Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/253/2016

Potvrdené rozhodnutím 21Cob/57/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: SUPTel s.r.o., IČO: 35 824 425, Pri Šajbách 3, Bratislava - Rača, zastúpeného: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s.r.o., Bratislava, proti žalovanému: ISMONT, s.r.o., IČO: 45 593 141, Strojárenská 1C, Trnava, zastúpenému: Marián Galbavý, advokátska kancelária, s.r.o., Trnava, o 23.191,48 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 25 Cb 253/2016-189 z 26. februára 2019 takto rozhodol: I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: SUPTel s.r.o., IČO: 35 824 425, Pri Šajbách 3, 831 06 Bratislava - Rača, právne zastúpený: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., Panenská 7, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: ISMONT, s.r.o., IČO: 45 593 141, Strojárenská 1C, 917 02 Trnava, právne zastúpený: Marián Galbavý, advokátska kancelária s. r. o., Kapitulská 6, 917 01 Trnava, o zaplatenie 23 191,48 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 23 191,48 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 06.08.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojim návrhom doručeným súdu 22.06.2016 domáhal zaplatenia 23 191,48 eur, a to titulom nezaplatenej faktúry za vykonané práce. V žalobe svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný na základe ním vystavenej objednávky zo dňa 01.07.2015 objednal práce pre žalobcu, konkrétne „opravu poškodeného optického kábla spoločnosti T- com, na stavbe Bytové domy Areál Cevaservisu v Stupave“. Dňa 03.07.2015 svojim podpisom na „Súpise vykonaných prác pri poruche Stupava Cevaservis“ potvrdil, že žalobca objednané práce zrealizoval riadne a včas. Toho istého dňa žalobca vykonané práce vyúčtoval a vystavil faktúru v celkovej sume 23 191,48 eur, so splatnosťou dňa 05.08.2015. Žalovaný vystavenú faktúru osobne prevzal dňa 06.07.2015. Žalovaný faktúru neuhradil ani z časti.

2. Súd vydal v konaní platobný rozkaz č. k. 25Cb/253/2016-14 zo dňa 31.08.2016, ktorý bol pre včas podaný odôvodnený odpor zrušený v zmysle ustanovenia § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len . Žalovaný v odpore uviedol, že s nárokom uplatneným žalobou nesúhlasí a nárok žalobcu rozporuje. Žalobca uvádza, že žalovaný na základe ním vystavenej objednávky zo dňa 01.07.2015 objednal práce žalobcu, konkrétne opravu poškodeného optického kábla spoločnosti T com, na stavbe bytové domy Areál Cevaservisu v Stupave. K relevantnej škodovej udalosti - pretrhnutie kábla uviedol, že žalovaný bol zo strany spoločnosti SUPTel, s.r.o., konkrétne pánom M., mylne informovaný o hĺbke, v ktorej sa nachádza predmetný kábel. Žalovanému bola poskytnutá informácia, podľa ktorej sa mal kábel nachádzať v hĺbke 80 cm, pričom sa však nachádzal v hĺbke približne 30-40 cm bez ochrannej fólie. Z uvedeného je zrejmá určitá miera zavinenia škodovej udalosti žalobcom. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik škody, protiprávne konanie/porušenie zmluvnej alebo zákonnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením zmluvnej/zákonnej povinnosti. K naplneniu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu neprišlo, nakoľko žalovaný neporušil žiadnu zo zmluvných alebo zákonných povinností. V súvislosti s vyššie uvedenými faktami sa objednávka zo dňa 01.07.2015 v spojitosti s faktúrou zo dňa 06.07.2015 javí ako zastretý právny úkon, pričom dissimulovaným právnym úkonom je uplatňovanie náhrady škody. Už len zo samotnej podstaty vlastníckeho práva je zrejmé, že pokiaľ by chcel klient objednať opravu veci, ktorá nie je v jeho vlastníctve alebo držbe, zasiahol by tým do výkonu vlastníckeho práva tretej osoby. Považuje za absurdné legitimizovať fakturovanie opravných prác za opravu kábla, ktorý je vo vlastníctve spoločnosti SUPTel s.r.o. tretej osoby na základe objednávky žalovaného ako osoby neoprávnenej rozhodovať o dispozícii s predmetným káblom. Žalovaný predmetné opravné práce neobjednal, pričom objednávkový formulár mu bol predložený s cieľom uviesť žalovaného do omylu a zastrieť právny úkon uplatnenia náhradu škody. Pokiaľ by predmetom spornej faktúry mala byť náhrada škody, táto musí byť uplatňovaná bez DPH. V nadväznosti na uvedené sa aj tvrdenie žalobcu o podpise súpisu vykonaných prác a vystavení faktúry javí ako irelevantné. Na preukázanie ich tvrdení navrhujú výsluch svedka J.. Q. W. a výsluch žalovaného.

3. Žalobca sa k odporu vyjadril podaním doručeným dňa 03.11.2016, v ktorom uviedol, že žalovaný v odpore žiadnym spôsobom nešpecifikoval údajný zodpovednostný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, na ktorý sa v odpore odvoláva, neuviedol žiadnu informáciu, komu bola vlastne pôsobená škodová udalosť, na ktorú sa odvoláva, neopísal skutočnosti, kedy, ako, kde a koho údajne pán M. informoval o hĺbke, v ktorej sa mal predmetný kábel nachádzať, nepreukázal, aký vzťah bol medzi pánom M. a žalovaným, a to najmä v súvislosti s miestom, kde realizoval žalovaný stavebné práce, prípadne úpravu terénu, resp. s miestom kde došlo k poškodeniu kábla, nepreukázal ani svoje tvrdenia, že kábel sa nachádzal v hĺbke 30-40 cm a tento kábel bol bez ochrannej fólie, nepreukázal a nešpecifikoval zrejmú určitú mieru zavinenia žalobcu a žalovaného, na ktorú sa vo svojom odpore odvoláva, nepreukázal tvrdenie, že kábel je vo vlastníctve spoločnosti SUPTel s.r.o. - žalobcu, prípadne tretej osoby, neopísal žiadne skutočnosti za akých, kedy a kde došlo k údajnému predloženiu objednávkového formulára s cieľom uviesť žalovaného do omylu a ani ktorou konkrétnou osobou bol zo strany žalobcu predložený takýto formulár žalovanému. Žalovaný, ako jediný dôkaz vo svojom odpore uviedol výsluch svedka pána J.. Q. W., (stavbyvedúci), avšak žiadnym spôsobom vo svojom odpore ani neuvádza, aké presné skutočnosti vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobcu majú byť navrhovaným svedkom preukázané ako ani, ktoré z tvrdení žalovaného majú byt' navrhovaným svedkom potvrdené. Žalovaný, aj napriek tomu, že bol súdom riadne poučený o podaní odporu, ako aj o jeho riadnom vecnom odôvodnení, si túto povinnosť nesplnil a svoje tvrdenia bližšie nešpecifikoval a nekonkretizoval, tak ako to vyžaduje zákon. Tak isto bolo povinnosťou žalovaného, ak tvrdí, v akej hĺbke sa nachádzal kábel a bol bez ochrannej fólie, alebo že kábel bol vo vlastníctve žalobcu prípadne inej tretej osoby túto skutočnosť aj v odpore preukázať, čo sa však nestalo a súdu nepreukázal žiadny listinný dôkaz na podporu svojich tvrdení. Má za to, že tak, ako nešpecifikoval a nepreukázal svoje dôvody pre ktoré neuznáva nárok žalobcu pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, tak ich nielen že nevie, ale ani nemôže špecifikovať a preukázať ani v tomto súdnom konaní, nakoľko dôvody pre ktoré nárok žalobcu neuznáva neexistujú. Neexistenciu dôvodov, na ktoré sa žalovaný vo svojom odpore odvoláva a pre ktoré žalovaný nárok žalobcu neuznáva preukazuje súdu nasledovne: Žalovaný realizoval práce (predpokladá, že stavebné alebo úpravu zemného terénu) na stavbe Bytové domy Areál Cevaservisu v Stupave. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k rozsiahlemu poškodeniu optického kábla, ktorý je vlastníctvom spoločnosti Slovak Telekom a.s., túto skutočnosť nahlásil žalovaný ešte v deň poškodenia kábla spoločnosti Slovak Telekom a.s. (ďalej len „ST"). V prípade, že je spoločnosti ST spôsobená škoda, osoba, ktorá poškodila majetok ST, je povinná nahradiť spôsobenú škodu. Škody na majetku ST spôsobené cudzím zavinením si ST realizuje sama, v prípadne, ak sa jedná o väčší rozsah prác, ktorú ST nie je schopná v rámci kapacitných možností realizovať, zadáva opravy zmluvnému dodávateľovi, v tomto konkrétnom prípade žalobcovi. Ak by si škodu spôsobenú žalovaným realizovala ST sama, spoločnosť ST takéto poškodenie majetku rieši ako cudzí zásah do jednotnej telekomunikačnej siete a je nahlásené príslušným orgánom činným v trestnom konaní, ako prerušenie prevádzky verejno-prospešného zariadenia. Avšak, ak si poškodzovateľ majetku ST prizná svoju vinu a zaviaže sa škodu zaplatiť, môže sa poškodenie majetku ST realizovať aj zjednodušeným administratívnym postupom a to zadaním objednávky na opravu majetku ST priamo spoločnosti SUPTel s.r.o.- žalobcovi. V danom prípade žalovaný odmietol, aby ST ním spôsobenú škodu riešila v rámci trestného konania a vystavil objednávku na opravu poškodeného kábla priamo žalobcovi. Uvedené tvrdenia preukazuje „Vyjadrením k poškodeniu tkm. kábla v Stupave na Cementárskej ul. zo dňa 27.10.2016" vystavené spoločnosťou ST. Ďalej, ako vyplýva v vyjadrenia ST, podľa zákona je investor stavby povinný pred začatím zemných prác požiadať všetkých správcov inžinierskych sietí, teda aj telekomunikácie o vydanie žiadosti o vyjadrenie o existencii telekomunikačných sieti, a v prípade, že v záujmovom území dôjde ku styku, je povinná zabezpečiť aj jeho vytýčenie. Pokiaľ investor stavby dohodne iné podmienky napr. v zmluve o dielo zaviaže dodávateľa na splnenie tejto povinnosti, je povinný túto zákonnú povinnosť splniť dodávateľ. V danom prípade, nemá vedomosť či poškodenie majetku ST spôsobil žalovaný ako investor, alebo ako dodávateľ na základe zmluvného vzťahu s treťou osobou. Avšak z potvrdenia ST má jednoznačne za preukázané, že spoločnosť ISMONT - žalovaný nepožiadal ST o vydanie vyjadrenia o existencii telekomunikačných sieti a teda nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že neporušil žiadnu zákonnú a zmluvnú povinnosť. Tvrdenie žalovaného, že k naplneniu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu neprišlo, nakoľko žalovaný neporušil žiadnu zo zmluvných alebo zákonných povinností, si dovoľuje uviesť, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko ako vyplýva z Vyjadrenia ST, žalovaný svojím konaním porušil zákon a to tým, že bol povinný požiadať všetkých správcov inžinierskych sietí, teda aj ST o vydanie žiadosti o vyjadrenie o existencii telekomunikačných sieti. Tuto povinnosť si však nesplnil. Tvrdenia žalovaného, že sa objednávka zo dňa 01.07.2015 v spojitosti s faktúrou zo dňa 06.07.2015 javí ako zastretý právny úkon, pričom disimulovaným právnym úkonom je uplatňovanie škody sa taktiež nezakladajú na pravde. Vystavená faktúra zo strany žalobcu, ktorá je predmetom tohto súdneho konania je len výsledkom toho, že žalobca na základe objednávky danej žalovaným, realizoval riadne a včas opravu poškodeného optického kábla, ktoré poškodenie spôsobil žalovaný spoločnosti ST. Túto skutočnosť potvrdzuje aj ST vo svojom Vyjadrení a teda v tomto prípade si žalobca predmetnou faktúrou neuplatňuje žiadnu náhradu škody, nakoľko túto spôsobil žalovaný ST, uplatňuje si len zaplatenie toho, čo si žalovaný objednal a čo žalobca riadne a včas zrealizoval, teda opravu poškodeného optického kábla. Z vyššie uvedeného, teda nemôže obstáť ani tvrdenie žalovaného, že objednávkový formulár bol žalovanému predložený s cieľom uviesť žalovaného do omylu a zastrieť právny úkon uplatnenia náhrady škody, nakoľko žiadnu náhradu škody si žalobca u žalovaného neuplatňuje. K tvrdeniu žalovaného, že kábel sa nachádzal bez ochrannej fólie si dovoľujeme súdu preukázať opak tohto tvrdenia a to fotografiou poskytnutou spoločnosťou Slovak Telekom a.s., priamo z miesta poškodenia, ktoré poškodenie optického kábla spôsobil žalovaný. Z fotografie kábla jednoznačne vyplýva, že poškodený kábel mal ochrannú fóliu. Žalobca teda na základe vystavenej objednávky zo strany žalovaného zo dňa 01.07.2015 realizoval opravu poškodeného optického kábla spoločnosti ST na stavbe Bytové domy Areál Cevaservisu v Stupave. Dňa 03.07.2015 žalovaný svojim podpisom na „Súpise vykonaných prác pri poruche Stupava Cevaservis" potvrdil, že žalobca objednané práce zrealizoval riadne a včas. Toho istého dňa, t.j. 03.07.2015 žalobca vykonané práce vyúčtoval a vystavil faktúru pod variabilným symbolom: 010150587, v celkovej sume 23.191,48 EUR, so splatnosťou dňa 05.08.2015. Žalovaný vystavenú faktúru žalobcu osobne prevzal dňa 06.07.2015, avšak do dnešného dňa neuhradil a to ani z časti. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný v rámci svojej poistnej zmluvy, predmetom ktorej je poistenie zodpovednosti za škodu uzavretej s poisťovňou Allianz a.s., nahlásil vznik škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu optického kábla pri výkopových prácach zo strany žalovaného. Poisťovňa Allianz eviduje škodu pod číslom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Podľa ich informácii si žalovaný v rámci poistnej udalosti uplatnil presne tú istú sumu, ako sumu, ktorú žalobca vyfakturoval žalovanému za opravu optického kábla teda sumu vo výške 23.191,48 EUR a túto sumu žalovaný žiadal vyplatiť poisťovňou Allianz. Nie je teda pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že k vzniku zodpovednosti za škodu neprišlo, naopak, žalovaný si je vedomý skutočnosti že spôsobil škodu, tak isto si je vedomý toho, komu presne škodu spôsobil, a túto svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu, ktorú sám spôsobil si uplatnil ako škodovú udalosť a žiadal od poisťovne vyplatenie sumy vo výške 23.191,48 EUR. Súdu v prílohe tejto sťažnosti predložil „List z Allianz Slovenskej Poisťovne a.s., zo dňa 04.08.2015, v ktorom poisťovňa Allianz vyzýva žalovaného o predloženie ňou špecifikovaných dokladov. Tento list obdržal žalobca od žalovaného prostredníctvom e- mailu. Na základe vyššie uvedených skutočnosti je jednoznačne za preukázané, že ani jedno z tvrdení žalovaného sa nezakladá na pravde, naopak, považuje ich za účelové, ničím nepodložené so snahou vyhnúť sa povinnosti uhradiť žalobcovi dlžnú sumu. Žalobca na základe preukazných skutočnosti, ktoré nespochybniteľne vyvracajú všetky údajné a ničím nepodložené tvrdenia žalovaného je presvedčený, že jeho nárok je v plnom rozsahu je dôvodný a žiada, aby súd v plnom rozsahu žalobe vyhovel.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.03.2017, v ktorom uviedol, že žalovaný doposiaľ nemal jasnú a určitú vedomosť o vlastníctve predmetného optického kábla, preto aj v mimosúdnom rokovaní nemohol vierohodne posúdiť, aký charakter má nárok uplatňovaný žalobcom voči žalovanému a ani v prebiehajúcom súdnom konaní žalobca vlastnícke právo spoločnosti Slovak Telekom a.s. k optickému káblu nepreukazuje (v praxi sa stáva, že subjekt je len nájomcom / prevádzkovateľom kábla). Žalobca ďalej vo vyjadrení k

odporu popisuje mechanizmus nahradenia / odstránenia škody spoločnosti Slovak Telekom a.s., pričom špecifikuje, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. buď a) realizuje škodu sama spolu s podaním trestného oznámenia, alebo b) v prípade priznania viny „poškodzovateľom" a zaviazaní sa škodu zaplatiť sa škoda realizuje „zjednodušeným administratívnym postupom a to zadaním objednávky na opravu majetku ST priamo spoločnosti SUPTel s.r.o. - žalobcovi.“ Žalobca napokon uvádza závažnú skutočnosť - „V danom prípade žalovaný odmietol, aby ST ním spôsobenú škodu riešilo v rámci trestného konania a vystavil objednávku na opravu poškodeného kábla priamo žalobcovi.“ Popísaný mechanizmus „realizácie škody“ a citované vyjadrenie žalobcu vzbudzuje dôvodné podozrenie z vyvíjania nátlaku na pána Ing. Q. W., ktorý objednávku opravy predmetného optického kábla uskutočnil. „Vyhrážanie" sa možnosťou podania trestného oznámenia v prípade, ak by k realizácii škody mala spoločnosť Slovák Telekom a.s. pristúpiť, sama hraničí s naplnením skutkovej podstaty trestného člnu, najmä s prihliadnutím na všeobecnú povinnosť oznamovať skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu a subjektívnu stránku trestného činu poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 zákona č. 300/2005 Z. z. , v rámci ktorej sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný odmietol, aby spoločnosť Slovak Telekom a.s. škodu riešila v rámci trestného stíhania, na čo mal žalovaný vystaviť objednávku na opravu kábla žalobcovi, domnieva sa, že p. W.ko konal pod hrozbou iniciovania trestného konania. V tejto súvislosti zastáva názor, vychádzajúc z vyššie popísaného a citovaného mechanizmu „riešenia škody“ zo strany spoločnosti Slovak Telekom a.s., že v súlade s § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len sa objednávka opravy poškodeného kábla javí ako neplatný právny úkon, ku ktorému J.. Q. W. pristúpil pod hrozbou iniciovania trestného stíhania. V nadväznosti na vyššie popísaný a citovaný mechanizmus „riešenia škody“ zo strany spoločnosti Slovak Telekom a.s. poukazuje aj na vyjadrenie žalobcu, že predpokladom zjednodušeného administratívneho postupu - zadania objednávky na opravu majetku priamo žalobcovi je priznanie viny a zaviazanie sa škodu zaplatiť. V prejednávanej veci však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal priznanie si viny a zaviazanie sa k nahradeniu škody zo strany žalovaného. Žalobca v konaní predložil len objednávku na opravu poškodeného kábla uskutočnenú J.. Q. W., čo však neznamená, že žalovaný svoju vinu uznal a zaviazal sa k uhradeniu škody. Práve naopak, z vyjadrení žalovaného vyplýva, že vinu odmieta. V nadväznosti na jasné a zrozumiteľné vyjadrenie žalobcu, že si predmetnou faktúrou neuplatňuje žiadnu náhradu škody, nakoľko túto spôsobil žalovaný, uplatňuje si len zaplatenie toho, čo si žalovaný objednal a čo žalobca riadne a včas zrealizoval, teda opravu poškodeného optického kábla, nepovažuje za potrebné sa ďalej vyjadrovať k otázke spôsobenia škody, porušenia zmluvných / zákonných povinností, náhrade škody alebo poistnému vzťahu. Žalovaný vinu odmieta. Ochrannou fóliou, ktorú spomenuli v odpore a na ktorú žalobca reaguje vo vyjadrení k odporu, mali na mysli fóliu, ktorá sa ukladá do určitej výšky nad uložený kábel a signalizuje pri prípadných výkopových prácach, že v určitej výške pod fóliou sa nachádza určitý objekt (v tomto prípade kábel). Takáto fólia však nad predmetným káblom chýbala. Nemali na mysli ochranný obal samotného kábla, ktorého fotografiu žalobca predložil. Ťažiskom posúdenia oprávnenosti uplatňovaného nároku je však otázka samotnej objednávky opravy poškodeného kábla. Z objednávky predloženej žalobcom je zrejmé, že pán J.. Q. W., ktorý vedľa svojho mena uviedol obchodné meno a sídlo žalovaného uskutočnil objednávku opravy poškodeného optického kábla. J.. Q. W. vykonával na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.09.2014 prácu v pozícii stavbyvedúci. J.. Q. W., v rozhodujúcom čase, vykonával prácu v pozícii stavbyvedúceho aj v mieste, kde prišlo k poškodeniu kábla. V pracovnej zmluve sú jednoznačne uvedené práva o povinnosti zamestnanca - J.. Q. W., medzi ktoré však nepatrí uzavieranie zmlúv alebo uskutočňovanie objednávok v mene žalobcu. V ustanovení § 46a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) sú upravené oprávnenia stavbyvedúceho, medzi ktoré však nepatrí uzavieranie zmlúv a uskutočňovanie objednávok. Stavbyvedúci má zabezpečovať na stavbách činnosti súvisiace s potrebou garancie odbornosti, a nie vstupovať do záväzkových vzťahov s dodávateľmi zhotoviteľa. Podľa § 13 ods. 1 druhá veta zákona č. 513/1991 Zb. „Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.". J.. Q. W. nebol nikdy štatutárnym orgánom ani zástupcom žalovaného, rovnako nebol J.. Q. W. ani nikdy poverený určitou činnosťou, pri ktorej dochádza k objednávaniu dodávateľských služieb a uzatváraniu zmlúv v mene žalovaného (§ 15 , zároveň J.. Q. W. nebol ani osobou v zmysle § 16 OBZ. Štatutárnym orgánom žalovaného je pán J. B., konateľ so spôsobom konania v mene spoločnosti: „Podpisovať za spoločnosť vo všetkých veciach je oprávnený konateľ samostatne, v mene a na účet spoločnosti koná konateľ samostatne.". Žalovaného je zároveň oprávnená zastupovať aj prokuristka Ivana Kurilová, ktorá zastupuje a podpisuje za spoločnosť samostatne tak, k obchodnému menu spoločnosti pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis. V nadväzností na princíp publicity obchodného registra je zrejmé, že osobou oprávnenou konať v mene žalovaného nie je J.. Q. W., ktorý v čase uskutočnenia predmetnej objednávky nedisponoval ani splnomocnením alebo pokynom na realizáciu objednávky. Konateľ žalovaného dokonca ani nevedel o pretrhnutí kábla a uskutočnení objednávky, pričom o uvedenom sa dozvedel až na základe faktúry vystavenej žalobcom. Žalovaný nemôže byť konaním J.. Q. W. zaviazaný, nakoľko aj žalobca musel mať vedomosť o osobe oprávnenej konať za žalovaného (zápis v obchodnom registri, nepredloženie splnomocnenia / poverenia p. W.), preto žalobcu v otázke vedomostí o prekročení kompetencie p. W. nepovažuje za dobromyseľného, pričom ani s prihliadnutím na okolnosti prípadu nemohol žalobca nadobudnúť pocit, že zamestnanec žalovaného - stavbyvedúci je oprávnený realizovať v mene žalovaného objednávky služieb v hodnote žalovanej sumy. Konanie J.. Q. W. žalovaného nezaväzuje. V nadväznosti na uvedené namieta pasívnu legitimáciu žalovaného v prebiehajúcom konaní. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2008. sp. zn. 5 Cdo 42/2007, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2009, pokiaľ nebol dodržaný spôsob, akým majú príslušné osoby zaväzovať spoločnosť, nie je spoločnosť zaviazaná („Podpisom konajúcej právnickej osoby je výlučne podpis, resp. podpisy osôb, ktoré sú oprávnené konať za právnickú osobu.“ (...) „Ak nebol dodržaný spôsob, akým majú príslušní, členovia predstavenstva podľa zápisu v obchodnom registri zaväzovať spoločnosť, nie je spoločnosť zaviazaná.). Navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

5. Advokát žalobcu na pojednávaní dňa 13.03.2018 uviedol, že sa pridržiava doteraz uvádzanej argumentácie. Dňa 15.05.2015 došlo k poškodeniu optického kábla spoločnosti Slovak Telekom na stavbe bytového domu stavby Areál CevaServisu v Stupave, ktoré poškodenie zapríčinil bagrista žalovaného. Žalovaný skutočnosť, že optické káble poškodil nikdy nerozporoval a aj preto má túto skutočnosť za preukázanú. Poškodením došlo k porušeniu niekoľkých povinností žalovaného, pričom poukázal na skutočnosť, že ako to vyplýva aj z predloženého vyjadrenia k poškodeniu TKM kábla v Stupave na Cementárskej ulici zo dňa 27.10.2016, ktorý vypracovala J.. K. M. zo Slovak Telekom, tak žalovaný nikdy nepožiadal o vydanie vyjadrenia o existencii telekomunikačných sietí a teda pokiaľ žalovaný ako investor danej stavby nepreukáže, že túto povinnosť si splnil napr. jeho subdodávateľ, v takom prípade je nevyhnutné konštatovať porušenie zákonnej povinnosti žalovaného. Ako to vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie, tak prítomnosť optických káblov v danej lokalite bola vytýčená sprejom na zámkovej dlažbe. V tejto súvislosti je tu ďalší moment porušenia zákonnej povinnosti, nakoľko žalovaný v danej oblasti vykonával výkopové práce za pomoci ťažkej techniky, čo je pritom v rozpore s ust. § 68 ods. 1 v spojení s ods. 4 , 5 a ods. 6 Zákona č. 351/2011 Z z. O elektronických komunikáciách, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá zo škodu, ktorú tým podniku spôsobil. Na ochranu vedení sa zriaďuje ochranné pásmo, ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby alebo dňom doručenia ohlásenia drobnej stavby. Ochranné pásmo vedenia je široké 0,5 m od osi jeho trasy po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Hĺbka a výška ochranného pásma je 2 m od úrovne zeme ak ide o podzemné vedenie a okruhu 2 m ak ide o nadzemné vedenie. V ochrannom pásme je zakázané a) umiestňovať stavby, zariadenie a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete, b) vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadením, ktoré rušia prevádzku sieti, pridružených prostriedkov a služieb. Z citovaných ustanovení preto jednoznačne vyplýva, že je bezpredmetné tvrdenie žalovaného, že bol údajne mylne informovaný pán M. o hĺbke, v ktorej sa nachádzal kábel, keď optický kábel sa nachádza v tzv. ochrannom pásme o šírke 0,5 m od osi jeho trasy, po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke jeho trasy, pričom v ochrannom pásme je zakázané umiestňovať stavby a vykonávať zemné práce a navyše je v blízkosti optických káblov povolený len manuálny výkop a ťažká technika je zakázaná. Žalovaný nielenže zasiahol do ochranného pásma, ale navyše za použitia ťažkej technicky, navyše podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí. Z uvedených dôvodov preto neobstojí tvrdenie žalovaného v odpore zo dňa 23.09.2016, že nedošlo k naplneniu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, z dôvodu, že žalovaný neporušil žiadnu zo zmluvných alebo zákonných povinností, keď práve preukázateľne porušil niekoľko zákonných povinností. Zdôraznil, že tvrdenia žalovaného, že objednávka v spojení s faktúrou sa javia ako zastretý právny úkon, pričom vysimulovaným právnym úkonom je uplatňovanie škody, je úplne nelogické, keď žalobca nie je vlastníkom poškodených optických káblov a preto žalobcovi tým, že žalovaný poškodil optické káble nevznikla žiadna škoda a jediný, kto by si mohol náhradu škodu voči žalovanému uplatňovať je vlastník optických káblov a tým je Slovak Telekom, o čom má žalovaný preukázanú vedomosť, keď žalovaný po tom, čo poškodil optické káble, kontaktoval Slovak Telekom. Žalobca iba vykonáva údržbu, servis a súvisiace služby v súvislosti s telekomunikačnými káblami, tak ako to vyplýva z činnosti žalobcu, v zmysle výpisu z Obchodného registra, nie je tiež pravdou, že telekomunikačné káble vlastní žalobca, keď nie je ani oprávnený na ich prevádzku a neposkytuje služby v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách ani nikdy neoznámil tento zámer Úradu pre reguláciu elektronickej komunikácii a poštových služieb. Žalovaný si prosto u žalobcu objednal vykonanie služieb, čo žalobca aj vykonal a za čo mu žalovaný dodnes nezaplatil. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol len ťažko vysimulovať uplatnenie škody. Skutočnosť, že žalobca nepreukázal vlastníctvo telekomunikačného kábla Slovak Telekom je v predmetnom konaní úplne irelevantná a nie je dôvod na to, aby toto vlastníctvo žalobca preukazoval, keď predmetom tohto sporu je, že žalovaný si u žalobcu objednal vykonanie istých služieb, čo žalobca riadne a včas splnil a žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil vystavenú faktúru, z ktorej musel žalobca uhradiť DPH, žalovaný vystavenú faktúru navyše nikdy nereklamoval v zmysle reklamačného konania, v predmetnom prípade je úplne irelevantné, kto vlastní telekomunikačné káble, ktoré bolo nutné v dôsledku protizákonného konania žalovaného najskôr dočasne spojazdniť a následne úplne opraviť. Žalovaný tvrdí, že jestvuje dôvodné podozrenie z vyvíjania nátlaku na J.. Q. W., stavbyvedúceho žalovaného, ktorý objednávku opravy optického kábla uskutočnil. Žalovaný písomne jasne zreteľne a explicitne konfirmuje skutočnosť, že J.. Q. W. objednávku uskutočnil, keď na strane 2 uvádza: „Popísaný mechanizmus realizácie škody a citované vyjadrenie žalobcu vzbudzuje dôvodné podozrenie na vyvíjanie nátlaku na J.. Q. W., ktorý objednávku opravy predmetného kábla uskutočnil.“ Má za preukázané to, že J.. Q. W. ako zamestnanec žalovaného objednávku uskutočnil. Poukázal na tú skutočnosť, že udalosť, t.j. poškodenie optického kábla sa uskutočnila dňa 15.05.2015, zhruba o 10.00 hod. doobeda, p. W., ako hlavný stavbyvedúci sa na mieste nenachádzal a na stavbe bol iba zastupujúci stavbyvedúci p. V. R.. Keď k incidentu došlo, na miesto sa dostavili dvaja zamestnanci Slovak Telekom p. R., p. W.. Zavolal ich V. R.. A zamestnanec žalobcu p. J. M. bol prítomný tiež. P. J.. Q. W. sa na stavbe ani len nenachádzal, čo istotne vyplýva aj zo stavebného denníka, takže len ťažko mohol byť na p. W. vyvíjaný akýkoľvek nátlak, toto tvrdenie žalovaného je preto úplne bezpredmetné, ba priam až zavádzajúce, keď žalovanému musí byť dobre známe, že p. W. v danej havarijnej situácii na stavbe ani len nebol a bol zastúpený p. R. a preto argumentácia ohľadne údajného neplatného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 neobstojí. Na mieste sa však nachádzal zastupujúci stavbyvedúci p. V. R., ktorý bol prítomnými zástupcami Slovak Telekom a žalobcu len informovaný o postupe, ktorý je v obdobných situáciách bežný. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o žiadnom nátlaku, keď riešenie takýchto situácii prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní je bežný a zdĺhavý postup a pravdivé dobromyseľné informovanie za žiadnych okolností nemožno klasifikovať ako nátlak. Navyše bol p. V. R. informovaný, že žalovanému hrozí pokuta zo strany Slovak Telekom za zásah do integrity telekomunikačných sietí neoprávnenou osobou, pokiaľ by sa predmetná situácia riešila práve cez Slovak Telekom. Vzhľadom na skutočnosť, že šlo o havarijnú situáciu, navyše v piatok, teda pred víkendom a navyše v danej lokalite sa nachádza množstvo platiacich klientov tak fyzických ako aj právnických osôb, došlo medzi jednotlivými zástupcami Slovak Telekomu, žalobcu a žalovaného k trojdohode, že pre krátkosť času a zbytočné nepríjemnosti pre žalovaného, si žalovaný objedná opravu telekomunikačného kábla priamo u žalobcu, ktorý aj tak zabezpečuje servis pre Slovak Telekom a žalobcovi je jedno, či vykoná práce na základe objednávky Slovak Telekom alebo žalovaného. Zo strany Slovak Telekom a žalobcu šlo tak o ústretový krok voči žalovanému, čo žalovanému v danom momente vyhovovalo. Doložil do spisu objednávku zo dňa 15.05.2015, ktorú vykonal p. V. R., nie p. W.. Ako to vyplýva z predloženej objednávky zo dňa 15.05.2015, ktorú vykonal p. R., táto je nielen podpísaná p. R., zamestnancom žalovaného, ale je navyše aj opečiatkovaná. Skutočnosť, že p. R. mal k dispozícii pečiatku žalovaného, sama o sebe jednoznačne preukazuje oprávnenie p. R. zaväzovať žalovaného, v zmysle zaužívaných obchodných zvyklostí predpokladá, že nie každý robotník disponuje pečiatkou žalovaného, ale len tie osoby, ktoré sú oprávnené vo veciach, ktoré im vyplývajú z poverenia, pracovnej zmluvy alebo zo samotnej povahy danej pracovnej pozície žalovaného zaväzovať. Pokiaľ ide o p. W., tento zopakovaním tej istej objednávky na riadny objednávkový formulár dňa 01.07.2015, objednávku vykonanú p. R. len aproboval a teda len potvrdil. Navyše prevzatím súpisu vykonaných prác pri poruche Stupava Cevaservis dňa 26.06.2015 podpísaným p. W. a opečiatkovaním tohto súpisu došlo k potvrdeniu a prevzatiu prác, ktoré žalobca na základe objednávky žalovaného vykonal. Okrem iného aj potvrdenie ceny, ktorá je tam uvedená. K pracovnej zmluve p. W. uviedol, že v bode č. 7 písm. f je uvedené „ zamestnanec je povinný najmä upozorniť svojho nadriadeného, vedúceho zamestnanca, na každú zistenú závadu, hroziacu alebo vzniknutú škodu na majetku zamestnávateľa alebo na majetku, za ktorý tento zodpovedá alebo na zdraví, a ak k jej odvráteniu je neodkladne potrebný zákrok, tento uskutočniť, povinnosť zákroku nie je daná, ak by sa tým zamestnanec vystavoval vážnemu ohrozeniu zdravia alebo takému nebezpečiu by vystavil svojich spoluzamestnancov. “ Podľa § 417 ods. 1 komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce - zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia, poškodeniu majetku alebo jeho zničeniu ani bezdôvodnému obohateniu. Podľa § 20 ods. 2 za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní je pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Žalovaný nepredložil pracovnú zmluvu p. R. ako zamestnanca žalovaného, ktorý vykonal prvotnú objednávku ešte v deň škodovej udalosti, avšak vzhľadom na to, že p. R. bol taktiež stavbyvedúci predpokladá, že je znenie totožné so znením pracovnej zmluvy p. W.. Z citovaných ustanovení je teda nevyhnutné konštatovať, že bezprostredným vykonaním objednávky dňa 15.05.2015 p. R., si p. R. len plnil svoje povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy, t.j. vykonal neodkladne potrebný zákrok k odvráteniu škody a najmä jej rozširovaniu a najmä konal v súlade s ust. § 417 ods. 1 a ust. § 178 ods. 1 Zákonníka práce. Je teda zrejmé, že p. R. za danej situácie konal a konať mohol a svojim podpisom navyše potvrdeným pečiatkou žalovaného, zaviazal žalovaného, pričom toto konanie bolo neskôr aj aprobované p. W.. Pokiaľ by sa malo jednať o akýsi omyl, v prípade pochybenia zo strany žalovaného, nebola by jedna tá istá a obsahovo úplne totožná objednávka vystavená za žalovaného dvakrát. Zdôraznil, že žalovaný si v rámci svojej poistnej zmluvy, predmetom ktorej je poistenie zodpovednosti za škodu uzatvorenej s poisťovňou Allianz nahlásil škodovú udalosť, pri ktorej došlo k porušeniu optického kábla pri výkopových prácach zo strany žalovaného. Podľa ich informácii si žalovaný uplatnil presne tú istú sumu, ako sumu, ktorú žalobca fakturoval t.j. sumu 23 191,48 eur a túto sumu žiadal vyplatiť od poisťovni Allianz. V prípade ak bola táto suma alebo čo i len jej časť žalovanému zo strany poisťovne vyplatená, bezpochyby môže konštatovať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v zmysle § 451 ods. 2 OBZ. Zdôraznil veľmi dôležitú skutočnosť a síce, že žalovaný si u poisťovni Allianz uplatnil presne tú istú sumu 23 191,48 eur aj vrátane DPH a teda bez pochyby v celom rozsahu akceptoval a úplne explicitne potvrdil svoj záväzok voči žalobcovi v sume 23 191,48 eur, preto túto sumu si uplatnil vyslovene ako ISMONT s.r.o. a na základe poistenej zmluvy, ktorá je uzatvorená medzi poisťovňou Allianz a žalovaným, teda obchodnou spoločnosť ISMONT. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktorú bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu, k zmenšeniu majetku žalovaného však doposiaľ nedošlo, nakoľko žalovaný faktúru žalobcovi nikdy neuhradil. V zmysle predloženej listiny poisťovňa Allianz, ktorá sa nachádza aj v spise, nahlásil žalovaný poistnú udalosť na deň 01.07.2015, pričom sa skutočne odohrala 15.05.2015, teda o 1,5 mesiaca skôr. Cenu prác vytvoril žalobca na základe cenníka, ktorý klient má so Slovak Telekom, nakoľko sa jedná o treťostranový subjekt, táto cena je navýšená. Ceny, ktoré má žalobca dojednané so Slovak Telekom sú prirodzene nižšie, vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o veľkoodberateľa. Je to cena, ktorá je stanovená na základe cien, ktoré má so Slovak Telekom, navýšená koeficientom vzhľadom na skutočnosť, že 1. sa jedná o tretiu stranu a nie dlhodobého zmluvného partnera, 2. je navýšená z toho dôvodu, že práce boli vykonané urýchlene a expresne za účelom odvrátenia rozširovania škody a aj vzhľadom na to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá poskytuje servis optických káblov pre Slovak Telekom má so spoločnosťou Slovak Telekom uzatvorenú tvz. services level agreement teda zmluvu, v zmysle, ktorej musí spĺňať určité časové limity na opravu optických káblov. Klient má vytvorený jeden cenník prác, ktorý upravuje na základe konkrétnej objednávky. Cenník nie je verejný, pretože je na základe zmluvy, ktorá je uzatvorená so Slovak Telekom a ten je navýšený koeficientom a ten zrejme určil poverený zamestnanec žalobcu. Táto cena bola odsúhlasená a súpis vykonaných prác bol odsúhlasený a prevzatý, pričom v súpise vykonaných prác sa uvádza, za odberateľa uvádzam správnosť údajov a vykonané práce preberám a je to opečiatkované a podpísané a keď sa dohodnú na nejakej cene, tak platí zásada pakta sum servanda, taktiež pokiaľ sa právny zástupca dohodne s klientom, že vypracuje odvolanie za 3000 eur, a naproti tomu ďalší 5 advokáti predložia svoju cenovú ponuku na 100 eur, neznamená to, že napriek tomu, že sa s klientom dohodol na sume 3000 eur bude táto ponížená preto, že iný advokát túto službu poskytne lacnejšie.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.01.2018 uviedol, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní v rámci svojho prednesu predniesol obsiahle vyjadrenie, v ktorom uviedol nové skutkové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli obsahom žaloby. Tvrdenia žalobcu z pojednávania sú v priamom rozpore s tvrdeniami, ktoré boli doposiaľ žalobcom v konaní produkované. Tvrdenia produkované žalobcom na pojednávaní považuje za rozporné a tieto v zmysle § 151 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) popiera v celom rozsahu. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný na základe ním vystavenej objednávky zo dňa 01.07.2015 objednal práce u žalobcu, ,,opravu poškodeného optického kábla spoločnosti T com, na stavbe Bytové domy Areál Cevaservisu v Stupave.“ Objednávka zo dňa 01.07.2015 bola podpísaná J.. Q. W.. Na pojednávaní advokát žalobcu v rámci uviedol nové rozhodujúce skutočnosti a dôkazy - objednávku zo dňa 15. 05.2015, ktorou si mal žalovaný u žalobcu objednať opravu optického kábla, ktorá bola podpísaná p. V. R., zamestnancom žalovaného. Dôkazy, ktoré advokát žalobcu predložil priamo na pojednávaní sú v príkrom rozpore s dôkazmi, ktoré produkoval žalobca v žalobe. Zastáva názor, že ide o zmenu žaloby. Z dôvodu, že objednávka zo dňa 15.03.2015 zakladá zmenu právneho titulu na základe ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok, považuje objednávku zo dňa 15.03.2015 za novú skutočnosť, ktorá odôvodňuje zmenu žaloby. Poukázal na § 153 ods. 1 CSP, má za to, že v prípade, ak mal žalobca vedomosť o listinnom dôkaze - objednávke zo dňa 15.05.2015 mal žalobca túto predložiť, ako prílohu žaloby. Je zrejmé, že žalobca listinný dôkaz nepredložil včas a preto navrhuje súdu, aby na tento dôkaz neprihliadol. Navrhol výsluch svedkov: J.. Q. W., p. M., p. V. R..

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.05.2018 uviedol, že v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú sa nesporné. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Žalovaný sa v rámci svojho Vyjadrenia, ktorým má reagovať na skutočnosti uvedené žalobcom na pojednávaní dňa 13.03.2018, obmedzil výlučne na tvrdenia, ktorými sleduje, aby konajúci súd na Objednávku 15.05.2015 ako na listinný dôkaz neprihliadal. Žalovaný síce úvodom paušálne uvádza, že tvrdenia žalobcu prednesené na pojednávaní dňa 13.03.2018 v celom rozsahu popiera, neuvádza však žiadne (!) vlastné tvrdenia o jednotlivých skutkových okolnostiach, a preto takéto plošné, neodôvodnené, a preto nekvalifikované popretie za žiadnych okolností nemožno považovať v zmysle § 151 ods. 2 za účinné, v dôsledku čoho nastupujú v tomto prípade účinky fikcie nespornosti. V zmysle komentára ASPI k § 151 ods. 2 CSP, predkladateľ uviedol, že na odvrátenie fikcie nespornosti (t.j. fikcia založená podľa § 151 ods. 1 skutkových tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach. Žalovaný neuviedol ani jedno vlastné tvrdenie o skutkových okolnostiach, nijakým spôsobom sa nevyporiadal so žiadnym z tvrdení žalobcu prednesených na pojednávaní dňa 13.03.2018, a preto má žalobca za to, že všetky tvrdenia žalobcu prednesené na pojednávaní dňa 13.03.2018 sú pre konajúci súd v predmetnom konaní nesporné. Žalovaný úvodom na strane 2 svojho Vyjadrenia uvádza, že „Tvrdenia žalobcu z pojednávania sú v priamom rozpore s tvrdeniami, ktoré boli doposiaľ žalobcom v konaní produkované.". Ďalej žalovaný uvádza, že žalobca v Návrhu na vydanie PR uviedol, že žalovaný na základe ním vystavenej Objednávky 01.07.2015 objednal práce u žalobcu, konkrétne „opravu poškodeného optického kábla spoločnosti T com, na stavbe Bytové domy Areál Cevaservisu v Stupave", pričom táto bola podpísaná J.. Q. W.. Žalobca na pojednávaní dňa 13.03.2018 predložil dôkaz - Objednávku 15.05.2015 podpísanú p. V. R., ktorou boli objednané totožné práce na opravu totožného poškodeného optického kábla spoločnosti T com, na stavbe Bytové domy Areál Cevaservisu v Stupave. Žalovaný má za to, že Objednávka 15.05.2015 je v príkrom rozpore s Objednávkou 01.07.2015. Následne žalovaný na strane 2 Vyjadrenia prezentuje svoj názor, že ide o zmenu žaloby - Návrhu na vydanie PR. Jednotlivé objednávky, ktoré boli v predmetnom konaní v rámci dokazovania predložené ako listinné dôkazy, t. j. Objednávka 15.05.2015 a Objednávka 01.07.2015, si za žiadnych okolností vzájomne neodporujú, práve naopak, tieto sa vzájomne podporujú a sú súladné (!). K poškodeniu optických káblov na stavbe Bytové domy Areál Cevaservisu v Stupave, došlo v dôsledku činnosti žalovaného (navyše porušujúc viaceré zákonné ustanovenia), a to dňa 15.05.2015. Žalovaný túto skutočnosť nikdy nerozporoval. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade takýchto havarijných situácií je nevyhnutné konať ihneď a bezodkladne (najmä z dôvodu prítomnosti veľkého počtu platiacich klientov spoločnosti T-com), je viac ako logické, že prvotná objednávka vzišla zo strany subjektu, ktorý poškodenie spôsobil, t. j. žalovaného, ešte v ten deň, dôkazom čoho je Objednávka 15.05.2015. Skutočnosť, že objednávka bola dňa 01.07.2015 zopakovaná zo strany žalovaného je len potvrdením zámeru žalovaného služby u žalobcu objednať. Takéto konanie žalovaného nemožno chápať inak, ako aprobáciu bezodkladne a na mieste vykonanej Objednávky 15.05,2015. Objednávka 15.05.2015 a Objednávka 01.07.2015 je v podstate jednou a tou istou objednávkou na služby žalobcu, ktorými mala byť odstránená škoda, ktorú spôsobil žalovaný svojou činnosťou dňa 15.05.2015. Obe objednávky sa teda vzájomne podporujú a je v zásade bezpredmetné, ktorú objednávku žalobca k Návrhu na vydanie PR predložil, nakoľko je jednak zrejmé a jednoznačné, že sa obe týkajú jednej a tej istej poskytnutej služby a rovnako je nevyhnutné prihliadať na úmysel žalovaného, a tým bolo služby u žalobcu objednať. Rovnako je žiaduce opätovne zdôrazniť, že žalovaný vykonané práce prevzal na základe podpísaného a opečiatkovaného súpisu prác pri poruche Stupava Cevaservis dňa 26.06.2015, ktorý súpis prác bol taktiež opätovne podpísaný dňa 03.07.2015. Na základe Objednávky 15.05.2015 bola vystavená Faktúra č. 010150587 zo dňa 25.06.2015. Žalovaný však listom zo dňa 10.07.2015 FA 010150587 vrátil, pričom ako dôvod neuviedol rozsah vykonaných prác alebo fakturovanú sumu. Žalovaný ako dôvod vrátenia faktúry jednoducho uviedol, že adresa žalovaného nezodpovedá adrese uvedenej žalobcom a že nebolo v kompetencii p. R., aby svojim podpisom odsúhlasil súpis vykonaných prác. Vzhľadom na opakované výtky a požiadavky zo strany žalovaného bol žalobca nútený opakovane vystaviť dokumentáciu k službám poskytnutým dňa 15.05.2015, t. j. Objednávka zo dňa 01.07.2015, Súpis vykonaných prác pri poruche Stupava Cevaservis zo dňa 03.07.2015 a následne Faktúra č. 010150587 zo dňa 06.07.2015. Podľa vedomostí žalobcu žalovaný nahlásil v poisťovni Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. škodovú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu optického kábla pri výkopových prácach zo strany žalovaného, pričom túto škodovú udalosť nahlásil až dňa 01.07.2015 a uplatnil si náhradu škody voči poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (t. j. škodová udalosť, ktorá sa týka predmetu tohto sporu) vo výške fakturovanej sumy, t.j. 23.191,48 EUR. Žalobca má za to, že takýmto úkonom žalovaný aproboval fakturovanú sumu a vzhľadom na to, že škodovú udalosť nahlásil dňa 01.07.2015, možno považovať takýto úkon žalovaného za nezvratné potvrdenie Objednávky 01.07.2015

- aj preto bola k Návrhu na vydanie PR priložená práve Objednávka 01.07.2015 a s ňou súvisiace podklady -túto potvrdil ako perfektnú sám žalovaný, keď si na jej základe uplatnil voči poisťovni škodovú udalosť. Aj na základe vyššie uvedených skutočností je nevyhnutné konštatovať, že jednoznačne nemožno Objednávku 15.05.2015 a Objednávku 01.07.2015 považovať za rozporné, práve naopak, tieto sa vzájomne podporujú a je bezpredmetné, na základe ktorej objednávky si žalobca uplatňuje voči žalovanému úhradu sumy 23.191,48 EUR, či na základe Objednávky 15.05.2015 alebo na základe Objednávky 01.07.2015, pretože skutočnosť je taká, že žalovaný si služby u žalobcu objednal (obe objednávky sú v totožnom rozsahu a súvisiace s totožnou škodovou udalosťou), žalobca služby vykonal, žalovaný súpis prác prevzal, podpísal, opečiatkoval a následne bola na základe týchto skutočností žalovanému vystavená faktúra. Žalovaný vo Vrátení FA nerozporoval samotnú objednávku služieb, rozsah vykonaných prác, ani fakturovanú sumu (!), z čoho je nevyhnutné usúdiť, že žalovaný s faktúrou súhlasil čo do predmetu faktúry a čo do fakturovanej sumy. Skutkový stav sa z týchto dôvodov javí žalobcovi ako jednoznačný a právne jednoduchý. Je celkom zrejmé, že žalovaný od počiatku len hľadá spôsob, ako sa vyhnúť úhrade za preukázateľne objednané a následne dodané služby. Žalovaný doposiaľ nepredložil jediný dôkaz, ktorým by preukázal, že služby si u žalobcu neobjednal alebo že žalobca práce nevykonal, zatiaľ čo žalobca tieto skutočnosti jednoznačne preukázal. Žalovaný rovnako dodnes nepredložil žiadny dôkaz, že by za služby, ktoré boli dodané riadne a včas, zaplatil, a to ani len čiastočne (!). Žalovaný sa od počiatku len bezbreho vyhýba povinnosti zaplatiť za objednané služby. Takéto konanie žalovaného nie je hodné riadneho hospodára a už vôbec nie je koherentné so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca návrh žalovaného, aby konajúci súd na Objednávku 15.05.2015 neprihliadal, považuje za nanajvýš účelový, keď žalovaný početnými úkonmi (napr. uplatnenie si škody v poisťovni, Vrátenie FA a iné) jednoznačne potvrdil, že objednávka z jeho strany vykonaná bola a že služby poskytnuté boli. Žalovaný doposiaľ nerozporoval, že služby poskytnuté boli, a preto je túto skutočnosť nevyhnutné považovať za nespornú. Návrh žalovaného teda nemá opodstatnenie a nie je zrejmé, kam týmto žalovaný smeruje, keď sú tu aj iné skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú, že žalovaný si služby jednoducho objednal, a preto je návrh žalovaného úplne irelevantný. Skutočnosť, že žalovaný si služby objednal a že práce boli vykonané potvrdzuje aj to, že medzi žalobcom a žalovaným na návrh konajúceho súdu prebiehali aj mimosúdne rokovania ohľadne sumy, ktorú má žalovaný žalobcovi za poskytnuté služby uhradiť. Keby si žalovaný služby u žalobcu nikdy neobjednal a tento by služby nikdy nedodal, potom by len ťažko žalovaný súhlasil s odporúčaním konajúceho súdu mimosúdne sa dohodnúť na sume, ktorú má žalovaný žalobcovi uhradiť. Aj tento moment potvrdzuje to, že medzi žalobcom a žalovaným nie je sporná skutočnosť, že objednávka vykonaná bola a že služby dodané boli riadne a včas, a preto žalobca považuje návrh žalovaného, aby konajúci súd na Objednávku 15.05.2015 neprihliadal, za úplne irelevantný, neopodstatnený a bezpredmetný. Žalobca predsa nie je povinný k žalobe - Návrhu na vydanie PR priložiť všetky a akékoľvek listiny súvisiace so vzniknutým sporom - je povinný doložiť také dôkazy, ktoré podporujú a preukazujú ním tvrdený nárok. V prípade, ak druhá strana sporu spochybní predložený dôkaz, je v rámci inštitútu procesného útoku, prípadne obrany, žiaduce, aby strana sporu preukázala svoje tvrdenia prípadným dodatočným dôkazom - samozrejme, v súlade s § 154 - t. j. do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Skutočnosť, že žalobca predložil v konaní listiny, ktoré len doplňujúco podporujú argumentáciu žalobcu a skutočnosti tvrdené v Návrhu na vydanie PR, a to v čase keď sa dokazovanie ešte neskončilo, podľa názoru žalobcu žiadnym spôsobom nezakladá dôvod na to, aby súd na takto predložené dôkazy neprihliadal. Žalobca ďalej považuje za žiaduce vyjadriť sa k domnienke žalovaného, že predložením Objednávky 15.05.2015 došlo k zmene žaloby, t. j. Návrhu na vydanie PR, nakoľko podľa názoru žalovaného ide o podstatnú zmenu či doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v Návrhu na vydanie PR. Žalobca už vyššie zdôvodnil, prečo predložením Objednávky 15.05.2015 nedošlo k zmene či doplneniu rozhodujúcich skutočností- t.j. že žalovaný si služby objednal - nakoľko to, že žalovaný si služby skutočne objednal bolo potvrdené a preukázané aj inými listinami predloženými v predmetnom konaní a okrem iného, aj samotným konaním žalovaného, keď žalobcovi predložil návrh na mimosúdne urovnanie, v zmysle ktorého navrhoval, že žalobcovi za poskytnuté služby zaplatí (samozrejme sumu absolútne neprijateľnú pre žalobcu a v úplnom rozpore so sumou, na ktorej sa v čase vykonania objednávky dohodli). Skutočnosť, že žalovaný si služby objednal je podľa názoru žalobcu absolútne nesporná a žalovaný dokonca ani v jednom svojom podaní a ani iným úkonom v predmetnom konaní nenamietal skutočnosť, že škodu na optických kábloch spôsobil a že služby v súvislosti s ich reparáciou si u žalobcu objednal a že žalobca tieto na základe platnej objednávky riadne a včas vykonal, podľa názoru žalobcu teda nemožno konštatovať zmenu Návrhu na vydanie PR v zmysle zmeny žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP.

8. Advokát žalobcu na pojednávaní dňa 22.05.2018 uviedol, že k škode došlo, bola spôsobená žalovaným, pretože bol žalovaný nedbanlivý, nežiadal vyjadrenie Telekomu, kde sa nachádzajú optické káble žalobcu a tým porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle a rovnako porušil aj ust. § 68 Zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v platnom znení a to tým, že poškodil vedenie a narušil prevádzku sietí, ktoré sa nachádzali priamo v zákone zriadenom ochrannom pásme. V ochrannom pásme je zakázané vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku sieti. K týmto zákonným ustanoveniam sa však žalovaný nevyjadril, svojim správaním preukázane spôsobil Telekomu škodu, ktorá musela byť bezodkladne odstránená, vzhľadom na to, že by klienti Telekomu na určitý čas - teda do opravy škody nemohli využívať služby Telekomu, po vzniku tejto škody zamestnanci žalovaného kontaktovali žalobcu so žiadosťou o odstránenie škody, ktorú spôsobili, tento skutkový stav je z pohľadu tohto pojednávania zatiaľ nesporný aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, následne došlo k objednávke služieb, ktoré mal poskytnúť žalobca a tieto riadne a včas poskytol. V čase vzniku objednávky bol žalovaný samozrejme informovaný o cene, ktorú žiada uhradiť za poskytnuté služby. V prípade ak by žalovaný neobjednal u žalobcu výkon týchto služieb, Telekom by vzhľadom na to, že on je zmluvne zaviazaný svojim klientom nepretržite poskytovať svoje služby, by teda musel na svoje náklady túto škodu uhradiť a túto si neskôr v konaní vymáhať od žalovaného, s tým, že by bol Telekom oprávnený žalovaného aj sankciovať ďalšími sankciami a nielen reálnou škodou, ktorá vznikla. To znamená, služby boli riadne objednané osobou, ktorá mala právo, ktoré vyplývalo z jej pracovnej pozície takúto objednávku vykonať a odvracala bezprostredne vzniknuté nebezpečenstvo a následne bola vystavená faktúra. Má za to, že tak ako aj na predchádzajúcich pojednávaní, ako aj na vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.04.2018 sa dostatočným vyčerpávajúcim spôsobom vyjadrili tak k objednávke zo dňa 01.07.2015, objednávke zo dňa 15.05.2015 a teda najmä k tomu, že tieto dve objednávky sa vzájomne podporujú a sú súladné. Okrem týchto objednávok existuje aj emailová komunikácia, v ktorej žalovaný v žiadnom ohľade nerozporoval poskytnutie služieb, ich kvalitu, ani to, že tieto služby riadne objednané neboli. Jediné čo rozporoval, bola adresa. Dokonca má vedomosť, že túto škodu, ktorú žalovaný spôsobil, si uplatniť v poisťovni Allianz. Čo sa týka sumy, ktorá bola fakturovaná, ide o sumu bežnú a k tomuto by vedeli doložiť súdu vyjadrenie operátora Orange a takisto aj vyjadrenie Telekomu. Cena bola dohodnutá na mieste, nakoľko išlo o havarijný stav. S cenou zamestnanec oprávnený konať za spoločnosť súhlasil. Ak by cena nebola dohodnutá ústne, Telekom to urobí na vlastné náklady a bude si túto cenu vymáhať, je to obvyklé pri havárii, ak by to nebolo odstránené, boli by poškodení klienti Telekomu. Žalobca vedel, ktoré práce sa budú vykonávať a v akej cene už pri objednávke, je to bežný postup, nakoľko Suptel výhradne opravuje všetky káble Telekomu, je to pre nich už rutina. Na chodníku bolo vyznačené, nastriekané, že sa tam nachádzajú optické káble a práve preto tam nie je možné vykonávať žiadne práce, pravdepodobne to vyznačili zamestnanci Telekomu alebo Suptelu.

9. Advokát žalovaného na pojednávaní dňa 22.05.2018 uviedol, že právny nárok žalobcu popiera. Skutočnosti, ktoré predchádzali vzniku právneho titulu na zaplatenie sú len subsidiárne a do určitej miery metúce. Má za to, že právnym titulom ako prezentoval žalobca je domnelá zmluva o dielo, ktorá bola dohodnutá alebo mala byť dohodnutá ústne, na základe nejasnej objednávky. Od počiatku konania zotrváva na tom, že žalovaný resp. jeho štatutár sa o okolnostiach vzniku zmluvy o dielo dozvedel až ex post, po tom, čo bolo už dielo vykonané a preto od počiatku reaguje len na dôkazy predkladané žalobcom. Z toho dôvodu aj považuje za metúce, že podklady pre vydanie návrhu na vydanie platobného rozkazu boli mimoriadne subtilné a doložené len objednávkou z 01.07.2015 bez určenia ceny. Vzhľadom na to, že p. W., ktorý v tom období mal byť osobou, ktorá mala uzatvoriť objednávku, už nie je zamestnancom žalovaného, nemal tento možnosť si u neho overiť skutkové okolnosti uzatvorenia zmluvy, namietali, že táto zmluva, tak ako vyplývalo z podania, bola uzatvorená osobou, ktorá nemala oprávnenie konať za žalovaného, vyslovili domnienku, že ju uzatvoril pod hrozbou podania trestného oznámenia, pričom trestnoprávna zodpovednosť pri tomto trestnom čine sa vyvodzuje len voči fyzickej osobe, zrejme stavbyvedúcemu. Tento trestný čin nemôže zakladať zodpovednosť právnickej osoby. Nepopierajú, že došlo k vzniku škody, avšak tu nejde o konanie o zaplatenie škody, pretože v takom prípade, by žalobca nebol aktívne legitimovaný, ide tu o konanie o zaplatenie, pričom trvá na tom, že zmluva o dielo nevznikla, nebolo dohodnuté oprávnenou osobou na dojednanie diela a už vonkoncom nie ani rámcovo určená cena za dielo, pripúšťa vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, avšak v takom prípade jeho hodnotu nemožno odvodzovať od komerčných a sankčných cien žalobcu, ale od skutočnej hodnoty, o ktorú nebol zmenšený majetok žalovaného. S ohľadom na určenie takejto hodnoty súd následne žiada, aby primerane rozhodol o úspechu v spore a v takejto miere priznal aj náhradu trov konania. Cenové ponuky boli podkladom pre konanie o urovnanie sporu, týmto spoločnostiam zaslali rozsah prác, ktoré boli fakturované žalovanému žalobcom a požiadali ich o predloženie cenovej kalkulácie, následne tieto prehľadne porovnali podľa jednotlivých položiek. Vychádzali z kópie položiek, ktoré boli fakturované, položky boli identické, uviedli aj, že išlo o havarijnú situáciu, ktorú bolo treba riešiť. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu o naliehavosti riešenia situácie, domnieva sa, že majoritná časť škody voči Telekomu už vznikla, pretože prerušenie služieb v určitom rozsahu nezakladá automatický nárok na náhradu škody u klientov, skúsenosť s tým je bezmála všeobecná, že operátori výpadky svojich služieb klientom nenahrádzajú, taktiež chce poukázať, že prípadná škoda, ak by došlo k tomu, čím sa žalobca vyhrážal, t.z. trestnému konaniu by bola uplatnená voči konkrétnej fyzickej osobe, ktorá by bola za tento skutok odsúdená, nie voči žalovanému.

