Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/57/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu Q. proti žalovanej G. o zaplatenie 57.181,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. novembra 2017, č. k. 7Csp/44/2017-127, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 29. novembra 2017 č. k. 7Csp/44/2017-127 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 57.181,70 eur s príslušenstvom. Žalovanej priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou sa zaoberal otázkou vymáhateľnosti uplatneného nároku. V danom prípade, keď uzavrel, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu (správne medzi pôvodným veriteľom Q. a žalovanou), Zmluva o D.. č. XXX/XXIX/XXSU, je spotrebiteľskou zmluvou a právny vzťah medzi stranami je vzťahom občiansko- právnym, pristúpil k skúmaniu plynutia premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. V danom prípade, keďže veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), splatnosťou splátky splatnej dňa 20.03.2013 (ktorú uviedol ako najstaršiu nezaplatenú splátku), začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu, ktorá uplynula dňa 20.03.2016. Pokiaľ žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaného zo zmluvy uplatnil až žalobou podanou na súde dňa 10.03.2017, je jeho nárok premlčaný, nakoľko sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd tiež dôvodil, že nárok žalobcu je premlčaný aj v prípade, ak by žalobca odvodzoval svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti od splátky splatnej dňa 20.11.2013 - tri mesiace spätne od vyhlásenia predčasnej splatnosti dňa 26.02.2014. V tomto prípade uplynula premlčacia lehota dňa 20.11.2016, t.j. tiež pred podaním žaloby a rovnaká situácia by nastala aj v prípade, ak by sa za deň účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti považoval dátum 13.03.2014, nakoľko aj v tomto prípade mohlo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti pre nezaplatenie splátky splatnej 3 mesiace spätne, teda rovnako splátky splatnej dňa 20.11.2013. O trovách konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. a žalovanej ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti žalobcovi ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu istiny 51.229,10 eur, poplatkov 841,08 eur, 5.195,48 eur úrokov do 07.04.2014, 238,06 eur úrokov zo meškania do 07.04.2014, úroku vo výške 7,59% ročne zo sumy 51.229,10 eur od 08.04.2017 vrátane do dňa zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 3,00% ročne zo sumy 51.229,10 eur od 08.04.2014 vrátane do dňa zaplatenia, podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že uloží zaplatiť žalovanej istinu 51.229,10 eur, poplatky 841,08 eur, 5.195,48 eur ako úroky do 07.04.2014, 238,06 eur ako úroky zo meškania do 07.04.2014, úrok vo výške 7,59% ročne zo sumy 51.229,10 eur od 08.04.2017 vrátane do dňa zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3,00% ročne zo sumy 51.229,10 eur od 08.04.2014 vrátane do dňa zaplatenia. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca je toho názoru, že v tomto prípade bol zmluvne dohodnutý odlišný právny inštitút aký upravuje § 565 Občianskeho zákonníka. Banka v Zmluve o úvere dohodla so spotrebiteľom pre neho ešte priaznivejšie podmienky, ako stanovuje zákon. Nepoužila právny inštitút § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého už nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa môže stať splatným celý dlh, ale použila výhodnejšiu zmluvnú úpravu, že sa úver stane zročným až 10. deň po doručení vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Účastníci sa teda dohodli, že nie nezaplatením splátky sa stáva dlh zročným, ale nezaplatením splátky má banka právo poslať dlžníkovi jednostranné oznámenie o tom, že sa stane dlh zročným. Dlžníkovi je vytvorený časový priestor na to, aby si zabezpečil svoje pomery, aby bol schopný dlh zaplatiť ešte pred tým, ako nastane účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný a teda splatnosť zvyšných splátok. Z § 103 Občianskeho zákonníka je preto možné použiť len jeho prvú vetu, ktorá hovorí o začiatku plynutia premlčacej doby pri jednotlivých splátkach. Kým časť splátok bola splatná podľa úverovej zmluvy, zvyšná časť splátok sa stala splatnou 10. dňom doručenia výzvy dlžníkovi. Premlčaná časť splátok môže byť len tá, ktorých splatnosť nastala viac než 3 roky pred podaním žaloby. Splátky v súčte 5.952,60 eur sú premlčané - v tejto časti sa žalobca voči napadnutému rozsudku neodvolal. Zostávajúca časť bola splatná menej ako tri roky pred podaním žaloby, a teda v tomto rozsahu voči rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie. Ďalej namietal, že v časti odôvodnenia, v ktorej súd prvej inštancie aplikuje ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je zrejmé, aký vplyv majú mať tieto ustanovenia na jeho rozhodnutie vo veci samej. Okrem toho sa odvolateľ nestotožňuje s právnym názorom, že je možné aplikovať na daný prípad ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., pretože tento zákon obsahuje negatívne taxatívne vymedzenie prípadov, kedy tieto nespadajú pod spotrebiteľské úvery, t.j. § 1 ods. 3 písm. b/, v ktorom v čase uzavretia zmluvy uvádzalo, že spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti.

3. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniu uviedla, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí a že nemajú právny základ ani v právnych predpisoch SR a ani v rozhodovacej praxi SR. Poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.10.2016 sp.zn. 19Co/274/2016, z ktorého jednoznačne vyplýva, že premlčacia doba v danom prípade plynie v zmysle ust. § 103 zákona č. 40/1964 Zb. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Došlo k premlčaniu žalobcom uplatnenej pohľadávky, a to v každom možnom prípade počítania premlčacej lehoty. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že by sa zmluvnou úpravou vyhlásenia splatnosti postavenie žalovanej stalo lepším. Práve naopak postavenie žalovanej sa zhoršilo vzhľadom na to, že žalobca bol na základe uvedeného oprávnený kedykoľvek vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu po tom, ako bola čo aj len jedna splatná splátka nesplatená, teda sám žalovaný mohol „narábať s premlčacou dobou“.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením premlčania uplatnenej pohľadávky, ako vykonal súd prvej inštancie.

7. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

8. Súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého vyhlásením predčasnej splatnosti začína plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

10. Obranu odvolateľa, že v tomto prípade nie je možné použiť § 565 Občianskeho zákonníka, pretože pri zosplatnení podľa uvedeného ustanovenia nepostupoval, ale použil zmluvnú úpravu, neobstojí. Namietaná zmluvná úprava (čl. VII bod. 1, 2 a 5 zmluvy o úvere) má svoj právny základ v aplikovanom ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje tzv. dohodu o plnení v splátkach „pod hrozbou straty výhody splátok“ a povoľuje veriteľovi za stanovených podmienok žiadať o zaplatenie celej pohľadávky (prípadne celého zostatku pohľadávky) napriek dohode o plnení v splátkach. Na základe tohto zákonného dovolenia sa banka a žalovaná dohodli na tzv. strate výhody splátok v namietanom čl. VII bod 2 písm. e) zmluvy o úvere. Keďže v tomto prípade došlo k splneniu podmienok podľa § 565 Občianskeho zákonníka - nesplnenie splátky a existencia dohody o strate výhody splátok (čl. VII bod 2 písm. e/ v spojení čl. VII. bod 1 písm. a/ zmluvy), vzniklo banke právo požadovať od žalovanej zaplatenie celého zostatku pohľadávky. Banka nepochybne postupovala podľa § 565 Občianskeho zákonníka, na otázku premlčania je preto potrebné aplikovať § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje prípad zročného dlhu podľa § 565, ako súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vykonal.

11. Snahou odvolateľa v odvolaní je dosiahnuť aplikáciu § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka na namietané premlčanie poukazom na (inú) zmluvnú úpravu. V predmetnom článku zmluvy si však banka a žalovaná nedohodli a ani nemohli dohodnúť iný začiatok plynutia premlčacej doby, pretože ten kogentne upravuje § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka.

12. Odvolací súd považuje za správnu aplikáciu § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka na zistený skutkový stav a rovnako považuje za správny záver, že v danom prípade začala plynúť premlčacia doba najneskôr od zročnosti splátky splatnej dňa 20.11.2013, pre nesplnenie ktorej zrejme bolo uplatnené právo veriteľa na zosplatnenie (listom zo dňa 26.02.2014) vzhľadom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Keďže žaloba bola podaná dňa 10.03.2017 teda po uplynutí premlčacej doby, súd nemôže vzhľadom na námietku premlčania nárok na zaplatenie dlhu priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 13. Žalobcom uplatnená námietka nesprávnej citácie ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. je bez významu, pretože namietaná vada nemá za následok vecnú nesprávnosť výroku rozsudku. Súd prvej inštancie právne posudzoval vec podľa § 103, § 565, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a tak dospel k zamietavému výroku rozhodnutia.

14. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.

15. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .