Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/46/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, I., 2/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, I., obaja zastúpení h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Mäsiarska 6, Košice, IČO: 44 323 760, proti žalovaným: l/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, 2/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E., o náhradu škody - pozostalostnej úrazovej renty, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.08.2017, č. k. 18C/112/2011-244 vo výroku o trovách konania, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.08.2017, č. k. 18C/112/2011-244 v napadnutej časti vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobca 1/ a žalobca 2/ majú voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ p r i z n á v a voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

. Okresný súd Bratislava I (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 21.08.2017, č. k. 18C/112/2011-244, v znení opravného uznesenia zo dňa 13.09.2017, č. k. 18C/112/2011-264, uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ titulom pozostalostnej úrazovej renty za obdobie od 11.12.2009 do 17.06.2016 sumu vo výške 8.647,42 eur do 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného (výrok 1); uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ titulom pozostalostnej úrazovej renty za obdobie od 11.12.2009 do 20.06.2014 sumu vo výške 6.007,42 eur do 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného (výrok 2); a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok 3). Vo 4. výroku rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaní 1/ a 2/ nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok bol doručený žalobcom 1/ a 2/ dňa 21.08.2017, ktorí v zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku v jeho výroku o trovách konania odvolanie. Namietli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ . Zdôraznili, že v konaní sa voči žalovaným 1/, 2/ domáhali náhrady škody - pozostalostnej úrazovej renty vo výške 110,- eur mesačne pre každého samostatne, a súd prvej inštancie rozsudkom nárok na pozostalostnú úrazovú rentu žalobcovi 1/ a 2/ priznal čo do dôvodu, a rovnako súd každému z nich samostatne priznal nárok na pozostalostnú rentu ako mesačne opakujúcu sa sumu vo výške výživného, aj čo do výšky, t.j. 110,- eur mesačne. Bez bližšieho odôvodnenia súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o trovách konania s poukazom na § 255 ods. 2 tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. S uvedeným právnym názorom súdu sa žalobcovia nestotožňujú a

dávajú do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 4Co/416/2016. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania je vzhľadom na právnu úpravu v nesprávne, pretože v spore boli 100 % úspešní, čo do dôvodu, aj čo do výšky, v zmysle žalobného návrhu. Majú nárok na náhradu trov konania v plnej výške, pretože úspech vo veci súd skúmal čo do právneho základu

- nárok na náhradu škody z titulu pozostalostnej úrazovej renty. Je nevyhnutné považovať žalobcu 1/ a žalobcu 2/ za plne procesne úspešných, ak mali úspech čo do základu uplatňovaného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z toho ich procesného úkonu závisela výlučne od úvahy súdu. Keďže právny základ na náhradu škody z titulu pozostalostnej úrazovej renty bol súdom priznaný, potom mali žalobcovia v konaní úspech, a patrí im náhrada trov konania z príslušnej výšky plnenia. Navrhli preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej časti výroku o nároku na náhradu trov konania zmenil tak, že žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ bude priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný 1/ odvolanie proti rozsudku nepodal, ale vyjadril sa písomne k odvolaniu žalobcov s tým, že súd rozhodol správne, ak účastníkom sporu - žalobcom 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania. Žalobcovia žiadali okrem mesačnej renty uplatnenej vo výške 110,- eur, každému výplatu pozostalostnej úrazovej renty aj po 18. roku veku s navyšovaním renty o príslušné percento zvýšenia dôchodkov podľa príslušných právnych predpisov do budúcna. Žalobcovia teda neboli v spore plne úspešní. Žalovaný nesúhlasí s tým, že výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu. Bolo vecou žalobcov, aby nárok uplatnený žalobou - rentu vo výške 110,- eur/mesačne preukázali. Žalobcovia prvotne vypočítanú rentu nezvyšovali a s ohľadom na uvedené súd aj vo veci rozhodol. Ani jedna zo strán sporu nedôvodila, že rozhodnutie o výške renty je závislé od voľnej úvahy súdu. Žalobcovia neboli vo veci plne úspešní, a preto bolo správne, ak súd stranám náhradu trov nepriznal.

