Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú D., bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom K., dieťa rodičov: matky H., zastúpenej S. a otca D., o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. októbra 2018, č.k. 3P/56/2018-35, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej D. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne od 17.09.2018, ktoré výživné je otec povinný zasielať matke vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred, zameškané výživné na maloletú D. B., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 17.09.2018 do 30.11.2018 vo výške 49,33 eur, je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh matky zamietol. Súd prvej inštancie rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 6P/25/2013-168 zo dňa 12.06.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 4CoP/65/2014-223 zo dňa 02.10.2014, v časti o výživnom na maloletú D. a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že rodičia maloletej D. nie sú manželia a nebývajú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 6P/25/2013-168 zo dňa 12.06.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/65/2014-223 zo dňa 02.10.2014 bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne od 01.04.2013. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, v čase rozhodovania súdu o určení výživného maloletá D. ešte nenavštevovala ani materskú, ani základnú školu a matka s ňou bola na rodičovskej dovolenke. Bola zdravá. V súčasnosti maloletá D. je žiačkou X. ročníka základnej školy. Od času ostatnej úpravy výživného uplynuli viac ako 4 roky, dieťa je staršie, vyspelejšie a matke sa zvýšili výdavky na výživu a vzdelávanie maloletej. U rodičov nastala zmena podstatného charakteru. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie zobral do úvahy na jednej strane to, že matka je zamestnaná, dosahuje vyšší príjem ako v čase ostatnej úpravy výživného / jej mesačný príjem sa jej zvýšil o 411 eur v priemere /, a zároveň aj jej partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, s ňou zdieľa náklady na bývanie, stravu a podobne, teda aj matka má podľa svojich možností a schopností povinnosť podieľať sa na uhrádzaní hmotných potrieb maloletej D.; na strane druhej súd prvej inštancie prihliadol i na rozsah osobnej starostlivosti matky o dieťa v porovnaní s otcom, keď otec sa síce s dieťaťom stretáva každý druhý víkend od piatka do nedele, jednoznačne sa však o dieťa stará hlavne matka. Podľa názoru súdu prvej inštancie, vzhľadom na vek maloletej, ktorá začala navštevovať základnú školu, s ktorou návštevou, ako je všeobecne známe, sú spojené zvýšené výdavky súvisiace či už s ošatením, alebo samotnou návštevou školy, s prihliadnutím na osobné, majetkové a zárobkové pomery otca ako povinného, ktorého priemerný príjem je momentálne 684,95 eur mesačne, mal súd prvej inštancie za to, že súčasná výška výživného zo strany otca 120 eur je nedostatočná. Preto rozhodol o zvýšení výživného na maloletú D. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne a to od podania návrhu, t.j. od 17.09.2018. Takáto výška výživného je podľa názoru súdu prvej inštancie primeraná vzhľadom na možnosti a schopnosti otca ako povinného a na odôvodnené potreby maloletej D.. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Matka žiadala priznať výživné spätne od 01.09.2018. Nakoľko súd prvej inštancie v konaní nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné priznať zvýšené výživné spätne od podania návrhu (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), zvýšil výživné od podania návrhu, t. j. od 17.09.2018. Zameškané výživné je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 6P/25/2013-168 zo dňa 12.06.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 4CoP/65/2014-223 zo dňa 02.10.2014, v časti o výživnom na maloletú D. a o trovách rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka uplatňujúc odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že súd prvej inštancie neobjektívne a nedostatočne zisťoval majetkové pomery otca, čím nedošlo k zisteniu skutočného stavu veci. Poukázala na to, že otec bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti B. a nakoľko uvedenú spoločnosť predal, mal by súd zohľadniť aj príjem z tohto predaja. Matka vyjadrila názor, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nedostatočne prihliadol aj na vývoj životných nákladov, ktoré podstatne stúpli od poslednej úpravy výživného vrátane skutočnosti, že maloletá je aktívne dieťa a začala navštevovať viaceré záujmové krúžky, ako aj osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa. Uviedla, že výška priznaného zvýšeného výživného pre maloleté dieťa vo výške 140 eur je nízka, neprimeraná veku, potrebám dieťaťa ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.04.2014, sp. zn. 24CoP/24/2014 a uznesenie Nejvyššího soudu České republiky zo dňa 10.12.2008, sp. zn. 8Tdo/1416/2008, uviedla, že podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča pre deti by malo byť určené v rozmedzí 25 % až maximálne 30 % z jeho príjmu. Vzhľadom na uvedené matka odvolaciemu súdu navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmeniť tak, že v prvom výroku zaviaže otca na povinnosť prispievať zvýšeným výživným pre maloletú D. zo sumy 140 eur na sumu 200 eur mesačne od 17.09.2018, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a v druhom výroku určil otcovi povinnosť zaplatiť zameškané výživné pre maloletú D. za obdobie od 17.09.2018 do 31.12.2018 vo výške 277,33 eur. Alternatívne navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatným zmenám na strane dieťaťa, ako aj na strane rodičov. V záujme maloletého dieťaťa je, aby otcovi bola zvýšená vyživovacia povinnosť primerane k jeho príjmovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam.

4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pravidelné mesačné výdavky na maloletú, ktoré matka uviedla vo svojom odvolaní, sú podľa jeho názoru nadhodnotené a neprimerané, pričom matka tieto vôbec nepodložila žiadnymi potvrdeniami, ani v rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie. Domnieva sa, že viaceré platby uvedené matkou sú nadštandardné, zrejme umelo navýšené a neopodstatnené. K tvrdeniu matky, že platí nájom, splátku úveru, elektriku, plyn, uviedol, že opäť nepredložila ani zmluvu o úvere, ani iné potvrdenia. Ďalej uviedol, že matka v roku 2015 predala svoj spoluvlastnícky podiel k bytu, teda z takto získanej kúpnej ceny si mohla kúpiť polovicu bytu, ktorý má teraz, a nemusela si brať úver, resp. tento úver si výhodnejšie prefinancovať. Čo sa týka tvrdenia matky o predanej spoločnosti, v ktorej bol konateľom, toto považuje za zavádzanie súdu, nakoľko aj v priebehu pojednávania sa vyjadril, že spoločnosť vlastní, táto je nečinná natoľko, že ho to neuživilo, výhodnejšie pre neho bolo sa zamestnať. Konštatoval, že jeho životná úroveň je v porovnaní s matkou podstatne nižšia, pričom matka chce, aby dieťa malo jej životnú úroveň a úroveň jej terajšieho priateľa, ale nemôže sa toto matka snažiť dosahovať cestou vyššieho výživného u otca, ktorý má len nevyhnutný štandard pre svoju existenciu. Dospel k záveru, že zvýšené výživné na sumu 140 eur zatiaľ pre dieťa postačuje a na základe uvedeného navrhoval rozsudok v napadnutých častiach potvrdiť.

5. Matka v písomnej reakcii uviedla, že s vyjadreniami otca nesúhlasí, pričom ňou uvádzané mesačné výdavky pre maloletú považuje za primerané. Dôvodila, že maloletá je aktívnym dieťaťom a začala navštevovať prvý ročník základnej školy, čím sa matke podstatne zvýšili výdavky v súvislosti aj so záujmovou činnosťou, školskými potrebami a je vo veku, kedy sa neustále vyvíja a rastie, preto je potrebné aj častejšie nakupovanie oblečenia. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že s týmto nesúhlasí a vyjadrila názor, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na vývoj životných nákladov, ktoré podstatne stúpli od poslednej úpravy výživného. Poukázala na skutočnosť, že konajúci súd v rozpore s vyšetrovacím princípom nezisťoval skutočný stav veci, pričom sa obmedzil na tvrdenie, že matka všetky výdavky nepreukázala.

6. Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že zotrváva na písomných stanoviskách, ako aj vyjadreniach na pojednávaní a považoval za potrebné uviesť, že matka sa medzičasom presťahovala do nového bytu, náklady z titulu bývania by sa jej mali znížiť s poukazom aj na tú skutočnosť, že sa jej zvýšil plat. V súvislosti so záujmovou činnosťou maloletej uviedol, že maloletá tanečný krúžok už nenavštevuje. K matkou priloženým dokladom o kúpe oblečenia pre maloletú uviedol, že z niektorých bločkov nevyplýva, že ide len o detské oblečenie a mal za to, že tieto mala predložiť pred rozhodnutím súdu prvej inštancie.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65, § 66 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2014, uplynuli 4 roky a podstatne sa zmenili pomery na strane maloletej D., ktorá je staršia, vyspelejšia, čím sa matke zmenili výdavky na výživu a vzdelávanie. Súd prvej inštancie zohľadnil schopnosti a možnosti otca. Vzhľadom na potreby maloletej, na príjem otca, ktorý predstavuje sumu 684,95 eur mesačne a na to, že je teda vo finančných možnostiach otca platiť adekvátne výživné pre maloletú 140 eur mesačne, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie výživné zvýšil zo sumy 120 eur na sumu 140 eur mesačne.

9. Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam matky uvádza nasledovné:

10. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).

11. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času môže však nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, nákladov na štúdium, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich vyživovacích povinností.

12. Súd prvej inštancie v súlade s citovaným zákonným ustanovením správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na to, či došlo k zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo rozhodované o úprave práv a povinností k maloletej D. rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12.06.2014č.k. 6P/25/2013-168 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.10.2014 č. k. 4CoP/65/2014-223, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne od 01.04.2013. Maloletá D. v tom čase ešte nenavštevovala ani materskú, ani základnú školu a matka s ňou bola na rodičovskej dovolenke. Otec v tom čase pracoval s priemerným mesačným príjmom 730 eur.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej D. zo 120 eur na 140 eur mesačne. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že pomery maloletej D. sa nepochybne zmenili, nakoľko nastala zmena spočívajúca v plynutí času a jej narastajúcim vekom. Maloletá D. navštevuje X. ročník základnej školy, čím nepochybne vzrástli jej odôvodnené náklady. Tieto náklady predovšetkým súvisia s jej vekom, výživou, ošatením, ako aj mimoškolskými aktivitami. Odvolací súd nespochybňuje, že životné náklady sú podstatne vyššie, avšak z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam. Otcove majetkové a príjmové pomery sa oproti dobe poslednej úpravy výživného nezlepšili. Nedošlo k nárastu v jeho príjmovej alebo majetkovej sfére. Práve naopak v čase poslednej úpravy výživného otec dosahoval čistý príjem 730,- Eur mesačne, v súčasnosti je to nižšia suma 684,85 Eur mesačne v čistom. Matkine tvrdenia o predaji jeho spoločnosti otec poprel. Pravdivosť jeho tvrdenia je zrejmá aj z verejného registra. Už v konaní pred súdom prvej inštancie otec uviedol, že spoločnosť, ktorej je vlastníkom (spoločníkom), nevykazuje žiaden zisk, pretože činnosť, ktorú vykonával za spoločnosť, teraz vykonáva osobne vo svojom mene v zamestnaneckom pomere u svojho bývalého obchodného partnera. Otec svoje reálne zárobkové pomery preukázal. Súd prvej inštancie správne zohľadnil aj skutočnosť, že otec sa maloletou pravidelne stretáva každý druhý víkend.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie zistil rozhodné skutočnosti správne a v potrebnom rozsahu, rovnako správne ich vyhodnotil a zvýšené výživné bolo určené vo výške, ktorá zodpovedá zákonným kritériám.

15. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení s § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP.

17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .