Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/109/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, proti žalovanej: N.. V. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX Bratislava, právne zastúpená advokátom Mgr. Petrom Arendackým, advokátska kancelária Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, o vypratanie nebytového priestoru - garáže takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 25.10.2016 domáhal sa žalobca proti žalovanej vypratania nebytového priestoru - garáže č. X o výmere XX,XX m, nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné číslo XXXXXX na D. T. XX P. X., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, postaveného na pozemku parcelné číslo XXXX, katastrálne územie U., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.12.2006 uzatvoril žalobca so žalovanou Zmluvu č. XX/XXXX/XXX, ktorej predmetom bol nájom nebytového priestoru - garáže č. X o výmere XX,XX m nachádzajúcej sa v bytovom dome súpisné číslo XXXXXX na D. T. XX P. X., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, postaveného na pozemku parcelné číslo XXXX, W..Ú.. U. T.. Účelom nájmu bolo parkovanie motorového vozidla. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú do 30.09.2016. Pred uplynutím dohodnutej doby nájmu žalobca listom zo dňa 05.09.2016 oznámil žalovanej, že doba nájmu podľa uvedenej nájomnej zmluvy končí dňa 30.09.2016, pričom vyzval žalovanú, aby garáž do 5 dní od skončenia doby nájmu vypratala a odovzdala žalobcovi. Žalobca sa žalobou domáhal vypratania predmetného nebytového priestoru v súlade s ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 24.01.2017. Uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú. Namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Uviedla, že z obsahu žaloby a označenia žalobcu v nej (ako aj označenia žalobcu v písomnostiach súdu v danej veci) je nepochybné, že žalobcom je Mestská časť Bratislava - Staré Mesto. V hlavičke žaloby je síce uvedené, že Mestská časť Bratislava

- Staré Mesto podáva žalobu ako správca majetku, ktorého vlastníkom je Hlavné mesto SR Bratislava, zo žaloby ale vyplýva, že túto žalobu podáva Mestská časť Bratislava - Staré Mesto vo vlastnom mene. Poukázala na ustanovenie § 6 ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí „správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v mene obce vred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.'' Z citovaného ustanovenia § 6 ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb. jednoznačne vyplýva, že v danej veci, v ktorej predmetom žaloby je vypratanie nehnuteľnosti vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a teda sa bezpochyby týka tohto majetku, má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby iba samotný vlastník nehnuteľnosti, ktorým je Hlavné mesto SR Bratislava. Uvedený subjekt ale žalobcom v danom prípade nie je. Ako žalobca bola označená Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, ktorej aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti v danom prípade nesvedčí. Vzhľadom na uvedené žalovaná žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Žalobca v replike zo dňa 01.03.2017 uviedol, že ustanovenie § 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci upravuje majetkové postavenie obcí a ich organizácií, pričom pre posudzovaný prípad sú relevantné odseky 1 až 4 tohto ustanovenia, ktoré znejú nasledovne:

(1) Obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len „správca“), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.

(2) Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice zverujú časti svojho majetku do správy mestským častiam. Mestská časť môže majetok ktorý jej bol zverený do správy, zveriť do správy mestským častiam. Mestská časť môže majetok ktorý Jej bol zverený do správy zveriť do správy správcovi, ktorého zriadila podľa osobitného predpisu.

(3) Správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade so štatútom mesta.

4) Správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje. Správcom podľa ust. § 6 ods. 1 a § 6 ods. 2 je rozpočtová a príspevková organizácia v zmysle ust. § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Žalobca poukázal vo svojom vyjadrení na ust § 2 ods. 2 a § la ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o Hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, ktoré upravuje postavenie mestských častí, Štatút Hlavného mesta SR Bratislavy, a výkladové stanovisko Ministerstva financií SR zo dňa 12.08.2009. Bol toho názoru, že mestská časť je oprávnená samostatne hospodáriť so zvereným majetkom, tento prenajať, inkasovať nájomné a je povinná viesť evidenciu pohľadávok. Zároveň je povinná včas si uplatniť svoje práva z nesplnenej povinnosti zaplatiť nájomné pred príslušným organom, ktorým je súd, ako aj podať na príslušný súd žalobu o vypratanie nehnuteľností, ktoré má zverené do svojej správy. Hlavné mesto SR Bratislava, ako vlastník nehnuteľnosti spolu so zvereným majetkom zverilo mestskej časti aj majetkové práva a záväzky. Na základe uvedeného hlavné mesto SR Bratislava neeviduje pohľadávky z nájomného, ani si ich neuplatňuje, rovnako tak nepodáva žaloby o vypratanie nehnuteľností zverených do správy mestskej časti. Účastníkom záväzkovo-právneho vzťahu, na základe ktorého žalovaná získala oprávnenie užívanie nebytového priestoru - garáže č. X nachádzajúceho sa na ulici T. XX P. X., ktorý súčasnosti žalovaná užíva bez právneho titulu, bola mestská časť ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca. Hlavné mesto SR Bratislava nevystupuje v pozícií prenajímateľa, nie je teda ani oprávnené podávať žalobu o vypratanie nebytového priestoru užívaného žalovanou, nakoľko nebolo účastníkom záväzkovo-právneho vzťahu založeného nájomnou zmluvou k predmetnému nebytovému priestoru.

5. Žalovaná v duplike zo dňa 24.07.2017 uviedla, že argumentáciu žalobcu uvedenú v replike za nesprávnu, a to z nasledovných dôvodov: Pokiaľ žalobca poukazuje na rozdiel medzi rozpočtovými a príspevkovými organizáciami a žalobcom, ktorý je mestskou časťou, je nutné konštatovať, že tento rozdiel je irelevantný. Ustanovenie § 6 ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb. výslovne určuje, že nielen správca (t.j. rozpočtová alebo príspevková organizácia), ale aj mestská časť koná pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje, v mene obce a nie vo vlastnom mene. Žalobca ďalej poukazuje na znenie ustanovení Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy. Aj tento argument je nenáležitý. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že Štatút nemôže byť v rozpore so znením kogentných ustanovení zákona, medzi ktoré patrí aj ust. § 6 ods, 4 zák. č. 138/1991 Zb. Preto i pokiaľ by bolo možné z ustanovení Štatútu odvodiť oprávnenie mestskej časti konať pred súdom vo veci týkajúcej sa majetku zvereného do jej do správy vo vlastnom mene, takéto oprávnenie by bolo protizákonné a Štatút by bolo v tejto časti potrebné považoval za neplatný . V súvislosti s obsahom ustanovení Štatútu je vo vzťahu k argumentácii žalobcu potrebné zdôrazniť, že ani jedno z ustanovení Štatútu neoprávňuje mestskú časť konať na súde vo veci týkajúcej sa majetku zvereného jej do správy vo vlastnom mene. Ustanovenia, ktoré dávajú oprávnenie majetok držať, užívať, brať z neho úžitky a nakladať sním sa netýkajú procesnoprávnych úkonov, ale výlučne právnych úkonov podľa hmotného práva. Ani skutočnosť, že Štatút zveruje do správy mestskej časti spolu s majetkom aj majetkové práva neznamená, že by tieto práva v procesnom postavení žalobcu mohla mestská časť v rozpore s ust. § 6 ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb. uplatňovať vo vlastnom mene. Rovnako ako majetok, aj tieto práva sú zverené mestským častiam iba do správy a nestávajú sa majetkom mestských častí. Pokiaľ žalobca zdôrazňuje, že mestská časť uzatvára nájomné zmluvy vo svojom mene, že nájomné je platené priamo k rukám mestskej časti a je príjmom jej rozpočtu, ide opäť o irelevantný argument. V danom prípade nie je dôležité, či žalobca ako mestská časť vystupuje v nájomnom vzťahu ako prenajímateľ, pretože aktívna legitimácia na podanie žaloby s postavením prenajímateľa nesúvisí. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vypratanie nebytových priestorov má vlastník nebytových priestorov, a to bez ohľadu na to, či niekedy tieto priestory niekomu prenajal (a teda bol v postavení prenajímateľa). Uvedené vyplýva už z povahy žaloby o vypratanie nebytového priestoru, ktorá môže byť úspešná iba v prípade, ak nájomný vzťah so subjektom, ktorý má priestor vypratať neexistuje. Ak má byť postavenie žalobcu ako prenajímateľa pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu rozhodujúce, musí medzi žalobcom a žalovaným existovať nájomný vzťah. V takom prípade je ale potrebné žalobu zamietnuť ako nedôvodnú práve s poukazom na oprávnenie žalovaného užívať nehnuteľnosť na základe tohto nájomného vzťahu. Žalobca ďalej poukazuje na výkladové stanovisko Ministerstva financií SR a na komentár obsiahnutý v dokumente obce Župkov. Oba tieto dokumenty sú právne nezáväzné a nemôžu byť podkladom pre relevantný výklad ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. To platí o to viac, ak sú v priamom rozpore so znením kogentných zákonných ustanovení. Vzhľadom na uvedené žalovaná zotrváva na svojom názore, že žaloba je nedôvodná, podaná subjektom, ktorý k jej podaniu nie je aktívne vecne legitimovaný a žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi: Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Protokol č. 51/92 o zverení majetku hlavného mesta do správy mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 21.12.1992, Nájomná zmluva č. 58/2006/322, Výzva na vypratanie nebytového priestoru zo dňa 05.09.2016 + doručenka žiadosť o odklad termínu vypratania nebytového priestoru zo dňa 19.09.2016, Odpoveď žalobcu zo dňa 23.09.2016 + doručenka ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 01.12.2006 uzatvoril žalobca so žalovanou Zmluvu č. 58/2006/322, ktorej predmetom bol nájom nebytového priestoru - garáže č. 6 o výmere 14,80 m nachádzajúcej sa v bytovom dome súpisné číslo XXXXXX na ulici T. XX v X., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, postaveného na pozemku parcelné číslo XXXX, k.ú. Staré Mesto. Účelom nájmu bolo parkovanie motorového vozidla. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú do 30.09.2016. Pred uplynutím dohodnutej doby nájmu žalobca listom zo dňa 05.09.2016 oznámil žalovanej, že doba nájmu podľa uvedenej nájomnej zmluvy končí dňa 30.09.2016, pričom vyzval žalovanú, aby garáž do 5 dní od skončenia doby nájmu vypratala a odovzdala žalobcovi. Žalobca sa žalobou domáhal vypratania predmetného nebytového priestoru v súlade § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

7. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

8. Podľa § 125 Občianskeho zákonníka osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.

9. Podľa § 126 ods. 1/ Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

10. Podľa § 3 Zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov

(1) Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

(2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3)

(3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 4)

(4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

11. Podľa § 9 ods. 1/ Zák. č. 116/1990 Zb. nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.

12. Podľa § 6 Zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí

(1) Obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len "správca"), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. 18)

(2) Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice zverujú časti svojho majetku do správy mestským častiam. 19) Mestská časť môže majetok, ktorý jej bol zverený do správy, zveriť do správy správcovi, ktorého zriadila podľa osobitného predpisu. 18)

(3) Správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť 19) tiež v súlade so štatútom mesta.

(4) Správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.

(5) Obec môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti 19a) alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu. 19b)

(6) Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

(7) Na hospodárenie s majetkom vo vlastníctve mestskej časti 19) sa primerane vzťahujú odseky 1, 3 až 6, § 6a, § 7 a 7a, § 9 ods. 1 a 2, § 9a až 12.

13. Podľa § 2 Zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava

(1) Bratislava je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom, s vlastnými príjmami a s majetkom, ktorý jej bol zverený.

(2) Mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom a štatútom samostatne hospodária s vlastným majetkom a s vlastnými finančnými zdrojmi, ako aj s majetkom, ktorý im bol zverený.

(3) Majetok hlavného mesta, mestských častí, jeho nadobúdanie, nakladanie a hospodárenie s ním upravia osobitné predpisy.

14. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 01.12.2006 uzatvoril žalobca so žalovanou Zmluvu č. XX/XXXX/XXX, ktorej predmetom bol nájom nebytového priestoru - garáže č. 6 o výmere 14,80 m nachádzajúcej sa v bytovom dome súpisné číslo XXXXXX na ulici T. XX P. X., zapísaného na liste vlastníctva č. 2543, postaveného na pozemku parcelné číslo 1370, k.ú. Staré Mesto. Účelom nájmu bolo parkovanie motorového vozidla. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú do 30.09.2016. Pred uplynutím dohodnutej doby nájmu žalobca listom zo dňa 05.09.2016 oznámil žalovanej, že doba nájmu podľa uvedenej nájomnej zmluvy končí dňa 30.09.2016, pričom vyzval žalovanú, aby garáž do 5 dní od skončenia doby nájmu vypratala a odovzdala žalobcovi. Žalovaná predmetnú garáž žalobcovi neodovzdala. Z výpisu z katastra nehnuteľností konajúci súd zistil, že predmetná garáž je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy. Z protokolu o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 21.12.1992 do správy mestskej časti Bratislava Staré Mesto súd zistil ,že do správy Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto Hlavné mesto SR zverilo nehnuteľný majetok uvedený v prílohe č. 1,2 a 3 protokolu.

15. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi.

16. Podľa § 6 ods. 3 zákona o majetku obcí, správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade so štatútom mesta.

17. Podľa § 6 ods. 4 zákona o majetku obcí, správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.

18. Podmienky nakladania s majetkom obce upravuje teda špeciálny zákon (lex specialis), ktorým je zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Ten priamo vymedzuje niektoré z pohľadu zákonodarcu najzávažnejšie majetkové dispozície, pričom sa tak deje na základe odkazu v ustanovení § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej , že v danej veci, v ktorej predmetom žaloby je vypratanie nehnuteľnosti vo vlastníctve Hl. mesta SR Bratislavy a teda sa bezpochyby týka tohto majetku, má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby iba samotný vlastník nehnuteľnosti, ktorým je Hlavné mesto SR Bratislava. Uvedený subjekt ale žalobcom v danom prípade nie je. Ako žalobca bola označená Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, ktorej aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti nesvedčí. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vypratanie nebytových priestorov má vlastník nebytových priestorov, ktorým žalobca nie je, preto súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu zamietol.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 , § 262 v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalovaná mala v konaní plný úspech, súd preto zaviazal žalobkyňu povinnosťou náhrady trov konania žalovanej v rozsahu 100% . Podľa § 262 ods. 2/ o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.