Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/218/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajove, v právnej veci žalobcu: M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G. XXXX/X, R., štátny občan SR, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík, s.r.o., IČO: 47 232 075, so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom so sídlom Štúrova 2, 821 85 Bratislava, o zaplatenie 1.673,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/539/2015-109 zo dňa 02.05.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.416,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.416,27 eur od 7.9.2015 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, p o t v r d z u j e .

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku IV., ktorým priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 69,22 %, p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti ostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Krajský súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že konanie v časti o zaplatenie sumy 20,04 Eur zastavuje. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.416,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.416,27 Eur od 7.9.2015 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 69,22%.

2. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2015 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného

- Slovenskú republiku zastúpenú Generálnou prokuratúrou SR na zaplatenie sumy 1.673,93 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla v trestnom konaní v dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánov verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Pasívnu vecnú legitimáciu odôvodnil podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Žilina, ÚJKP Žilina, č.j. ČVS: ORP-1031/OVK-ZA-2008 zo dňa 04.09.2008 podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku bolo začaté trestné stíhanie žalobcu a následne dňa 28.04.2009 bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku voči žalobcovi ako obvinenému vznesené obvinené pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca prostredníctvom zvoleného obhajcu v zákonnej lehote dňa 11.05.2009 sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že sa skutku, ktorý mu je kladený za vinu nedopustil. Sťažnosť žalobcu prokurátor Okresnej prokuratúry zamietol ako nedôvodnú, a to uznesením č.j. 3Pv 900/08-10 zo dňa 16.06.2009 podľa § 193 ods. 1 Tr. poriadku. Následne dňa 09.10.2009 prokurátor Okresnej prokuratúry podal obžalobu podľa § 234 ods. 1 Tr. poriadku na žalobcu pre vyššie uvedený prečin ublíženia na zdraví. Okresný súd v Žiline po vykonanom dokazovaní rozsudkom sp. zn. 34T/149/2009 zo dňa 27.03.2014, ktorý v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/82/2014-431 zo dňa 21.08.2014 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.08.2014 oslobodil žalobcu spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní - žalobca a spoluobvinený W. Y.. Prokurátor podal voči rozsudku prvostupňového súdu odvolanie, ktoré krajský súd zamietol a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. V súvislosti s obhajobou zaplatil žalobca svojmu zvolenému obhajcovi sumu 1.673,93 Eur, ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou na základe vyúčtovania zo dňa 16.09.2014. Spolu so žalobou doručil žalobca kópiu vyúčtovania odmeny a hotových výdavkov zo dňa 16.09.2014 a príjmové pokladničné doklady zo dňa 11.5.2009 v sume 800 Eur ako preddavok na trovy obhajoby, zo dňa 02.05.2013 v sume 469,28 Eur ako trovy obhajoby a zo dňa 08.01.2015 ako doplatok trov v sume 404,65 Eur. Žalobca v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zo dňa 19.12.2014 žiadal žalovaného - Slovenskú republiku o uspokojenie svojho nároku na náhradu škody, a to prostredníctvom zastupujúceho orgánu - Generálnej prokuratúry SR. Generálna prokuratúra SR postúpila vec v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvu spravodlivosti SR, a to dňa 19.02.2015. Následne dňa 02.03.2015 oznámilo Ministerstvo spravodlivosti SR listom Generálnej prokuratúre SR, že nie je orgánom príslušným vo veci konať a vec vrátila Generálnej prokuratúre na ďalší postup, t.j. predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Listom zo dňa 06.03.2015 oznámilo Ministerstvo spravodlivosti SR Generálnej prokuratúry SR, že nie je orgánom príslušným na konanie za štát. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 16.03.2015 opätovne vrátilo Generálnej prokuratúre žiadosť žalobcu o prerokovanie nároku, nakoľko sa nepovažovalo za orgán oprávnený vec prejednať a postúpilo ho orgánu príslušnému podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR opätovne vec postúpila Ministerstvu spravodlivosti SR, a to listom zo dňa 07.05.2015. Dňa 13.05.2015 oznámilo Ministerstvo spravodlivosti SR Generálnej prokuratúre SR, že uvedenú žiadosť nebude prerokúvať, pretože zotrvalo na názore, že nie je orgánom oprávneným v zmysle zákona vec predbežne prerokovať. V zmysle uvedených vyjadrení oznámením zo dňa 07.09.2015 Generálna prokuratúra SR oznámila žalobcovi, že jeho žiadosť neprerokuje, pretože škoda musí byť spôsobená prokuratúrou, a to buď jej konaním alebo opomenutím, čo v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože škodu spôsobil svojim konaním vyšetrovateľ PZ.

3. Okresný súd sa prednostne zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu. Pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou žalobcu označiť aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nezákonným rozhodnutím vo výške 1.673,93 Eur. Orgánom oprávneným konať za štát je Generálna prokuratúra SR, tak ako ju správne označil žalobca v žalobe. Prioritne sa súd zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby v sume 20,04 Eur v zmysle podania zo dňa 19.04.2018, v ktorom žalobca zobral žalobu v tejto časti späť po námietke jej výšky zo strany žalovaného. Žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, a tak súd konanie v časti o zaplatenie 20,04 Eur zastavil. Nakoľko žalobca v podaní uviedol, že upravuje žalobný petit a žiada, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1653,89 Eur (t.j. znížení o 20,04 Eur oproti pôvodnej žalobe), súd tento návrh nevyhodnotil ako návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu, ale čiastočné späťvzatie žaloby, s ohľadom na ktoré sa logicky znížila výška náhrady škody uplatnená žalobcom. Po preskúmaní žaloby súd dospel k záveru, že žalobca správne postupoval, keď požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 citovaného zákona, čím splnil podmienku na samotné podanie žaloby vo veci v zmysle § 16 ods. 4 citovaného zákona. Žalobca si tak v konaní uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom škoda spočívala v účelne vynaložených trovách trestného konania, v danom prípade pozostáva z trov právneho zastúpenia. Pri vyhodnocovaní žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody vyplývajúceho z nezákonného rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. sa súd zaoberal aj námietkou žalovaného, že v danom prípade uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia či uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti nevykazuje znaky nezákonného rozhodnutia, ktorým má byť v zmysle žaloby, pričom za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia. Z uvedených právnych záverov súd vychádzal aj pri priznaní náhrady škody vyplývajúcej z nezákonného rozhodnutia tak, ako žiadal žalobca a žalobný nárok žalobcu považoval za odôvodnený. Pri rozhodovaní o samotnej výške nároku žalobcu súd vychádzal z vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tarifná hodnota úkonu právnej služby pri zastupovaní v úkonoch trestného konania vo veci sp. zn. 34T/149/2009 a v rámci prípravného konania v zmysle vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1031/OVK-ZA-2009 pre trestné stíhanie voči žalobcovi ako obžalovanému pre prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods.1 Trestného zákona určená podľa § 12 ods. 3 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. je vo výške 1/12 výpočtového základu, nakoľko horná hranica trestu neprevyšuje 5 rokov. Úkony boli vykonané v roku 2009 až 2014, pričom hodnota výpočtového základu v roku 2009 bola vo výške 695,41 Eur, teda hodnota úkonu bola vo výške 57,95 eur + paušálna náhrada režijných nákladov podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 6,95 Eur ku každému úkonu, za úkony v roku 2010 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 60,11 Eur a režijný paušál vo výške 7,21 Eur, úkony v roku 2011 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 61,75 Eur a režijný paušál vo výške 7,41 Eur, za úkony v roku 2012 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 63,58 Eur a režijný paušál vo výške 7,63 Eur, za úkony v roku 2013 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 65,08 Eur a režijný paušál vo výške 7,81 Eur, za úkony v roku 2010 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 60,11 Eur a režijný paušál vo výške 7,21 Eur. Na obhajobu žalobcu boli v zmysle uvedeného účelne vynaložené trovy konania spolu vo výške 1.416,27 Eur. Súd nepriznal výšku uplatnenej náhrady škody titulom vzniknutých trov právneho zastúpenia v celkovej uplatnenej výške. Súd priznal žalobcovi aj nárok na zákonný úrok z omeškania vychádzajúci z ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., v spojení s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 5,05 % ročne od 7.9.2015 (odo dňa oznámenia, že žalovaný neuspokojí nárok žalobcu) zo súdom priznanej sumy nároku (1.358,60 Eur ) na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím do zaplatenia. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.673,93 Eur s úrokom z omeškania. V časti o zaplatenie 20,04 Eur súd v zmysle § 256 ods. 1 dospel k záveru, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca, ktorý žalobu v časti zobral späť po namietnutí uplatnenej výšky za úkon právnej služby označený ako porada s klientom dňa 06.06.2014, ktorý mal byť uplatnený v nižšej výške ako v skutočnosti bol. Preto v tomto smere bola úspešnou stranou sporu protistrana. Súd žalobcovi priznal sumu 1.416,27 Eur s úrokom z omeškania. Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 84,61% (1.416,27 Eur / 1.673,93 Eur x 100%). Procesný úspech žalovaného je vo výške 12 Eur. Vzhľadom k predmetu konania je to 15,39% (257,66 Eur / 1.673,93 Eur x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 69,22% (84,61%

- 15,39%). Preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 69,22%.

4. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku okresného súdu v časti, v ktorej súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.1416,27 Eur s príslušenstvom, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odvolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný poukazuje na arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Jeho rozhodnutie síce vo všeobecnej rovine zdôvodňuje danosť nároku žalobcu, avšak žiadne z týchto všeobecných záverov nemá oporu v zákone. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie ani zo samotnej žaloby nie je zrejmé, ktoré rozhodnutie má byť nezákonné, a teda v nezákonnosti ktorého rozhodnutia je daný právny základ uplatneného nároku. Nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, čo sa v danom prípade nestalo. Vznesenie obvinenia bolo jediné rozhodnutie, ktoré bolo v právnom štáte možné od orgánov činných v trestnom konaní očakávať a nakoľko toto rozhodnutie nebolo zrušené pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom, toto rozhodnutie je nutné považovať za zákonné. Pokiaľ dôjde k zásahu do základných práv a slobôd jednotlivca orgánmi štátu na základe a v zmysle zákona a za dodržania proporcionality medzi zásahom a sledovaným účelom, takýto zásah je legitímny. S poukazom na uvedené sa žalovaný domnieva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného nie je možné tvrdiť, že je v tejto veci daná priamosť príčiny (vznesenie obvinenia) a následku (trovy konania po preskúmaní obžaloby súdom), nakoľko trovy vzniknuté po preskúmaní obžaloby súdom majú príčinu v tom, že trestný súd považoval podanú obžalobu za dôvodnú. Žalovaný má za to, že súd porušil koncentračnú zásadu v prospech žalobcu a svojím postupom spôsobil absolútnu neúčinnosť procesnej obrany žalovaného. S poukazom na uvádzané dôvody žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, nakoľko uplatnený nárok nemá oporu v zákone.

5. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril nasledovne. V konaní sa preukázalo, že základom nároku na náhradu škody je vznesené obvinenie vyšetrovateľa. K odvolaniu žalobca poznamenáva, že ide o štandardný postup žalovaného vo všetkých súdnych sporoch, v ktorých je ako nositeľ zodpovednosti náhrady škody. Súdna judikatúra vychádza zo záveru, že zmyslom právnej úpravy zodpovednosti za škodu je, aby každá majetková ujma spôsobená nezákonným alebo nesprávnym zásahom štátu proti občanovi, bola odčinená. Odvolanie žalovaného považuje v celom rozsahu za právne neopodstatnené, vedome ignorujúce ustálenú súdnu judikatúru a súdnu prax pri posudzovaní žalôb o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako správny a zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania v plnej výške.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12. Odvolací súd preskúmaním rozsudku, odvolacích dôvodov a súdneho spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa podrobne venoval otázke vecnej legitimácie, čiastočnému späťvzatiu žaloby a priznaním náhrady škody vyplývajúcej z nezákonného rozhodnutia.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu v otázke postupu žalobcu, určení vecnej legitimácie a identifikácii rozhodnutia, ktoré založilo nárok na náhradu škody. V zmysle § 4 ods.1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní.

14. Odvolací súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. 10. 2015 sp. zn. 8Cdo 289/2014 (6/2016) v zmysle ktorého ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru, alebo povereného príslušníka policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f) spomínaného zákona je od 01.01.2013 Generálna prokuratúra SR. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti. V zmysle uvedeného rozhodnutia je potom bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v danom prípade za škodu vzniknutú žalobcovi koná v mene štátu, ako príslušný štátny orgán Generálna prokuratúra SR. Naviac aj pred prijatím tohto rozhodnutia bolo zrejmé, že v obdobnom prípade, ako v predmetnej súdenej veci, to znamená, keď prokurátor zamietol sťažnosť voči uzneseniu príslušníka policajného zboru o vznesení obvinenia a podal obžalobu na súd došlo k nezákonnému rozhodnutiu, ktorým bola spôsobená škoda, práve v štádiu, keď už vo veci v trestnom konaní konal prokurátor. Podľa trestného poriadku na úseku trestného konania, ktoré začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a zavŕšený je podaním obžaloby, vykonáva pôsobnosť vyšetrovateľ policajného zboru resp. poverený príslušník PZ a tiež prokurátor. Aj keď nezákonným rozhodnutím ostáva uznesenie o vznesení obvinenia vydané príslušným policajtom, oprávnenie Ministerstva vnútra SR konať za štát v rámci konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zostala zachovaná len pre prípad, že prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu policajta a nepodal obžalobu (v opačnom prípade by bolo potrebné dospieť k názoru, že Ministerstvo vnútra SR oprávnenie konať za štát nemá), preto ak prokurátor podanú sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietol a následne podal obžalobu príslušnému súdu, bolo tým založené oprávnenie Generálnej prokuratúry SR konať za štát v následnom konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zák. č. 514/2003 Z. z.. V zmysle platnej úpravy§ 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona kritérium na vznik oprávnenia Generálnej prokuratúry SR konať za štát nezakotvuje vydanie nezákonného rozhodnutia prokurátora prokurátorom, ale skutočnosti že škodu spôsobil v trestnom konaní tým, že nevyužil svoju kompetenciu v rámci dozoru prokurátora a nezrušil nezákonné rozhodnutie, trestné stíhanie nezastavil, čo znamená, že si osvojil závery nezákonného rozhodnutia a na ich základe podal obžalobu.

15. Súd prvej inštancie poukázal na objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa zbaviť nemôže. Vzhľadom na výsledok trestného konania vedeného proti žalobcovi je potrebné považovať uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia vo vzťahu k žalobcovi za nezákonné rozhodnutie. Za nezákonné potom treba považovať všetky úkony a rozhodnutia voči žalobcovi, ktoré nasledovali. Právoplatnosťou rozsudku o oslobodení žalobcu spod obžaloby mu vznikol nárok na náhradu škody. Okresný súd vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu.

16. Z uvedených právnych záverov okresný súd vychádzal aj pri priznaní náhrady škody vyplývajúcej z nezákonného rozhodnutia tak, ako žiadal žalobca a žalobný nárok žalobcu považoval za odôvodnený. Nad rámec uvedeného odvolací súd dáva do pozornosti, že výdavky, ktoré žalobcovi vznikli sú v príčinnej súvislosti s využitím práva na obhajobu a teda boli účelne vynaložené. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo, t.j. najmä aby nevinná osoba nebola odsúdená a páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane, keďže prokurátor disponuje značnými personálnymi a materiálnymi prostriedkami pre svoju činnosť žalobcu v trestnom konaní. V súvislosti s obhajobou má preto v zmysle § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa oznámenia o tom, že nárok na náhradu škody nebude uspokojený. Pri rozhodovaní o samotnej výške nároku žalobcu okresný súd vychádzal z vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a preskúmal žalobcom uplatnené právo na náhradu trov konania. Na obhajobu žalobcu boli v zmysle uvedeného účelne vynaložené trovy konania spolu vo výške 1.416,27 Eur. Okresný súd nepriznal výšku uplatnenej náhrady škody titulom vzniknutých trov právneho zastúpenia v celkovej uplatnenej výške, t.j. za úkony označené v bode č. 53 napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa plne stotožnil s výpočtom sumy spolu s úrokom z omeškania priznanom v napadnutom rozsudku a preto rozsudok v tejto časti potvrdil ako správny.

17. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o zaplatenie sumy 1.416,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.416,27 Eur od 7.9.2015 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia potvrdil ako vecne správy. Následne preskúmal aj na to nadväzujúci výrok napadnutého rozsudku, ktorým žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 69,22%, pričom aj tento výrok potvrdil. V odvolaním nenapadnutých častiach ostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, a preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430