4. K vyjadreniu žalovaného 1/ zaujali písomné stanovisko žalobcovia 1/ a 2/ podaním doručeným súdu dňa 09.02.2018, v ktorom v podstate zopakovali svoju argumentáciu zo svojho odvolania. Zdôraznili, že rozhodnutie o zásahu do integrity žalobcov je základným rozhodnutím, a súd s ním súhlasil (priznaný nárok na náhradu pozostalostnej úrazovej renty čo do právneho základu). Až na toto rozhodnutie nadväzuje rozhodnutie o výške plnenia. Interpretačne je možné zdôvodniť úspech v spore v zmysle § 255 CSP, pričom ide o úspech z priznanej sumy, a nie zo sumy navrhovanej. V tomto prípade sa úspech skúma čo do právneho základu, nie čo do priznanej sumy. V predmetnej veci boli žalobcovia čo do základu nesporne úspešní, keďže výslednú úvahu súdu nie je možné objektívne predvídať. V každom jednom spore pred súdom je táto úvaha mimoriadne individualizovaná pre potreby konkrétneho prípadu. Ak súd čiastočne výšku plnenia zamietne, nejde o neúspech strany v spore, ale o voľnú úvahu súdu. Žalobcov je preto nutné považovať za plne procesne úspešných, ak sú plne úspešní čo do právneho základu uplatneného nároku. Náklady trov konania tak majú byť priznané z prisúdenej sumy, ale v plnej výške. Z uvedeného žalobcovia vyvodzujú, že pri rozhodovaní voľnou úvahou súdu má úspešná strana nárok na plnú náhradu trov konania. Sám žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukazoval na skutočnosť, že žalobcovia prvotne vypočítanú rentu nezvyšovali, a s ohľadom na uvedené súd aj vo veci rozhodol. S uvedeným tvrdením žalobcovia súhlasia, valorizáciu renty počas celého konania ani neuplatňovali a v tomto kontexte nedošlo ani k zmene petitu zo strany žalobcov. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobcovia počas konania nedôvodili, že rozhodnutie o výške renty je závislé od voľnej úvahy súdu, majú za to, že voľnú úvahu súdu ako spôsob rozhodovania súdu nie je potrebné súdu pripomínať, nakoľko súd právo pozná (iura novit curia).

5. Žalovaný 2/ odvolanie proti rozsudku nepodal, ani sa k odvolaniu žalobcov, ktoré mu bolo doručené dňa 18.12.2017 (č. l. 268 spisu), písomne nevyjadril.

6. Spis s odvolaním žalobcov bol predložený Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu (§ 34 dňa 19.02.2018, ktorý viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 , preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, týkajúceho sa trov konania, a po prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/, 2/ je dôvodné, a rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania je potrebné zmeniť.

7. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobcovia uplatnili vo svojom odvolaní (čo do výroku o trovách konania) odvolací dôvod spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

8. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

9. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o trovách konania, „o trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 (čiastočný úspech v spore). Aj keď toto svoje rozhodnutie súd prvej inštancie bližšie neodôvodnil, z textu v zátvorke je zjavné, že mal za to, že tak žalobcovia, ako aj žalovaní, boli v konaní úspešní len čiastočne.

10. Podľa čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

11. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8Sžo 215/2010). Iba v prípade, ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

16. Z obsahu žaloby, ako aj z obsahu spisu, odvolací súd zistil, že žalobca 1/ a žalobca 2/ (v čase podania žaloby obaja ako maloletí) si dňa 11.07.2011 uplatnili voči žalovaným nárok na pozostalostnú úrazovú rentu ako opakujúce sa plnenie vo výške 110,- eur mesačne, každý z nich samostatne. Zároveň sa domáhali priznania splatnej zameškanej časti pozostalostnej úrazovej renty za obdobie od 11.12.2009 do právoplatnosti rozsudku, každému z nich samostatne. Pojednávanie vo veci bolo otvorené až dňa 20.03.2017 (č. l. 214 spisu), po tom, ako obaja žalobcovia nadobudli plnoletosť a ukončili stredoškolské štúdium. Po výzve súdu, aby žalobcovia upresnili svoj žalobný petit tak, aby bol vykonateľný, súd prvej inštancie na návrh žalobcov uznesením zo dňa 19.06.2017, č. k. 18C 112/2011-234 pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení: „Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 1/ titulom pozostalostnej úrazovej renty za obdobie od 11.12.2009 do 19.06.2017 sumu vo výške 10.010,- eur do 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia, s tým že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaný l/ a žalovaný 2/ sú povinní, zaplatiť žalobcovi 2/ titulom pozostalostnej úrazovej renty za obdobie od 11.12.2009 do 19.06.2017 sumu vo výške 10.010,- eur do 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia, s tým že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaný l/ a žalovaný 2/ sú povinní uhrádzať žalobcovi 1/ odo dňa 01.07.2017 sumu 110,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, s tým že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaný l/ a žalovaný 2/ sú povinní uhrádzať žalobcovi 2/ odo dňa 01.07.2017 sumu 110,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, s tým že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.“

17. Ako už bolo uvedené v bode 1. tohto rozhodnutia, súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.08.2017, č. k. 18C/112/2011-244, v znení opravného uznesenia zo dňa 13.09.2017, č. k. 18C/112/2011-264, uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ titulom pozostalostnej úrazovej

renty za obdobie od 11.12.2009 do 17.06.2016 sumu vo výške 8.647,42 eur do 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ titulom pozostalostnej úrazovej renty za obdobie od 11.12.2009 do 20.06.2014 sumu vo výške 6.007,42 eur do 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vo zvyšku žalobu zamietol.

18. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 11.07.2011 sa žalobcovia domáhali zaviazania žalovaných 1/ a 2/ k náhrade škody titulom pozostalostnej úrazovej renty, a to každému zo žalobcov vo výške 110,- eur mesačne, dôvodiac, že v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 26.11.2009 v obci O., okres Z. C., utrpel zranenia W. K., nar. XX.XX.XXXX, otec maloletých žalobcov, na následky ktorých dňa 10.12.2009 vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou n.o. L. zomrel. Zosnulý W. K. mal v čase svojej smrti zverené do osobnej starostlivosti svoje dve maloleté deti - žalobcov 1/, 2/. Dopravnú nehodu zavinil vodič M. K. (žalovaný 2/), ktorý mal v čase tejto dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným1/.

19. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistení, že žalobcovia 1/, 2/ boli v plnej miere odkázaní na svojho zosnulého otca W. K., ktorý sám zabezpečoval a poskytoval deťom všestrannú starostlivosť o ich výchovu, výživu a zdravie a rodičovské povinnosti plnil za oboch rodičov (rozsudkom Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 11P 177/2004 zo dňa 07.04.2004 boli žalobcovia zverení do výchovy a opatery otca; matka od rozvodu s W. K. neprejavovala o deti žiadny záujem), a v súčasnosti starostlivosť o žalobcov zabezpečuje výlučne ich stará matka - Z. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorej boli v súvislosti s úmrtím rodiča zverení do náhradnej osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č. k. 11P 9/2010-43 zo dňa 29.03.2010. Súd tiež zistil, že otec žalobcov v roku 2009, do času svojej smrti, pracoval a poberal mzdu v priemere 316,87 eur, a rodinné prídavky vo výške 42,50 eur. Žalobca 1/ navštevoval v čase od 01.09.2013 do 17.06.2016 Strednú odbornú školu hotelových služieb a dopravy v Lučenci, a po skončení školy je od 31.08.2016 evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie; žalobca 2/ v čase od 01.09.2011 do 20.06.2014 navštevoval Strednú odbornú školu hotelových služieb a dopravy v Lučenci.

20. Súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že pokiaľ ide o preukázanie nároku na vyplácanie pozostalostnej úrazovej renty, v danom prípade neexistujú dôvody, ktoré by odôvodňovali zamietnutie nároku. Pokiaľ ide o výšku úrazovej renty, súd prvej inštancie pri zohľadnení všeobecne predpokladaných bežných základných výdavkov spojených s vyživovaním pozostalých detí, považoval uplatnený nárok žalobcov 1/, 2/ vo výške 110,- eur mesačne za akceptovateľný, a to aj z dôvodu, že nárok bol stanovený paušálne bez ohľadu na zmenu pomerov, ktorá zákonite nastala na strane pozostalých detí najmä v súvislosti s ich rastom a štúdiom. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu priznal žalobcom 1/, 2/ do času skončenia štúdia na strednej škole, s tým, že ukončením štúdia nadobudli schopnosť sa samostatne živiť, a samotná okolnosť, že v mieste bydliska nemajú možnosť sa zamestnať, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodiča, a teda ani dôvodom pre vyplácanie pozostalostnej úrazovej renty.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v konaní preukázali dôvodnosť svojho nároku na vyplácanie pozostalostnej úrazovej renty, a aj uplatnený nárok žalobcov 1/, 2/ na túto rentu vo výške 110,- eur mesačne považoval za akceptovateľný, napriek čiastočnému zamietnutiu žaloby nemohol dôjsť k záveru, že pomer úspechu obidvoch strán sporu bol zhruba rovnaký, a preto žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania podľa § 255 ods. 2 tak nemožno považovať ani za zákonné, a ani za spravodlivé, lebo pomer úspechu žalobcov 1/, 2/ zjavne nie je možné porovnať s pomerom úspechu žalovaného 1/ a žalovaného 2/.

23. Čiastočné zamietnutie žalobného návrhu síce na prvý pohľad navodzuje dojem, že žalobcovia boli v spore úspešní len čiastočne, z hľadiska materiálnej spravodlivosti však mali vo veci v podstate plný úspech, tak do nároku na vyplácanie pozostalostnej úrazovej renty, ako aj výšky mesačnej renty.

V zmysle zásady úspechu im vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ potom patrí plná náhrada trov konania, počítaných z výšky prisúdenej sumy.

24. Za podstatný v tejto súvislosti považuje odvolací súd nielen charakter samotného sporu, a skutočnosť, že žalovaný 1/ nepristúpil k mimosúdnemu vyrovnaniu so žalobcami, a tak boli nútení domáhať sa svojho zákonného nároku súdnou cestou, ale za podstatnú považuje aj ďalšiu skutočnosť, a to, že súd prvej inštancie začal vo veci samej konať až po ukončení štúdia žalobcov na strednej škole. Inak povedané, pokiaľ by súd konal v primeranej lehote, žalobcovia (vtedy ešte maloletí) by nemali dôvod svoj žalobný petit upravovať, a súd mohol rozhodnúť v zmysle ich návrhu zo dňa 11.07.2011. Čiastočné zamietnutie žaloby tak nie je prejavom procesného úspechu žalovaných 1/ a 2/, ale len dôsledkom uplynutia neprimerane dlhej doby, kedy súd o žalobe žalobcov rozhodol.

25. Nepriznanie nároku žalobcom na náhradu trov konania, počítaných z výšky prisúdenej sumy každému zo žalobcov, by podľa názoru odvolacieho súdu tak bolo v extrémnom rozpore so spravodlivosťou a princípom právnej istoty.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 388 zmenil a žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ priznal nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

28. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobcom 1/, 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcov rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .