Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-19Cpr/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Malovcovou v spore žalobcu: J. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, Š., zastúpený: JUDr. Daniel Sadák, advokát, so sídlom Židovská 5, Bratislava, proti žalovanému: Polyvlies Slovakia, s.r.o., so sídlom Priemyselná 4655/14, Sereď, IČO: 36 820 431, zastúpený: JUDr. Róbert Spál, advokát, so sídlom Paulínska 24, Trnava, o určenie, že úraz je pracovným úrazom, t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Svedok Y. X., nar. XX.XX.XXXX má proti žalobcovi nárok na náhradu svedočného v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou osobne na Okresnom súde Galanta dňa 12.03.2018 a postúpenou Okresnému súdu Piešťany dňa 24.05.2018 domáhal určenia, že úraz, ktorý sa stal žalobcovi dňa 31.01.2018 na pracovisku žalovaného, v popoludňajšej smene v čase medzi 18:00-18:30 hod., pri ktorom došlo k fraktúre na pravej ruke žalobcu, je pracovným úrazom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 26.12.2017 so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu určitú, do 31.12.2018, s nástupom do práce dňa 08.01.2018. V pracovnej zmluve bol dojednaný druh práce: Obsluha, Údržba a oprava výrobnej linky, VZV, Logistika, Údržba svojho pracoviska v čistote. Dňa 31.01.2018 žalobcu počas výkonu práce v popoludňajšej smene, v čase medzi 18-18:30 hod., udrela do pravej ruky kovová tyč, na ktorú sa navíjal vyrobený materiál. Náraz nebol silný, po chvíľke bolesť prestala, preto žalobca dokončil smenu bez toho, aby túto udalosť ohlásil zamestnávateľovi a spolupracovníkom, nakoľko bol presvedčený, že to nie je nič vážne. Do rána však žalobcovi ruka opuchla, ozvala sa i bolesť, preto žalobca navštívil lekára, ktorý na základe rtg. snímky zistil, že sa jedná o zlomeninu a uznal žalobcu za práceneschopného od 01.02.2018. Dňa 01.02.2018 sa žalobca dostavil do práce a žalovanému oznámil, že sa mu v práci v popoludňajšej smene dňa 31.01.2018 stal úraz. Žalovaný vyhotovil zápis zo šetrenia úrazu s vyjadrením žalobcu a úraz zapísal do Knihy pracovných úrazov. Žalovaný spochybnil vznik úrazu na pracovisku žalovaného. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta, listom zo dňa 05.03.2018 oznámila žalobcovi, že vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v liste zo dňa 28.02.2018, v ktorom žalovaný neuznáva úraz žalobcu ako pracovný úraz, nie je možné poskytnúť žalobcovi úrazové dávky a súčasne žalobcu vyzvala, aby jej preukázal podanie určovacej žaloby na súd.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.07.2018, doručeným súdu dňa 09.07.2018, v ktorom uviedol, že žalobca napriek ním tvrdenému pracovnému úrazu, ktorého následkom mala byť zlomenina pravej ruky, tento v čase pracovnej smeny neohlásil žiadnemu zo zamestnancov žalovaného a dokonca sa na žiadnu bolesť a nemožnosť vykonávať prácu pravou rukou nesťažoval ani spolupracovníkom, ktorí s ním v daný deň až do konca smeny, t.j. do 22.00 hod. pracovali na výrobnej linke. Žalovaný zdôraznil, že náplňou práce žalobcu v čase údajného pracovného úrazu mala byť obsluha výrobnej linky, ktorá pozostávala z manipulácie s vláknami, rolkami a obalovým materiálom, ktorého hmotnosť sa pohybuje od 20 kg a viac. Žalovaný uviedol, že si nevie predstaviť, akým spôsobom by žalobca vedel so zlomeninou pravej ruky obsluhovať výrobnú linku takmer 4 hodiny bez toho, aby pociťoval bolesť, bez akýchkoľvek vonkajších prejavov vo forme opuchu a najmä bez toho, aby o tom informoval čo len jednou vetou svojich spolupracovníkov. Žalovaný za účelom objektívneho prešetrenia celej záležitosti navštívil dňa 05.02.2018 žalobcu, a to za prítomnosti technika BOZP. Na stretnutí žalobca uviedol iba stručne, že po údajnom úraze zvyšok smeny pracoval ľavou rukou. Nakoľko o údajnom úraze žalobcu sa žalovaný dozvedel prvýkrát až nasledujúci deň, a to dňa 01.02.2018, pričom potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti priniesol žalobca zamestnávateľovi až dňa 02.02.2018, mal žalovaný za to, že konanie žalobcu bolo účelové v snahe dosiahnuť finančný prospech bez naplnenia základných predpokladov pre kvalifikáciu jeho úrazu ako pracovného úrazu. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca po skončení smeny opustil pracovisko na vlastnom motorovom vozidle, ktoré sám riadil, čo tiež nasvedčuje tomu, že v daný deň na pracovisku k úrazu s následkom zlomeniny pravej ruky nedošlo. Na základe uvedeného považoval žalovaný žalobu za nedôvodnú a žiadal, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 25.08.2018, doručeným súdu dňa 31.08.2018, keď uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe. Je pravdou, že náraz tyče na ktorú sa navíjal materiál neohlásil, lebo intenzívna bolesť trvala iba krátko, výrobná linka bežala, bol na pracovisku sám, nemohol ho opustiť. Po chvíli intenzívna bolesť ustúpila a zvyšok smeny potrebné úkony dokázal vykonávať ľavou rukou. Úrazu na pravej ruke prestal venovať pozornosť, lebo mierna bolesť sa dala vydržať, myslel si, že do rána prestane. Pre tento dôvod úraz ihneď nikomu neohlásil. Žalobca uviedol, že do práce nastúpil dňa 08.01.2018, nebol dostatočne poučený o tom, ako sa zachovať v takýchto prípadoch. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že nikto zo zamestnancov si úraz nevšimol, ktorým žalovaný spochybňuje vznik úrazu na pracovisku, je zavádzajúce, nakoľko si ho všimnúť ani nemohli, lebo sa v tom čase na pracovisku nenachádzali, hoci tam mali byť. Po skončení smeny, keď žalobca šoféroval auto cestou domov, pri radení rýchlostí pravou rukou sa bolesť začala stupňovať a ruka začala opúchať. Doma si ruku ošetril octanovou masťou a ruku nezaťažoval. Na druhý deň sa opuch zväčšil aj bolesť sa zintenzívnila, preto išiel k lekárovi, ktorý zistil, že ruka je zlomená. Túto skutočnosť žalobca ihneď telefonicky oznámil žalovanému a na druhý deň, dňa 02.02.2018 priniesol žalovanému doklad o dočasnej práceneschopnosti. Žalobca tiež uviedol, že pracovná smena skončila o 22.00 hod., cesta domov autom trvala cca 40 min. a potom unavený išiel spať. Hneď ráno odišiel k lekárovi na ošetrenie. Úmyselné sebapoškodenie zdravia - zlomenie ruky je nezmysel. To, že ihneď úraz neohlásil na pracovisku samo o sebe nemôže byť vyhodnotené ako dôkaz o tom, že sa úraz na pracovisku nestal. Žalobca dodal, že v rámci skúšobnej doby ukončil pracovný pomer u žalovaného dňom 30.04.2018.

4. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 27.09.2018, doručeným súdu dňa 04.10.2018, v ktorom uviedol, že popiera žalobcom uvádzané tendenčné tvrdenia, že v deň výkonu práce dňa 31.01.2018 v čase minimálne od 18.00 hod. sa nachádzal sám na pracovisku a sám vykonával pracovné činnosti, ktoré predstavujú obsluhu výrobnej linky a z tohto dôvodu nemohol ohlásiť údajný pracovný úraz zamestnávateľovi, resp. iným pracujúcim zamestnancom. Obsluha výrobnej linky, ktorú žalobca v danom čase obsluhoval pozostáva z manipulačných činností s vláknami, rolkami a obalovým materiálom, ktorého hmotnosť sa pohybuje od 20 kg a viac. Je nepredstaviteľné, aby bola táto výrobná linka za súčasnej prevádzky obsluhovaná jedným človekom (a už vôbec nie človekom so zlomeninou ruky). Výrobná linka eviduje každú jednu spracovanú rolku a v prípade, ak by linka žiadnu nezaznamenala, predstavovalo by to odstávku linky alebo prerušenie výroby, čomu však podľa šetrenia zamestnávateľa v predmetný deň nedošlo. Žalobca tak musel pri prevádzke linky nielenže spolupracovať s ďalšími zamestnancami, ale sám sa podieľať na fyzicky namáhavej činnosti vyžadujúcej používanie oboch rúk so záťažou niekoľkých kilogramov váhy pri prekladaní jednotlivých komponentov. Tiež uviedol, že prítomnosť zamestnancov na pracovisku je evidovaná formou dochádzky, ktorá jednoznačne preukazuje, že žalobca nebol na pracovisku v rozhodnom čase sám. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že nebol dostatočne poučený v súvislosti s BOZP, žalovaný poukázal na skutočnosť, že s ohľadom na charakter vykonávanej pracovnej činnosti sú všetci novoprijatí zamestnanci poučení o tom, ako sa správať na pracovisku a ako predchádzať vzniku nebezpečenstva pre seba ako aj samotnú prevádzku. Navyše jednotliví zamestnanci podpisujú aj pokyny v súvislosti s pohybom na pracovisku.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 02.11.2018, doručeným súdu dňa 07.11.2018, keď uviedol, že v čase, keď došlo k pracovnému úrazu, t.j. medzi 18:00-18:30 hod., bol na pracovisku sám, v tomto čase dvaja spolupracovníci, ktorí mali spolupracovať pri obsluhe stroja, neboli prítomní na pracovisku pri obsluhe stroja. To však neznamená, že po celú pracovnú smenu bol na pracovisku sám, technologický proces výroby to ani neumožňuje. Tvrdenie žalovaného, že evidencia dochádzky preukazuje, že žalobca nemohol byť na pracovisku sám je zavádzajúce. Evidencia dochádzky dokazuje, že pracovníci sú v práci, v areáli žalovaného, nedokazuje však, že v čase vzniku pracovného úrazu boli prítomní pri obsluhe stroja.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 26.02.2019.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného a listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa 12.03.2018, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, záznamom o úraze zo dňa 01.02.2018, pracovnou zmluvou zo dňa 26.12.2017, výzvou na predloženie stanoviska zo dňa 05.03.2018, vyjadrením k žalobe zo dňa 04.07.2018, zápisom zo šetrenia údajného úrazu poškodeného p. Š. J., vyjadrením žalobcu zo dňa 25.08.2018, skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 26.04.2018, vyjadrením k vyjadreniu žalobcu zo dňa 27.09.2018, poučením zo dňa 01.01.2018, vyjadrením žalobcu zo dňa 02.11.2018, lekárskou správou zo dňa 08.02.2018, lekárskou správou zo dňa 08.02.2018, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 26.12.2017 na dohodnutý druh práce - obsluha, údržba a oprava výrobnej linky, VZV, logistika, údržba svojho pracoviska v čistote, s dňom nástupu do práce 08.01.2018.

9. Žalobca podpísal dňa 01.01.2018 Poučenie novoprijatých zamestnancov o BOZP a pohybe po pracoviskách POLYVlies v zmysle § 6 ods. 4 , 7 a § 7 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2, 3, 6 a 7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.

10. Všeobecná lekárka J.. J. X. vystavila dňa 01.02.2018 žalobcovi potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na diagnózu S6232/1.

11. V Prílohe č. 1 Knihy pracovných úrazov je dňa 01.02.2018 vykonaný záznam, že žalobca pri navíjaní rolky - výstup - utrpel narazenie pravej ruky o rúlu rolby v čase 18.00 - 18.30 hod. dňa 31.01.2018. Napuchnutie ruky. Ako opatrenie je uvedené doma nanesenie masti a obviazanie ruky.

12. Zo Zápisu šetrenia údajného úrazu poškodeného žalobcu vyplýva, že dňa 05.02.2018 bola žalovaným vykonaná návšteva žalobcu v trvalom bydlisku o 15.15 - 15.35 hod. V zápise je uvedené, že dňa 01.02.2018 cca 10.00 hod. sa dostavil žalobca do práce k zamestnávateľovi, kedy oznámil, že dňa 31.01.2018 sa mu stal úraz na pracovnej smene viď. Príloha č. 1 popisu deja úrazu v knihe pracovných úrazov. Nasledujúci deň 02.02.2018 priniesol potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zároveň oznámil, že ruku má zlomenú bez doloženia lekárskej správy, že ruka je skutočne zlomená. Na otázku, kedy sa mu úraz stal odpovedal, že medzi 18.00 - 18.30 hod. Na bolesti sa nesťažoval priamemu spolupracovníkovi ani smenovému majstrovi. Podľa udania času úrazu by mal pracovať ešte cca 4 hodiny do konca pracovnej smeny, čo je do 22.00 hod. Zamestnávateľ uviedol, že si nevie predstaviť vykonávať danú prácu so zlomenou rukou 4 hodiny. Preto mal za to, že úraz nebol spôsobený na pracoviskách zamestnávateľa. Pri šetrení skutočností medzi blízkymi spolupracovníkmi pracujúcimi na danej smene ani jeden pracovník nevedel o danom úraze. Poškodený sa v predmetnom zápise vyjadril, že sa mu to stalo na pracovisku, robil ľavou rukou. Večer mu to opuchlo a išiel ráno k lekárovi.

13. V Zápise šetrenia údajného úrazu poškodeného žalobcu je uvedené, že na vykonávanie práce žalobcu je nutné pracovať s oboma rukami. Napríklad manipulácia s vláknami nie je možná jednou rukou, manipulácia s rolkami (hotovými výrobkami) nie je možná jednou rukou a manipulácia s obalovým materiálom nie je možná jednou rukou. Po ukončení pracovnej smeny odišiel žalobca svojim autom domov, ktoré musel sám šoférovať. Preto mal zamestnávateľ za to, že úraz nebol spôsobený na jeho pracoviskách.

14. Podľa Lekárskej správy vystavenej dňa 08.02.2018 o 10.30 hod. chirurgom J.. H. Y., utrpel žalobca pred týždňom fraktúru diafýzy 5 metakarpu pravej ruky. Ako diagnóza bola uvedená zlomenina inej záprstnej kosti, diafýza - S6232.

15. Podľa lekárskej správy vystavenej dňa 08.02.2018 o 13.39 hod. úrazovým chirurgom J.. H. X., pacient (žalobca) prišiel na kontrolu s disl. zlomeninou V metakarpu pravej ruky, úraz utrpel pred týždňom. Objektívne je konštatované, že na pravej hornej končatine naložená sadrová dlaha na zápästie, prsty teplé, voľne pohyblivé. Röntgenová snímka V metakarpu zo dňa 08.02.2018 - zlomenina V metakarpu s uhlovou disl. 40 stupňov.

16. Žalobca pri výsluchu pred súdom uviedol, že pri nástupe do práce nebol poučený o bezpečnosti práce, len podpisoval papier, že je poučený. Pri úraze mu vrazila tyč a mal zlomený len malíček. Stroj nemohol zastaviť, až pri technických problémoch, lebo navíjal materiál a tým pádom museli by zastaviť linku, to by bola aj hodinová záležitosť. Stroj pokračoval ďalej, dokázal tyč napraviť, aby navíjal materiál tak, ako by mal. A potom prišli kolegovci a už materiál bol navinutý tak, ako mal byť, a potom sa to zapáskovalo s fóliou a uložilo do skladu. Mohol pracovať ďalej. Bolesť nepociťoval, len mierne tŕpnutie a to sa dalo zniesť, pomáhal si ľavou rukou. Tým pádom tie 4 hodiny odpracoval. Dotyční spolupracovníci neboli tam, kde by mali byť. Jeden chodieval príliš často fajčiť a ten druhý nevedel, kde bol v tej chvíli. Ostal tam sám, mal by tam byť minimálne jeden, aby dokázal pomôcť. Neoznámil to z toho dôvodu, lebo bol na kolegov nahnevaný, lebo neboli tam, kde mali byť. Myslel si, že to bolo len buchnutie, ktoré prejde. Na druhý deň pociťoval väčšiu bolesť, tak išiel k lekárovi. Ten mu urobil RTG snímku a uviedol, že je to zlomené.

17. Svedok J. X., nar. XX.XX.XXXX, pri výsluchu pred súdom uviedol, že dňa 31.01.2018 robil spolu so žalobcom. To, že by sa stal úraz žalobcovi nevidel, o úraze sa dozvedel až na druhý deň. Uviedol, že si myslí, že nie je možné so zlomeninou ruky pokračovať 4 hodiny vo výkone práce. Je to fyzická robota. Dávajú tam dolu rolky, ktoré v ten deň robili 3, zrovna na jednej tyči, dávajú ich dve na seba a oni majú 60 kg. A potom sa dávajú do fóliových vriec, ktoré si vyrábajú. Na to všetko sú potrebné dve ruky. Nedá sa, aby mohol robiť jednou rukou. K výrobnému procesu uviedol, že linka má cca 40 metrov, je do U- čka. Zavedie sa to na tyč, dá sa to na tie dutinky papierové, zavedie sa to a v podstate čakajú. Vzadu, ako boli oni pri finalizácii, pri konci linky, tam už musia byť dvaja. Je možné urobiť si kávu, zapáliť si, ale to len pozoruje, čo sa deje. Nerobí nič. Môže spraviť fóliový mech, alebo také voľačo, čo sám akože zvládne. Nič iné, len pozerá. Rolka ide zhruba 10 minút, ako ktorá. Tieto idú do okolo 15 minút. Potom sa už len sleduje, či sa nič nestalo. Tie rolky, čo vyrobia, tak odvážajú, zaskladňujú ich do skladu, čo je asi tak 3-4 min., kým prebehnú do skladu a naspäť. Svedok uviedol, že môžu byť chvíle, minúty, keď pracovník stojí pri stroji sám.

18. Svedok Y. X., nar. XX.XX.XXXX, pri výsluchu pred súdom uviedol, že bol vedúcim smeny v čase, kedy sa údajne stala tá nehoda. Smena prebiehala v pohode, počas smeny mu nikto nič nehlásil, že by sa stal nejaký úraz. Ani si nič nevšimol, že by niečo bolo, alebo že by chovanie naznačovalo zraneného človeka. Na smene sú 3 ľudia. Jeden, ktorý sa prevažne stará o chod linky, aj behá medzi linkou a výstupom stále, má na starosti obsluhu linky, dvaja majú na starosti prevažne dať dole rolku, zabaliť rolku, odniesť rolku, pripraviť mechy, zapísať evidenciu v rámci vyrobeného tovaru. Dvaja sú na výstupe, keď vyjde tá rolka, spolu musia dať dole rolku, lebo jeden človek to zabaliť nedokáže. Svedok uviedol, že navíjanie funguje štýlom, že ide materiál, máte jednu hliníkovú tyč na konci máte dutinky, zavediete na ten pás rolku, zaistíte to hákmi, čo to držia. A rolka sa navíja. A má to nejak 60-70 metrov. Na konci, keď sa skončí, keď zavedie sa požadovaná dĺžka, zástrčku s fóliou, keď zástrčku s fóliou pustí dole, pripraví si, vytiahne tyč, pripraví si na ďalšie dutinky a dá tam ďalšie dutinky, zavedie ďalšiu rolku. Keď tú rolku zavedie, tak tieto rolky sa začínajú baliť. V tomto prípade to bolo jedna rolka a jedna rolka vlastne, že dvihne, zabalí a dvihne, zabalí. Na otázku, či v prípade, keď sa zavádza rolka alebo keď sa rolka skladá, ak by sa aj vyšmykla a je potrebné ju zaviesť, či to je možné urobiť jedným človekom, svedok odpovedal, že nie, lebo to nedokáže. Jedna vec, je to dlhé, sám človek to nedokáže. Aj keby rolka vypadla, musí počkať na druhého človeka, ktorý mu pomôže. Padne dole, má to konkrétne 3,3 m šírku. A keď to vypadne dole, tak svedok 3,3 m nedokáže to dať tak, aby to aj nebolo vidieť, lebo potom by tá rolka nešla dobre. Sú potrební dvaja ľudia, jeden to chytí na jednej strane, druhý na druhej strane, dvihne a dá tam. Alebo sa to odstrihne a ide to ako odpad. Bol by tam zlý návin. Svedok tiež uviedol, že celý čas bol na výrobnej hale. Pracovisko nezvykne opúšťať.

19. Právny zástupca žalobcu uviedol, že pracovník vypovedal tak, ako vypovedal, mal byť pri stroji, nebol. Lebo bol fajčiť. Nepamätá sa pre istotu, lebo je zamestnancom a nechce vypovedať voči svojmu zamestnávateľovi, čo je pochopiteľné, jeho svedectvo je také, aké je. Je zamestnaný u zamestnávateľa naďalej. Úraz sa stal na pracovisku, pri výkone práce, nebolo treba odstaviť linku, lebo sa to žalobcovi podarilo uviesť do chodu. Že to dokázal urobiť sám, aby sa nezastavila linka, tak jeho šikovnosť. Je to statný mladý muž. Dokázal to. A nahnevaný bol na kolegu, ktorý tam mal byť a chodil fajčiť. Tak sa s ním ani moc nerozprával.

20. Právny zástupca žalobcu v záverečnom vyjadrení uviedol, že sa skutok stal na pracovisku, v pracovnej dobe, v súvislosti s výkonom práce, je to úraz, ktorý je úrazom pracovným. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, po celú dobu bol v práci, neopustil ani raz pracovisko. To, že tam nebol jeho kolega, za to nemôže niesť zodpovednosť žalobca. Preto trval na podanej žalobe a navrhol, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 100 %.

21. Právny zástupca žalovaného v záverečnom vyjadrení uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že úraz žalobcu nie je pracovným úrazom, nestal sa v pracovnom čase a na pracovisku. Preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žiadal žalovanému priznať náhradu trov konania.

22. Podľa čl. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. , zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

23. Podľa § 195 ods. 1 až 3 zákona č. 311/2001 Z. z. , ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

24. Podľa § 220 ods. 1 až 3 zákona č. 311/2001 Z. z. , plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

25. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

26. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“), ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav.

27. V konaní nebolo sporným, že žalobca ako zamestnanec mal u žalovaného ako zamestnávateľa podľa pracovnej zmluvy vykonávať obsluhu, údržbu a opravu výrobnej linky, vysokozdvižný vozík, logistiku, údržbu svojho pracoviska v čistote. Spornou bola skutočnosť, či sa žalobcovi stal úraz na pracovisku žalovaného dňa 31.01.2018 v popoludňajšej smene v čase medzi 18:00-18:30 hod., pri ktorom došlo u žalobcu k fraktúre na pravej ruke.

28. Pracovný úraz vymedzuje ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov mechanických, chemických a pod. (R 20/1969). Porušením zdravia sa rozumie poškodenie fyzické aj psychické (R 11/1976). Pričom nemusí ísť o jedinú príčinu úrazu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, avšak dôležitú, podstatnú a značnú (R 27/1962).

29. Ustanovenie § 195 a nasl. Zákonníka práce upravuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom. Predpokladom tejto zodpovednosti zamestnávateľa je existencia pracovnoprávneho vzťahu, vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, vznik škody za okolností uvedených v zákone a príčinná súvislosť medzi škodou a okolnosťami uvedenými v zákone.

30. Zodpovednosť zamestnávateľa je objektívnou zodpovednosťou. Jej predpokladom nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Pre vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Skutočnosť, že došlo k pracovnému úrazu možno preukázať ohlásením pracovného úrazu, prípadne aj inými dôkaznými prostriedkami.

31. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko nárok žalobcu nebol preukázaný. Žalobca v konaní nepreukázal, že dňa 31.01.2018 utrpel pri výkone práce úraz v popoludňajšej smene v čase medzi 18:00-18:30 hod., pri ktorom malo dôjsť u žalobcu k fraktúre na pravej ruke tým, že ho udrela do pravej ruky kovová tyč, na ktorú sa navíjal vyrobený materiál. Žalobca dňa 31.01.2018 úraz žalovanému nenahlásil, neoznámil to ani svojim spolupracovníkom, nesťažoval sa na bolesť, čo v konaní ani nebolo sporným. Pracovnú smenu žalobca ukončil v riadnom čase o 22.00 hod. a domov sa prepravil motorovým vozidlom, ktoré sám šoféroval. V daný deň pracovali pri výrobnej linke spolu so žalobcom dvaja zamestnanci žalovaného, ktorých výsluch súd vykonal. Obaja uviedli, že nevideli, kde a ako k úrazu žalobcu došlo. Svedok J.Á. X. uviedol, že môžu byť chvíle, keď pracovník stojí pri stroji sám. Ako však vyplynulo z výsluchu svedkov, v takých momentoch ten čo zostal pri linke len sleduje, či sa nič nestalo, môže pripraviť mechy, zapísať evidenciu v rámci vyrobeného tovaru. Obaja svedkovia uviedli, že čo sa týka zavedenia rolky na tyč, dania ju dole, zabalenia rolky, tak sa jedná o fyzicky náročné úkony. Svedok Y. X. uviedol, že zaviesť rolku nedokáže jeden človek a sú na to potrební dvaja ľudia. Tiež uviedol, že v daný deň bol celý čas na výrobnej hale a nevšimol si, že by sa stal nejaký úraz, alebo že by chovanie naznačovalo zraneného človeka.

32. Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného mal potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia, že dňa 31.01.2018 utrpel pri výkone práce úraz v popoludňajšej smene v čase medzi 18:00-18:30 hod., pri ktorom malo dôjsť u žalobcu k fraktúre na pravej ruke. Žalobca teda nepreukázal, že k ním opísanému pracovnému úrazu došlo. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol.

33. Je potrebné zdôrazniť, že v tomto súdnom konaní nebola riešená otázka miery zavinenia pracovného úrazu na strane žalobcu a na strane žalovaného, ani možná liberácia žalovaného ako zamestnávateľa zo zodpovednosti za vzniknutú škodu z predmetného pracovného úrazu. Nebolo teda pre súd rozhodujúce, či žalobca bol poučený o BOZP alebo nie.

34. Z navrhnutých dôkazov súd nevykonal výsluch svedka E. X., technika BOZP a výsluch žalovaného, nakoľko vykonanie týchto dôkazov súd považoval za nadbytočné a nehospodárne, nemohli byť nimi preukázané sporné skutočnosti.

35. Čo sa týka spochybnenia výsluchu svedkov žalobcom, ktorý poukázal na ich zamestnanecký vzťah k žalovanému súd uvádza, že samotná existencia pracovno-právneho vzťahu svedkov a žalovaného (bez toho, aby k tejto skutočnosti pristúpili ďalšie relevantné skutkové okolnosti, charakterizujúce konkrétne obsah a kvalitu tohto vzťahu) sama osebe pre posúdenie miery ich závislosti na zamestnávateľovi a pre záver o nepravdivosti (nevierohodnosti), resp. dôkaznej nespôsobilosti ich výpovedí nestačí, pretože ich nevierohodnosť sa zo vzťahu k žalovanému len prezumuje.

36. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 258 ods. 1 a 3 svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. Náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

39. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Keďže žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

41. Svedok Y. X., nar. XX.XX.XXXX si po výsluchu na pojednávaní konanom dňa 26.02.2019 uplatnil svedočné, preto mu súd proti v spore neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu svedočného v celom rozsahu.

42. Súd v zmysle § 262 ods. 1 v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a o nároku na náhradu svedočného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie nemôže podať strana, ktorá sa práva na podanie odvolania po vyhlásení a odôvodnení rozsudku výslovne vzdala (§ 368 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).