Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27CoP-6-2019.pdf
PDF · 90.39 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletých S. O., nar. XX.XX.XXXX a S. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja v konaní zastúpení B. práce sociálnych vecí a rodiny J. S. nad I., deti matky X. Dvoranovej, bytom Y. XXXX/X, J. S. nad I. a otca V. O., bytom E. N. XXX zastúpeného Z.. L. X., advokátkou so sídlom H., G. I. XXX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 3. decembra 2018 č. k. 5P/61/2018-78, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30.10.2013 č. k. 5P/189/2012-82 v časti týkajúcej sa určenia výživného pre deti tak, že otcovi zvýšil výživné pre mal. S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne a pre mal. S., nar. 0X.XX.XXXX zo sumy 110,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 09.07.2018, ktoré je povinný platiť mesačne vždy do 15. dňa vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom pre mal. S. z titulu jeho zvýšenia za obdobie od 09.07.2018 do 03.12.2018 v sume 96,- Eur uložil otcovi zaplatiť matke v splátkach vo výške 15,- Eur mesačne popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo len jednej splátky. Nedoplatok na zročnom výživnom pre mal. S. za obdobie od 09.07.2018 do 03.12.2018 v sume 48,- Eur uložil otcovi zaplatiť matke v dvoch splátkach popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo len jednej splátky. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že od posledného rozhodnutia o výživnom vzhľadom na odstup šiestich rokov došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletých, ktorí sú vekovo starší, s čím sú spojené zvýšené výdavky. V prípade staršieho S., momentálne navštevujúceho deviaty ročník základnej školy, sú zvýšené výdavky spojené na jednej strane s tým, že je aktívny atlét (nákup športového oblečenia a obuvi, výživové doplnky, masáže, účasť na sústredeniach), na druhej strane s jeho zdravotným stavom, keďže pravidelne navštevuje alergológa, nosí okuliare a absolvuje pravidelné hradené sedenia u detského psychológa. Mladší syn S., žiak tretieho ročníka, má výdavky na školu a mimoškolskú činnosť v bežnej výške primeranej potrebám deväťročného dieťaťa. Na základe posúdenia predložených dôkazov preukazujúcich zvýšené potreby detí, najmä výdavky spojené s rastom detí, t. j. zabezpečenie stravy, ošatenia, školských potrieb, športového vyžitia a výdavky na zdravotnú starostlivosť, súd prvej inštancie vyhovel návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti a rozhodol o zvýšení výživného pre mal. S. o sumu 20,- eur, a mal. S. sumou 10,- eur. Zároveň posúdením príjmových možností a výdavkov otca súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu zvýšenom o 30,- eur mesačne. Táto suma neohrozí ani poskytovanie výživného pre ostatné deti otca ani úhradu nákladov na jeho životné potreby. Pokiaľ otec argumentuje ďalšími vyživovacími povinnosťami, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že náklady pre mal. O., ktorý má t.č. takmer štyri roky, sú nesporne menšie ako náklady pre mal. S. a S.. Súd sa nestotožnil s argumentom otca, že po uhradení všetkých výdavkov rodiny mu ostáva suma nižšia ako životné minimum. Táto suma slúži pre potreby rodiny po uhradení všetkých výdavkov za bývanie, za služby spojené s bývaním, poistenie, telefóny, dochádzanie do práce, návštevou škôlky, ktoré súd akceptoval ako nevyhnutné. Záverom súd prihliadol na to, že mal. S. a S. sú od rozvodu manželstva v osobnej starostlivosti matky. Návrhu matky však nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, nakoľko sa súd musel zaoberať možnosťami otca ako osoby povinnej poskytovať vyživovaciu povinnosť a prihliadnuť na fakt, že na strane otca sa taktiež zmenili pomery v tom smere, že mu od ostatného určenia výživného pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Aj keď je pre rozsudok v súlade s § 217 CSP rozhodujúci stav v čase vyhlásenia je zrejmé, že partnerka otca je t.č. vo vysokom štádiu tehotenstva a v blízkej budúcnosti očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa, s čím bude spojený pokles príjmov rodiny a naopak zvýšenie určitého druhu výdavkov. Zároveň sa súd stotožnil s argumentáciou otca, že nie je v jeho silách nájsť si pri jeho vzdelaní a kvalifikácii lepšie platené zamestnanie. S. požadovala zvýšené výživné od podania návrhu t.j. odo dňa 09.07.2018. Nedoplatok na zročnom výživnom do času rozhodnutia súdu vo výške 96,- eur na mal. S. a vo výške 48,- eur na mal. S. súd prvej inštancie určil otcovi zaplatiť v splátkach po 15,- eur, resp. v dvoch splátkach po 24,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo len jednej splátky, preto aby zmiernil dopad tejto povinnosti na rozpočet otcovej rodiny. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd „zrušil rozsudok súdu prvej inštancie“. Návrh matky považuje za nevhodný, nakoľko od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na jeho strane k zmene pomerov a to v tom, že mu pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. O. O., nar. XX.XX.XXXX a mal. I. O., nar. XX.XX.XXXX. Po 28 týždňoch materskej dovolenky partnerky otca bude spoločný príjem jeho štvorčlennej domácnosti 1.181,- eur, čo znamená, že momentálne na jedného člena domácnosti pripadá 367,75 eur, po 28 týždňoch však už len 295,25 eur. Príjem trojčlennej domácnosti matky, opäť bez nákladov aktuálne činí 1.166,- eur, čo je v prepočte na jedného člena domácnosti 388 eur. Ak bude vyživovacia povinnosť k maloletým synom zvýšená spolu o 30,- eur, nastane situácia, kedy by príjem otcovej štvorčlennej domácnosti klesol na 1.441,- eur, resp. po 28 týždňoch na 1.151,- eur, čo predstavuje v prepočte na jedného člena domácnosti 360,25 eur, resp. 287,75 eur. Na opačnej strane v domácnosti matky by pripadlo 398,- Eur na jedného člena. Nebude zachované životné minimum a kvalitný život pre členov otcovej domácnosti a najmä bude ohrozený zdravý vývoj dvoch mal. synov I. O. a O. O., ktorí chybným rozhodnutím budú nútení žiť na hranici chudoby. Poukazoval, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi V. N., ktorý je študentom VŠ a určené výživné je vo výške 160,- eur.
3. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Uviedla, že v roku 2012, keď ju otec opustil kvôli dlhotrvajúcemu mimomanželskému pomeru so svojou kolegyňou vo firme, mal mladší syn S. iba 2 roky a starší syn S. 7,5 roka. Odvtedy sa zvýšili každodenné náklady na domácnosť a starostlivosť o deti. Otec ju osočuje a uráža, keď tvrdí, že požiadala o zvýšenie naschvál v čase, keď s partnerkou očakával narodenie druhého dieťaťa. O tejto skutočnosti sa syn S. dozvedel náhodou od cudzích ľudí až skoro 1,5 mesiaca od podania návrhu. Od februára 2012 nepodala návrh o zvýšenie výživného. Zo situácie, v akej sa nachádzala, sa psychicky zrútila, nebola schopná chodiť do práce, medzi ľudí. Preto nesúhlasí s vyjadrením otca, že zvýšenie výživného pre maloletých S. a S. bude mať zlý vplyv na vývin ďalších detí otca a budú sa nachádzať na hranici chudoby. Poukazovala, že otec denne konzumuje tabakové a alkoholické nápoje. Uviedla, že otec v rokoch 2016-2017 začal pracovať ako finančný agent pre M.-N. poisťovňu. Nežiadala však o predloženie otcovho daňového priznania alebo províznych listov. Poistné zmluvy, ktoré otec uvádza v nákladoch, boli podľa nej uzatvárané účelovo za účelom získania provízie z týchto zmlúv. Poukazovala, že partnerka otca Z.. H. L. má príliš vysokú mesačnú poistku 50 Eur, rovnako pre ich dvojročné dieťa na 32 eur mesačne. Ak si nemôže otec dovoliť také vysoké poistné, môže požiadať o poníženie šetriacej alebo investičnej zložky. Odmieta tvrdenie, že novonarodené dieťa otca I. bude predstavovať veľké náklady pre rodinu, nakoľko obidve deti otca sú chlapci a vekový rozdiel je iba 4 roky, dokonca sú obidvaja narodení v zimných mesiacoch. Otcovi bude vyplácaný ešte jeden daňový bonus a rodinné prídavky. Mesačný príjem rodiny otca je v súčasnosti viac ako životné minimum a na hranici chudoby určite žiť nebudú. Poukazovala, že otec maloletých riadne nenavštevuje. Vyhovára sa na objektívne príčiny. Nezobral ich k moru, kam každoročne s partnerkou chodia. Podľa rozhodnutia súdu si má zobrať deti na jeden celý týždeň v júli a v auguste. V auguste vždy daný týždeň, kedy ma byť cely týždeň s nimi, pravidelne odchádza s partnerkou na dovolenku do U.. Odkedy dostal predvolanie na súd, tak deti k nemu vozí ona, pretože chce, aby deti bol aspoň chvíľu s ním. Po rozvode sa majetkovo vysporiadali. Zaviazala sa otcovi zaplatiť na vyrovnanie 23.400,- eur do 30.6.2018. V priebehu 4 rokov máj 2014-jún 2018 vyplatila otcovi čiastku 23.400,- eur. Otec nepreukázal, žeby peniaze, ktoré mu 30.06.2018 vyplatila ako splátky BSM minul alebo kúpil nejaký väčší hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. To znamená, že sumu 11.795,- eur vyplatenú 30.06.2018 má k dispozícii.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu vyjadril. Poukázal, že od poslednej súdnej úpravy uplynulo 6 rokov, značne sa zvýšili náklady na obe deti, či už na školské pomôcky, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, športovú činnosť a voľnočasové aktivity. Deklarovaný priemerný plat otca vo výške 900,- eur predpokladá plnenie vyživovacej povinnosti na obe deti v takej výške, ako bolo otcovi určené, preto navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.
