Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31T-143-2020.pdf
PDF · 79.71 KB
Case nature
Area
Subarea
31T/143/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, samosudcom Mgr. Stanislavom Kováčom, na hlavnom pojednávaní, takto
rozhodol:
Obžalovaný U. S., M.. XX.XX.XXXX F. S. L., W. A. U. P., G.. M. S., W. U. U. B. XXX, G.. M.,
sa uznáva za vinného, že
ako rodič U. S., M.. XX.XX.XXXX, zanedbal svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a bol k nej zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/211/2013 zo dňa 10.12.2013, právoplatný dňa 23.12.2012, sumou 30 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, si túto vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, okrem čiastočných úhrad spolu vo výške 95 €, hoci mohol objektívne vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej by túto vyživovaciu povinnosť hradil, čím mu za obdobie od januára 2019 do 21.02.2022 vznikol dlh na výživnom vo výške 1 045 €, pričom bol dňa 23.08.2017 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/181/2016 zo dňa 01.02.2017, právoplatný toho dňa, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,
teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,
čím spáchal
úmyselný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Dňa 24.11.2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta obžalobu na obžalovaného. Súd vo veci vydal trestný rozkaz, doručený obžalovanému dňa 23.12.2020, proti ktorému podal obžalovaný odpor, a následne vec prejedal na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že je vinný, ale nemá ako platiť, pretože je epileptik. Súd vyhlásenie obžalovaného neprijal, keďže z jeho vyjadrenia vyplývala možnosť, že je objektívne neschopný zárobkovej činnosti. Pri výsluchu uviedol, že nemá z čoho platiť výživné, pretože sa nevie už 7 rokov zamestnať, trpí epilepsiou a živí ho jeho manželka s čiastočným invalidným dôchodkom. Jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá, pretože nemá odrobené roky. Má zníženú pracovnú schopnosť, nemôže robiť vo výškach, v noci, ani pri blikajúcom svetle. Žiadne dávky nepoberá.
Svedkyňa C. L., matka dieťaťa obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od januára 2019 obžalovaný neplatí vôbec na dieťa. Nepriaznivé následky na dieťa to nemá, pretože ona pracuje..
Podľa rodného listu U. S. je obžalovaný jeho otcom.
Podľa rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/211/2013 zo dňa 10.12.2013, právoplatný dňa 23.12.2013, bola schválená rodičovská dohoda ktorou sa obžalovaný zaviazal prispievať na výživu syna U. po 30 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Podľa trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/4/2015 zo dňa 19.01.2015, právoplatný dňa 18.02.2015, bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“) a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov so skúšobnou dobou na 1 rok.
Podľa rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/181/2016 zo dňa 01.02.2017, právoplatný toho dňa, bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania nedbanlivostného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) TZ a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.
Podľa rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/26/2018 zo dňa 05.12.2018 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) TZ a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Tento rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/60/2019 zo dňa 16.05.2019 zrušený a obžalovaný bol oslobodený, keďže trestnosť činu zanikla účinnou ľútosťou.
Podľa podacích lístkov zaplatil obžalovaný v predmetnom období výživné vo výške 95 €.
Podľa správy Sociálnej poisťovne nepoberá obžalovaný dávky v nezamestnanosti.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky obžalovaný nepoberá dávky v hmotnej núdzi, ako uchádzač o zamestnanie bol vedený naposledy od 13.06.2018 do 01.07.2018, kedy bol vyradený pre nedodržanie povinnosti.
Podľa listu úradu práce zo dňa 04.10.2021 bolo obžalovanému ponúknuté zamestnanie na pozícii montážny operátor, do ktorého ale nebol zo strany zamestnávateľa prijatý zo zdravotných dôvodov.
V odpise registra trestov má obžalovaný 2 záznamy za prečiny zanedbania povinnej výživy, ako sú uvedené vyššie, s tým, že vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/181/2016 bol dňa 23.08.2017 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou na 1 rok (do 24.08.2018) a v podmienke sa osvedčil. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR obžalovaný spáchal 1 priestupok v roku 2020 proti majetku. Podľa správy o povesti obce Semerovo nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku, bližšie sa k nemu nevyjadrili.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal, ako je uvedený v obžalobe po úprave ku dňu vyhlásenia rozsudku a vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná. Výpoveďami obžalovaného, svedkyne Mikušovej, ako i oboznámenými listinnými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný má zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa, ktorá bola súdom určená na 30 € mesačne. Napriek zníženej pracovnej schopnosti z dôvodu zdravotného stavu táto nevylučuje vykonávanie zárobkovej činnosti a platiť výživné aspoň v uvedenej, objektívne nízkej sume. Za žalované obdobie, ktoré predstavuje spolu 38 splátok, mal zaplatiť celkovo 1 140 €, pričom v konaní do vyhlásenia rozsudku bolo preukázané na základe predložených poštových poukazov zaplatenie iba 95 €. Uvedený trestný čin navyše spáchal do 24 mesiacov, odkedy bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody za takýto čin.
Vzhľadom na spáchanie činu po viacerých odsúdeniach za totožnú trestnú činnosť a hoc i obmedzenej, no nie vylúčenej možnosti zárobkovej činnosti, mal súd preukázané zavinenie aspoň vo forme nepriameho úmyslu.
Takto zistený skutkový stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia dospel súd k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že obžalovaný tak svojim protiprávnym konaním naplnil vyššie uvedené zákonné znaky skutkovej podstaty. Súd nezistil nepatrnú závažnosť konania na použitie špecifického materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 TZ, najmä vzhľadom na chránený záujem, ktorým je výživa dieťaťa, ako aj recidívu páchateľa (R 23/2008).
Súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe od 1 do 5 rokov, pričom u neho zistil 1 poľahčujúcu okolnosť - priznal sa k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval, a žiadnu priťažujúcu okolnosť, keďže v predchádzajúcom odsúdení Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/4/2015 sa osvedčil a odsúdenie Okresným súdom Galanta sp. zn. 1T/181/2016 predstavuje zákonný znak trestného činu podľa § 207 ods. 3 písm. c) TZ a teda sa neho v zmysle § 38 ods. 1 TZ neprihliada ako na priťažujúcu okolnosť. Čo sa týka druhu trestu, vzhľadom na opakované páchanie tejto trestnej činnosti a jej spáchanie krátko po uplynutí doby podmienečného prepustenia nepovažoval súd za vhodné uloženie alternatívnych trestov ani nepovažoval za splnené podmienky na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a) TZ, a uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, ktorú považuje za postačujúcu na dosiahnutie účelu trestu.
Keďže obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „TP“). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 TP).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ TP) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 TP),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ TP), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 TP); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 TP),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 TP),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 TP),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 TP),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ TP), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 TP),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ TP).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 TP).