Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_16Co-53-2018.pdf
PDF · 94.52 KB
Case nature
Subarea
16Co/53/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., G. 8, zastúpeného advokátkou Dr. Zuzanou Wagner LL. M., advokátska kancelária, 940 71 Nové Zámky, Jazerná 19, proti žalovanej: MINIHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 852 453, o zaplatenie sumy 474 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 8Csp/14/2017-137 zo dňa 03. 01. 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Konanie sa začalo na návrh doručený súdu dňa 16. 01. 2017, ktorým žalobca žiadal vydanie platobného rozkazu na sumu 474 eur, predstavujúcu bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalobca si v čase od 17. 01. 2014 do 16. 04. 2015 prostredníctvom desiatich zmlúv o úvere požičal od žalovaného finančné prostriedky v sume 2.750 eur, pričom pri splácaní dlhu mu žalobca zaplatil sumu až 3.224 eur. Súd následne dňa 07. 02. 2017 vydal platobný rozkaz č. k. 8Csp/14/2017-98, proti ktorému žalovaný podal odpor. Ako dôvod uviedol, že obchodná spoločnosť, ktorá je v žalobe označená ako strana sporu, nie je pasívne legitimovaná, nakoľko tento subjekt ku dňu podania žaloby už neexistoval, a pre nedostatok procesnej subjektivity žiadal konanie zastaviť. Okresný súd posúdil podaný odpor ako vecne odôvodnený a uznesením č. k. 8Csp/14/2017-111 zo dňa 11. 04. 2017 platobný rozkaz zrušil. Žalobca podal na súde dňa 12. 06. 2017 písomné podanie, v ktorom uviedol, že na podanej žalobe naďalej trvá.
3. Okresný súd po posúdení celej prejednávanej veci rozhodol tak, ako je uvedené v bode č. 1 tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že právnická osoba MNIHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, ktorú žalobca označil ako stranu v spore na strane žalovaného, bola dňa 15. 11. 2016 z obchodného registra vymazaná, v dôsledku čoho žaloba už od momentu začatia konania trpí neodstrániteľnou vadou konania - nedostatkom procesnej subjektivity žalovaného. Vo vzťahu k výroku o trovách konania okresný súd uviedol, že aj keď v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania v predmetnej veci zodpovedá žalobca, tak vzhľadom na to, že na strane žalobcu nikoho niet, okresný súd náhradu trov konania nemá komu priznať.
4. Žalobca podal proti rozhodnutiu okresného súdu včas odvolanie, v ktorom poukázal najmä na zákonné ustanovenia § 69b ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ustanovenia § 61, § 62, § 80 ods.1, § 129 ods. 1, § 130, § 156 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení konania pre nedostatok procesnej subjektivity na strane žalovaného označil za rozhodnutie vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho mu
bolo odopreté právo na súdnu ochranu, čím súd zasiahol do základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Bližšie uviedol, že žalovaná Obchodná spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s. r. o., zmenou právnej formy na akciovú spoločnosť (a. s.) dňa 30. 03. 2015 nezanikla, a teda nestratila ani právnu subjektivitu. Žalovaná spoločnosť zanikla až výmazom z obchodného registra okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 6121/B dňa 16. 06. 2017, čo je až šesť mesiacov po začatí konania, v dôsledku cezhraničného zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVSŤ, a. s., so sídlom 110 00 Praha 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika IČO: 04355211 ako nástupníckou spoločnosťou, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku spoločnosť MINIHOTOVST, SE, ktorá je tak ku dnešnému dňu nositeľom práv a povinností zo všetkých v žalobe uvedených zmlúv. Vzhľadom na právnu skutočnosť, že k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností došlo v dôsledku cezhraničného zlúčenia až po začatí konania, žalobca navrhuje, aby súd v zmysle § 80 ods. 1 CSP povolil zmenu žalovaného tak, že na jeho miesto vstúpi nástupnícka spoločnosť MINIHOTOVOST, SE. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391CSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaný sa ku podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP, včas podané odvolanie prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
7. Podľa § 10 ods. 8 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak pri cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí zanikne slovenská zúčastnená spoločnosť, registrový súd zapíše zmeny pri zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti až po prijatí oznámenia, že cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie nadobudlo účinnosť.
