Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-348-2016.pdf
PDF · 85.36 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/348/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980, so sídlom Ružová Dolina 25, Bratislava, zast.: PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO: 36 668 745, so sídlom Ružová Dolina 25, Bratislava, proti žalovanému: J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. nám. 6, U., t.č. na neznámom mieste, zastúpený: opatrovníčkou Danou Patkovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V v Bratislave v konaní o zaplatenie 305,99 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 16.05.2016, č.k. 6C/696/2015-41, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 16.05.2016, č.k. 6C/696/2015-41 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol; žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Žalobca sa žalobu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 305,99 eur s odôvodnením, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave dňa 14.04.2010 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služby satelitnej alebo káblovej televízie MAGIO - program služby MAGIO TV OPTIK KLASIK, spolu s Magio príslušenstvom s podmienkou dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov. Dňa 16.02.2011 bol podpísaný Dodatok k zmluve, ktorého predmetom bola zmena v osobe účastníka, a P. F. nahradil žalovaný. Žalovaný si svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť a neplatil mesačné faktúry za služby, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 165,97 eur za nevrátenie zariadenia HAG. Zároveň dňa 01.03.2012 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému odstúpenie od zmluvy, a následne právny predchodca žalobcu z listom zo dňa 25.11.2013 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 488 Občianskeho zákonníka, spojení s ust. § 544 ods. 1 a 2 OZ § 52 ods. 1 a 3 OZ a ust. § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách a ust. § 100 a 101 OZ, v spojení s ust. § 2 písm. a) b) a i) a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane o ochrane spotrebiteľa, v znení zákona č. 102/2014 Z.z., účinného od 01.05.2014.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca má postavenie dodávateľa a žalovaný je fyzická osoba nepodnikateľ - spotrebiteľ. Zmluva o pripojení uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, a preto v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, v znení zákona č. 102/204 Z.z., účinného od 01.05.2014 v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.
Preto súd ako orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy je podľa súdu prvej inštancie ex offo povinný pri spotrebiteľských zmluvách aj bez návrhu prihliadať na premlčanie, pričom sa nejedná o nedovolenú retroaktivitu. Uviedol, že trojročná premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. odo dňa nasledujúceho po tom, kedy bola splatná každá jednotlivá faktúra ( 18.12.2011, 18.01.2012, 18.02.2012, 18.03.2012, 18.04.2012), týmto dňom mohol žalobca podať žalobu na súd pre porušenie povinnosti zo strany žalovaného. Plynutie premlčacej doby skončilo dňa 18.12.2014, 18.01.2015, 18.02.2015, 18.03.2015 a 18.04.2015. Žalobca svoje právo uplatnil dňa 01.01.2015, t.j. nevykonal ho v určenej trojročnej lehote.
4. O náhrade trov provoinštančného konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, podaním zo dňa 27.06.2016, ktoré žalobca posielal mailom dňa 27.06.2016 a bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 28.06.2016. Žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na konanie súdu prvej inštancie. Poukázal na podanú žalobu a na predložené vyúčtované faktúry. Uviedol, že žalovaný uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ, ktorý podnikal na báze udeleného živnostenského oprávnenia s IČOM : XXXXXXXX. Nárok na zaplatenie faktúr vznikol žalobcovi na základe zmlúv, ktoré mali obchodnoprávny charakter, nakoľko ju uzatvoril žalovaný v postavení podnikateľa. Žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť 31.11.2011, teda až po vzniku záväzkového vzťahu, a preto žalovaný nemohol byť označený ako podnikateľský subjekt, ale ako fyzická osoba. Ide o obchodnoprávny záväzok. Súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keďže žalovaná vec nespadá pod režim spotrebiteľskej zmluvy. Navyše podľa žalobcu nemôže byť žalovaný nárok v žiadnom prípade premlčaný, pretože bol uplatnený žalobou v 4 ročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry. Prvá faktúra bola splatná 17.12.2011. Premlčacia doba začala podľa žalobcu plynúť 18.12.2011 a skončila 18.12.2015. Keďže žaloba bola doručená na súd 01.12.2015, nemôže byť uplynutý nárok premlčaný.
6. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu k rukám opatrovníka žalovaného, ktorý ho prevzal dňa 18.08.2016. K odvolaniu sa opatrovník žalovaného písomne nevyjadril. 7. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Podľa § 217 ods. 1 vetá prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 10. Podľa § 193, vetá prvá CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. 11. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb., o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie, orgán rozhodujúci o nárokoch spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie padávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával. 12. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom posúdení , že uplatnená pohľadávka žalobcu je premlčaná keď mal za to, že v danej veci ide spotrebiteľskú zmluvu a súd je ex offo povinný v spotrebiteľských zmluvách bez návrhu prihliadať na premlčanie, ktorá lehota v tejto veci podľa súdu prvej inštancie je 3 ročná, preto na premlčanie súd prvej inštancie prihliadol ex offo podľa v tom čase účinného § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb., o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, pričom premlčanie bolo jedným z dôvodov na zamietnutie žaloby. 13. Ústavný súd SR na verejnom zasadnutí 07.02.2018, o návrhu Okresného súdu Košice II na začatie konania podľa článku 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 2 Ústavy SR o súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov s článkom 1 ods. 1 a článku 46 ods. 1 Ústavy SR rozhodol, že ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov nie je v súlade s článkom 46 ods. 1, v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Predmetný nález Ústavného súdu SR zo dňa 07.02.2018, sp.zn. PL.ÚS 11/2016 bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 27.09.2018 (ročník 2018, č. 271). Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stratilo ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z, o ochrane spotrebiteľa, v znení skorších predpisov, účinnosť. 14. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a postavení jeho sudcov, nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný od dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov. 15. Podľa § 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Zb., právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. 16. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR (Ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 17. Ústava SR a zákon Národnej rady SR č. 38/1993 Z.z., o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním a postavení jeho sudcov, v znení neskorších predpisov nemajú výslovne ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúhlase vydaného pred právoplatným skončením konania, podľa odvolacieho súdu v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom tým skôr to musí tak byť vo veciach neskončených právoplatne, v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. (viď uznesenie Ústavného súdu SR z 11.10.2006, sp.zn. PLzÚS 1/06- zjednotenie odchylných právnych názorov; Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR zväzok 1, ročník 2006, strana 740). 18. Postup súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov bol v súlade s vtedy účinným ustanovením zákona, avšak jeho aplikácia súdom prvej inštancie v danej veci predstavuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nie možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pretože súd prvej inštancie vec vyhodnocoval najmä v rozsahu potrebnom v súvislosti s premlčaným ex offo. 19. V ďalšom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vec prejednať v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie a výsledky celého dokazovania zhodnotiť, pričom je potrebné sa zároveň náležite vysporiadať i s právnou argumentáciou žalobcu, uvedenou v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie je viazaný názorom odvolacieho súdu v súlade s ust. § 391 ods. 2 CSP. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 21. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 22. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie preto v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).