Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/32/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu Exipo, s.r.o., Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 44 873 441, zast. JUDr. Peter Homola, advokát, Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 42 414 725 proti žalovanej A. E., nar. XX. X. XXXX, F. H. XXXX/XX, U., o zaplatenie 123,58 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi 97,06 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 25,38 eur od 24.6.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 15,30 eur od 24.7.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 15,30 eur od 25.8.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 15,30 eur od 24.9.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 15,30 eur od 24.10.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05% ročne zo sumy 10,48 eur od 24.11.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 57% z celkových trov s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 25. 6. 2018 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 123,58 eur, príslušných úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovanet, a.s., Záhradnícka 151, Bratislava, IČO: 35 765 143, uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb č. B. zo dňa 23. 1. 2014, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť jej objednané a zakúpené služby a žalovaná sa zaviazala platiť dohodnutú cenu za poskytovanie služieb.

Súčasťou Zmluvy bol Cenový výmer č. XXX/XXXX, ktorý upravoval platobné podmienky a cenu za poskytované služby a v bode 1.8.1. aj zmluvnú pokutu. Žalovaná vyjadrila súhlas s dohodnutou zmluvnou pokutou za porušenie povinnosti uhrádzať mesačný poplatok riadne a včas a to podpisom cenového výmeru. Účelom zmluvnej pokuty je motivovať dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súd ČR v rozsudku zo dňa 27. 11. 2003 sp. zn. 33Odo/794/2002, rozsudok Najvyššieho súd SR zo dňa 30. 9. 2008 sp. zn. 2Cdo/172/2007, rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. 4. 2017, sp. zn. 7Cb/8/2015.

Nárok na poplatok za upomienku vyplýva z článku 4.1 Cenníka verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete internet - Doplnkové služby.

Na základe uvedeného si žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená Zmluvou zo dňa 21. 9. 2016, podanou žalobou uplatnil sumu 97,06 eur titulom poplatkov za telekomunikačné služby a sumu 26,52 eur titulom zmluvnej pokuty. Súčasne si uplatnil aj úrok z omeškania podľa splatnosti jednotlivých faktúr a náhradu trov konania.

2. Dňa 9. 8. 2018 žalobca súdu doručil podanie, v ktorom doplnil žalobu a v ktorom trval na podanej žalobe v celom rozsahu, t.j. vrátane zmluvnej pokuty. Výška žalobou uplatnenej zmluvnej pokuty, 26,52 eur je podľa žalobcu primeraná k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Poukázal na to, že Cenový výmer, kde bola dohodnutá zmluvná pokuta, bola podpísaná žalovanou, čo preukazuje, sa s jeho obsahom oboznámila a na znak súhlasu s podmienkami v ňom uvedenými, ho podpísala.

3. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento oznam bol vyvesený od 18. 2. 2019 do 25. 2. 2018.

4. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o poskytovaní verejných elektronických služieb, špecifikáciou služieb, cenovým výmerom, cenník verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete Internet - Doplnkové služby, cenníkom administratívnych poplatkov a poplatkov ostatných služieb, faktúrami, odstúpením od zmluvy, predžaobným pokusom o zmier, zmluvou o postúpení pohľadávok + prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok + oznámením o postúpení pohľadávok, výzvami na úhradu a zistil tento skutkový stav.

5. Zo zmluvy o pripojení č. B. zo dňa 23. 1. 2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovanet, a.s., Záhradnícka 151, Bratislava, IČO: 35 765 143 ako poskytovateľom a žalovanou ako účastníkom vyplýva, že touto zmluvou sa poskytovateľ zaviazal zriadiť a poskytovať účastníkovi služby uvedené v špecifikácii. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú s viazanosťou 24mesiacov s tým, že strany sa dohodli, že po uplynutí viazanosti sa zmluva považuje za zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Cena a platobné podmienky služieb a koncových zariadení sú uvedené v špecifikácii služby, v Cenníku, Cenovom výmere a vo Všeobecných podmienkach. Účastník vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a Cenníkom a zaväzuje sa ich dodržiavať ako súčasť Zmluvy. Všeobecné podmienky a Cenník sú zverejnené na stránke www.slovanet.sk <http://www.slovanet.sk> a sú tiež k dispozícii v sídle poskytovateľa, jeho pobočkách a u jeho zmluvných predajcov.

6. Prílohou Zmluvy boli Cenový výmer č. B. XXX/XXXX a Špecifikácia služieb.

Podľa Špecifikácie služieb, predmetom zmluvy bola služba „Rýchlejší internet Mini G3“.

Podľa bodu 1.5. Cenového výmeru Č.. XXX/XXXX zo dňa 23. 1. 2014, mesačný poplatok za rýchlejší internet Mini G3 pri viazanosti na 24 mesiacov, bol stanovený na sumu 10,75 eur bez DPH a 12,90 eur vrátane DPH.

Podľa bodu 1.8.1. Cenového výmeru č. XXX/XXXX zo dňa 23. 1. 2014, ak účastník poruší povinnosť riadne a včas uhrádzať Mesačný poplatok a dostane sa do omeškania s úhradou aspoň dvoch po sebe nasledujúcich Mesačných poplatkov, vznikne spoločnosti Slovanet právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Výška zmluvnej pokuty bude vypočítaná ako násobok počtu mesiacov dohodnutej doby viazanosti a sumy Mesačného poplatku bez DPH, znížený o súčet Mesačných poplatkov bez DPH vyfakturovaných do ukončenia zmluvy inak ako dohodou zmluvných strán.

7. Žalobca súdu predložil aj Cenník verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete Internet - Doplnkové služby a Cenník administratívnych poplatkov a poplatkov ostatných služieb.

Podľa bodu 4.1 Cenníka verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete Internet - Doplnkové služby, poplatok za upomienku je 1,20 eur vrátane DPH.

Podľa bodu 2.1 písm. b) Cenníka administratívnych poplatkov a poplatkov ostatných služieb, poplatok za faktúru doručovanú poštou je 1,20 eur mesačne na 1 variabilný symbol.

8. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovanet, a.s., Záhradnícka 151, Bratislava, IČO: 35 765 143 vystavil žalovanej faktúry za telekomunikačné služby v celkovej výške 100,68, kde žalobca požaduje zaplatenie sumy 97,06 takto:

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 6. 2015 splatná dňa 23. 6. 2015 na sumu 25,38 eur;

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 7. 2015 splatná dňa 23. 7. 2015 na sumu 15,30 eur;

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 8. 2015 splatná dňa 24. 8. 2015 na sumu 15,30 eur;

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 9. 2015 splatná dňa 23. 9. 2015 na sumu 15,30 eur;

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 10. 2015 splatná dňa 23. 10. 2015 na sumu 15,30 eur, kde z tejto faktúry žalobca požaduje zaplatenie len 10,48 eur;

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 11. 2015 splatná dňa 23. 11. 2015 na sumu 14,10 eur.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej aj faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 12. 2015 splatná dňa 23. 12. 2015 titulom pokuty za porušenie povinnosti uhrádzať mesačný poplatok riadne a včas od 16. 11. 2015 do 16. 11. 2015 na sumu 26,52 eur.

9. Listom zo dňa 23. 9. 2015 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy v zmysle ustanovenia §44 ods. 8 písm. b) Zák. č. 351/2011 Z.z. z dôvodu, že eviduje voči žalovanej dlh vo výške 71,28 eur. Uvedený list žalovaná neprevzala v odbernej lehote a bola vrátená odosielateľovi dňa 16. 11. 2015.

10. Predžalobným pokusom o pokonávku zo dňa 12. 1. 2016 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 123,58 eur.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 9. 2016 a Prílohou č. 1 k tejto zmluve, právny predchodca žalobcu Slovanet, a.s., Záhradnícka 151, Bratislava, IČO: 35 765 143, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej, na žalobcu. Táto skutočnosť bola žalovanej oznámená listom zo dňa 25. 10. 2016.

12. Následne žalobca výzvami zo dňa 25. 10. 2016 a 31. 5. 2017 vyzýval žalovanú na úhradu dlhu.

13. Po takomto oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

14. Vychádzajúc z listinných dôkazov, súd má za dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovanet, a.s., Záhradnícka 151, Bratislava, IČO: 35 765 143 a žalovanou bola uzatvorená o poskytovaní verejných elektronických služieb. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej služby a táto bola povinná platiť cenu za poskytnuté služby, vyfakturované faktúrami. Žalovaná cenu za poskytnuté služby vo výške 97,06 eur neuhradila, preto súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovanú na úhradu tejto sumy v prospech žalobcu, ktorý nadobudol aktívnu vecnú legitimáciu postúpením pohľadávky od pôvodného veriteľa.

15. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 97,06 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval, pričom zohľadnil splatnosť jednotlivých faktúr.

16. Podľa ustanovenia §52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Ako vyplýva z ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

17. Vzhľadom na povahu účastníkov prejednávanej zmluvy je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Aj preskúmavaná zmluva sa javí ako spotrebiteľská v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu.

18. Súd žalobu zamietol v časti o zmluvnej pokuty vo výške 26,52 eur, ktorá mala byť dojednaná v bode 1.8.1 Cenového výmeru č. 109/2013. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute, je nedostatočne zrozumiteľná a určitá.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na akú výšku zmluvnej pokuty.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, je podľa názoru súdu nedostatočne zrozumiteľné a určité, čo v zmysle ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje neplatnosť takéhoto dojednania zmluvnej pokuty.

Z bodu 1.8.1. Cenového výmeru vyplýva spôsob výpočtu zmluvnej pokuty ako násobok počtu mesiacov dohodnutej doby viazanosti a sumy mesačného poplatku bez DPH vyfakturovaných do ukončenia zmluvy inak ako dohodou zmluvných strán. Ďalej z Cenového výmeru vyplýva pri zvolenej službe a pri viazanosti 24mesiacov, mesačný poplatok 10,75 eur bez DPH. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že titulom zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti uhrádzať mesačný poplatok riadne a včas od 16. 11. 2015 do 16. 11. 2015, je vyfakturovaná suma 26,52 eur, čo predstavuje až 2,466 násobok mesačného poplatku, aj keď zmluvná pokuta je fakturovaná len za obdobie jedného mesiaca. Zo znenia dojednania o zmluvnej pokute vôbec nie je jasné, aký násobok počtu mesiacov bude uplatňovaný pri výpočte zmluvnej pokuty.

Žalobca v žalobe a v jej doplnení si síce uplatňoval zmluvnú pokutu, ale nevysvetlil spôsob jej výpočtu. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým.

Žalobca v sporovom konaní má dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Súd je toho názoru, že žalobca v danej veci nepreukázal určité, jasné a zrozumiteľné dojednanie zmluvnej pokuty tak, ako to predpokladá ustanovenie §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto súd v tejto časti žalobu zamietol a to aj vrátane úroku z omeškania.

19. Navyše súd tu udáva, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 odst. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy, resp. Cenového výmeru. Nič na uvedenom nezmení ani fakt, že uvedený Cenový výmer je podpísaný žalovanou. Zmluvná podmienka o zmluvnej pokute je súčasťou dodávateľom vopred predtlačenej formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaná ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednala vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu vrátane cenového výmeru ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy, recp. cenového výmeru vyhotovených právnym predchodcom žalobcu a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť ich zmenu, nakoľko žalovaná tým, že podpísala zmluvu a cenový výmer, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - právnym predchodcom žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

20. Podľa ustanovenia §255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 123,58 eur. Súd žalobe vyhovel čo do sumy 97,06 eur (78,50% žalovanej sumy), čo predstavuje na jednej strane úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovanej. V časti o zaplatenie 26,52 eur (21,50% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu a úspech žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od jeho úspechu v konaní, tj. v rozsahu 57% z trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri plnom úspechu.

Súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.