8. Podľa čl. 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností z 26. 10. 2005 (ďalej aj „smernica 2005/56/ES“), právo členského štátu, ktorému podlieha spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, určí deň, keď cezhraničné zlúčenie alebo splynutie nadobudne účinnosť. Tento deň však musí nasledovať až po uskutočnení kontrol uvedených v článku 11.
9. Podľa čl. 14 smernice 2005/56/ES, cezhraničné zlúčenie uskutočnené podľa článku 2 ods. 2 písm. a) a c) má odo dňa ustanoveného v článku 12 tieto účinky: a) všetky pohľadávky a záväzky preberanej spoločnosti prechádzajú na preberajúcu spoločnosť; b) spoločníci preberanej spoločnosti sa stávajú spoločníkmi v preberajúcej spoločnosti; c) preberaná spoločnosť zaniká.
10. Odvolací súd má po preskúmaní spisu preukázané, že žalovaná spoločnosť MINOHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 852 453, trvala odo dňa 14. 09. 2013 do 30. 03. 2015. Od 31. 03. 2015 žalovaná spoločnosť vystupovala v inej právnej forme, ako MINOHOTOVOSŤ, a. s., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 852 453, až do dňa 15. 11. 2016, kedy s účinnosťou ku tomuto dátumu bola ako zanikajúca spoločnosť dňa 16. 06. 2017 vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 6121/B, v dôsledku cezhraničného zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST, a. s., so sídlom 110 00 Praha 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika IČO: 04355211 ako nástupníckou spoločnosťou, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku spoločnosť MINIHOTOVOST, SE.
11. Žalobca sa v odvolaní opiera o argumentáciu, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a. s., podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I trvala ako právny subjekt do 15. 06. 2017, a pokiaľ bola žaloba na súde podaná dňa 16. 01. 2017, tak táto spoločnosť musela mať k uvedenému dátumu aj procesnú subjektivitu. Žalobca pravdepodobne vychádzal zo všeobecnej úpravy týkajúcej sa účinkov zmien zapísaných do obchodného registra, podľa ktorej sú zapísané údaje (zmeny) účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia (§27 ods. 3 ObZ prvá veta). Je pravda, že vo všeobecnosti platí, že deň zápisu zmeny do obchodného registra je dňom účinnosti tejto zmeny jednak voči zapísanej osobe, ale aj voči tretím osobám, ktoré v tento deň nazrú do obchodného registra, avšak je potrebné dbať aj na
osobitosti, kedy dochádza k odklonu od tohto pravidla. Pri zápise zmien v obchodnom registri je potrebné mať na zreteli, že právna prax rozlišuje dvojaký charakter zápisu údajov registrovými súdmi, a to buď zápis s právotvornými (konštitutívnymi) účinkami, alebo osvedčujúcimi (deklaratórnymi) účinkami.
12. Dôvodom zániku žalovanej spoločnosti bolo cezhraničné zlúčenie, ktoré je ako jedna z foriem zrušenia spoločnosti bez likvidácie osobitne upravená v § 69aa ObZ. Dané ustanovenie predpokladá dva možné spôsoby cezhraničného zlúčenia, a to prípad, kedy nástupnícka spoločnosť bude mať sídlo na území Slovenskej republiky a prípad, kedy nástupnícka spoločnosť bude mať sídlo na území iného členského štátu Európskej únie. V prejednávanej veci pred odvolacím súdom ide o druhý z uvedených prípadov a preto je tu potrebné poukázať na druhú vetu § 69aa ods. 8 ObZ, ktorá v danom režime upravuje postup slovenského registrového súdu tak, že tento vykoná v obchodnom registri výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti bez zbytočného odkladu až po doručení oznámenia zahraničného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zapisuje nástupnícka spoločnosť, že cezhraničné zlúčenie nadobudlo účinnosť, a to ku dňu nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia.
