Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: MAKS-D, s.r.o., so sídlom Nováky, M. R. Štefánika 1, IČO: 36 332 534, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Košice, Žižkova 4E, IČO: 47 244 488 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102528397/2017 zo dňa 7.12.2017 a rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. 101958013/2017 zo dňa 13.9.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101958013/2017 zo dňa 13.9.2017 a žalovaného č. 102528397/2017 zo dňa 7.12.2017, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj správca dane), ktorým bol žalobcovi určený rozdiel nadmerného odpočtu DPH v sume 46.422,08 € znížením nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2016 okrem iného aj z dôvodu nepriznania odpočtu DPH v sume 20.000 € z faktúry č. 2016029 zo dňa 2.6.2016 vystavenej spoločnosťou R5+, s.r.o. za prenájom reklamnej plochy na pretekoch Rally Agrotec Hustopeče uskutočnenej v dňoch 16.-18.6.2016 na závodnom vozidle Škoda Fabia R5, KE S119, o ktorej spoločnosti správca dane nadobudol pochybnosti ako o skutočnom dodávateľovi fakturovaných služieb, ktoré správca dane posúdil ako sponzoring a nie reklamné služby. 2. Žalobca v správnej žalobe namietal, že splnil všetky podmienky na odpočítanie dane z faktúry č. 2016029 zo dňa 2.6.2016 vystavenej spoločnosťou R5+, s.r.o. za prenájom reklamnej plochy na pretekoch Rally Agrotec Hustopeče uskutočnenej v dňoch 16.-18.6.2016 na závodnom vozidle Škoda Fabia R5, KE S119. Konateľ spoločnosti R5+, s.r.o. potvrdil skutočné dodanie služby, boli predložené faktúry a zmluva a tiež reporty, čo znamená, že splnil tak materiálne ako aj formálne podmienky. Vyčerpal svoje dôkazné bremeno a dokázať nedodanie fakturovaných služieb prechádza na správcu dane, ktorý znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 66/2007 zo dňa 6.3.2018, podľa ktorého je reklama činnosť zameraná na ovplyvňovanie trhu, ovplyvňovanie dopytu po určitom produkte, vlastníctvo propagovaného produktu nie je v čase uskutočnenia reklamy rozhodujúce, pretože z propagácie produktu predajcom nepriamo v dôsledku synergického efektu profituje i výrobca. Zo žiadneho zákona nevyplýva zákaz pre žalobcu spoločne s obchodnými reťazcami ovplyvňovať trh, na ktorom pôsobia koneční spotrebitelia a vytvoriť synergický efekt, ktorý sa u žalobcu prejaví nepriamo, dopytom obchodných reťazcov po určitom produkte žalobcu. Činnosť nemožno hodnotiť ako vytváranie umelej ekonomickej konštrukcie bez hospodárskeho dôvodu.

Daňovému subjektu musí byť umožnené preukázať materiálny, ekonomický dôvod takto uskutočňovanej reklamy a jeho prínos pre jeho podnikanie. Princíp odpočtu dane z pridanej hodnoty je založený na vecnom priraďovaní vstupných plnení k výstupným plneniam a musí byť chápaný komplexne vo väzbe na celkovú činnosť platiteľa. Pri posúdení nároku na odpočítanie dane je potrebné brať do úvahy uskutočňovanie zdaniteľných plnení, resp. podnikanie platiteľa ako také, nie priraďovanie prijatých zdaniteľných plnení ku konkrétnym uskutočneným zdaniteľným plneniam. Pri komplexnom posúdení nároku na odpočítanie dane je potrebné brať do úvahy celkovú ekonomickú činnosť platiteľa dane za obdobie registrácie, neobmedzovať sa len na vybrané zdaňovacie obdobia. Ak prijaté zdaniteľné plnenie (napríklad reklama, propagácia) má za účel umožniť zvýšenie predaja tovaru v budúcnosti, má platiteľ nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných plnení. Podstatný je zámer platiteľa spojený, s prijatým zdaniteľným plnením, aj keď k jeho naplneniu dôjde neskôr, resp. nedôjde vôbec z objektívnych dôvodov. Zdôraznil, že podľa rozhodnutia Eurospkého súdneho dvora C-68/92 (Commission vs. France) platí, že ak akákoľvek hospodárska aktivita zahŕňa šírenie správy s účelom informovať verejnosť o produktoch a ich kvalite s cieľom zvýšiť predaj, je potrebné ju chápať ako reklamnú službu. Ak spoločnosť chce zabezpečiť reklamu výrobkov (tlačoviny tlačené v inom členskom štáte), nie je podstatné, kto reklamu poskytol. Pojem „reklamné služby" v rámci významu zahŕňa propagačnú činnosť, ako je napríklad predaj tovaru za znížené ceny, poskytovanie hnuteľných veci spotrebiteľom, predaných príjemcovi reklamnou agentúrou, poskytovanie služieb za znížené ceny alebo zadarmo alebo usporiadanie kokteilovej párty/banketu, ak je činnosť spojená so sprostredkovaním odkazu verejnosti o existencii a vlastnostiach výrobku/služby, ktoré sú predmetom danej činnosti za účelom zvýšenia odbytu výrobkov/služieb. To isté platí pre akúkoľvek činnosť, ktorá je súčasťou reklamnej kampane a tým prispieva k šíreniu reklamného odkazu, čo predstavuje prípad súvisiaci s výrobou pomôcok používaných v konkrétnej reklame. Teda ak Európsky súdny dvor akceptoval náklady na kokteilovú párty ako odpočítateľnú položku, uvedenie loga spoločnosti na závodnom automobile musí byť akceptovaná ako reklamný odkaz. Preverovanie kto vykonal výrobu polepov, kto umiestňoval polepy a kto ich odstraňoval nemá vplyv na možnosť odpočítať si daň. Pre žalobcu bolo rozhodujúce prenajatie si reklamnej plochy za účelom oslovenia potencionálnych klientov a obchodných partnerov na vyššie uvedených rally pretekoch, k čomu reálne došlo a taktiež umiestnenie loga ako reklamného odkazu. Rozhodnutie žalovaného vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu a z jeho nesprávneho právneho posúdenia. Citoval znenie § 2 ods. 1 zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame, ktoré nepopiera skutočnosť, že uvedením loga podnikateľa by sa nemalo jednať o reklamu. Podľa jeho názoru na prejednávaný prípad nie je možné analogicky a v jeho neprospech používať zákon o vysielaní a retransmisii, ktorý sa týka výlučne reklamy v televízii a v médiách. V prejednávanom prípade umiestnené logo na nárazníkoch plnilo úlohu tzv. trackside banner, t.j. banneru na aute za účelom marketingu značky. Takýto spôsob reklamy je najlepšie spôsobilý ovplyvniť potenciálnych klientov. Žalobca je lídrom v oceliarskom priemysle na SK a ČR a je zvyknutý marketingovo komunikovať len prostredníctvom loga spoločnosti, ktoré obsahuje samotný názov. Žalovaný vyhodnocoval preverovanú marketingovú komunikáciu podľa svojich pravidiel, ktoré nemajú oporu v zákone.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti svojho rozhodnutia v napadnutej časti, ktorá sa týkala neuznania nároku na odpočet DPH z dodávateľskej faktúry č. 2016029 zo dňa 2.6.2016 vystavenej spoločnosťou R5+, s.r.o. Primárne je dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý disponuje s právom na odpočet a dokazovanie správcu dane len slúži na preverenie žalobcových tvrdení a dôkazov. V prejednávanom prípade sa fakturovaná DPH stala splatnou len z dôvodu jej uvedenia na faktúre a nie z dôvodu dodania služieb fakturovaným dodávateľom, spoločnosťou R5+, s.r.o. Menovanej spoločnosti neboli fakturované žiadne služby, ktoré táto následne fakturovala žalobcovi. Zazmluvnené služby boli fakturované subdodávateľskými spoločnosťami SEDEM

- reklamná agentúra, s.r.o. a Rallye Design, s.r.o. spoločnosti MM Rally, s.r.o. a nie spoločnosti R5+, s.r.o. Vzhľadom k tomu správca dane nadobudol pochybnosti o dodaní reklamných služieb spoločnosťou R5+, s.r.o. 4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného poukázal na nikým nespochybnenú skutočnosť, že došlo k reálnemu dodaniu reklamných služieb žalobcovi v súlade so zmluvou medzi ním a spoločnosťou R5+, s.r.o. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nejasnosti medzi jeho dodávateľom a jeho subdodávateľmi. 5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: 6. V daňovom priznaní k DPH za obdobie jún 2016 si žalobca uplatnil nadmerný odpočet DPH v sume 389.007,84 €.

7. Na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie bola u žalobcu vykonaná daňová kontrola, ktorá začala 22.8.2016. 8. Predmetom preverovania bola aj faktúra č. 2016029 zo dňa 2.6.2016 od spoločnosti R5+, s.r.o., ktorou bola účtovaná odmena za prenájom reklamnej plochy na preteku Rally Agrotec Hustopeče uskutočnenom v dňoch 16.-18.6.2016 na závodnom aute Škoda Fabia R5, KE S119 v súhrnnej cene 120.000 € aj s DPH. 9. Právnym dôvodom vystavenia spornej faktúry bola Zmluva o zabezpečení reklamy služieb zo dňa 20.2.2016 uzatvorená medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou R5+, s.r.o. ako obstarávateľom zastúpeným konateľom U. U.. Uvedenou zmluvou sa obstarávateľ zaviazal zabezpečiť pre žalobcu po dobu trvania zmluvy od 1.3.2016 do 31.12.2016 reklamu, ktorá je ďalej definovaná ako povinnosť zabezpečiť prenájom reklamnej plochy, a to umiestnenie reklamy na závodnom aute na prednom a zadnom nárazníku. Formu a spôsob grafického prevedenia mal zabezpečiť obstarávateľ po odsúhlasení žalobcom. Cena bola dohodnutá vo výške 100 000 eur bez DPH za jednotlivé preteky, resp. za jeden mesiac. 10. Správca dane využil poznatky z daňových kontrol za zdaňovacie obdobia marec a apríl 2016. Z nich zistil, že dňa 3.10.2016 bol vypočutý U. U., konateľ spoločnosti R5+, s.r.o. Ten uviedol, že reklamné služby dodali subdodávatelia. Vlastníkom závodných automobilov a reklamných plôch je spoločnosť MM Rally, s.r.o., ktorá zabezpečila reklamné polepy od spoločnosti Sedem - reklamná agentúra, s.r.o. alebo Rally Design, s.r.o. 11. Cestou dožiadaného správcu dane bol dňa 24.1.2017 vypočutý U. U. , konateľ spoločnosti MM Rally, s.r.o. Svedok vypovedal, že spoločnosť sa zaoberá prenájmom závodných automobilov, zamestnáva vlastných zamestnancov, ktorí zabezpečujú prevádzku a servis vozidiel. Spoločnosť má vlastné priestory na podnikanie, ktorého predmetom je len prenájom vozidiel Mitsubishi a Škoda Fábia, ale nie prenájom reklamných plôch. Nevedel sa vyjadriť k obsahu polepov a ich vylepeniu, ani aké logá boli vylepené. Odstránenie polepov na autách však už vykonali jeho zamestnanci. 12. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 30.12.2016 vyplynulo, že prenájom reklamnej plochy poskytla spoločnosť R5+, s.r.o. na všetkých podujatiach Majstrovstiev SR a ČR. Polepy obsahovali obchodné meno žalobcu MAKS-D. Cena za službu sa odvíjala od skutočnosti, že boli generálny partner rally teamu. Špecifikáciu loga dodali spoločnosti R5+, s.r.o., ktorá zabezpečila ich výrobu. Nevedel uviesť, či fakturované reklamné služby realizoval samotný dodávateľ alebo prostredníctvom subdodávateľov. Spoločnosť bola v rámci dojednaného obchodu propagovaná v televízii, na internete, na automobiloch a na banneroch. 13. Na ústnom pojednávaní dňa 6.3.2017 bol vypočutý obchodný riaditeľ žalobcu Róbert I., ktorý uviedol, že účelom poskytnutých reklamných služieb bola reklama žalobcu na automobiloch, banneroch, internete a v médiách. Spoločnosť R5+, s.r.o. je závodný rally team, ktorý poskytuje reklamnú plochu na súťažiacom automobile. Návrh loga obchodného mena v grafických krivkách predložil spoločnosti R5+, s.r.o. Výrobu a umiestnenie reklamy zabezpečoval dodávateľ R5+, s.r.o., nevedel ale či priamo on alebo subdodávateľ. 14. Dňa 4.7.2017 správca dane vypočul svedka U. U., ktorý bol v rozhodnom období jediným konateľom spoločností R5+, s.r.o. a MM Rally, s.r.o. Svedok potvrdil zdaniteľný obchod a dodanie fakturovaných reklamných služieb žalobcovi. Predmetom plnenia bol prenájom reklamných plôch na závodných automobiloch , na prednom a zadnom nárazníku. Spoločnosť R5+, s.r.o. zabezpečila výrobu, umiestnenie a odstránenie polepov cez spoločnosť MM Rally, s.r.o., pričom na výrobe polepov sa podieľala spoločnosť Sedem - reklamná agentúra, s.r.o. MM Rally team, s.r.o. prenajal vozidla spoločnosti R5+, s.r.o. Polepy obsahovali len logo, obchodné meno MAKS-D. Dizajn áut zabezpečuje R5+, s.r.o. a ich prevádzku a servis MM Rally team, s.r.o. 15. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly zo dňa 16.6.2017, ktorý spoločne s výzvou na vyjadrenie bol doručený žalobcovi dňa 22.6.2017. 16. Na základe obstaraných dôkazov správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 13.9.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel nadmerného odpočtu DPH v sume 46.422,08 € znížením nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2016. 17. Rozhodnutie prvého stupňa napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 7.12.2017, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

18. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

19. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že logo žalobcu, ktoré obsahovalo len označenie „MAKS-D“ bolo umiestnené na závodnom automobile, ktoré si mala prenajať spoločnosť R5+ s.r.o. od personálne prepojenej spoločnosti MM Rally team s.r.o. V danom čase boli spoločnosti R5+ s.r.o. a MM Rally team s.r.o. spojené osobou spoločníka a konateľa Martina Markoviča. Spoločnosť R5+,s.r.o. nemala zamestnancov, majetok. Cena za umiestnenie loga na pretekárskom aute bola zmluvne dohodnutá tak, že predstavovala sumu 100.000 € bez DPH za podujatie Rally Agrotec Hustopeče. Správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania dodania reklamných služieb spoločnosťou R5+, s.r.o. a že sa v danom prípade nejedná o reklamu, ale sponzorstvo. V tomto zmysle teda zostalo v prvom rade sporným, či takéto umiestnenie loga je reklamou alebo sponzoringom.

22. Správny súd už v obdobnej právnej veci žalobcu, len za iné zdaňovacie obdobie, rozhodoval (napr. sp. zn. 13S 7/2018, 13S 8/2018 a 13S 44/2018), pričom dospel k záveru, že za okolností aké existujú aj v prejednávanej veci, nie je možné považovať sporné plnenie za reklamu, ale ide o sponzorský odkaz. 23. Správne orgány sa zaoberali charakterom plnenia, nakoľko pri sponzorskom odkaze resp. sponzorstve na rozdiel od reklamy by žalobca nemal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a išlo by za určitých okolností o daňový výdavok v zmysle zákona o príjmoch.

24. Správny súd opakovane konštatuje, že v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora (napr. C-530/09 zo dňa 27.10.2011) boli reklamné služby opakovane definované ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj.

25. Sponzoring taktiež predstavuje marketingový nástroj podnikateľa, ktorý však obsahuje reklamnú informáciu v širšom slova zmysle. Základným účelom sponzorovania je najmä vytvorenie dobrého mena, povesti právnickej či fyzickej osoby (tzv. goodwill). Sponzorstvo slúži skôr k propagácii firmy, jeho primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby. Sponzorský odkaz, resp. sponzoring predstavuje zvyčajne prezentáciu loga, alebo prezentáciu výrobku skôr statického charakteru, často s uvedením, že sa jedná o sponzora. Jeho ústredným motívom nie je presvedčiť diváka ku kúpe určitého výrobku zdôrazňovaním jeho kvalít, porovnávaním s podobnými výrobkami, neobsahuje ani žiadny reklamný príbeh (nemá dynamický charakter).

26. V predmetnej právnej veci mala reklama poskytnutá žalobcovi predstavovať uvedenie loga žalobcu, ktoré obsahuje uvedenie slov „MAKS-D“ na pretekárskom aute, ktoré sa zúčastnilo na rally pretekoch Rally Agrotec Hustopeče. Takéto zverejnenie loga na pretekárskych autách na športovom podujatí nespĺňa kritéria reklamy tak, ako je uvedené v odseku 24 tohto rozsudku. Uvedenie loga nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Nepodáva informáciu ani o tom, v akej oblasti žalobca podniká. Nebolo preukázané, že by sa na týchto regionálnych rally pretekoch reálne prezentovala podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé produkty a služby. Okrem toho správny súd konštatuje, že činnosť žalobcu nie je medzi verejnosťou tak všeobecne známa, že by zo samotného loga bez ďalšieho diváci mali akúkoľvek aspoň všeobecnú informáciu o produktoch a službách, ktoré žalobca poskytuje.

27. Ak žalobca poukazoval na § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame, tak správny súd upozorňuje na to, že uvedený zákon takýmto oznámením vymedzuje všeobecne len formu reklamy. Je pritom podstatné, že akákoľvek prípustná forma reklamy musí súvisieť s obchodnou, podnikateľkou činnosťou alebo inou zárobkovou činnosťou daného subjektu s cieľom uplatniť jeho produkty na trhu. V danej právnej veci bola pritom spochybnená práve schopnosť sporného plnenia uplatniť produkty žalobcu na trhu. Ako už bolo uvedené vyššie, samotné uvedenie loga nemá vo vzťahu k predmetu podnikania žalobcu, jeho produktom žiadnu vypovedaciu hodnotu. Neobsahuje v tomto ohľade ani len všeobecnú informáciu. Žiadnym spôsobom nepropaguje ich vlastnosti, neporovnáva ich s inými produktmi, nevyzdvihuje ich kvality. Nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich kúpe, zvýšeniu ich odbytu. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame, na ktoré sa žalobca opakovane odvoláva je pritom podmienka tohto cieľu dominantná. V zásade môže ísť o akúkoľvek formu realizácie reklamy, podstatná je jej schopnosť dosiahnuť, resp. sledovať cieľ, ktorým je uplatnenie produktov na trhu. Nie je pritom nevyhnutne potrebné, aby daný subjekt preukazoval, že sa tak reálne stalo. Uvedená schopnosť dosiahnuť tento cieľ musí vychádzať z objektívne existujúcich skutočností. V danej veci však žalobca zaplatil za umiestnenie loga na prednom a zadnom nárazníku pretekárskeho vozidla, pričom takéto uvedenie obchodného mena žalobcu (ako už bolo uvedené vyššie) objektívne neobsahuje žiadnu informáciu o jeho podnikateľskej činnosti, jeho produktoch a službách a teda objektívne nemôže uplatniť produkty žalobcu na trhu. Správnemu súdu je aj z iných konaní v obdobných právnych veciach žalobu známe, že logo žalobcu bolo umiestnené na nárazníkoch pretekárskeho automobilu spolu s ďalšími logami spoločností s rôznym obchodným a výrobným zameraním. Toto samo o sebe znižuje šancu podať akúkoľvek konkrétnu informáciu o žalobcovi a jeho produktoch. Dokonca je možné uviesť, že uvedené v priemernom divákovi evokuje, že ide o sponzorov daného jazdca, rally týmu alebo podujatia.

28. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že žalobca a spoločnosť R5+ s.r.o. sporné plnenie realizovali uzavretím zmluvy o reklamnej činnosti, nakoľko je potrebné posudzovať úkony, konanie žalobcu ako aj výsledok činnosti so zreteľom na ich skutočnú povahu, úmysel a reálny výsledok. Rovnako nie je pochybením, ak správne orgány pri vysvetľovaní pojmov reklama a sponzorský odkaz poukazovali na znenie zákona o vysielaní a retransmisii a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu, ktorá z týchto ustanovení vychádza. Definícia reklamy a v podstate aj sponzorského odkazu uvedená v tomto zákone reálne dopadá aj na prejednávanú vec, keď definícia vyššie uvedených pojmov je použiteľná na danú právnu situáciu a to aj s ohľadom na výklad týchto pojmov, ktoré podal Súdny dvor vo svojej konštantnej rozhodovacej činnosti.

29. Ak žalobca v podanej správnej žalobe poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora C-68/92 tak je potrebné uviesť, že Súdny dvor síce považoval za reklamu aj činnosť, ktorá bola vyvíjaná na večierku (coctail party), ale pre jeho rozhodnutie a záver bola podstatná skutočnosť, že boli touto činnosťou prezentované konkrétne výrobky daného subjektu. Práve uvedený aspekt absentuje v prejednávanej veci, keď z dôvodov uvedených vyššie, nie je možné považovať uvedenie samotného loga žalobcu za činnosť, ktorá je spôsobilá uplatniť a podporiť predaj jeho produktov a služieb na trhu. Vzhľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že v danej veci nešlo o poskytnutie reklamných služieb žalobcovi, ale o sponzorstvo žalobcu, ktoré taktiež plnilo určité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá by žalobcovi zakladala nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Uvedený záver podporuje vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.12.2016, z ktorého vyplynulo, že cena za službu sa odvíjala od skutočnosti, že boli generálny partner rally teamu.

30. Keďže sponzorský odkaz nezakladá vo všeobecnosti právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty tak, na uvedenú vec nie je možné aplikovať závery, ktoré vyslovil Súdny dvor vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty, podvodného konania a vedomosti subjektov o takomto podvodnom resp. zneužívajúcom konaní.

31. Súčasne správny súd poukazuje na to, že žalobca považoval za rozhodné pre právne posúdenie veci rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/8/2013. Správny súd poukazuje na to, že v tomto rozhodnutí najvyšší súd uzavrel, že „z hľadiska rozlíšenia medzi reklamou a sponzorským odkazom je dôležité posúdiť obsah komunikátu. Posúdiť, či obsah konkrétneho komunikátu obsahuje oznam informatívneho charakteru alebo, či už ide o údaje určené k podpore predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku alebo služieb, je úlohou žalovaného. Dôležité sú prostriedky, ktoré v ňom boli použité a rovnako aj určité kvalitatívne hodnotenie konkrétneho produktu. V reklame je možné použiť subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie vlastností produktu, alebo rôznymi inými formami pozitívne reklamovaný produkt propagovať. V sponzorskom odkaze takéto výrazové prostriedky nie je možné použiť, nemôže obsahovať typické reklamné prvky. V prípade, ak by sponzorský odkaz takéto prvky obsahoval, bolo by tak možné obchádzať prísnejšie pravidlá, ktoré platia pre vysielanie reklamy.“ Správny súd je toho názoru, že práve uvedené rozhodnutie podporuje závery správcu dane a žalovaného, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky de facto konštatoval, že rozdiel medzi reklamou a sponzoringom je aj v tom, že pri reklame sa používajú typické prostriedky na podporu predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku a služieb, ktoré potom naopak absentujú v sponzorskom odkaze. Dôležité sú teda prostriedky, ktoré v ňom boli použité. V prejednávanej veci neobsahuje sporné plnenie žiadne typické prvky reklamy. Naopak vzhľadom na svoj charakter, ako aj všetky ostatné okolnosti, je možné uzavrieť, že ide o typický sponzorský odkaz.

32. S poukazom na vyššie uvedené, keď správny súd dospel k záveru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkové stavu, z ktorého vyvodil správne skutkové závery a vec správne právne posúdil, bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

33. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

34. Pretože v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a na ich náhradu správny súd ani nezistil spravodlivý dôvod, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

35. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.