Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cbi-16-2015.pdf
PDF · 93.51 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cbi/16/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: X.. I. K., bytom Z. XX, D., právne zastúpený: Ján Havlát, advokát so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Stanislav Volár, so sídlom kancelárie Kukučínova 11, Piešťany, správca úpadcu: X. K. F., nar. XX.XX.M., bytom Ľ. N. XX, T., o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.05.2015, doručenou súdu dňa 18.05.2015 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je poskytnutie pôžičky úpadcovi v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009; že výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 99.036,73 eur; že táto pohľadávka je vymáhateľná a pre účely uspokojenia z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu sa považuje za zabezpečenú pohľadávku v zmysle prihláseného zabezpečovacieho práva; že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi predstavujúca nezaplatenú istinu s príslušenstvom v celkovej výške 99.036,73 eur sa považuje za zistenú. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že dňa 16.02.2009 uzatvoril žalobca ako veriteľ s úpadcom ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke vo výške 150.000 eur. Dlžník uvedenú pohľadávku v rozsahu istiny a príslušenstva uznal, a to aj prostredníctvom uznania dlhu formou notárskej zápisnice č. NZ XXXX/XXXX, NCRls XXXX/ XXXX spísanej notárom S.. A. C. dňa 16.02.2009. Súčasťou notárskej zápisnice je aj písomné vyhlásenie ručiteľa úpadcu - X.. C. N., v zmysle ktorého ručiteľ prevzal na seba voči žalobcovi povinnosť pohľadávku uspokojiť, ak ju neuspokojí dlžník, najviac však do výšky 100.000 eur. Žalobca uplatňuje uspokojenie z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečenou pohľadávkou v zmysle iných zabezpečovacích práv s podobným obsahom a účinkami ako zabezpečovacie práva. Ku dňu zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu eviduje žalobca nasledovnú pohľadávku: časť istiny vo výške 35.345,36 eur, zmluvne dohodnuté úroky vo výške 26 % p. a. od 20.01.2010 do 21.01.2015 vo výške 45.999,32 eur a zmluvne dohodnuté úroky z omeškania vo výške 10 % p. a. od 20.01.2010 do 21.01.2015 vo výške 17.692,05 eur. Svoje žalobca uplatnil riadne a včas prostredníctvom prihlášky pohľadávky s poradovým číslom 1 zo dňa 10.03.2015, doručenej dňa 13.03.2015. Na základe Oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok veriteľa zo dňa 16.04.2015, doručeného 20.04.2015 sa žalobca dozvedel, že správca (žalovaný) pohľadávku žalobcu voči úpadcovi vo výške 99.036,73 eur, predstavujúcu neuhradenú časť peňažného plnenia (pôžičky) podľa zmluvy o pôžičke s príslušenstvom poprel v rozsahu právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky. Popretá pohľadávka, vedená v zozname pohľadávok
úpadcu pod č. M/04 bola zistená čo do prihláseného poradia, t. j. iná pohľadávka (25e). Správca neuviedol zistenie alebo popretie zabezpečovacieho práva pohľadávky žalobcu. Na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009 požičal veriteľ dlžníkovi pôžičku vo výške 150.000 eur, pričom dlžník splatil istinu vo výške 114.654,64 eur. Zvyšnú časť istiny vo výške 35.345,36 eur s príslušenstvom (zmluvne dohodnuté úroky a zmluvne dohodnuté úroky z omeškania) dlžník neuhradil. V súdnom konaní vednom pod sp. zn. 26C/6/2012 na Okresnom súde Trnava úpadca ako žalovaný v 2. rade potvrdil tvrdenia žalobcu o existencii pohľadávky a o tom, že splatená bola len časť pohľadávky, tak ako je uvedené v tejto žalobe.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca dňa 13.03.2015 prihlásil u správcu súhrnnou prihláškou (okrem iného) prihlášku zabezpečenej pohľadávky vo výške 99.036,73 eur, z toho titulom istiny sumu 35.345,36 eur , úrokov v sume 45.999,32 eur a úrokov z omeškania v sume 17.692,05 eur. Ako druh zabezpečovacieho práva uviedol ručiteľský záväzok so zabezpečenou sumou 100.000 eur s dňom vzniku 16.02.2009. Ako právny dôvod zabezpečenia uviedol Vyhlásenie ručiteľa X.. C. N., T.. V prílohe č. 1 doložil fotokópie Notárskej zápisnice zo dňa 16.02.2009, Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009 a Vyhlásenie ručiteľa zo dňa 16.02.2009. Listom doručeným do kancelárie správcu požiadal správcu o udelenie súhlasu pokračovať v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 26Cb/6/2012. Správca ho obratom požiadal o zaslanie podkladov k uvedenému konaniu, čomu však nevyhovel a dokumentáciu nepovažoval za potrebné predložiť ani v incidenčnej žalobe. Dňa 29.03.2015 bolo správcovi doručené uznesenie Okresného súdu Trnava v predmetnej veci, z ktorého vyplýva, že bolo právoplatne rozhodnuté v neprospech žalobcu, a to rozhodnutím Okresného súdu Trnava zo dňa 04.03.2014 a následne rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.12.2014. Dňa 20.04.2015 žalobca prevzal Oznámenie o popretí predmetnej pohľadávky a v zákonnej lehote dňa 18.05.2015 bola doručená žaloba na príslušný súd.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s prihláškou pohľadávky č. 1, oznámením o popretí pohľadávky, zmluvou o pôžičke zo dňa 16.02.2009, notárskou zápisnicou N XX/XXXX Nz XXXX/XXXX zo dňa 16.02.2009, vyhlásením ručiteľa zo dňa 16.02.2009, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že dôvod popretia pohľadávky žalovaným považuje žalobca za nedostatočne odôvodnený. V zmysle judikatúry je správca povinný v dostatočnom rozsahu poprieť pohľadávky, pričom obmedzenie popretia pohľadávky na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená, že vo zvyšnej časti je takáto pohľadávka uznaná. Dôvod popretia pohľadávky, ktoré uviedol žalovaný nemá žiadny vplyv na existenciu a vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu. Dôvod popretia je neurčito uvedený, nakoľko tam neboli špecifikované dôvody popretia.
6. Žalovaný v konaní uviedol, že uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 144/2017 zo dňa 26.09.2018 bolo dovolanie žalobcu (ktorým bolo napadnuté rozhodnutie vydané Okresným súdom Trnava vo veci pod sp.zn. 26C/6/2012) zamietnuté. Vzhľadom na rozhodnutie o dovolaní, ktorým sa stal nárok žalobcu na priznanie nároku na uspokojenie z výťažku oddelenej podstaty - ručiteľský záväzok vo výške 100.000 eur bezpredmetným, žiada žalovaný, aby súd žalobu v tejto časti zamietol. Zároveň žalovaný žiada, aby súd nárok žalobcu na právny dôvod a výšku pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009 vo výške 99.036,73 eur v tejto časti žalobe vyhovieť a to s poukazom na iné právoplatné rozhodnutia v skutkovo totožných pôžičkách medzi žalobcom a žalovaným.
7. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 vety prvej zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva.
8. Podľa ustanovenia § 32 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
9. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
10. Podľa ustanovenia § 32 ods. 14 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
11. Incidenčné konanie je konaním, ktoré je vyvolané popieracím prejavom správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či konkrétna pohľadávka bola správcom správne popretá a jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). Rozhodnutím v takomto konaní sa nezakladá právny titul plnenia, ale len sa určuje, či konkrétna pohľadávka má byť uspokojená v konkurze, alebo nie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací prejav správcu je dôvodný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 38/2015 z 29. decembra 2016)
12. Správca je pri popretí preskúmavanej pohľadávky povinný jednoznačne vyjadriť dôvod a rozsah popretia pohľadávky. Obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Vo výslovne nepopretom rozsahu sa pohľadávka považuje za zistenú (t.j. má účinky akoby by ju správca uznal pred súdom v incidenčnom konaní) a teda je zaradená medzi pohľadávky, v konkurze uspokojované z rozvrhu výťažku. V incidenčnom konaní sa na základe žaloby popretého veriteľa rieši iba dôvodnosť, resp. nedôvodnosť popieracieho prejavu správcu v rozsahu dôvodov, ktoré správca výslovne uviedol. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú. Uvedené okrem iného znamená, že prípadné nedostatky popretia, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné účinne odstrániť a ani doplniť po uplynutí lehoty na popretie pohľadávky. Keďže popretie pohľadávky vymedzuje predmet neskoršieho incidenčného sporu, v prípade neúčinného popretia je namieste vyhovieť incidenčnej žalobe bez ďalšieho skúmania prihlásenej pohľadávky.
13. Prihlásenú pohľadávku, ktorú správca poprel, môže správca dodatočne písomne uznať s tým následkom, že týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje v konkurze za zistenú. K dodatočnému uznaniu popretej pohľadávky môže dôjsť aj v priebehu incidenčného konania o popretej pohľadávke. V prípade, že správca pohľadávku v priebehu incidenčného konania uzná bez toho, že by vykonal zmenu v zozname pohľadávok, pohľadávka sa aj tak považuje za zistenú. Po dodatočnom uznaní pohľadávky v priebehu incidenčného konania tak už nemá súd o akom predmete sporu konať, pretože popretá pohľadávka je zistená ex lege, a nie na základe rozhodnutia súdu.
14. Nespornou skutočnosťou medzi stranami je, že správca oznámil listom doručeným žalobcovi dňa 20.04.2015 popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Žalobca podal žalobu na súd dňa 18.05.2015, to znamená v 30-dňovej zákonnej lehote v zmysle § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Predmetom incidenčného konania je posúdenie právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti popretej pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu, pričom súd je viazaný pri posudzovaní merita veci dôvodmi jej popretia správcom (žalovaným) v Oznámení o popretí pohľadávok zo dňa 16.04.2015.
15. Medzi stranami nie je sporné, že žalobca si prihlásil žalovanú pohľadávku do konkurzu na majetok úpadcu v zákonnej lehote, ani to, že správca v zákonnej lehote poprel prihlásenú pohľadávku čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, pričom nie je tiež sporné, že správca nepoprel pohľadávku
žalobcu čo do zabezpečovacieho práva, resp. čo do poradia zabezpečovacieho práva. Obe strany tiež zhodne uvádzajú, že žalovaný ako správca uviedol ako dôvod popretia: Právoplatným rozhodnutím OS Trnava, č. k. 26C/6/2012 bola Vaša (pozn. súdu - žalobcova) žaloba zamietnutá. Zistená suma: 0 eur.
16. Na základe uvedeného má súd za to, že popretie pohľadávky žalobcu správcom je neurčité, a teda aj neúčinné, pretože z jeho obsahu nie je zrejmé, aký vzťah k prezentovanému dôvodu popretia pohľadávky má mať zamietnutie žaloby v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 26C/6/2012. Už na základe tejto skutočnosti možno konštatovať, že následkom neúčinného popretia sa prihlásená pohľadávka žalobcu považuje v celom rozsahu za zistenú. Súd však zároveň zdôrazňuje, že žalovaný v písomnom podaní zo dňa 14.01.2019 (č.l. 122 spisu), ako aj v písomnom podaní zo dňa 04.02.2019 (č.l. 127 spisu) uviedol, že navrhuje potvrdiť nárok žalobcu vo vzťahu k právnemu dôvodu a výšky pohľadávky potvrdiť, resp. vyhovieť žalobe vo vzťahu k nároku žalobcu zo zmluvy o pôžičke. Z obsahu predmetných podaní je zrejmé, že žalovaný nimi dodatočne uznal prihlásenú pohľadávku čo do popretého dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Následkom dodatočného písomného uznania popretej pohľadávky sa táto považuje zo zákona za zistenú. Preto už ďalej nie je potrebné rozhodovať v incidenčnom konaní o nároku žalobcu, ktorý už je konštatovaný ex lege. Dodatočným uznaním popretej pohľadávky odpadol predmet sporu.
17. Vo vzťahu k žalobnému petitu týkajúceho sa určenia, že sporná pohľadávka žalobcu sa považuje za zabezpečenú pohľadávku v zmysle prihláseného zabezpečovacieho práva, súd uvádza, že príslušné zabezpečovacie právo (t.j. ručenie ručiteľom X.. C. N.) nebolo predmetom popieracieho prejavu správcu. Súd nemohol ísť nad rámec popieracieho prejavu žalovaného a preto aj v tejto časti žalobu zamietol. Na uvedenom nič nemení vyjadrenie žalovaného, v ktorom žiada v tejto časti žalobu zamietnuť. Keďže žalobca vo svojom Oznámení o popretí pohľadávky túto nepoprel čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom, resp. čo do jeho poradia, nemôže následne v incidenčnom konaní namietať existenciu zabezpečovacieho práva, výške zabezpečenej sumy, príp. správnosť uplatneného poradia zabezpečovacieho práva. Zabezpečenie prihlásenej pohľadávky žalobcu ručením X. C. N. na základe Vyhlásenia ručiteľa zo dňa 16.02.2009 do výšky 100.000 eur je zistené, pretože pohľadávka nebola správcom v zákonnej lehote vo vzťahu k nemu popretá (právna fikcia uznania).
18. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže hoci súd žalobu zamietol, učinil tak preto, lebo predmet konania odpadol následkom dodatočného uznania popretej pohľadávky žalovaným. To znamená, že žalobca sa svojho nároku domohol a teda mal v konaní úspech. Žalobca bol neúspešný len vo vzťahu k žalobnému petitu, ktorým žiadal určiť zabezpečenie popretej pohľadávky zabezpečovacím právom. Vzhľadom na to, že mieru neúspechu žalobcu nie je možné kvantifikovať a súčasne dokazovanie vo vzťahu k časti petitu o určení zabezpečenia pohľadávky nebolo potrebné vykonávať, má súd za to, že miera neúspechu žalobcu oproti miere jeho úspechu v konaní je v zanedbateľnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poria