou ceny opravy a certifikovaným výpočtom kalkulácie nákladov predložený žalovaným podľa programu AUDATEX.

Odvolacia námietka žalovaného smerovala aj proti výroku o trovách konania, pretože súd prvej inštancie nezohľadnil neúspech žalovaného v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur ani v časti nepriznaných úrokov z omeškania vo výške 4% ročne zo žalobcom uplatnenej pohľadávky. Poukázal na judikatúru súdov (NS ČR sp. zn. 23Cdo/2585/2015, NS SR sp. zn. 7M Cdo 15/2011 z 27.9.2012, KS v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27.1.2011 a KS v Trenčíne sp. zn. 5Co/363/2014 z 11.6.2014), z ktorej vyplýva, že pri posúdení pomeru úspechu účastníkov je potrebné zohľadniť aj uplatnené nároky na zaplatenie príslušenstva vyčíslené ku dňu rozhodovania súdu. Vzhľadom na uvedené bol žalobca neúspešný v sume paušálnej náhrady nákladov 40,- eur a v nepriznaných úrokoch z omeškania v sume 49,53 eura, čo mal súd prvej inštancie zohľadniť aj vo výroku o náhrade trov konania.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že uplatnená pohľadávka predstavuje krátenú časť poistného plnenia, ktoré si uplatnil poškodený O. B. z povinného zmluvného poistenia (PZP) škodcu, ktorý sa posudzuje výlučne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody a ustanovení o PZP, a ktorý si uplatnil poškodený W. Y. na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody a o poistnej zmluve, ustanovenia zákona o PZP a tiež poistná zmluva a všeobecné poistné podmienky o havarijnom poistení motorového vozidla, keďže tento poškodený si nárok uplatnil zo svojej poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení, ktorú uzavrel so žalovaným. Žalobca poukázal na to, že jeho právni predchodcovia bez zbytočného odkladu oznámili žalovanému vznik poistných udalostí, umožnili vykonať obhliadky poškodeného motorového vozidla, predložili žalovanému faktúru za opravu poškodeného vozidla a doložili žalovaným požadované doklady. Tvrdil, že zo strany žalobcu, resp. poškodených nedošlo k žiadnemu porušeniu povinnosti a poškodení splnili všetky povinnosti vyplývajúce im zo zákona aj zo zmluvy. Citujúc ustanovenia § 442 ods. 1 a § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca zdôraznil, že žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla, a to vo výške nákladov za reálne vykonanie opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného vozidla, tak ako to vyplýva aj z ustálenej judikatúry súdov. Žalobca tvrdil, že žalovaným vykonané zníženie nákladov za prácu z dôvodu neuznania výšky normohodiny fakturovanej žalobcom, žalovaný relevantne neodôvodnil a súčasne toto krátenie nemá oporu v zákone. Dôvody krátenia sú uvedené v § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný krátenie z dôvodov uvedených v tomto ustanovení neodôvodnil. Na primerané použitie ustanovenia § 799 ods. 1 až 3 odkazuje aj §15 ods. 1 zákona o PZP, to znamená, že ak žalovaný krátil poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný v konaní neposkytol dôkaz na potvrdenie pravdivosti jeho skutkových tvrdení o tom, že faktúra za opravu vozidla nie je ekvivalentom skutočnej škody a že len ním predložená kalkulácia opravy je objektívnym dôkazom. K žalovaným tvrdenej absolútnej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky a námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že tieto námietky založil žalovaný na tvrdení o neurčitosti a neexistencii postupovaných pohľadávok. Poukázal na to, že zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom označenie zmluvy účastníkmi nie je záväzné, rozhodujúci je jej obsah. Súčasne zákon nepredpisuje spôsob, akým majú byť postupca a postupník v zmluve o postúpení pohľadávok špecifikovaní, táto otázka je na uvážení zmluvných strán, pričom musia dbať na to, aby bolo zrejmé, kto postupuje pohľadávku a na koho bola postúpená. Za nedôvodnú preto považoval odvolaciu námietku žalovaného, že v zmluvách o postúpení pohľadávky je ako dlžník uvedený s názvom KOMUNÁLNA POISŤOVŇA, keďže iný subjekt s takýmto názvom v obchodnom registri nie je zapísaný. Za nedôvodné považoval aj tvrdenie žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu neexistencie pohľadávky, pretože v zmluve je postupovaná pohľadávka vo výške 646,86 eura a žalobca si vymáha len sumu 582,18 eura. Žalobca uviedol, že v zmluve je uvedené číslo faktúry, a teda je zrejmé, aká pohľadávka bola predmetom postúpenia a ak sa žalobca rozhodol vymáhať nižšiu ako postúpenú sumu, nespôsobuje to neexistenciu pohľadávky voči žalovanému a tým neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nevypočul poškodených na okolnosti postúpenia pohľadávky, žalobca uviedol, že je vylúčené nariadiť dokazovanie v časti právneho posúdenia dokazovaním skutočného stavu veci - platnosť a určitosť právneho úkonu je právna, nie skutková otázka. Bez právneho významu by bolo podľa žalobcu vykonať výsluch navrhovaných svedkov aj na zistenie okolností opravy vozidiel a na okolnosti likvidácie škody žalovanou, pretože poškodení opravy vozidiel nevykonávali a okolnosti likvidácie možno zistiť z dôkazov predložených v konaní.

Žalobca v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré žalovaný nevyplatil poistné plnenie v celom rozsahu, ale krátil pri výpočte poistného plnenia primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,- eur/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál na výšku lakovacej konštanty 100%, uviedol, že žalovaný v odvolaní zmenil argumentáciu v rozpore s oznámeniami o poistnom plnení, keď spochybňuje výpovednú hodnotu žalobcom predložených faktúr preto, že ich vystavil sám žalobca. Navrhol, aby súd na tieto nové dôvody neprihliadal, ale vychádzal len zo skutočností, ktoré žalovaný uviedol v oznámeniach o poistnom plnení. K novému tvrdeniu uviedol, že v čase vykonávania opravy a vystavenia faktúr žalobca nemal vedomosť o tom, že žalovaný výšku týchto faktúr neuzná a bude poistné plnenie krátiť. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca v konaní nepreukázal, že predložené faktúry zaplatil, žalobca uviedol, že táto požiadavka žalobcu nemá oporu v zákone. S poukazom na ustanovenie § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP uviedol, že nárok na náhradu škody, resp. poistné plnenie vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, pretože právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti a faktúra slúži len na určenie výšky nároku na náhradu škody. Stačí, ak poškodený predloží kalkuláciu opravy, a to je už dôkaz o škode a jej vyčíslení, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou a ani z praxe žalovaného nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti vyžadoval od poškodených predloženie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. K tvrdeniu žalovaného, že na preukázanie škody predložil kalkuláciu opravy podľa systému AUDATEX, žalovaný uviedol, že takáto kalkulácia opravy nie je objektívnou kvantifikáciou škody. Žalobca zdôraznil, že podľa oznámení o poistnom plnení spornou bola výška normohodiny účtovaná žalobcom. Poukázal na cenníky normohodín servisov v autoopravovniach, ktoré predložil v konaní a preukázal, že normohodina účtovaná vo faktúrach je obvyklou sumou v danom regióne pre príslušný typ a značku vozidla. Opak žalovaný nepreukázal a nepreukazuje to ani žalovaným predložená kalkulácia, pretože kalkulačný program žalovaného nie je objektívnym nástrojom na výpočet výšky škody, keďže ide o program vytvorený poisťovňou a likvidátori majú možnosť do tohto kalkulačného programu zasahovať a tým ovplyvniť výsledky kalkulácie. Táto skutočnosť vyplýva aj zo žalovaným predložených kalkulácii, kde hviezdička pri jednotlivých položkách znamená, že likvidátor v danom prípade zasiahol do kalkulácie. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie nevykonal doplnenie dokazovania, aj keď skutočná výška škody bola sporná, žalobca uviedol, že je na žalovanom, aby podložil a zdôvodnil svoje závery, žalovaný však bremeno tvrdenia o ním tvrdených skutočnostiach neuniesol. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, lebo nezohľadnil neúspech žalobcu v časti uplatnených úrokov z omeškania (4% ročne) žalobca uviedol, že rozhodujúcim je úspech v uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže úroky z omeškania neboli žalobcom kapitalizované, čo vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. 2MCdo/13/2014 zo dňa 29.10.2015, sp. zn. 6Obo 243/2007 z 27.11.2008 a tiež z Nálezu Ústavného súdu ČR zo 6.2.2017 sp. zn. I.ÚS 2904/2007.

8. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo žalovanému doručené 19.6.2018, stanovisko k nemu nepodal.

9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a 380 C. s. p. bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Odvolaním nebol napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. V tomto výroku nadobudol rozsudok právoplatnosť a nebol predmetom preskúmania odvolacieho súdu.

11. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 prvá veta C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 15.4.2016 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol a odvolanie bolo žalovaným podané za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.

13. Žalovaný odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e/, písm. f/, písm. h/ a písm. b/ C. s. p., teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p. je daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa javí byť nespravodlivým celé konanie.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

18. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením §191 C. s. p., na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebolo zistené, že by svojim procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci.

19. Odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na správne, zákonné, presvedčivé a vyčerpávajúce dôvody napadnutého rozsudku vo vzťahu k istine a úrokom z omeškania, s ktorými sa stotožňuje, keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

20. V podanom odvolaní žalovaný poukazuje na skutočnosti vo veci samej, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne vyporiadal, a preto posudzovanie odvolacích námietok žalovaného odvolacím súdom by bolo len opakovaním správnych záverov súdu prvej inštancie. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne posúdil žalovaným namietanú platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok a s tým súvisiacu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní a v súlade s príslušnou právnou úpravou, zmluvnými dojednaniami strán sporu (resp. právnych predchodcov žalobcu a žalovaného) a predloženými dôkazmi posúdil nárok žalobcu na poistné plnenie a s jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje.

21. Pokiaľ žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal znalecké dokazovanie navrhované žalovaným na preukázanie skutočnej výšky škody (na čom založil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.), toto jeho tvrdenie nezodpovedá obsahu spisu. V podaní zo dňa 24.11.2016 žalovaný navrhol, aby súd vykonal dopyt vo vzťahu k neautorizovaným servisom v košickom regióne, ktorých zoznam súčasne predložil, aby oznámili cenu za Nh práce podľa druhu práce v zmysle faktúry predloženej žalobcom a tiež výšku primeraných nákladov na lakovací materiál (lakovacia konštanta) pre daný druh a typ motorového vozidla. Alternatívne žalovaný navrhol spracovanie odborného vyjadrenia, prípadne znaleckého posudku k týmto otázkam. Na poslednom pojednávaní súd prvej inštancie uznesením rozhodol, že nevykoná dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov a predložením dôkazov navrhnutých zo strany žalovaného (t. j. ani dopytom na žalovaným označené servisy o poskytnutie žalovaným označených informácií) a toto svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v napadnutom rozsudku. Odvolací súd zastáva názor, že nebolo potrebné, aby odôvodňoval nevykonanie znaleckého dokazovania, keďže zo strany samotného žalovaného išlo len o alternatívu k podanému návrhu na vykonanie dokazovania (vykonať dopyt ...) a ani sám žalovaný na pojednávaní a ani v záverečnej reči netrval na vykonaní znaleckého dokazovania, hoci o jeho návrhu na vykonanie dokazovania dopytom označeným servisom súd prvej inštancie rozhodol (negatívne) skôr, ako uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 655,53 eura, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 73,35 eura od 14.2.2016 do zaplatenia a zo sumy 582,18 eura od 25.12.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

23. Odvolanie žalovaného však bolo dôvodné proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške 100%.

24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 655,53 eura s 9,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 73,35 eura od 14.2.2016 do zaplatenia a zo sumy 582,18 eura od 25.12.2015 do zaplatenia a paušálnej náhrady vo výške 40,- eur. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti o zaplatenie paušálnej náhrady 40,- eur a v časti úrokov z omeškania z uplatnenej istiny nad 5,05% ročne.

26. Konštantná judikatúra súdov vychádza zo záveru, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku. Z uvedeného vyplýva, že späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania žalobcom po začatí konania nemá na rozhodnutie o náhrade trov konania žiaden vplyv.

27. Žalobou uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 695,53 eura (655,53 eura + 40,- eur), žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie 40,- eur. V tejto časti bol žalobca neúspešný, t. j. bol neúspešný v 5,75% z uplatneného nároku a po odpočítaní úspechu žalovaného v rovnakej výške (100 - 5,75 - 5,75) patrí žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 88,50%.

28. Súd prvej inštancie nesprávne určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu, preto neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého výroku o náhrade trov konania, ale neboli splnené podmienky ani pre jeho zrušenie, preto odvolací súd podľa § 388 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 88,5%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní vo vzťahu k namietanej istine 655,53 eura plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

30. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).