Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-1-2019.pdf
PDF · 114.72 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. A. X., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov H. X., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom F., U. XX, prechodne bytom T. Q. XX a U. C., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom Č. XX, zastúpená JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, Advokátska kancelária Masarykova 13, Prešov, o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P 187/2016-174 zo dňa 12.9.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Styk otca s mal. A. X., A.. XX.X.XXXX neupravil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu otca maloletého dieťaťa, ktorým žiadal, aby súd rozhodol o znížení výživného na mal. A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa počnúc dňom 1.8.2015 do budúcna. Žiadal upraviť styk otca s maloletým dieťaťom tak, že sa bude stretávať každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a počas letných prázdnin 1 mesiac, počas vianočných a veľkonočných sviatkov nežiadal upraviť súdnym rozhodnutím styk, pretože sa s matkou dohodnú na stretnutiach počas tohto obdobia. Otec odôvodnil svoj návrh tým, že je práceneschopný, jeho príjem je minimálny, pričom má vyživovaciu povinnosť k ďalším šiestim deťom. Žiadal upraviť styk s maloletým dieťaťom, pretože matka mu bráni stretávať sa so synom a chce s ním nadviazať prirodzený vzťah otca a syna. Matka s návrhom otca nesúhlasila a takisto ani kolízny opatrovník. Prvoinštančný súd zistil, že mal. A. pochádza z mimomanželského vzťahu otca H. X. a U. C.. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24P 197/2013-38 zo dňa 11.10.2013 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa rodičia dohodli, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne od 1.5.2013 do budúcna. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 14.11.2013. V tom čase otec maloletého dieťaťa býval s priateľkou v rodinnom dome, ktorý vlastnil v polovici. Mal krčmu v Č. a jeho mesačný príjem bol 330 eur. Pri určovaní výživného v konaní pred Okresným súdom Prešov č.k. 24P 197/2013 sám navrhol určiť výživné na mal. A. vo výške 100 eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa v tom čase poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky v sume 220 eur mesačne. Mal. A. bol v celodennej starostlivosti matky, ktorá bola na materskej dovolenke.
Prvoinštančný súd porovnal aktuálne pomery s predchádzajúcimi pomermi a zistil, že v súčasnej dobe otec býva so svojou priateľkou a dvoma maloletými deťmi H. a D.Y. v rodinnom dome, ktorý rodinný dom bol predaný v konkurze za 33.000 eur, ktorý kúpila bývalá manželka otca maloletých detí a vzápätí ho predala ďalšej osobe. Otec v dome platí inkaso v sume 300 eur mesačne, sú tu vysoké poplatky za elektrinu, ktorou sa aj kúri. Otec spláca pôžičku po 150 eur mesačne, ktorú vzal na vyplatenie výživného pre mal. X. Y.. Mesačne na lieky dáva 50 - 60 eur, užíva opiáty (náplaste), ktoré sú drahšie, keďže má bolesti z úrazu pri autonehode v Nemecku. Za odvoz smetí, televíziu a internet platí okolo 50 eur mesačne. V súčasnej dobe otec poberá invalidný dôchodok od 1.1.2018 v sume 274,20 eur mesačne. V roku 2017 tento dôchodok bol vo výške 270,10 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k ďalším piatim deťom. Najstaršia dcéra D. dovŕšila plnoletosť, začala pracovať a otcovi ubudla vyživovacia povinnosť v sume 230 eur mesačne. Otec má vyživovaciu povinnosť k dcére P. z predchádzajúceho manželstva, ktorej bolo znížené výživné na sumu 50 eur mesačne, k mal. Q., kde bolo znížené výživné na sumu 50 eur mesačne a na mal. X. by mal platiť 120 eur mesačne. Na A. by mal platiť 100 eur mesačne. Ďalej otec má vyživovaciu povinnosť k mal. H. a mal. D., s ktorými žije v spoločnej domácnosti. H. navštevuje materskú školu, kde sa platí 25 eur mesačne, stravné a školné. Mal. D. je v celodennej opatere a starostlivosti matky maloletého dieťaťa - priateľky otca, ktorá je s ňou na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky v sume 220 eur mesačne. Otec uviedol pred prvoinštančným súdom, že v súčasnosti mu finančne vypomáhajú rodičia a priatelia. Znížiť výživné žiadal z dôvodu, že v roku 2016 bol práceneschopný, poberal invalidný dôchodok a naviac bol voči nemu vyhlásený konkurz. Následne v máji 2017 mal autonehodu v Nemecku, kde vycestoval za brigádou, aby zarobil finančné prostriedky. Má zdravotné problémy. Súd zistil, že otec sa chce stretávať s mal. A., pretože je na invalidnom dôchodku, mohol by so synom tráviť celý víkend. Priznal, že spočiatku to môže byť ťažšie, keďže sa so synom dlhšiu dobu nestretol, môže sa s ním začať stretávať postupne po hodinách, s čím súhlasí aj jeho priateľka. S maloletým A. sa stretol 3 krát, pričom navštívila ho s maloletým dieťaťom matka dieťaťa, v súčasnej dobe však rok už mal. A. nevidel. Aj s ostatnými deťmi by sa rád stretával, v súčasnej dobe ich stretáva 3 - 4 krát do roka. Súd ďalej zistil, že otec osobné motorové vozidlo nevlastní, chodí na firemnom aute. Je vlastníkom firmy, v ktorej má zákaz činnosti konateľa na dobu 7 rokov. Nemôže disponovať s osobným motorovým vozidlom. V blízkej dobe by mu mali byť vyplatené finančné prostriedky z dopravnej nehody v Nemecku, keďže bol poistený. V minulosti keď nebol invalidný dôchodca, mal veľkú firmu, zamestnával spolu s ďalšími spoločníkmi 220 ľudí, mal vysoký obrat vo firme, jeho podiel je vo výške 250.000 eur, ktorý mu doposiaľ jeho spoločník nevyplatil. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že matka mal. A. žije s dieťaťom a svojim priateľom v trojizbovom byte v podnájme. Za byt uhrádza podnájom a inkaso v sume 370 eur mesačne. Spláca pôžičku po 150 eur mesačne a poistku maloletého vo výške 33 eur mesačne. Je zamestnaná vo firme Canis safety, a.s., organizačná zložka Košice s priemerným čistým mesačným príjmom do 700 eur mesačne. Poberá rodinné prídavky na dieťa a daňový bonus, ktorý je jej vyplácaný jedenkrát ročne. Jej priemerný mesačný príjem bol v roku 2017 vo výške 757,70 eur a v roku 2018 za prvý polrok vo výške 782,28 eur. Príjem partnera matky predstavuje 400 eur mesačne. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že mal. A. navštevuje prvý ročník základnej školy, stravuje sa v škole, za obedy matka hradí 24,90 eur mesačne. Školský klub uhrádza 12 eur mesačne. V blízkej dobe by mal začať navštevovať krúžky v rámci školy. Maloletý A. nemá žiadne vážnejšie zdravotné problémy, iba detské ochorenia. Matka mesačne na oblečenie a obuv uhrádza 50 eur, dieťa rastie a každý mesiac je potrebné mu veci dokupovať. Celá rodina dáva na stravu mesačne približne 200 - 300 eur. Začiatkom školského roka matka dieťaťu uhradila za knihu 11 eur, za pomôcky 22 eur, dokupuje ďalšie zošity a písacie a rysovacie potreby, farbičky približne v sume 70 eur. Otec na výživu mal. A. neprispieva 2 roky. Pred dvoma rokmi otec uhradil matke jednorazovo sumu 1.000 eur, od tejto doby opäť na výživu syna ničím neprispieva. Podľa toho, čo uviedla matka mal. A. bolo zistené, že vo vzťahu k dieťaťu otca X. Y. prebehlo konanie o osvojenie dieťaťa. Bolo zistené, že matka nebráni stretávať sa otcovi s mal. A.. Naposledy sa s dieťaťom otec stretol pred dvoma rokmi na Vianoce. Vtedy matku dieťaťa otec kontaktoval a matka so stretnutím súhlasila. Od tejto doby sa však neozval. Mal. A. vie, že má otca H., bol však sklamaný, keď sa mu po dvoch rokoch neozval. V súčasnej dobe sa syn na otca nepýta, za otca vníma priateľa matky. Matka uviedla, že otec nemá skutočný záujem sa so synom stretávať, podobným spôsobom sa domáhal stretávania aj so svojim iným dieťaťom, avšak po tom, čo bol upravený styk, sa s týmto dieťaťom nestretol. So stretávaním otca a mal. A. podľa návrhu nesúhlasí, pretože otec má zdravotné problémy, k rozchodu medzi rodičmi došlo vo vypätej situácii, kedy otec pod vplyvom alkoholu vytiahol zbraň a následne sa chcel otráviť. Je prístupná k stretávaniu sa otca a syna, avšak za jej prítomnosti po vzájomnej dohode. Keďže syn otca nevidel dva roky, je obtiažne predpokladať, že syn s otcom strávi celý víkend. Vo vzťahu k otcovi prvoinštančný súd zistil, že otec maloletého dieťaťa pracoval v spoločnosti Pomodoro, s.r.o., Kračunovce 51 v období od 8.3.2017 do 31.3.2017 s čistým mesačným príjmom 93,53 eur. K 31.3.2017 ukončil zamestnávateľ s ním pracovný pomer z dôvodu, že od zákazníkov boli spoločnosti oznámené skutočnosti, ktoré vytvárali zlé meno spoločnosti. Prvoinštančný súd zistil z odborného posudku o invalidite otca zo dňa 10.4.2017 vyplýva, že môže byť zaradený na trh práce, má obmedzené schopnosti, pričom môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej psychickej záťaže a nadmerných stresov, bez časovej tiesne, prácu, kde sa nevyžaduje plná zraková ostrosť. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť otca oproti iným zdravým jedincom je o viac ako 40 %. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že v období august 2016 bol vymeriavací základ otca 347,83 eur, v mesiacoch september a december 2016 v sume 1.000 eur mesačne, v mesiaci január a apríl 2017 v sume 1.000 eur, v mesiaci október 2016 vo výške 95,24 eur, v novembri 2016 vo výške 590,90 eur, vo februári 2017 vo výške 625 eur, v marci 2017 vo výške 152,17 eur, v máji 2017 v sume 608,70 eur. V období september 2016 bol jeho vymeriavací základ 397,73 eur, v októbri 2016 vo výške 119,05 eur, pričom v období od 30.1. do 28.2. otec pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti s príjmom od spoločnosti HK Logistics, s.r.o., od 8.3.2017 do 31.3.2017 vo firme Pomodoro s.r.o. s vymeriavacím základom 108 eur a v období od 30.1.2018 do 5.2.2018 vo firme NOVATURIENT SE Košice. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 25, § 26 Zákona o rodine a podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 62 ods. 1 - 4 Zákona o rodine a podľa § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, aplikoval aj ust. § 121 CMP. Od poslednej úpravy výživného ubehla doba piatich rokov, čím došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. A., ale aj na strane oboch rodičov. Mal. A. v čase poslednej úpravy výživného bol v celodennej opatere a starostlivosti svojej matky, ktorá s ním bola na materskej dovolenke. V súčasnej dobe je v prvom ročníku základnej školy. Je nepochybné, že za toto obdobie sa matke podstatným spôsobom navýšili výdavky na maloletého, o to viac, že otec na jeho výživu v posledných dvoch rokoch ničím neprispieval. Nástupom na základnú školu do prvého ročníka sa maloletému navýšili výdavky súvisiace s kúpou učebných pomôcok, školských potrieb, ktoré v plnej miere hradila matka. Nástupom maloletého na povinnú školskú dochádzku sa matke zvýšili výdavky v súvislosti s kúpou učebných pomôcok a školských potrieb, ktoré ešte v celom rozsahu neuhradila, pretože išlo o sumu 70 eur jednorazovo, čo bolo pre ňu finančne náročné. Matke sa navýšili výdavky pre maloletého na ošatenie, obuv, očakáva zvýšené výdavky na krúžkové aktivity dieťaťa. Všetky výdavky na dieťa doposiaľ hradila matka maloletého dieťaťa. Otec dva roky na výživu dieťaťa ničím neprispieva, pričom pred dvoma rokmi uhradil nedoplatok 1.000 eur na výživnom. Od tejto doby dieťa opäť výživné od otca nedostáva. Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá v tom čase bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, v súčasnej dobe je zamestnaná s príjmom od 750 - 780 eur mesačne. Matke ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla, žije s priateľom v spoločnej domácnosti, spoločne sa podieľajú na výchove maloletého, priateľ pomáha aj s výživou na mal. A., pretože otec na jeho výživu ničím neprispieva. K zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletého dieťaťa. Pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti, zanikla mu vyživovacia povinnosť k dcére D., očakáva sa zánik vyživovacej povinnosti k synovi X., ktorý bol osvojený. Od 1.8.2015 otec bol práceneschopný, začal poberať čiastočný invalidný dôchodok a mal dopravnú nehodu v zahraničí, s čím sú spojené zdravotné problémy. Žije so svojou priateľkou v rodinnom dome, kde momentálne nemá zabezpečené stabilné bývanie, pretože rodinný dom bol predaný. Pri rozhodovaní o znížení výživného súd prihliadal aj na zdravotné problémy otca maloletého dieťaťa, ktoré nastali po jeho dopravnej nehode, pretože bol uznaný čiastočne invalidným, ale tieto problémy neznamenali, že sa nemôže zaradiť do pracovného procesu, čo nakoniec vyplýva aj z posudku o invalidite. To, že otec je schopný pracovať, svedčia aj informácie zo Sociálnej poisťovne, kedy otec pracoval buď na základe dohody o pracovnej činnosti, alebo ako zamestnanec. Je teda v možnostiach a schopnostiach otca nájsť si stabilné zamestnanie zodpovedajúce jeho čiastočnej invalidite a jeho zdravotnému stavu, preto nebol daný dôvod na zníženie výživného pre maloleté dieťa. Dieťa začalo navštevovať školu, matke sa zvýšili výdavky na dieťa. Po autonehode otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k dcére D. vo výške 230 eur mesačne, bolo mu znížené výživné na 2 dcéry spolu o sumu 100 eur, v krátkom čase mu odpadne vyživovacia povinnosť vo výške 120 eur vo vzťahu k synovi X.. Otec maloletého A. je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, pričom svoj príjem si môže navýšiť príležitostnými prácami, naviac, znížili sa mu výdavky v dôsledku odpadnutia vyživovacej povinnosti. Je tiež pravdou, že počet vyživovacích povinností oproti predchádzajúcemu obdobiu sa zmenil, keď mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti vo vzťahu k deťom, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na to, že k zmene pomerov nedošlo, otec je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v stanovenej sumy 100 eur voči synovi A.. Prvoinštančný súd sa zaoberal aj úpravou styku otca s maloletým dieťaťom a zistil, že otec sa s dieťaťom doposiaľ pravidelne nestretával, o dieťa nejavil záujem. V prípadoch, kedy mal záujem sa stretnúť s dieťaťom, matka na dieťa styk priviedla a umožnila otcovi realizovať jeho právo. Otec sa chce so synom stretávať, v súčasnej dobe však syna nekontaktoval a nežiadal o stretnutie matku maloletého dieťaťa so synom. Súd považoval tento návrh otca na úpravu styku za účelový s tým, že je v záujme mal. A., aby vzťahy medzi rodičom a dieťaťom sa obnovil, avšak nie hneď počas víkendov raz za dva týždne, pretože maloletý otca dlhšiu dobu nevidel. K realizácii styku je potrebné pristupovať citlivo, postupne a postupne tento vzťah rozvíjať. Otec môže matku dieťaťa kedykoľvek kontaktovať a požiadať o styk a dohodnúť sa na realizácii tohto styku spočiatku v kratšom časovom období, napríklad jednej alebo dvoch hodín, za prítomnosti matky a postupne tento vzťah rozvíjať. Takáto úprava musí byť v záujme maloletého dieťaťa, keď je namieste, aby sa vzťahy medzi súrodencami, medzi deťmi a rodičmi a ďalším príbuzenstvom rozvíjalo. Preto prvoinštančný súd vzhľadom na to, že doposiaľ dochádza k realizácii styku otca a dieťaťa dohodou medzi rodičmi, neupravoval styk striktne, ale ponechal ho naďalej na vzájomnej dohode rodičov, keďže v minulosti sa rodičia o styku vedeli dohodnúť. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec mal. A.. Namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu s tým, že uviedol, že má 7 vyživovacích povinností. Okrem mal. A. má vyživovaciu povinnosť voči dcére P. X., kde mu bolo znížené výživné na sumu 50 eur. Na dcéru VikS. C. má platiť výživné 80 eur. Na syna X. Y. výživné vo výške 120 eur a A. by mal platiť výživné 100 eur. Na A. žiada znížiť výživné na 30 % životného minima. Stará sa o ďalšie dve maloleté deti, H. X. a D. X., s ktorými žije v spoločnej domácnosti a o ktoré sa stará. Na tieto prispieva po 50 eur mesačne. Celkovo na výživné platí 450 eur. Je na čiastočnom invalidnom dôchodku, kde jeho príjem predstavuje 274,50 eur. Je po vážnej dopravnej nehode v Nemecku, jeho zdravotný stav je vážny, pretože má poškodenú chrbticu. Poukázal na to, že má ďalšie zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými musí pravidelne užívať lieky. Následne mu zistili epilepsiu následkom dopravnej nehody. Nie je schopný pracovať vzhľadom na ťažké depresie toľko, ako zdraví ľudia. Práce, v ktorých pracoval, si privyrobil 50 - 100 eur, keď pracoval 6 hodín vkuse maximálne, vzhľadom na svoj zdravotný stav. Finančne mu pomáhajú jeho rodičia, pričom jeho otec má zdravotné problémy. Žije v podnájme, má výdavky na lieky 50 eur, stravu asi 100 eur mesačne, dochádza do Košíc za lekárom, kde cestovné uhrádza zhruba 50 eur, uhrádza si ošatenie a obstaráva stravu a ošatenie H. a D.. V súčasnej dobe sa snaží nájsť podnájom, avšak nedovoľuje mu to jeho finančná situácia realizovať, pretože potrebuje zložiť zábezpeku. Jeho priateľka je na rodičovskom príspevku, v septembri 2018 rodičovský príspevok skončil a od tej doby je jeho priateľka, matka maloletých detí D. a H., nezamestnaná. O mal. A. má záujem, avšak jeho matka mu nedovolí stretávať sa s ním. Nepoznajú ho ani jeho rodičia. Nemôže si privyrobiť, pretože má zakázanú činnosť súdom na 7 rokov z dôvodu konkurzného konania. Preto na znížení výživného trval.
3. K odvolaniu otca sa kolízna opatrovníčka ani matka maloletého dieťaťa písomne nevyjadrili.
4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP, v spojení s ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 2 ods. 1 CMP, v spojení s ust. § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd sa s odôvodnením prvoinštančného rozsudku v celom rozsahu stotožňuje.
Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd správne pri rozhodovaní o uplatnenom nároku otca na zníženie výživného postupoval podľa § 78 Zákona o rodine, keď porovnal pomery, ktoré existovali pri rozhodovaní o výživnom na mal. A. v čase konania pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 24P 197/2013 zo dňa 11.10.2013 a v súčasnej dobe. Pre rozhodnutie súdu je vždy rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať, že nastanú po vyhlásení rozhodnutia. V dôsledku rozličných okolností tak, ako aj v prejednávanej veci, môžu nastať iné okolnosti, iné skutkové podmienky, ktoré odôvodňujú zmenu už právoplatného rozhodnutia. Aplikácia ust. § 78 Zákona o rodine je aplikovanie zákonného ustanovenia povoľujúceho výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí skúmal, aká zmena pomerov nastala na strane maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby a aká zmena pomerov nastala na strane otca maloletého dieťaťa a matky maloletého dieťaťa od posledného rozhodnutia o určení výživného. Zákon o rodine vždy pri vydaní nového rozhodnutia o určení výživného stanovuje, že k zmene pomerov musí dôjsť tak, že ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nepodstatné zmeny pomerov nemôžu mať vplyv na zmenu súdneho rozhodnutia o výške výživného. Prvoinštančný súd podrobne prihliadal na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného, ktoré sa mohli závažnejším spôsobom prejaviť v pomeroch účastníkov konania a dospel k záveru, že zmena pomerov, ktorá nastala na strane všetkých osôb, ktorá zmena pomerov má objektívny aj subjektívny charakter, nemá takú relevantnú intenzitu, ktorá by dosahovala závažnejší charakter a pre ktorú pri porovnaní rozhodujúcich kritérií pri určovaní výšky výživného by odôvodňovala už stanovené výživné na mal. A. rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24P 197/2013 z 11.10.2013 zmeniť. Je pravdou, že na strane otca existuje viac vyživovacích povinností, okrem mal. A.. V čase pôvodného rozhodnutia prvoinštančnému súdu otec mal spolu s mal. A. 5 vyživovacích povinností. Postupne sa k týmto vyživovacím povinnostiam pridali ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to k mal. H. a D. X., ktoré žijú v spoločnej domácnosti s otcom maloletého dieťaťa. Medzičasom však zanikla otcovi vyživovacia povinnosť k D. X. vo výške 230 eur mesačne, pretože dcéra otca sa stala plnoletou a začala sa živiť vlastnou prácou. Tým, že mal. X. Y. podľa zhodných tvrdení účastníkov konania bol osvojený, otcovi taktiež zanikla vyživovacia povinnosť vo výške 120 eur mesačne. K mal. P. a Q. bola znížená vyživovacia povinnosť otcovi tak, že na výživu P. uhrádza 50 eur mesačne a na výživu Q.Ó. podľa tvrdenia otca v odvolaní sumu 80 eur mesačne. Z uvedeného teda vyplýva, že otec má opäť päť vyživovacích povinností spoločne s mal. A., avšak naviac dve vyživovacie povinnosti mu boli znížené. Preto tvrdenie otca o tom, že zo svojho príjmu 274,50 eur musí uhrádzať spoločne výživné vo výške 450 eur, nie je pravdivé. Bolo preukázané, že príjem otca je síce 274,50 eur z titulu invalidity, avšak vo zvyšku má možnosť sa zaradiť do pracovného procesu a svojou prácou si zaobstarať prostriedky na pokrytie svojich potrieb a potrieb svojich detí. Tieto okolnosti boli v priebehu prvoinštančného konania preukázané, keď bolo zistené, že otec od roku 2015 prakticky až do roku 2018 pracoval na rôzne formy pracovných pomerov. Bol schopný si zarábať na svoje živobytie okrem invalidného dôchodku aj vlastnou prácou. K žiadnej zmene pomerov, ktorá by neumožňovala otcovi riadne sa zamestnať medzičasom nedošlo. Pokiaľ otec maloletého namietal svoje výdavky, je potrebné uviesť, že v súčasnej dobe žije so svojou priateľkou, ktorá je podľa jeho tvrdenia nezamestnaná, v spoločnej domácnosti a vychovávajú dve maloleté deti. Aj priateľka je povinná podieľať sa na nákladoch na vedenie domácnosti, preto výlučne sám otec z vlastných finančných prostriedkov nemusí uhrádzať všetky náklady na svoje živobytie a živobytie a potreby svojej rodiny a mal. detí. Zníženie výživného na mal. A. by nebolo v najlepšom záujme dieťaťa a znamenalo by podstatné zníženie životnej úrovne dieťaťa oproti aktuálnemu stavu, keď otec na výživu mal. A. riadne ani doposiaľ neprispieva, dokonca posledné dva roky na výživu matke ničím neprispel a matka z vlastných finančných prostriedkov zabezpečuje všetky potreby dieťaťa. Pomáha jej partner, ktorý voči mal. A. nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Preto správne rozhodol prvoinštančný súd, keď návrh otca na zníženie výživného zamietol. Na strane A. došlo k zmene pomerov, ktorá zmena odôvodňuje výživné stanovené v pôvodnom konaní 24P 197/2013 vo výške 100 eur mesačne. Podstatná zmena pomerov na strane otca zistená pre zníženie výživného nebola. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca a maloletého dieťaťa je potrebné uviesť, prvoinštančný súd správne postupoval, pokiaľ styk otca s mal. A. neupravil. Bolo zistené v súlade s ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, že otec sa stýka s mal. A. veľmi málo, frekvencia styku je natoľko zriedkavá, že by dieťa otca zrejme na ulici nespoznalo. Preto striktná úprava styku otca s dieťaťom tak, ako to žiadal otec aj vzhľadom na jeho zdravotný stav a skutočnosť, že trpí psychiatrickými problémami, by nebola v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Za týchto okolností nie je možné jednoznačne stanoviť, že striktná úprava styku by bola na prospech mal. A. a tým by boli aj uspokojené rodičovské práva otca maloletého dieťaťa. Tu je potrebné uviesť tak, ako to správne vyhodnotil aj prvoinštančný súd, že v priebehu života mal. A. otec sa s ním stretával zriedka, styk bol vždy realizovaný za prítomnosti matky, matka nikdy neodmietla realizáciu styku otca a dieťaťa a vždy bola nápomocná a pri realizácii tohto styku prítomná. Doposiaľ žiadne problémy, resp. nedorozumenia medzi rodičmi neboli. Nie je pravdivé tvrdenie otca maloletého, že matka v styku bráni a že nie je možné sa s dieťaťom riadne stretávať. Je potrebné takto veľmi sporadický vzťah otca a syna začať postupne rozvíjať a realizovať vzájomné kontakty bez toho, aby zo vzájomného styku bol ohrozený najlepší záujem mal. A., ale aj záujem otca maloletého dieťaťa. Je namieste, aby tento styk bol realizovaný postupne, nie hneď trávením predĺžených víkendov u otca bez akéhokoľvek kontaktu s matkou, resp. bez toho, aby bolo dané dieťaťu možnosť sa k celej situácii vyjadriť. Preto pokiaľ bude na strane oboch rodičov aj naďalej pokračovať vzájomná komunikácia smerujúca k konsenzuálnemu vzťahu o styku otca s dieťaťom, nič nebude brániť, aby tento vzťah pokračoval a pomaly sa rozvíjal. Pokiaľ nastane situácia, že by jeden z rodičov realizácii rodičovského práva stýkať sa a práva dieťaťa kontaktovať svojho druhého rodiča bránil, potom bude namieste, aby namiesto rodičovskej dohody boli tieto práva upravené autoritatívne súdom. Doposiaľ, pokiaľ existuje a funguje vzťah rodičov, kde je možné realizovať tento kontakt dohodou, autoritatívne rozhodnutie nezabezpečí otcovi okamžitú realizáciu styku so synom bez toho, aby boli ohrozené práva dieťaťa a najlepší záujem dieťaťa. Preto odvolací súd aj v tejto časti považoval rozhodnutie prvoinštančného súdu za správne. Ako správny rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Za správny považuje odvolací súd aj súvisiaci výrok o trovách konania.
5. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol aplikujúc ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CMP a § 52 ods. 52 CMP. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.