5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných dôvodov:
6. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správneho skutkového a právneho záveru, je odôvodnený riadne a správne, preto sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a v celom rozsahu na ne odkazuje.
7. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal s dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody otec prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie.
8. V posudzovanej veci je nepochybné, že od skoršej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca prešiel dlhý čas až 6 rokov a došlo u maloletých k značnej a podstatnej zmene pomerov, a s tým spojenému nárastu ich životných nákladov na základné, kultúrne a sociálne potreby. Je zrejmé, že došlo k zvýšeniu výdavkov jednak z objektívneho dôvodu všeobecne známej skutočnosti zvýšenia životných nákladov
- cien tovarov a služieb, a jednak zo subjektívnych dôvodov - fyzického, fyziologického, kultúrneho a psychického rastu detí. Komplexné potreby dieťaťa sú povinní zabezpečiť jeho rodičia, a to výkonom osobnej starostlivosti o dieťa a predovšetkým poskytovaním výživného.
9. Je potrebné si uvedomiť, že zvýšenie výživného pre jedno dieťa o 20,- Eur a pre druhé dieťa o 10,- Eur po uplynutí tak dlhej doby od posledného určenia výživného je skutočne minimálne. 10. Odvolávanie sa otca na nedostatok financií nepovažuje odvolací súd za dôvodný. Otcov pravidelný príjem zo zamestnania predstavuje 900,- Eur mesačne. Matka potvrdila, že otcovi v priebehu posledných 4 rokov, naposledy v júni 2018, splatila náhradu za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov spolu v sume 23.400,- Eur.
11. Argumentácia otca o nezachovaní životného minima pre jeho novú rodinu a o ohrození vývoja jeho ďalších detí, s ktorými aktuálne žije v jednej domácnosti, nie je na mieste. Príjem rodiny otca predstavuje 1.471,- Eur mesačne a po ukončení materskej dovolenky partnerky otca (za predpokladu, že nenastúpi do zamestnania) 1.171,- Eur mesačne, čiže dosahovaný reálny príjem výrazne presahuje hranicu zákonom stanoveného mesačného príjmu, kedy sa štvorčlenná rodina ocitne v núdzi (535,50 Eur). Pritom výdavky otca, ktoré spomína, ako poistné jeho súčasnej partnerky (50,- eur mesačne), jeho dvojročného dieťaťa (32,- Eur), rozhodne nepredstavujú náklady, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, za súčasnej existencie viacerých vyživovacích povinností otca.
12. Predovšetkým je zrejmé, že suma zvýšeného výživného od otca pre S. (140,- Eur) a S. (120,- Eur) mesačne nepokryje všetky ich životné náklady, a okrem toho matka časť ich nákladov uhrádza formou bezodplatného výkonu osobnej starostlivosti.
13. Odvolacie námietky o neschopnosti otca uhrádzať zvýšené výživné vyhodnotil preto odvolací súd ako nedôvodné vzhľadom na zistené príjmové pomery otca a jeho nevyhnutné výdavky.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie zistil rozhodné skutočnosti správne a v potrebnom rozsahu, rovnako správne ich vyhodnotil a zvýšené výživné bolo určené vo výške, ktorá zodpovedá zákonným kritériám.
15. Odvolateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 :0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.