10. Konateľ žalovaného J. B. na pojednávaní uviedol, že chce, aby boli vypočutí p. W. a p. M., pretože p. W. uvádzal, že on žiadnu objednávku nepodpisoval. P. W. bol stavbyvedúci na tej akcii v Stupave, keď realizovali výstavbu bytov a p. R. bol len pomocný majster. Nemal oprávnenie stavbyvedúceho, tak ako bolo povedané, nemal mandát na to, aby podpisoval objednávku. P. W. mal na starosti výstavbu bytového domu, bytovky, ktorá sa tam realizovala na X.. Mal na starosti celý chod výstavby, koordinovanie, manažovanie zamestnancov ISMONT a keď sa niečo objednávalo, komunikovalo sa s firmou, s konateľom - teda s ním a prokuristom - p. J. K.. Čo sa týka objednávok, tak podpisovať aj mal právo, aby to objednával, len nerozumie tomu, prečo je na objednávke pečiatka číslo 1, ktorá je u nich v Trnave, to mu je dosť zavádzajúce a čudné, lebo stavba, ktorá bola v Stupave, mala razítko č. 4. Nevie, či im bolo ukradnuté razítko. Myslí si, že nebolo ukradnuté razítko, nevie, či to bolo dodatočne orážané alebo čo. On bol vtedy v zahraničí odcestovaný. To musí teraz zistiť, po vypočutí p. W. a p. R., oni robili tam potom krátko cca 3 mesiace po tejto udalosti. P. R. bol pomocný stavebný majster. Jeho pracovnou náplňou bolo koordinovať zamestnancov, ktorí realizovali výstavbu. Myslí tým zamestnancov ich firiem. Nemajú organizačný poriadok ale plán výstavby. P. W. má právo komunikovať so subdodávateľmi a p. R. len s ich zamestnancami a nemá právo komunikovať so subdodávateľmi. Čo sa týka poistnej udalosti, nebolo im zaplatené nič. Toto neriešil, riešil to p. W., zistil to až tu na súdu, že sa tu riešila nejaká poistná udalosť. Bola z nejakého dôvodu pozastavená, pretože tam nebola doložená dohodnutá cenová ponuka. Už to nejako neštudoval. Ale čo sa týka toho vyznačenia, že to nebolo vyznačené, oni vždy oslovujú sieťarov, aby to vyznačili, ale to bolo vyznačené ale na úplne inom mieste. P. W. ústne komunikoval s p. M., aby to prišiel vyznačiť a keď sa rozprával s p. W., tak p. M. to nasprejoval na tú plochu, kde ide trasa optického kábla. Nemá to písomne nikde zaznamenané, len ústne. Teraz to už rieši oficiálne žiadosťou, ale nikdy im tí sieťari neprídu a nevyznačia a potom ich musia volať. Stavbyvedúci musí byť prítomný na stavbe počas celej doby vykonávania stavebných prác, vtedy keď sa to stalo tam bol p. W., má také informácie, hoci bol vtedy v zahraničí. P. R. tam vtedy nebol. Bolo to v piatok a bolo to cca 16,00 - 17,00 hod. Má aj nejakú e-mailovú komunikáciu od nich, tie cenové ponuky sa zo dňa na deň menili, najprv 32 000, potom 26 000,- eur a potom prišla faktúra na túto sumu. Ústne, keď sa rozprával s p. W. bola dohodnutá cena 32 000,- eur opravuje, bola zo strany žalobcu, navrhnutá a dodatočne sa menila. To by vedel uviesť p. W. a p. M.. Cenu p. W. neodsúhlasil, poslal mu ju e-mailom p. M. a on povedal, že je to neadekvátna cena. Bol to už piatok večer a cena sa riešila neskôr. P. W. to povedal až teraz pred pojednávaním dodatočne.

11. Advokát žalobcu uviedol, že porucha bola o 10,00 hod. ráno, kedy zamestnanec Subtelu p. M. obdržal telefonát od stavbyvedúceho Ismontu p. R., že došlo k poškodeniu telekomunikačného vedenia, p. M. to oznámil p. W. zo Slovak Telekomu, ktorý bol vedúci údržby v uvedenej lokalite, Slovak Telekom následne poruchu potvrdil, nakoľko im to nabehlo v systéme, o 12.00 hod. p. M. dorazil na stavbu, kde sa stretol so stavbyvedúcim, žalobca ho bral ako stavbyvedúceho, p. R. a išli sa pozrieť na miesto poruchy, toto všetko bolo o 12,00 hod. P. M. po príchode zistil, že ide o poruchu optického kábla, ktorý bol bágrom povytiahnutý asi 20 cm nad zem a priebeh vedenia bol riadne označený sprejom. O 13.00 hod. následne na miesto prišiel p. W. zo Slovak Telekomu, ktorý teda zistil, že bol porušený tak optický kábel, ako aj optický rozvádzač, boli porušené aj moduly zvarov, t.z. že poškodené boli tak tri ďalšie optické káble napojené v optickom rozvádzači a na to p. W. informoval p. R. z ISMONTU, ako jediného prítomného stavbyvedúceho, nakoľko p. W. sa ako hlavný stavbyvedúci nenachádzal na mieste stavby, nezdvíhal telefón. Podľa našich informácii p. R.o medzičasom s niekým telefonoval a dostal od dotyčného pokyn na vystavenie objednávky. Spôsobená porucha bola dočasným spôsobom odstránená až o 22.00 hod..

12. Sudkyňa v zmysle ust. § 181 ods. 2 určila, že medzi stranami sú skutkové tvrdenia nesporné o tom, že došlo k poškodeniu optického vlákna na stavbe, ktorú vykonával žalovaný, že opravu tohto poškodenia vykonal žalobca, sporné medzi stranami sú skutkové tvrdenia, že kto bol oprávnený objednať vykonané práce za žalovaného u žalobcu a sporná je obvyklá cena za vykonanie tejto opravy a materiálu použitého na opravu. Podľa predbežného právneho posúdenia veci súdom, ide o ústne uzatvorenú zmluvu o dielo, objednanú pracovníkom žalovaného, avšak nie je preukázaná obvyklá cena tohto diela.

13. Svedok J. M. uviedol, že trvá na svojom písomnom čestnom vyhlásení. Je to asi 4 roky, vykonávali v meste Stupava optické pripojenia - nové, tzv. posledný bod napojenia - PODP, pre Slovak Telekom. Pri tejto novej výstavbe upozornil bagristu, ktorý pracoval ako živnostník pre spoločnosť ISMONT, s.r.o. Trnava, že na konci tohto chodníka je optické vedenie, existujúca sieť, aby si dávali pozor s výkopmi pri výbere obrubníka, za 15 minút na to, ho oslovil pán, ktorého v tej dobe nepoznal, predstavil sa ako p. R., stavbyvedúci spoločnosti ISMONT, že pravdepodobne poškodili optické vedenie. Na to svedok osobne preveril skutočnosť a bolo zistené, že strojom poškodili optické vedenie spoločnosti Slovak Telekom. Svedok bol zamestnancom spoločnosti SUPTel s. r. o., na pozícii stavebný dozor optických sietí. Oni vykonávali v ten deň práce na ulici, na ktorej vykonával práce aj žalovaný, a keďže vykonávali práce na tejto ulici - novú výstavbu siete, sám sprejom vyznačil kde sa siete nachádzajú - krikľavým oranžovým sprejom. Po tomto oznámil uvedenú skutočnosť správcovi siete - spoločnosti Slovak Telekom, pánovi W., - vedúci sietí, čo to má na starosti J.. R.. Po uvedenej skutočnosti a prevereniu, že je sieť vypadnutá, dostal od p. W. informáciu zo Slovak Telekomu, že sú siete poškodené. Keďže boli správcami sietí v danej oblasti, tak ho požiadal, aby nadiktoval údaje spoločnosti a na základe toho išiel za uvedeným stavbyvedúcim, p. R., a oznámil mu, že je sieť pretrhnutá a poškodená. Predo ním p. R. volal šéfovi, p. B. - konateľovi spoločnosti ISMONT, danú skutočnosť mu oznámil. P. B. si ho vyžiadal k telefónu, spýtal sa ho na uvedenú situáciu. Celú mu ju popísal, uviedol mu, že sú dve riešenia spôsobu opravy - nakoľko spoločnosť SUPTel je, aj bola v tej dobe správcom sietí, alebo sa to môže dať cez spoločnosť Slovak Telekom, Slovak Telekom cez p. W. povedal, že dostanú pokutu, pretože nemali požiadané o vytýčenie sietí Slovak Telekom a neboli ani riadne vyznačené, ani požiadané. Tieto siete sa musia vyznačiť dopredu. Ešte si raz volali, že je možnosť, že by to spravili oni ako spoločnosť, s daným prístupom súhlasil a p. R. mu na papier napísal objednávku na odstránenie nimi zapríčinenej poruchy, ako spoločnosti ISMONT. Danú vec v ten deň riešili, bolo povolaných 16 ľudí - technici spoločnosti SUPTel a odstraňovali závady. Bol to piatok, okolo 10.30 hod., v ten deň boli Majstrovstvá v hokeji, ľudia sa zastavovali. So samotnou opravou začali zhruba o 14.30 hod., ktorá prebiehala zhruba do 20.30 hod. provizórnym spôsobom a následne na to, v utorok, alebo stredu dávali do pôvodného stavu siete, aby fungovalo všetko tak, ako má byť, čo sa dopredu oznamuje užívateľom sietí, nakoľko sa museli odpojiť aj ďalšie úseky, celá lokalita. Pri konečnej oprave museli vykonávať opravy aj na ďalšom mieste, asi výkopové práce boli na siedmych bodoch. Práca v utorok trvala minimálne osem hodín. Zvarovali všetky vlákna nanovo - technici. On určil, že bol poškodený primárny optický kábel, 24 - vláknový, na margo toho otvoril posledný bod napájania a pri otvorení uvedeného PODB zistil, že tým ako potiahol kábel, poškodil vnútorné zariadenia - to znamená konektory a celú technickú zostavu tým, že uvedený poškodený kábel v mikrotrubičkách vytiahol cca 70 cm nad úroveň chodníka. Na stavbe posudzuje on, či oznamuje a uvedenú skutočnosť podľa jeho vyjadrenia odobril p. W.. Mieru škody určujú oni a on príde a povie - je to tak, alebo inak. Na základe toho, že je vedúci, určuje spôsob opravy alebo servisu, zariadení, alebo vedení optických sietí. Čestné prehlásenie diktoval a niekto ho písal a potom ho podpísal. Osoba, s ktorou telefonoval sa mu predstavila, že je ISMONT - B. a že sa vie stretnúť na stavbe v utorok. V to ráno cca o 8.30 hod. bol realizovaný výkop primárneho napojenia k budovám, ktoré stavala spoločnosť ISMONT, uvedený bod napojenia bol obnažený pre zistenie poverenia podkladových máp spoločnosti Slovak Telekom, kde bola odstránená fólia oranžovej farby, ktorá sa pokladá na všetky siete spoločnosti Slovak Telekom, po nájdení existujúcej siete bolo toto vedenie prehnuté cca 30 až 35 cm zeminy, aby neprišlo k nejakému manuálnemu poškodeniu, po prisypaní tohto vedenia boli oboznámení pracovníci

- živnostníci, ktorí pracovali pre spoločnosť ISMONT, že v danom mieste sa nachádza optická sieť, ktorú im fyzicky vyznačil oranžovým reflexným sprejom, mohlo byť okolo 10.00 hod. Miesto rozkopali oni, upozornil pracovníkov ISMONTU, označil miesto a oni mu povedali, že budú kopať ručne. Boli to živnostníci - bagrista a nejaký kopáč rómskeho pôvodu, ktorí osádzali cestné obrubníky. Bavil sa s pánom stavbyvedúcim, p. R., s ktorým sa zoznámili v stavebnej búde, nakoľko bol nový, lebo vtedy tam bol druhý stavbyvedúci, povedal mu, že nahlási uvedený problém, ktorý vnikol na stavbe Slovak Telekomu, na margo toho poškodenia, ním boli upozornený, že je tam poškodená sieť, oni si nepožiadali o vytýčenie ich sietí, môžu dostať pokusu. Toto zopakoval aj pánovi B.. Môže Slovak Telekom na nich podať trestné oznámenie za poškodenie ich sietí - to povedal. Toto isté zopakoval J.. R., ktorý tam prišiel zhruba o 14.30 hod. a v jeho prítomnosti sa bavil so stavbyvedúcim. On komunikoval cez telefón p. R. s p. B., po ukončení rozhovoru vrátil mobil p. R., ktorý pokračoval v debate so svojim šéfom p. B., po ukončení rozhovoru mu povedal, že nemá objednávkové dokumenty, to znamená pretlačenú objednávku, povedal mu, že objednávka mu stačí jeho rukou napísaná a opečiatkovaná spoločnosťou ISMONT, ktorú aj zároveň dostal do ruky. Cena za dielo sa určiť nedá pri zisťovaní poškodenia vedení optických sietí, cena sa dá vypočítať až po celkovom ukončení prác, ktorá je vykonávaná v súbehu cenníka spoločnosti SUPTel.

14. Svedok V. R. uviedol, že pracoval v spoločnosti ISMONT, ako stavbyvedúci, asi 4 roky dozadu. Jedná sa o bytové domy na Stupave. V ISMONTE pracoval asi pol roka, ako stavbyvedúci pracoval v Stupave

- bytové domy a v Trnave - bytový dom. V Stupave bol iba na výpomoc, bol tam aj počas incidentu, ktorý sa pojednáva. Čo si pamätá, vykonával práce na bytovom dome, keď sa stal incident bol privolaný, snažili sa to s kolegom J.. W. urýchlene riešiť. Volali ako prvému p. B.. Oslovili SUPTel. Nepamätá si, či tam bol pán J.. W.. Zháňali číslo asi SUPTelu, aby riešili vzniknutú situáciu. Dohodli si stretnutie priamo na stavbe, keď volali so SUPTelom. Dohodli sa o urýchlenú nápravu. Bol tam svedok, ktorý vypovedal pred ním. Dohodli sa s p. B. o zjednanie rýchlej nápravy. Na základe dohody so SUPTelom sa začali vykonávať opravy. Nepamätá si ako to bolo, je možné, že on rukou napísal objednávku, aby mali niečo v ruke. Potom to opravili, v ten deň, nepamätá si kedy presne, myslí, že to bolo poobede, pretiahlo sa to do večera. Nevie, či okrem toho boli ešte nejaké práce vykonávané. Na otázku či vykonal objednávku optických káblov u spoločnosti SUPTel odpovedal svedok, že si nepamätá. Po nahliadnutí na písomnú objednávku nachádzajúcu sa na č.l. 107 spisu svedok uviedol, že ide o objednávku ním spísanú a ním podpísanú. Myslí, že nedisponoval pečiatkou spoločnosti ISMONT, pečiatka bola pána W.. Možno mal aj on, nepamätá si. Je bežné, že stavbyvedúci spoločnosti ISMONT disponuje pečiatkou spoločnosti ISMONT. Telefonoval v čase incidentu na stavbe Stupava s konateľom spoločnosti ISMONT o tom, že sa stala kolízia a treba ju riešiť. Na základe telefonátu volali SUPTel a tých telefonátov bolo viacej. Na základe súhlasu konateľa vystavil objednávku, inak by si to nedovolil. P. B. - konateľ spoločnosti ISMONT ho poveril telefonicky na vystavenie tejto objednávky. V prípade obdobných incidentov riešia situácie v prípade spoločnosti ISMONT podľa rozsahu a či to vie vyriešiť sám stavbyvedúci. Pamätá si, že pán B. hovoril telefonicky aj s pánom M. zo spoločnosti SUPTel, že aby sa urýchlene odstránil problém. Či ten kábel bol vytýčený, nevie, nepamätá si.

15. Advokát žalovaného na pojednávaní dňa 26.02.2019 uviedol, že bez ohľadu na právny titul plnenia žalobcu žalovaným pripúšťa jeho existenciu t.j, že bolo takéto plnenie vykonané, vzhľadom na to, že spochybňuje takúto cenu či už ako hodnotu bezdôvodného obohatenia alebo dohody alebo zmluvy o diele bez určenia ceny od počiatku konania vykonal niekoľko pokusov o urovnanie sporu, najskôr 23.11. navrhol hodnotu 7000,- eur podľa cenových kalkulácii, ktoré žalobcovi predložil, tento návrh sa nachádza v spise, druhý návrh 24.05.2018, túto ponuku zvýšil na 50 % žalovanej pohľadávky, t.j. 11 595,- eur, vzhľadom na to, že žalobcov advokát sa vyjadril „ponuka je pre nášho klienta neprijateľná a nezodpovedá rozsahu skutočne poskytnutých služieb a vykonaných prác“, pred pojednávaním vykonali ešte jeden pokus o urovnanie sporu, pričom požiadali žalobcu, aby on určil v akej výške by si predstavoval dohodu, jeho návrh bol vo výške istiny bez uplatnenia trov, po našom nesúhlase bol zmenený na cenu 18 000,- eur, avšak s uplatnením náhrady trov, čo predstavuje približne rovnakú čiastku, vzhľadom na toto nedošlo k dohode, návrhy na dohodu predložil súdu. Pripúšťa, že k plneniu došlo, sporná je výška, žalovaný je ochotný uhradiť čiastku približne 11 000,- eur, ktorá zohľadňuje cenovú kalkuláciu iných subjektov, takto doposiaľ neučinil, len z dôvodu neistoty v tom, ako by súd určil náhradu trov konania v časti už zaplatenej ceny.

16. Svedok J.. Q. W. uviedol, že strany sporu pozná, pracoval v ISMONTE ako stavbyvedúci, cca 2-3 roky dozadu, pracoval tam 1,5 roka -2 roky cca, nevie presne, čo je predmetom tohto konania, myslí nejaké peniaze za vykonané práce, p. B. mu volal pred predchádzajúcim pojednávaním, že sa stretnú a priblíži mu, o čo vo veci ide, ale nestretli sa. Ani moc si nespomína, preto volal p. B., aby mu to celé ozrejmil, o čo vlastne ide. Telefonovali aj s p. R.. Vie, čo mu povedal p. R., že tam tuší prišlo k porušeniu kábla, hoci bol stavbyvedúci, nemal to na starosť, venoval sa niečomu inému. Myslí, že nevystavoval objednávku na tento druh prác - oprava poškodeného optického kábla T-Com zo dňa 01.07.2015. To robil p. B.. Svedok po predložení objednávky z čl. 4 súdneho spisu uviedol, že je to jeho písmo. Nepamätám si na to, je to jeho písmo. Robil okolo toho p. B.. Asi mu to odsúhlasil p. B., on si to vôbec nepamätá. On nemal pečiatku, všetko robil p. B.. Ako stavbyvedúci mal, ale vtedy ju nemal k dispozícii, fakt si nepamätá. Nepamätá si, či boli na základe tejto objednávky boli vykonané nejaké práce. Na otázku, či musí byť stavbyvedúci prítomný na stavbe počas celej doby svedok odpovedal, že bol tam p. R. a ešte jeden, ktorého si nepamätá. P. R. bol tiež stavbyvedúci. Na jednej stavbe boli viacerí stavbyvedúci. V prípade havárie má stavbyvedúci riešiť ten problém. Ak buchne plyn, snaží sa evakuovať, upovedomiť tých obyvateľov. Keď sa preberajú vykonané práce, podľa objednávky, kde sú vyčíslené urobené úkony, skontrolujú sa, či boli urobené, aj materiál, či bol použitý a po ich odsúhlasení sa buď schváli alebo neschváli, po ich odsúhlasení to odsúhlasí konateľ.

17. Advokát žalobcu, na záver pred rozhodnutím súdu uviedol, že je názoru, že na uskutočnených pojednávaniach v tejto právnej veci bolo riadne preukázané, že nedbanlivostným konaním žalovaného došlo k poškodeniu optického kábla spoločnosti Slovak Telekom, pričom túto žalovaným spôsobenú škodu na základe jednoznačne preukázanej objednávky žalovaného, žalobca bezodkladne opravil. Uvedené skutkové tvrdenie považuje za nesporné aj konajúci súd, ktorý nespornosť predmetného skutkového tvrdenia uviedol aj do zápisnice z pojednávania zo dňa 22.05.2018, podotýka, že žalovaný si slobodne a podľa svojho uváženia zvolil žalobcu, ako spoločnosť, ktorá má opravu škody spôsobenej nedbanlivostným konaním žalovaného vykonať. Žalovaný sa rozhodol využiť služby žalobcu v tejto konkrétnej veci. K odmene za poskytnutie služieb žalobu uvádza, že túto nebolo možné v čase dohody o oprave škody stanoviť, nakoľko v danom čase nebol a ani nemohol byť zrejmý rozsah opráv, ktoré bude potrebné vykonať za účelom obnovenia služieb Slovak Telekom, vzhľadom na značný rozsah žalovaným spôsobenej škody, musel žalobca vykonať rozsiahlu opravu, trvajúcu niekoľko dní vo viacerých fázach, t.j. nevyhnutné dočasné obnovenie telekomunikačných služieb spoločnosti Slovak Telekom a následnú kompletnú rozsiahlu reparáciu. Podotýka, že oprava musela byť uskutočnená bezodkladne. Takéto konanie žalobcu vo veci prijatia objednávky a následnej realizácie objednávky je štandardné. Objednávka žalovaného preto nebola ničím zvláštnym. Následne boli na pojednávaní vypočutí svedkovia a to p. J. M., p. V. R. a rovnako na dnešnom pojednávaní aj p. W., ktorých navrhol vypočuť žalovaný, avšak všetci títo traja vypočutí svedkovia potvrdili vykonanie objednávky tak, ako to uvádza vo svojich písomných a ústnych prejavoch žalobca. V zmysle vykonaných dôkazov v tejto právnej veci je žalobca názoru, že oprávnenosť nároku na zaplatenie 23 191,48 eur s príslušenstvom uplatňovaného žalobcom, bola čo do právneho dôvodu a sumy odmeny žalobcu v tomto konaní preukázaná, vzhľadom na uvedené žiada, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu trov konania v rozsahu 100 %.

18. Advokát žalovaného na záver pred rozhodnutím súdu uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, či už listinným dôkazmi alebo výsluchmi svedkov, môže zhrnúť nasledovné: Zo strany žalobcu došlo k vykonaniu plnenia v prospech žalovaného. Túto skutočnosť žalovaný nerozporuje, nerozporuje ani rozsah faktického plnenia, tým nemyslí finančného. Žalovaný má za to, že existujú okolnosti, ktoré môžu vyvolávať pochybnosť o platnosti zmluvy o dielo, ako sám žalobca uviedol v písomnom podaní a túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia R., resp. M., zmluva bola uzatvorená za okolností, kedy v istom objektívne vyvolanom časovom strese, ale najmä pod hrozbou podania trestného oznámenia bol žalobca resp. jeho zamestnanci pod nátlakom. Taktiež nepovažuje za preukázané, že bolo v právomoci p. R. uzatvoriť zmluvu o dielo, resp. jednostranným právnym úkonom podať objednávku. Domnieva sa však, že bez ohľadu na preukázanie platnosti zmluvy o dielo, môže ísť o dva právne tituly, či už o bezdôvodné obohatenie alebo uzatvorenie zmluvy o dielo, ktorá však v zmysle § 546 ods. 1 bola stanovená bez určenia ceny. V takom prípade v oboch prípadoch, aj v prípade bezdôvodného obohatenia, aj v prípade zmluvy o dielo sa použije ako cena tzv. obvyklá cena, žalovaný predložil cenové ponuky iných poskytovateľov obdobných prác, pričom od počiatku konania mal snahu uhradiť cenu takto určenú, najskôr v ponuke nižšej ceny tj. 7 000,- eur, neskôr v ponuke vyššej ceny t.j. 11 595,- eur, vzhľadom na uvedené, žiada súd, aby určil cenu za plnenie len v rozsahu ceny obvyklej po vykonanom dokazovaní a náhradu trov určil v závislosti na pomere úspechu strán.

19. Podľa § 46a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (1) Stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku. (2) Stavbyvedúci je oprávnený a) určovať začatie a skončenie jednotlivých stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, b) dávať pokyny týkajúce sa vykonávania stavebných prác, organizácie práce a pohybu osôb na stavenisku a na stavbe, c) preberať stavebné výrobky, zisťovať ich vhodnosť a určovať ich umiestnenie a uskladnenie na stavenisku; d) dávať príkazy na okamžité zastavenie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, ak sa vyskytla prekážka, pre ktorú je ich ďalšie vykonávanie neprípustné, e) koordinovať poradie stavebných prác, f) vykázať cudziu osobu zo staveniska a zo stavby. Podľa § 13 ods. 1 ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Podľa § 15 ods.1,2 kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. (2) Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Podľa § 16 podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Podľa § 537 ods. 1,2,3 zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. (2) Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. (3) Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. Podľa § 546 ods. 1,2,3 objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Podľa § 548 ods. 1,2 objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Podľa § 365 ods. 1,2 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. (2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 1,2 platného v čase vzniku právneho vzťahu strán ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného v čase vzniku právneho vzťahu strán výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 187 ods.1, 2 za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. (2) Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazmi: objednávkami zo dňa 01.07.2015 a 15.05.2015, výpisom z Obchodného registra týkajúceho sa strán, súpisom vykonaných prác zo dňa 03.07.2015, faktúrou, výsluchom strán a svedkov, vyjadrením Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. zo dňa 04.08.2015, pracovnou zmluvou J., dvoma cenovými ponukami, vrátením faktúry zo dňa 10.07.2015, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

21. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 15.05.2015 došlo k poškodeniu optického kábla vo vlastníctve Slovak Telekom a.s. na stavbe bytového domu stavby Areál Cevaservisu v Stupave osobami, ktoré pracovali pre žalovaného ISMONT s.r.o.. Poškodenie bolo opravené žalobcom a pri odstraňovaní poškodenia boli vykonané práce podľa Súpisu vykonaných prác pri poruche Stupava Cevaservis zo dňa 03.07.2015. Z faktúry žalobcu č. 010150587 zo dňa 06.07.2015 súd zistil, že žalobca fakturuje materiál a práce v celkovej sume 19 326,23 eur, 20% DPH 3 865,25 eur a celková fakturovaná suma je 23 191,48 eur. Túto faktúru po jej doručení žalovaný vrátil žalobcovi listom zo dňa 10.07.2015, v ktorom uviedol, že s faktúrou nesúhlasia nakoľko adresa ich spoločnosti nezodpovedá nimi uvedenej. Taktiež nebolo v kompetencii p. R., aby svojim podpisom odsúhlasil súpis vykonaných práv ( zrejme malo byť prác), túto právomoc má len konateľ spoločnosti.

22. Z uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný svojim konaním spôsobil škodu spoločnosti Slovak Telekom, a.s. tým, že porušil optický kábel. Z vyjadrenia Slovak Telekom a.s. zo dňa 27.10.2016 vyplýva, že za predpokladu, že dôjde k poškodeniu tkm. kábla cudzím zavinením, je osoba resp. spoločnosť, ktorá toto poškodenie spôsobila, povinná nahradiť spôsobenú škodu ich spoločnosti. Ak sa jedná o väčší rozsah prác, ktorú nie sú schopní v rámci ich kapacitných možností spraviť, zadávajú túto prácu ich zmluvnému dodávateľovi v tomto prípade firme SUPTel s.r.o.. Ak si poškodzovateľ priznal svoju vinu a je ochotný škodu zaplatiť, tak pre zjednodušenie administratívnych úkonov, dáva priamo objednávku na dodávateľskú firmu. Za predpokladu, že by žalovaný nedal objednávku priamo žalobcovi, bola by táto udalosť riešená ako cudzí zásah do jednotnej telekomunikačnej siete a nahlásená na políciu ako porušenie prevádzky verejnoprospešného zariadenia, čo podlieha trestnému stíhaniu. Taktiež Slovak Telekom a.s. uviedol, že žalovaný nepožiadal o vydanie vyjadrenia o existencii telekomunikačných sietí v súvislosti s vykonávaním stavby. Objednaním opravy spôsobenej škody žalovaný uskutočnil voľbu spôsobu náhrady škody a to uvedením veci do pôvodného stavu a to so súhlasom poškodeného.

23. Pri posudzovaní oprávnenia J.. Q. W. objednať vykonanie opravy optického kábla súd vychádzal z pracovnej zmluvy J.. W. zo dňa 30.09.2014, podľa ktorej pracoval J.. Q. W. ako stavbyvedúci u žalovaného od 13.10.2014, ako aj z výpovede svedkov. Z výpovede svedkov, ktorých označil a navrhol vypočuť v konaní žalovaný, vyplynulo, že J.. Q. W. vykonával funkciu stavbyvedúceho na stavbe Areál Cevaservisu v Stupave a disponoval aj pečiatkou žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že J.. Q. W. sa v čase vzniku poškodenia kábla nenachádzal na stavbe, ale nachádzal sa na stavbe druhý stavbyvedúci V. R.. Tento stavbyvedúci V. R. po oboznámení sa s rozsahom poškodenia a s potrebou vykonať rozsiahlu opravu, kontaktoval konateľa spoločnosti J. B. telefonicky, keďže sa konateľ nachádzal v tom čase v zahraničí a sám konateľ po rozhovore so stavbyvedúcim V. R. a s p. J. M., pracovníkom žalobcu a po oboznámení sa s potrebou okamžitého vykonania opravy poškodeného optického kábla, sám dal pokyn stavbyvedúcemu V. R., aby objednal opravu poškodeného kábla u žalobcu. Stavbyvedúci V. R. sám rukou spísal objednávku zo dňa 15.05.2015, ktorú opatril pečiatkou žalovaného a svojim podpisom a odovzdal túto objednávku pracovníkovi žalobcu J. M.. Na základe tejto objednávky bola vykonaná oprava. Výsluchom svedkov V. R., J.. Q. W. a J. M. bolo preukázané, že konateľ žalovaného bol oboznámený s tým, že na stavbe, ktorú žalovaný vykonával došlo k poškodeniu optického kábla Slovak Telekom, a.s. a je potrebné okamžite vykonať opravu tohto poškodeného kábla a konateľ sám dal pokyn na objednanie opravy poškodeného kábla. Teda vedel hneď v deň poškodenia kábla o tomto ako aj o tom, že došlo k objednávke opravy kábla jeho zamestnancom. Boli teda vyvrátené tvrdenia žalovaného, že konateľ spoločnosti žalovaného sa dozvedel o vzniku škody a oprave poškodeného kábla až z doručenej faktúry. Súd považoval osobu stavbyvedúceho za osobu oprávnenú objednať vykonanie opravy kábla, keďže na to bol splnomocnený konateľom spoločnosti a na pracovisku žalovaného bol jedinou osobou kompetentnou konať za žalovaného, keďže ako jediný za žalovaného bol povinný riadiť práce na stavbe, takto sa prezentoval pracovníkom žalobcu ako aj Slovak Telekomu, a.s. a žalobca bol v dobrej viere, že ide o osobu oprávnenú konať za žalovaného. Túto skutočnosť podporuje i skutočnosť, že disponoval s pečiatkou žalovaného. V konaní bola predložená objednávka zo dňa 01.07.2015, podpísaná J.. Q. W., ktorá je totožná s objednávkou zo dňa 15.05.2015, pričom išlo o objednávku spísanú na predtlači a ako vyplynulo z výsluchu svedkov, išlo o dodatočné potvrdenie objednávky V. R.. J.. Q. W. si síce nič nepamätal, ale uviedol, že na objednávke zo dňa 01.07.2015 je jeho písmo a podpis a asi mu to odsúhlasil p. B., konateľ žalovaného. Súd nepovažoval predloženie objednávky zo dňa 15.05.2015 za zmenu skutkových tvrdení a právneho titulu a tým teda za zmenu žaloby, ale za nový dôkaz v konaní podporujúci predchádzajúce tvrdenia žalobcu.

24. V ustanovení § 15 ods. 1,2 je upravený určitý špeciálny druh zákonného splnomocnenia. Toto špeciálne splnomocnenie má každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou. Ten je potom oprávnený na všetky úkony, ku ktorým obvykle pri tejto činnosti dochádza. V praxi môže byť sporné, čo treba pokladať za úkony obvyklé pri činnosti na určitom konkrétnom pracovnom mieste. Ak vzniknú v praxi pochybnosti, musí byť chránená dobromyseľnosť obchodných partnerov. Preto je účelné oprávnenia na konanie spojené s určitými funkčnými miestami podrobnejšie vymedziť v organizačných dokumentoch a oboznámiť s týmto vymedzením aj obchodných partnerov, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Pri prekročení rozsahu poverenia spojeného s určitou činnosťou zákon ustanovuje, že taký úkon podnikateľa zaväzuje len v prípade, ak tretia osoba o prekročení poverenia nevedela a ani nemohla vedieť, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu. V prejednávanej veci boli objednávateľom prác stavbyvedúci, teda osoby, ktoré majú riadiť stavbu a riešiť vzniknuté problémy na stavbe, tak aby sa mohli ďalej vykonávať práce na stavbe, teda v prejednávanej veci podľa názoru súdu boli stavbyvedúci oprávnení na objednanie vykonania opravných prác a zároveň bolo svedkami preukázané, že mali na to osobitné splnomocnenie konateľa žalovaného i keď len telefonické, ale vzhľadom na havarijnú situáciu postačujúce.

25. Okrem toho podľa § 16 podnikateľa zaväzuje aj konanie ďalších osôb za predpokladu, že k takému konaniu došlo v prevádzkarni podnikateľa a tretia osoba (teda ten, s ktorým sa rokovalo), nemohol vedieť, že konajúca osoba nie je oprávnená na takéto konanie. Toto ustanovenie chráni dobromyseľnosť tretích osôb. Zákon vychádza z predpokladu, že podnikateľ musí mať kontrolu nad tým, čo sa robí v jeho prevádzkarni. V praxi môžu vzniknúť pochybnosti o tom, či tretia osoba mohla, alebo nemohla vedieť, či konajúci v prevádzkarni podnikateľa je na konanie oprávnený, alebo nie. Dôkazné bremeno je na strane podnikateľa - žalovaného. Stavbu v tomto prípade možno považovať za prevádzku žalovaného a v prejednávanej veci boli vystavené dokonca dve objednávky dvoma stavbyvedúcimi, pričom obe boli vystavené s vedomím a súhlasom konateľa žalovaného. Dobromyseľnosť pracovníkov žalobcu, že konajú s oprávnenou osobou konať za žalovaného nebola spochybnená.

26. Keďže došlo k riadnej objednávke prác na oprave optického kábla, súd má za to, že bola uzatvorená ústne zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo vykonanie opravy optického kábla. Práce boli riadne vykonané a prevzaté, ako to vyplýva zo súpisu vykonaných prác zo dňa 03.07.2015, ktoré neboli zo strany žalovaného sporné. Keďže pri objednávke opravy nebol známy presný rozsah poškodenia a nebolo možné určiť rozsah potrebných prác, nebolo možné dohodnúť sa ani na cene vykonaných prác a materiálu. Až po ukončení prác bolo možné vypracovať súpis vykonaných prác a použitého materiálu a vystaviť faktúru, žalovaný faktúru prevzal, jej výšku nesporoval, namietal adresu a oprávnenosť pána R. objednať opravu. Keďže cena diela nebola dohodnutá, je potrebné za vykonanie diela zaplatiť cenu obvyklú v zmysle ust. § 546 OBZ. Žalobca určil ceny na základe svojho cenníka, pričom cena bola navýšená, keďže opravu bolo potrebné vykonať okamžite, mimo bežnej pracovnej doby, v piatok v popoludňajších hodinách, kedy bola vykonaná len provizórna oprava aby Slovak Telekom, a.s. mohol poskytovať svoje služby odberateľom a neskôr bola vykonaná kompletná oprava. Žalovaný namietal neprimeranosť ceny za vykonané práce, avšak nepreukázal neprimeranosť tejto ceny a ani inú obvyklú cenu diela. V konaní predložil dve cenové ponuky, avšak jedna cenová ponuka bola bez označenia, kto túto cenovú ponuku poskytol, kedy a na základe akého zadania a druhá ponuka bola od s.r.o. AIRNET zo dňa 15.11.2017, pričom v tejto ponuke nebolo opäť uvedené, či ide o cenovú ponuku prác a materiálu, ktoré boli platné v čase vykonania prác žalobcom, teda už v máji 2015 a či išlo o ponuku prác, ktoré mali byť vykonané okamžite po vzniku poruchy, mimo bežnú pracovnú dobu expresne. Súd preto na tieto cenové ponuky nemohol prihliadať ako na relevantný dôkaz neprimeranosti ceny žalobcu za vykonané práce a ako na cenu obvyklú.

27. V prejednávanej veci bolo preukázané taktiež to, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti stavebníka, keď nepožiadal o vytýčenie sietí a tak došlo k poškodeniu optického kábla na stavbe, ktorú realizoval. Žalovaný poskytol poškodenému Slovak Telekom a.s. náhradu škodu uvedením do pôvodného stavu, pričom k tomu došlo prostredníctvom žalobcu na základe riadnej objednávky prác na odstránení škodovej udalosti a sám žalovaný požiadal poisťovňu o likvidáciu poistnej udalosti zo spôsobenia škody na optickom kábli pri výkopových prácach. Teda si bol vedomí porušenia svojich povinností stavebníka a povinnosti nahradiť škodu vlastníkovi kábla. Sám žalovaný však zvolil spôsob náhrady škody opravou kábla a sám uzatvoril na to zmluvu o dielo, čím vznikol iný obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným a nie medzi žalovaným a poškodeným - Slovak Telekom a.s..

28. V prejednávanej veci nejde o simulovaný právny úkon, ako sa snažil žalovaný preukázať, nakoľko išlo o obchodný vzťah žalobcu a žalovaného na základe objednávky a ústnej zmluvy o dielo a nie o náhradu škody, keďže škoda bola spôsobená Slovak Telekom a.s. a nie žalobcovi, ktorý je len obchodným partnerom Slovak Telekom a.s., ktorý pre Slovak Telekom a.s. vykonáva práve opravu poškodených káblov. K objednávke a teda k uzavretiu zmluvy o dielo došlo medzi žalobcom a žalovaným za súhlasu vlastníka kábla Slovak Telekom a.s., ktorého pracovník bol prítomný pri obhliadke poškodenia, ako aj pri dohovore stavbyvedúceho žalovaného a pracovníka žalobcu na ďalšom postupe pri oprave poškodeného kábla. Výpovede svedkov neboli zo strany žalovaného namietané ani sporované, preto súd vychádzal pri posudzovaní sporu z týchto výpovedí ako aj z priložených písomných dokladov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej v plnom rozsahu vyhovel.

29. Súd zamietol žalobu len v časti týkajúcej sa 1,00 % ročne úroku z omeškania, nakoľko v čase vzniku omeškania boli zákonné úroky upravené vo výške 8 percentuálnych bodov nad základnú úrokovú sadzbu určenú Centrálnou Európskou bankou, ktorá bola v čase vzniku omeškania 0,05%. Žalovaný prevzal faktúru dňa 06.07.2015, preto sa do omeškania dostal 30 dní po doručení tejto faktúry, preto súd priznal úroky z omeškania od 06.08.2015 až do zaplatenia.

30. Žalobca bol v konaní plne úspešný, neúspešný bol iba v nepatrnej časti príslušenstva, preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).