Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/138/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: B. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX Z. C., zast. JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným: 1/ B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. U. I. XX, XXX XX Z. C., 2/ B. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. J. XX, XXX XX K., o zaplatenie sumy 3.138,- Eur s príslušenstvom, každý osobitne, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/8/2017

- 70 zo dňa 02. 05. 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/8/2017 - 70 zo dňa 02. 05. 2018 v napadnutom prvom výroku a závislom treťom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uložil žalovanému 1/ B. G. zaplatiť žalobcovi sumu 3.138,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok rozsudku) a rovnakú povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 138,- Eur uložil súd osobitným druhým výrokom žalovanému 2/ B. E. . O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tretím výrokom tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100 %. V odôvodnení predmetného rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06. 04. 2017 domáhal, aby súd uložil povinnosť každému zo žalovaných na zaplatenie sumy 3.138,- Eur a náhradu trov konania. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval nasledovný skutkový stav: N. G. a žalovaní 1/ a 2/ uzavreli s O. A. A. a.s. zmluvu o stavebnom sporení, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 244 000,- Eur (správne 244 000,- Sk - pozn. odvolacieho súdu). M. R., prevzala záväzok splatiť pohľadávku, ak ju nesplnia dlžníci (ako ručiteľka). Dňa 14. 12. 2009, v inom konaní, vydal Okresný súd Veľký Krtíš platobný rozkaz sp. zn. 7Cb/55/2009 - 85 (správne „rozsudok“ Okresného súdu Veľký Kritíš č.k. 7Cb/55/2009 - 85 - pozn. odvolacieho súdu) , ktorým uložil B. G., N. G., B. E. a M. R. zaplatiť O. A. A. a.s. sumu 8 559,53 Eur spolu s 12, 99% úrokom ročne z omeškania zo sumy 8 508, 19 Eur od 01. 12. 2008 do zaplatenia spolu s trovami konania. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 12. 2009 a vykonateľnosť dňa 04. 01. 2010. Dňa 07. 12. 2011 oprávnený (O. A. A., a.s.) doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu (správne rozsudku). Dňa XX. XX. XXXX ručiteľka M. R. zomrela a na základe dedičskej dohody (v konaní o dedičstve po poručiteľke M. R. sp. zn. 3D 11/2005, Dnot 10/2015, právoplatnej dňa 25. 03. 2015) sa jediným dedičom stal žalobca B. R.. Pohľadávku O. A. A., a.s. do dedičstva po poručiteľke (ručiteľke) prihlásil aj súdny exekútor. Žalobca celkovo uhradil súdnemu exekútorovi sumu 12 552, 19 Eur za všetkých dlžníkov. Súdny exekútor vydal dňa 10. 04. 2015 správu o konečnom vyúčtovaní exekučného konania. Žalovaný 1/ splácal od mája 2013 do februára 2015 splátky v rôznej výške.

2. Súd prvej inštancie v ďalšom obsahu odôvodnenia rozsudku poukázal na ustanovenie § 511 ods. 1, 2, 3, § 559 a § 550 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a taktiež na ust. § 100 a § 101 OZ. Ďalej uviedol, že sa musel vysporiadať s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným 1/. Z priloženého osvedčenia o dedičstve 3D 11/2015-25 považoval za preukázané, že uvedené osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 03. 2015. Dňa 10. 04. 2015 poslal exekútor konečné vyúčtovanie exekučného konania. Súd nemal presne ustálené, kedy bolo vyúčtovanie žalobcovi doručené, ale považoval za preukázané, že to nemohlo byť pred dňom vyhotovenia, t. j. pred dňom 10. 04. 2015. Podľa názoru súdu deň, keď sa žalobca dozvedel, že pohľadávka veriteľa v exekúcií je splatená, je rozhodným dátumom pre plynutie premlčacej lehoty, tá začala plynúť nasledujúcim dňom. Z uvedeného je zrejmé, že prvý deň premlčacej lehoty nemohol mať nižšie označenie ako 11. 04. 2015. Keďže žaloba bola podaná dňa 06. 04. 2017, nemohlo dôjsť k premlčaniu, pretože žaloba bola podaná v lehote. Súd prvej inštancie tak ďalej konštatoval, že z doručenia vyúčtovania exekúcie mal preukázané, že dlh zanikol v súlade s § 559 ods. 1 splnením, a to v priebehu exekučného konania EX 3565/11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodní dlžníci svoje povinnosti voči veriteľovi neplnili riadne. Z prehľadu zrážok žalovaného 1/ je taktiež zrejmé, že zrážky prebiehali v rôznych výškach. Súd mal preukázané, že pri existujúcej výške pohľadávky mal exekútor právo uspokojiť pohľadávku veriteľa aj predajom nehnuteľností. Pri takomto spôsobe predaja by z výťažku nemusela byť uhradená celá pohľadávka. Žalovaní 1/ a 2/ neboli dedičmi a žalobca nemal iný právny titul za nich platiť, okrem existencie spoločného dlhu, ktorý zdedil po svojej matke. Žalobca sa na základe dedičskej dohody taktiež dostal do postavenia dlžníka. Išlo o solidárny dlh, kde boli voči veriteľovi zaviazaní štyria dlžníci a veriteľ môže žiadať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Žalobca tak oprávnene vyplatil zostatok dlhu veriteľovi cestou exekútora, čím záväzok ostatných dlžníkov voči veriteľovi zanikol (§ 511 ods. 1 . Na strane druhej však žalobcovi vznikol voči ostatným spoludlžníkom, za ktorých uhradil podstatnú časť dlhu, nárok na náhradu podľa ich podielov v súlade s § 511 ods. 3 OZ. Žalobca si uplatnil nárok voči spoludlžníkom - žalovaným 1/ a 2/ v prebiehajúcom konaní a voči ďalšej dlžníčke v inom konaní voči každému vo výške 1 zaplateného dlhu, a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a konštatoval, že v prejednávanej veci mal plný úspech žalobca, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný 1/ B. G.. Uviedol, že odvolanie podáva proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu, že tento považuje za nezákonný a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe ktorého dospel súd k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Namietal, že súd neprihliadol na námietku premlčania, keďže bral do úvahy všeobecnú premlčaciu lehotu. Táto lehota by bola správna v prípade, keby vznikol právny vzťah medzi žalovaným 1/ a žalobcom. Žalobca sa však svojho nároku domáha na základe toho, že vyplatil sumu, ktorá viazla na dedičstve, toto uhradil na základe svojho rozhodnutia, čím mu síce mohla byť spôsobená škoda, avšak táto je už premlčaná. Žalovaný namietal, že so žalobcom nebol v žiadnom právnom vzťahu a na dedičskom konaní sa nezúčastnil a nemá vedomosť čo tam bolo prejednávané. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby odvolací súd sám rozhodol vo veci tak, že návrh žalobcu zamietne.

4. K odvolaniu žalovaného 1/ sa dňa 23. 07. 2018 podaním zo dňa 20. 07. 2018 vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a zákonné a že súd prvej inštancie vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň uplatnil i nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Iné k veci žalobca neuviedol.

5. K vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 31. 08. 2018 vyjadril žalovaný 1/, keď uviedol, že nesúhlasí s vyjadreniami žalobcu v jeho podaní, napadnutý rozsudok, tak ako uvádzal v odvolaní, je vecne a právne nesprávny a žalobca trvá na svojom odvolaní v celom rozsahu tak, ako bolo súdu doručené. Tvrdenie žalobcu považuje žalovaný za tendenčné v snahe privodiť si úspech v spore.

6. K uvedenému sa žalobca nevyjadril.

7. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ v prvom výroku napadnutom odvolaním žalovaného 1/ a v závislom treťom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil podľa ust. § 391 ods. 2, 3 na ďalšie konanie. Žalovaný 2/ odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo svojom druhom výroku týkajúcom sa žalovaného 2/ zostal nedotknutý a v tejto časti nadobudol účinky právoplatnosti.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. V ustanovení § 389 ods. 1 sú citované vady, pre ktoré je možné, resp. nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené Ústavou SR a ostatnými právnymi normami.

10. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní nárok uplatňovaný žalobou žalobcu posúdil ako nárok dlžníka, resp. jedného zo spoludlžníkov na náhradu úhrady podielov na splnenom (splatenom) dlhu s poukazom na ust. § 511 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho rozsudku súd konštatoval, že z doručeného vyúčtovania exekúcie mal preukázané, že dlh zanikol v súlade s § 559 ods. 1 splnením, a to v priebehu exekučného konania. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie a zároveň i následné nesprávne právne posúdenie veci konajúcim súdom. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že mal preukázaný zánik záväzku žalovaných 1/, 2/ a právnej predchodkyne žalobcu, splnením (plnením žalobcu), odvolací súd konštatuje, že uvedený záver nijako vyplýva z vykonaného dokazovania.

11. Jediný listinný dôkaz o konštatovanom plnení v prospech O. A. A. a.s., ako veriteľa, v priebehu exekučného konania, na ktorom žalobca založil svoj žalobný nárok, sa nachádza na č. l. 47 a je označený ako „ Konečné vyúčtovanie exekučného konania“ vyhotovené súdnym exekútorom Mgr. Robertom Segľom, z ktorého vyplýva osoba oprávneného: O. A. A. a osoby povinných: 1/ B. G., 2/ N. G., 3/ M. R., pričom v uvedenom je konštatované, že „ v exekučnej veci bola vymožená celková suma vo výške 19.695,13 Eur z toho: 1/ výška vymoženej pohľadávky oprávneného v celkovej sume 15.144,98, 2/ výška vymožených trov oprávneného v celkovej sume 534,69 Eur a výška vymožených trov exekúcie (a/ odmena exekútora vo výške 3.135,93 Eur, odmena exekútora v zmysle § 6 vyhl. č. 288/95 Z. z. vo výške 132,76 Eur, b/ náhrada hotových výdavkov vo výške 77,52 Eur, c/ náhrada za stratu času vo výške 0 Eur a d/ DPH vo výške 669,25 Eur“.

12. Z uvedeného tak možno prijať len ten záver, že pohľadávka O. A. A., a.s. bola v exekučnom konaní vymožená (pričom je zrejmý spôsob rozúčtovania vymoženého plnenia na samotnú pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie). Akým spôsobom bola pohľadávka oprávneného vymožená, nie je zrejmé ani z predmetného listinného dôkazu, ani z ostatného obsahu spisu.

13. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na čl. 7 - 8 spisu - „Osvedčenie o dedičstve v dedičskej veci po poručiteľke M. R.“ č.k. 3D/11/2015 - 25, Dnot 10/2015 vyplýva tiež tá skutočnosť, že súdny exekútor si pohľadávku O. A. A. a.s judikovanú rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Cb 55/2009 - 85 zo dňa 14. 12. 2009 voči ručiteľke M. R. uplatnil v predmetnom dedičskom konaní po menovanej, táto pohľadávka oprávneného bola zahrnutá do masy dedičstva ako pasívum a bolo na ňu pri vyporiadaní majetku patriaceho do dedičstva prihliadnuté. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe a následne i v priebehu prvoinštančného konania tvrdil, že pohľadávku uhradil práve on, a to vo výške 14.094, 77 Eur, pričom súdny exekútor žalobcovi následne vrátil čiastku 1 542,58 Eur (teda celkovo uhradil sumu 12 552,19 Eur), takéto tvrdenie žalobcu nebolo v predmetnom konaní nijakým spôsobom preukázané. Žalobca v podanej žalobe tvrdil splnenie záväzku plnením výlučne z jeho strany, tvrdiac, že plnil aj za ostatných dlžníkov, ktorými podľa jeho označenia mal byť B. G. a B. E., a to na základe Rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Cb 55/2009- 85 zo dňa 14. 12. 2009. Odvolací súd však konštatuje, že obsahom žaloby a ani obsahom celého spisového materiálu nie je žiadny dôkaz preukazujúci splnenie záväzku práve osobou žalobcu a z jeho majetku; nie je jednoznačne preukázané či a kedy žalobca súdnemu exekútorovi plnil, nie je preukázané v akej výške plnil, tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe o tom, že uhradil súdnemu exekútorovi celkovo čiastku 12 552,19 Eur nie sú podporené a preukázané žiadnym dôkazom.