13. Pri každom cezhraničnom zlúčení musia súčasne spolupôsobiť najmenej dva rozličné vnútroštátne právne poriadky s ich rozličnými úpravami relevantných postupov, pričom každá zo zúčastnených spoločností musí dodržať všetky ustanovenia a formálne postupy, ktoré právo daného členského štátu predpisuje. Z podstaty veci vyplýva, že orgán príslušný na zápis nástupnickej spoločnosti do registra, ktorý zároveň rozhoduje o vzniku účinkov cezhraničného zlúčenia, nemá dostatočné mechanizmy na to, aby preskúmal, do akej miery boli podľa práva iného členského štátu dodržané všetky ustanovenia a postupy. Z tohto dôvodu bol do mechanizmu cezhraničných fúzií podľa vzoru európskej spoločnosti zakomponovaný inštitút osvedčenia ako garancia toho, že došlo k riadnemu dodržaniu všetkých ustanovení a formálnych postupov, ktoré musia podľa príslušnej právnej úpravy toho ktorého štátu predchádzať cezhraničnej fúzii. Ustanovenia regulujúce postup pred cezhraničným zlúčením sú v podmienkach slovenského právneho poriadku zaradené do § 69aa ObZ, pričom garantom ich riadneho dodržania je notár. Príslušný registrový orgán v štáte, v ktorom má byť cezhraničné zlúčenie do registra zapísané, tak disponuje notárskym osvedčením o dodržaní zákonných podmienok práva zúčastnenej osoby a v ďalšom postupe už zodpovedá za zákonnosť, len pokiaľ ide o fázu dokončenia cezhraničnej fúzie. Podľa čl. 11 ods. 1 smernice 2005/56/ES registrový orgán štátu nástupníckej spoločnosti má potom ďalším postupom preskúmať najmä súladnosť v tom, či spoločnosti, ktoré sa podieľajú na cezhraničnej fúzii, schválili návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení v rovnakom znení.
14. Podmienky vo vyššie uvedenom znení sú výsledkom normotvornej činnosti Európskej únie, vydaním smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností z 26. 10. 2005, ktorá bola v tomto rozsahu implementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nadobudnutie účinnosti cezhraničného zlúčenia je rozhodujúcim okamihom, od ktorého sa odvíja postup príslušného registrového orgánu, v ktorom je zanikajúca zúčastnená osoba vedená, ako aj účinky voči tretím osobám, najmä pokiaľ ide o ich právne vzťahy so zanikajúcou spoločnosťou. Smernica o cezhraničných fúziach priamo nerieši úpravu časového okamihu, s ktorým sú spojené účinky cezhraničnej fúzie a ponecháva ju na vnútroštátne právne úpravy. Rozhodujúcou pritom má byť vždy právna úprava toho členského štátu, ktorého právu podlieha nástupnícka spoločnosť. Smernica 2005/56/ES ako predpis vyššej právnej sily označuje v tomto smere za rozhodné právo pre určenie účinnosti zlúčenia právo toho členského štátu, ktorému podlieha spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia (čl. 12). Vzhľadom na to, že nástupnícka spoločnosť MINIHOTOVOST, SE, aktuálne vedená pod spisovou značkou H 602 na Krajskom súde v Brne, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, je spoločnosťou spadajúcou do právneho režimu Českej republiky, tak právo tohto štátu určí deň, kedy cezhraničné zlúčenie nadobudne účinnosť. V zmysle príslušnej právnej normy Českej republiky právne účinky cezhraničného zlúčenia, resp. vo všeobecnosti akejkoľvek zmeny v obchodnom registri, nastávajú dňom zápisu danej právnej skutočnosti do tohto registra (§ 59 zákon č. 125/2008 Sb. o přeměnách obchodních společností a družstev). Smernica navyše v čl. 14 upresňuje konkrétne účinky cezhraničného zlúčenia, medzi ktoré patrí právna skutočnosť, že všetky pohľadávky a záväzky preberanej spoločnosti prechádzajú na spoločnosť preberajúcu a že preberaná spoločnosť týmto dňom zaniká. V zmysle uvedeného potom platí, že ak bolo zlúčenie predmetných spoločností zapísané v príslušnom českom obchodnom registri dňa 15. 11. 2016, tak k rovnakému dňu nastali účinky tohto zlúčenia voči všetkým tretím osobám.
15. Register, do ktorého sa zapisuje spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia, oznámi bez zbytočného odkladu registru, do ktorého bola zapísaná spoločnosť podieľajúca sa na zlúčení, že cezhraničné zlúčenie nadobudlo účinnosť. Logickým výkladom uvedeného možno dospieť k záveru, že v danom prípade bolo konanie slovenského registrového súdu Okresný súd Bratislava I začaté konaním ex offo (z úradnej povinnosti) až po tom, ako rozhodnutie zahraničného registra o vykonaní zápisu cezhraničného zlúčenia nadobudlo ku dňu 15. 11. 5016 účinnosť. Zo zápisu v obchodnom registri vyplýva, že zápis výmazu do registra bol uskutočnený 16. 06. 2017 a v obchodnom vestníku zverejnený dňa 20. 06. 2017, avšak to na skorší deň nadobudnutia účinnosti nemá žiadny vplyv. To, že efekt informačnej povinnosti, ktorú zákon predpokladá bez zbytočného odkladu z nejakého dôvodu, nastal oneskorene, nemôže konštituovať iné ako smernicou predpísané účinky.
16. Nevyhnutnosť vykonania výmazu so spätnou účinnosťou potvrdzuje aj skutočnosť, že členské štáty navzájom akceptujú rozhodnutia justičných orgánov a popretie rozhodnutia zahraničného registra by bolo v rozpore so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z komunitárneho práva. Povinnosť vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov členských štátov vyplýva okrem iného aj z článku 33 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého sa rozsudok vydaný v členskom štáte uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. V zmysle článku 32 nariadenia, „rozsudok“ znamená každé rozhodnutie súdu alebo tribunálu členského štátu bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozhodnutia alebo exekučného príkazu.
17. Na základe uvedeného možno konštatovať, že rozhodnutie registrového súdu, na základe ktorého sa do obchodného registra vyznačí zmena o zániku obchodnej spoločnosti v dôsledku jej zlúčenia s inou spoločnosťou, len deklaruje už existujúci stav, a teda nekonštituuje (nevytvára) nový právny stav. To znamená, že ide o rozhodnutie, ktorým sa len následne, spravidla z dôvodu právnej istoty, potvrdí určitá skutočnosť, ktorá už reálne existovala, a to spätne ku dňu jej vzniku (ex tunc).
18. Procesná subjektivita je takou vlastnosťou strany v konaní, ktorej absencia je spôsobilá navodiť stav, pre ktorý nemožno vo veci konať a rozhodnúť. V konkrétnostiach každého konania treba rozlišovať, či strana nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania alebo ju stratila až v priebehu konania. Situácie, keď strana procesnou subjektivitou na začiatku konania disponovala, avšak v priebehu konania ju stratila, normatívne pokrývajú ustanovenia § 63 až 66 CSP, v zmysle ktorých nemusí vždy nevyhnutne ísť o neodstrániteľnú vadu konania. Jej odstránenie by prichádzalo do úvahy v prípade, keby právnická osoba zanikla s právnym nástupcom. V predmetnom prejednávanom konaní síce došlo k zániku obchodnej spoločnosti MINIHOTOVSŤ, a. s., s právnym nástupcom, ale z predložených dokladov v spise ako aj z verejne dostupných registrov je nesporné, že zanikajúca spoločnosť MINOHOTOVSŤ, a. s., bola v zmysle § 69aa ObZ vymazaná v dôsledku jej zlúčenia s nástupníckou spoločnosťou MINIHOTOVOST, SE, ku dňu 15. 11. 2016, teda ešte v čase pred začatím konania.
19. Súd je povinný kedykoľvek počas konania skúmať, či sú splnené všetky procesné podmienky, aby bol naplnený predpoklad pokračovania v konaní. Súd prvého stupňa v predmetnom konaní správne zohľadnil, že deň zániku spoločnosti nastal dňom nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia, t. j. dňa 15. 11. 2016, na základe čoho dospel k správnemu právnemu záveru, že v deň podania žaloby už MINIHOTOVOSŤ, a. s., ako právny subjekt neexistovala. Nakoľko sú naplnené podmienky § 161 ods. 2 CSP, že ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý v konaní nemožno odstrániť, súd prvého stupňa nemohol rozhodnúť inak ako konanie zastaviť. Na základe uvedeného odvolací súd podané odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
20. Odvolací súd v tejto otázke poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/58/2017 zo dňa 04. apríla 2018 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/108/2012 zo dňa 27. augusta 2012.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko zastavenie konania v zmysle § 256 ods.1 CSP zavinil žalobca tým, že za žalovanú označil subjekt bez právnej subjektivity, čo bolo dôvodom k postupu podľa ustanovenia § 161 ods.2 v spojení s § 62 CSP. Vzhľadom na to, že označená žalovaná nemá právnu subjektivitu, nebolo komu nárok na náhradu trov konania priznať.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) .
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) .
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) .
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP) .
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP) .
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP) .
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP) .
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP) .
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) .