Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-205-2018.pdf
PDF · 90.65 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/205/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpeného: JUDr. Pavol Pospecha, advokát, so sídlom v Senci, Lichnerova 23 proti žalovaným: X. Y. H., T..XX.X. XXXX, H. D. G. XXX/XX, X. N. H., T..XX.X.XXXX, H. D. G. XXX/XX, v konaní o zaplatenie sumy 748,94 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 256,88 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 5.11.2015 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.10.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 748,94 EUR, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne a úroku z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 748,94 EUR od 5.11.2015 až do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 EUR a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 EUR, len 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 748,94 EUR do zaplatenia, ďalej na zaplatenie náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 71,81 EUR.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy zo dňa 21.1.2015 poskytol žalovanej v 1.rade úver vo výške 1.500 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných 42 mesačných splátkach vo výške 47,43 EUR. Žalovaný v 2.rade pristúpil k záväzku žalovanej ako spoludlžník. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou splátky č.6 viac ako tri mesiace, preto žalobca uplatnil svoje oprávnenie a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Doposiaľ mu žalovaní zaplatili len sumu 1.243,12 EUR.
3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili, napriek tomu, že žaloba, spolu s výzvou súdu, aby sa k nej vyjadrili, im boli doručené do vlastných rúk dňa 15.12.2018.
4. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297 písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, predložených žalobcom.
7. Súd zistil, že strany sporu (žalobca ako veriteľ, žalovaná v 1.rade ako dlžník a žalovaný v 2.rade ako spoludlžník) uzatvorili dňa 21.1.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500099896, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej v 1.rade čiastku úveru (úverový limit) vo výške 1.500 EUR za nasledovných podmienok: splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 47,43 EUR, celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.142,06 EUR, RPMN za úver 25,66%, ročná úroková sadzba úveru 18,08 %, priemerná RPMN za úver 36,30 %. Poskytnutá čiastka revolvingu 1.500 EUR. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 150 EUR. V bode 8. zmluvy bola dojednaná zmluvnú pokuta, ktorú je povinný dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti.
8. V listine, označenej ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 21.01.2015 sú uvedené totožné údaje ako v zmluve, avšak na viac je v ňom rozpísaná mesačná splátka úveru vo výške 47,43 EUR, ktorá pozostáva z istiny 35,71 EUR a z úroku 11,72 EUR a doplnené sú aj údaje o dátume splatnosti prvej splátky úveru (01.03.2015), dátume splatnosti poslednej splátky úveru (01.08.2018), periodicite splácania úveru (mesačne), dátume splatnosti splátky v priebehu periódy splácania (1.) Predmetné oznámenie je podpísané len žalobcom.
9. Podľa článku 13.1. Zmluvných dojednaní, tvoriacich súčasť zmluvy o úvere, v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti sa celý záväzok zo zmluvy stáva okamžite splatným.
10. Z listu žalobcu zo dňa 14.10.2015 súd zistil, že žalovaná bola upozornená na omeškanie so splácaním splátok č.6, č.7 a č.8, spolu vo výške 179,96 EUR s tým, že aktuálne omeškanie so zaplatením 6.splátky je 74 dní. Zároveň ju upozornil, že ak sa dostane do omeškania s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, žalobca pristúpi k zosplatneniu celého úveru. Z doručenky súd zistil, že uvedený list bol žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 20.10.2015.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ustanovenia § 1 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
14. Podľa ustanovenia § 1 ods.2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
18. Medzi stranami nebolo sporné, že v danom prípade išlo o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných zákonných ustanovení, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupovali žalovaní ako spotrebitelia - fyzické osoby, pričom v konaní nebolo preukázané, že by zmluvu uzatvárali za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Zároveň išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto na právny vzťah medzi sporovými stranami aplikoval nielen ustanovenia Obchodného zákonníka (zmluva o úvere ako absolútny obchodnoprávny vzťah), ale aj Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), tiež zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
19. Súd preto pristúpil k preskúmaniu zmluvy z hľadiska ochrany spotrebiteľa, pričom zistil, že táto neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a to údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.) a ani údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok úveru (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Čo sa týka údaju o termíne konečnej splatnosti, tento sa nachádza len v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Predmetné oznámenie však bolo žalovanej zaslané až po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o čom svedčí aj skutočnosť, že na ňom chýba podpis žalovanej. Uvedená skutočnosť, t.j. dodatočné zaslanie Oznámenia vyplýva aj z bodu 2.2 Zmluvných dojednaní.V zmluve sa nenachádza ani údaj o termíne splátok (deň splatnosti splátky). Rovnako aj tento údaj vyplýva až z Oznámenia veriteľa o schválení úveru, podľa ktorého mali byť splátky splatné 1. deň v mesiaci. Podľa názoru súdu dodatočné oznámenie zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepostačuje. Spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver a teda, musí teda poznať všetky informácie uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok bude mať záujem o predmetný úver. V danom prípade tomu tak nebolo a termín splatnosti nemohla žalovaná v čase uzavretia zmluvy vyvodiť ani zo zmluvných dojednaní (bod 2.1), kde je tento údaj uvedený veľmi komplikovane.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené, v prípade štandardnej zmluvy by posudzovaná zmluva predstavovala neplatný právny úkon pre nedostatok písomnej formy podľa ust. § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 129/2010 Z.z. je však lex specialis k Občianskemu zákonníku a Obchodnému zákonníku a vzhľadom na skutočnosť, že odlišne stanovuje dôsledky nedodržania písomnej formy úverovej zmluvy (nesankcionuje ich neplatnosťou), použitie všeobecnej úpravy o neplatnosti právneho úkonu pre nedodržanie písomnej formy, obsiahnutej v ust. § 40 Občianskeho zákonníka, je vylúčené.
21. Nedostatok písomnej formy úverovej zmluvy teda nemá za následok jej (absolútnu) neplatnosť, ale „iba“ bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa ust. § 11 ods.1 písm.b) zákona č.129/2010 Z.z.
22. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že zmluvu o úvere je potrebné pokladať za bezúročnú a bez poplatkov a posudzovaním ďalších otázok, týkajúcich sa primeranosti odplaty za poskytnutie úveru - úrokov, RPMN, zmluvnej pokuty a náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky sa ďalej nezaoberal.
23. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov je zrejmé, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi len reálne poskytnutú sumu úveru. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovaným sumu 1.500 EUR a žalovaní mu zaplatili sumu 1.243,12 EUR. Preto súd uzavrel, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi ešte sumu 256,88 EUR a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.
24. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa ust. § 3 citovaného nariadenia, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. V konaní nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu listom zo dňa 14.10.2015, ktorý bol žalovanej doručený dňa 20.10.2015. Splatnosť dlhu teda nastala ešte v októbri 2015. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil až od 5.11.2015, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej istiny 256,88 EUR počnúc od 5.11.2015 až do zaplatenia.
27. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0,05 % ročne a po zvýšení o 5 perc.bodov jej výška činí 5,05 % ročne. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis, preto súd žalobe vyhovel.
28. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal úspech čo do priznanej istiny vo výške 256,88 EUR, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 34 %. Neúspech mal v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (492,06 EUR s príslušenstvom), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 66 %. Pomer úspechu a neúspechu teda predstavuje 32 % v prospech žalovaných. Žalovaní však boli v konaní pasívni, žiadne trovy im nevznikli, preto súd rozhodol, že žalovaným náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Proti výroku o oslobodení od súdnych poplatkov odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).