14. Odvolaciemu súdu ďalej z predmetného rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom dospel súd prvej inštancie k jednoznačnému záveru, že žalobca plnil i za ostatných dlžníkov (kedy a v akej výške zostalo vzhľadom na námietku žalovaného 1/ sporné a nepreukázané) a akým spôsobom dospel súd k záveru, že podiel žalovaného 1/ a žalovaného 2/ na celkovom dlhu je práve vo výške 3.138 Eur (každý zvlášť). Z vyjadrení žalovaného 1/, ako aj prednesov žalovaného 1/ učinených na pojednávaní vyplýva, že tento sa po doručení žaloby bránil jednak vznášaním námietky premlčania a jednak tvrdením o tom, že svoj záväzok vyplývajúci z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš 7Cb 55/2009, ktorý sa neskôr stal i exekučným titulom, postupe plnil a to od mája 2013 do februára 2015. Uvedená okolnosť je obsiahnutá i v zápisnici o pojednávaní zo dňa 02. 05. 2018, kde v rámci dokazovania súd prvej inštancie oboznámil i s prehľadom splátok (strana 3 zápisnice z pojednávania dňa 02. 05. 2018), ktoré však v odôvodnení rozsudku bližšie nešpecifikoval (čo do výšky a času jednotlivých plnení žalovaného 1/ a sumy celkovo plnenej žalovaným 1/). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku len stručne odkázal na prehľad splátok, avšak samotný listinný dôkaz sa v spise nenachádza a zároveň súd prvej inštancie neuviedol, čo bolo zistené z obsahu tejto listiny (počet splátok, výška jednotlivých splátok, celková suma plnenia a čas plnenia žalovaným 1/) Súd prvej inštancie tak pochybil nielen pri spôsobe vykonávania dokazovania, keď dôkaz predkladaný žalovaným 1/ nijakým spôsobom nevyhodnotil, pričom táto okolnosť by mala priamy vplyv na posúdenie dôvodnosti žalovaného nároku a jeho výšky, ale v dôsledku uvedeného je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti i neodôvodnené a teda nepreskúmateľné

15. Odvolací súd však poukazuje na celkom zásadnú okolnosť a tou je práve výsledok dedičského konania po poručiteľke M. R. v podobe Osvedčenia o dedičstve č. k. 3D/11/2015-25, Dnot 10/2015 zo dňa 24. 03. 2015, z ktorého vyplýva, že celé dedičstvo po menovanej poručiteľke nadobudol B. R. t. j. žalobca v celkovej čistej hodnote dedičstva 2 627,69 Eur, pričom čistá hodnota dedičstva je vyjadrená už po zohľadnení pohľadávky veriteľa O. A. A., a.s. z titulu poskytnutého úveru, prihlásenej do dedičského konania súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom pod č. EX 3565/2011 vo výške 11.996,19 Eur. Aktíva dedičstva t. j. hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok, popis ktorého sa nachádza v osvedčení o dedičstve v časti A - majetok, je vo všeobecnej hodnote 14 623,88 Eur. Pohľadávka prvej stavebnej sporiteľne je v dedičskom rozhodnutí v časti B - ťarchy dedičstva vo výške 11.996,19 Eur. I po zohľadnení uvedeného pasíva (uvedenej ťarchy) nadobudol žalobca, po dohode s ostatnými do úvahy prichádzajúcimi dedičmi, dedením sumu 2.627,69 Eur. Majetok poručiteľky, ako ručiteľky zo záväzkového vzťahu s O. A. A. a.s. postačoval na uspokojenie záväzku voči O. A. A., tento majetok predmetný dlh i prevyšoval a pri vyporiadaní dedičstva bola pohľadávka O. A. A. i zohľadnená a preto sa v prejednávanej veci javí, že pohľadávka oprávneného - O. A. A., a.s. bola uspokojená z majetku poručiteľky M. R., ktorá na seba prevzala záväzok dlžníkov (B. G., N. G. a B. E.) ako ručiteľka.

16. S poukazom na uvedený dôvod preto nateraz nebol správny záver súdu prvej inštancie o nutnosti uloženia povinností žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 3.138 Eur, keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalobca plnil zo svojho majetku (hodnota dedičstva ručiteľky prevyšovala výšku dlhu smerom k O. A. A.) a súd prvej inštancie nemal na základe vykonaného dokazovania preukázané kedy a v akej výške žalobca plnil a že by sa malo jednať o plnenie za žalovaných 1/, 2/, pričom neprihliadol ani na procesnú obranu žalovaného 1/ týkajúcu sa tvrdeného plnenia z jeho strany.

17. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom v tomto súd prvej inštancie nárok žalobcu uplatnený žalobou opätovne posúdi a prihliadne na právny názor vyslovený odvolacím súdom.

18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .