Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/140/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. S. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava dieťaťa rodičov: S. S. nar. X.X.XXXX bývajúcej v N. na ul. K. č. XXXX zastúpenej JUDr. Valériou Brečkovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Snine na ul. Daľkovskej č. 470/14 a F. Y. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Š.Í. na ul. Y. č. XXX na návrh starej matky Y. Y. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Š. na ul. Y. č. XXX zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave na ul. Cyrila a Metoda č. 4 v konaní o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, určenie výživného a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.3.2018 č.k. 7P 176/2016-231 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch o úprave výchovy, výživy, zamietnutí návrhu matky a trovách prvoinštančného konania.

Mení rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou každú párnu sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že dieťa prevezme v súdom určenom čase v mieste bydliska starej matky a po skončení styku na tom istom mieste dieťa starej matke odovzdá.

Stará matka je povinná dieťa na styk s matkou riadne pripraviť a odovzdať ho matke v stanovenom čase v mieste svojho bydliska a po skončení styku dieťa od matky prevziať. Stará matka má právo byť prítomná počas styku matky s mal. D..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. D. S., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu v akom ju zabezpečujú rodičia, právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude mať iba v bežných veciach. Zaviazal rodičov S. S., nar. XX.XX.XXXX a F. Y., nar. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej, matku po 30 € mesačne a otca po 60 € mesačne od právoplatnosti rozsudku vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Rožňava. Upravil styk matky s maloletou dcérou tak, že matka bude mať možnosť sa s maloletou stýkať každý druhý víkend v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 11.30 hod. a od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že styky budú prebiehať v mieste trvalého bydliska dieťaťa tak, že stará matka bude povinná maloletú matke odovzdať a prevziať ju od matky v stanovený čas vo svojom byte a bude mať právo byť prítomná počas styku matky s maloletou dcérou. Návrh matky zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.f/, h/ a § 62 ods. 1 CMP. Poukázala na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s názorom súdu, že záujem dieťaťa vzhľadom na jeho ďalší zdravý psychický vývoj a fyzický vývin si vyžaduje, aby zostalo v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. V danom prípade boli splnené zákonné podmienky na to, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Poukazuje na to, že býva v prenajatom 2-izbovom byte v N., kde vychováva aj svojho maloletého syna Y. S., o ktorého sa riadne stará. Podľa lekárskej správy jej ošetrujúcej lekárky jej zdravotný stav je toho času stabilizovaný a v súčasnosti sa aktívne snaží si nájsť prácu. K maloletej má vrúcny milujúci vzťah, má záujem sa o ňu starať, avšak od starej matky je jej v tom bránené. Vzhľadom na útly vek maloletej nie je možné s ňou priamo komunikovať, preto jediným možným spôsobom ako mať informácie o maloletej, je sa dohodnúť na stretnutiach s dieťaťom, najmä komunikáciou s otcom, ktorá je veľmi problematická. Otec poskytnutie akýchkoľvek informácií podmieňuje nereálnymi, priam až urážajúcimi podmienkami, ak nemá náladu odmieta s ňou komunikovať, bezdôvodne prestane reagovať na jej správy alebo ju zablokuje na mobilnej aplikácii. Uviedla, že opakovane sa snažila dostaviť na dohodnuté stretnutia s otcom maloletej, ktoré však boli stále na poslednú chvíľu zo strany otca pod nejakou zámienkou zrušené a k týmto stretnutiam nedošlo nie z jej vôle ale z toho dôvodu, že jej to otec neumožnil. Vzhľadom na to, že vzdialenosť medzi obcou I. a N. je 221 km a stará sa o 4-ročného syna Y. nebolo možné, aby sa len tak náhodne vybrala do obce I. za maloletou bez toho, aby to mala od otca potvrdené, že sa v tom čase budú v obci nachádzať. Vždy, keď sa s otcom dohodla na stretnutí, pre syna zabezpečila v uvedený deň opateru a cestu si naplánovala tak, aby sa mohla za maloletou dostaviť. Avšak krátko pred plánovaným stretnutím otec to zrušil. Vzhľadom na vzdialenosť medzi N. a I. 221 km nie je objektívne ani v jej možnostiach realizovať styk podľa rozsudku, nakoľko nie je držiteľom vodičského oprávnenia, nevlastní motorové vozidlo a jediný spôsob ako sa dopraviť do obce I. je autobus. V sobotu, kedy by sa mal podľa rozsudku realizovať styk podľa dostupných údajov z internetového portálu cestovných poriadkov ide prvý autobus zo N. do obce I. o 7.30 hod., pričom do obce I. má príchod o 12.02 hod.. Posledný autobus z obce I. do N. ide o 16.55 hod., pričom do N. má príchod 21.18 hod.. Teda prakticky by podľa súdu strávila iba necelé 2 hodiny od 15.00 do 16.45 hod. s dcérou. Uviedla, že podľa rozhodovacej praxe súdov možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti v súlade s § 45 Zákona o rodine len v prípade, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, a to môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Ide o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa napríklad z dôvodu ich neprítomnosti či zlého zdravotného stavu, prípadne výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj v prípade zanedbania rodičovských práv, nezáujmu rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je inštitútom fakultatívnym a prichádza do úvahy len v prípade, ak existujú dôvody, keď maloletému dieťaťu z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov osobnú starostlivosť nemôže zabezpečovať alebo nezabezpečuje rodič maloletého dieťaťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa má rodič. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by existovali dôvody, pre ktoré by bolo v záujme dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým šetrením pomerov u matky nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by nemala vytvorené vhodné podmienky na výchovu dieťaťa alebo že by nemala záujem starať sa o mal. D. tak, ako sa stará aj o mal. Y.. Z uvedeného dôvodu vyslovila názor, že má všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o maloletú, preto navrhuje maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu 100 € mesačne a styk maloletej s otcom neupravovať.

3. Otec vo vyjadrení súhlasil s tým, aby bola mal. D. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jeho matky z toho dôvodu, že od narodenia maloletej matka o ňu nemala záujem, tak ako ho nemá aj doteraz. Je presvedčený, že matke ide iba o poberanie materského príspevku a rodinných prídavkov.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil čo do výrokov napadnutého rozsudku o úprave výchovy a výživy mal. D..

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (článok 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu v ktorej sa konkrétne dieťa nachádza, čo nepochybne vyplýva i z článku 5 Základných zásad Zákona o rodine, ktorý stanovuje kritériá pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa, ktorými sú zohľadnenie najmä úrovne starostlivosti o dieťa, bezpečia dieťaťa, ako aj bezpečia a stability prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrany dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom alebo zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenia vývinu dieťaťa, zásahmi do jeho dôstojnosti a zásahmi do jeho duševnej, telesnej a citovej integrity osobou, ktorá je dieťaťu blízkou, podmienok na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názoru dieťaťa a jeho možného vystaveniu konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami, využitia možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnená odvolacia námietka matky, že rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky môže byť ohrozené jej ústavou garantované právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť o maloletú D.. Odvolací súd uvádza, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky a dodáva, že výchovné prostredie vytvorené starou matkou, jej nepretržitou starostlivosťou o maloleté dieťa od jeho narodenia nebolo spochybnené v priebehu prvostupňového ani odvolacieho konania účastníkmi ani kolíznym opatrovníkom. Za tejto skutkovej situácie rozhodne je v záujme maloletého dieťaťa práve so zreteľom na zabezpečenie kontinuálnej starostlivosti, ktorú dlhodobo zabezpečuje stará matka a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že jej doterajšie výchovné prostredie nezabezpečuje priaznivé podmienky pre vývoj maloletého dieťaťa za situácie, keď matka dieťa v útlom veku 4 mesiacov opustila a neprispieva na jej výživu, pričom maloletá je na starú matku a jej rodinu naviazaná. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave výchovy maloletej zostáva vždy záujem mal. D.. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd vyslovil názor, že súd prvej inštancie správne, zákonne a v súlade najmä so záujmom mal. D. rozhodol o jej zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.

10. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady citované v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby mal. D. a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca aj matky a správne rozhodol, ak zaviazal matku prispievať na výživu mal. D. po 30 € mesačne s prihliadnutím na to, že matka zabezpečuje starostlivosť aj o mal. Y., je poberateľkou rodičovského príspevku na mal. D. 213,20 € a poberá prídavky na 2 maloleté deti 47,04 € mesačne a na mal. Y. jeho otec prispieva matke výživné po 35 € mesačne. Otec má živnostenské oprávnenie, ťaží drevo a vykonáva práce pre obec Brdárka s príjmom 800 € mesačne, býva v spoločnej domácnosti so starou matkou maloletej, ktorej so starostlivosťou o maloletú vypomáha po skončení pracovnej činnosti osobnou starostlivosťou o maloletú, ako aj finančne spontánne v rozsahu zodpovedajúcom jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, resp. odôvodneným potrebám mal. D.. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zverení mal. D. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ako aj o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov, odvolací súd potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 napadnuté výroky súdu prvej inštancie ako vecne správne.

11. Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Z citovaných zákonných ustanovení v napadnutom rozsudku vyplýva, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojim otcom, ale aj so svojou matkou. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia dieťaťa. Negatívne dôsledky vznikajú v situácii, keď jeden z rodičov bráni druhému stretávať sa s dieťaťom, hoci druhý nedáva k tomu dôvod. Pri rozhodovaní o úprave styku je povinnosťou súdu v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a z nich vyplývajúcich zásad starostlivo posúdiť časové vymedzenia a miesto styku. Rozhodujúce budú tak okolnosti na strane mal. dieťaťa, najmä jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na školské povinnosti ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery a vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča. Rodič, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu v ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý mal. dieťa vychováva je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi.

13. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o rozsahu bežného styku matky s mal. D. a nezohľadnil ani okolnosti na strane matky, najmä so zreteľom na možnosť dopravy na styk, nakoľko matke prvý autobus z miesta jej bydliska do N. prichádza o 12.02 hod. a posledný autobus zo N. odchádza do I. o 16.55 hod.. Matka nemá vodičské oprávnenie a nemá inú možnosť dopravy na styk s dcérou z miesta jej bydliska do miesta bydliska maloletej vzdialeného cca 221 km. Odvolací súd je toho presvedčenia, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave styku okrem času jeho trvania je správne a predovšetkým spravodlivé, pretože umožňuje matke, ktorá je rodičovský rovnako hodnotná ako otec, plniť svoju materskú rolu v plnej miere a je rozhodne aj v záujme maloletej, ktorá na základe Deklarácie práv dieťaťa má právo byť vychovávaná obidvoma rodičmi. Pretože odvolací súd zistil relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňovali iné rozhodnutie v tejto časti o rozsahu úpravy styku matky s mal. D. a zmenil ho podľa § 388 tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou každú párnu sobotu aj s prihliadnutím na to, že úprava každú druhú sobotu je nevykonateľná, lebo nie je presne špecifikovaná. V prevyšujúcom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje so spôsobom realizácie styku tak, že matka maloletú prevezme od starej matky a ktorej ju aj v čase určenom na styk odovzdá a aj s právom starej matky byť prítomná počas styku vzhľadom na útly vek maloletej a nevytvorenú dostatočnú citovú väzbu medzi ňou a matkou.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 v spojení s ust. § 52 , keďže v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 .

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .