Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2S-318-2021.pdf
PDF · 95.25 KB
Case nature
Subarea
2S/318/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: žalobcu: SOR SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Rosinská 15A, 010 08 Žilina, IČO: 36 390 551, právne zastúpený: HVK Law Firm s. r. o., so sídlom Poštová 3, 811 06 Bratislava, IČO: 36 611 301, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti: Žilinský samosprávny kraj, Komenského 48, 011 09 Žilina, IČO: 37 808 427, zastúpený: Krivak & Co, s. r. o., so sídlom Gajova 13, P.O.BOX 162, 810 00 Bratislava, IČO: 36 863 475, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9482-9000/2021 zo dňa 11.10.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 11.11.2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 11.11.2021, osobne podanou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 11.11.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 9482-9000/2021 zo dňa 11.10.2021, ktorým Rada žalovaného, podľa § 177 ods. 12 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o verejnom obstarávaní), zamietla odvolanie žalobcu („navrhovateľa“) proti rozhodnutiu žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie č. 7815-6000/2021-OD zo dňa 15.07.2021 (ďalej aj ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých vo verejnej súťaži na predmet zákazky s názvom „Obstaranie služieb prímestskej dopravy vo verejnom záujme pre ŽSK pre región Liptov a Orava“, a to v oboch častiach predmetnej zákazky vyhlásenej verejným obstarávateľom Žilinský samosprávny kraj (ďalší účastník konania, „kontrolovaný“) v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 11.12.2020 pod značkou 2020/S 242-598170 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 262/2020 dňa 124.12.2020 pod značkou 44859- MSS a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdila. 2. Žalobným návrhom sa žalobca domáha, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
3. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je reálne spôsobilé spôsobiť žalobcovi závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu alebo iný vážny nenapraviteľný následok, keďže kontrolovaný bude v prípade jeho nepriznania oprávnený priamo a bezprostredne smerovať k uzavretiu zmluvy na verejnú zákazku a túto v konečnom dôsledku aj uzatvoriť, čím dôjde k vytvoreniu nenapraviteľného stavu, keď zmluvné podmienky budú medzi stranami fixne stanovené. Pokiaľ by zadávateľovi bolo umožnené
pokračovať v zadávacom konaní, t.j., prijať ponuky, posúdiť a následne uzavrieť zmluvu s vybraným dodávateľom a zároveň pokiaľ by bol žalobca so svojou žalobou úspešný, už by nebolo možné vrátiť pôvodný stav, tzn. došlo by ku zníženiu materiálneho významu podanej žaloby a rozsudok by tak mal iba akademický význam. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5SŽ/27/2013 zo dňa 17. 12. 2013, ktorým rozhodol o priznaní odkladu vykonateľnosti rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu v licenčnom konaní, v ktorom dospel k záveru, že podmienky pre odklad sú splnené aj v tom prípade, ak by dôsledky administratívneho rozhodnutia viedli k vytvoreniu neodvrátiteľného stavu, na ktorého základe by prípadné súdne rozhodnutie v prospech žalobcu neviedlo, príp. nemohlo viesť k náprave eventuálnej nezákonnosti. Podľa názoru žalobcu sú tieto závery aplikovateľné i na prejednávanú vec a rovnaké nebezpečenstvo „vytvorenie neodvrátiteľného stavu“ hrozí aj v posudzovanej veci, pričom pri vyhodnotení splnenia podmienok pre priznanie odkladného účinku stačí, ak k závažnej ujme či inému nenapraviteľnému následku môže dôjsť. Tvrdil, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom alebo so záujmami Európskej Únie. Mal za to, že v prípade, ak by súd nevyhovel tejto žiadosti o priznanie odkladného účinku, došlo by k situácii, kedy dôjde k zafixovaniu nezákonných zmluvných podmienok, ktoré už nebude možné následne zmeniť, čím už bude žalobcovi zároveň znemožnené dodať vybranému dodávateľovi ním vyrábané autobusy a generovať akýkoľvek zisk. Takýto následok však pritom nebude možné odstrániť ani následným rozhodnutím súdu v prospech žalobcu. Tvrdil, že v prípade nepriznania odkladného účinku bude ohrozený naliehavý verejný záujem na riadnom a nediskriminačnom prístupe dodávateľov k realizácii verejných zákaziek, rovnako ako právna istota účastníkov zadávacieho konania a výrobcov autobusov a tiež dôvera v správne a zákonné rozhodovanie žalovaného.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 14.02.2022, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.02.2022. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že návrh žalobcu nie je dostatočne odôvodnený a preukázaný. Podľa žalovaného neopodstatnenosť návrhu žalobcu zdôvodňuje aj ustálená prax tunajšieho správneho súdu (napr. uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/295/2016 zo dňa 21.03.2018, 5S/215/2017 zo dňa 16.02.2018, 6S/74/2018 zo dňa 21.09.2018, 1S/201/2019 zo dňa 16.01.2020, 1S/99/2021 zo dňa 16.09.2021), podľa ktorej uloženie odkladného účinku predstavuje výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, návrh nemôže byť abstraktný. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca je výrobcom autobusov, ktoré hypoteticky môže, ale aj nemusí ponúknuť uchádzač vo svojej ponuke, pričom je otázna aj jeho aktívna legitimácia. Z vyššie uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že žiadosť žalobcu o priznanie odkladného účinku je aj vzhľadom na nepredloženie konkrétnych dôkazov dôvodná, a preto žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako nedôvodný zamietol.
5. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe sa vyjadril i ďalší účastník konania, podaním zo dňa 14.02.2022, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.02.2022. Podľa ďalšieho účastníka konania nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie odkladného účinku s tým, že keby aj boli, odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia by nebol efektívny, pretože by neznamenal pozastavenie verejnej súťaže až do právoplatného rozhodnutia súdu, čo návrhom na priznanie odkladného účinku žalobca zjavne sleduje, ale len formálne vyslovenie odkladu vykonateľnosti bez akýchkoľvek účinkov na priebeh verejného obstarávania. Napadnuté rozhodnutie a jeho následky nielenže neznamenajú hrozbu závažnej ujmy, značnej škody alebo iného nenapraviteľné následku pre žalobcu, ale nie sú pre žalobcu v skutočnosti hrozbou žiadnou. Ďalej uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalobcovi nehrozí žiadna ujma a nie to ešte závažná. Z návrhu žalobcu je zrejmé, že tvrdenou závažnou škodou, ktorá mu hrozí napadnutým rozhodnutím, má byť to, že nebude môcť generovať zisk z dodávok autobusov vybranému dodávateľovi. Uvedené pôsobí až absurdne pri uvedomení si, jednak toho, že úspešný dopravca nie je známy, a tiež preto, že napádané podmienky, ktorých sa správna žaloba týka žalobca v skutočnosti buď spĺňa alebo mu v ponuke svojich autobusov dopravcom nebránia. Okrem toho, že nie je splnená podmienka hrozby závažnej ujmy, nie je podľa ďalšieho účastníka konania splnená ani podmienka, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Je verejným záujmom, aby bola včas zabezpečená dopravná obslužnosť regiónov Liptov a Orava pre desaťtisíce obyvateľov Žilinského kraja. Keďže existujúca zmluva končí dňa 30.11.2022 a v prebiehajúcom verejnom obstarávaní ešte ani neboli otvorené ponuky, akékoľvek zbrzdenie súťaže by malo mimoriadne negatívne dopady na zabezpečenie dopravnej obslužnosti včas.
6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.
9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani podľa ust. § 185 písm. b) SSP.
11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody a iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného a ďalšieho účastníka konania k tomuto návrhu, obsahom spisového materiálu súdenej veci, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neosvedčil. Nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k závažnej ujme, hospodárskej či finančnej škode alebo inému vážnemu nenapraviteľnému následku. Správny súd dospel k záveru, že tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, hospodárskej či finančnej škody žalobca nepreukázal. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepriložil žiadne doklady preukazujúce výšku žalobcom tvrdenej škody a jej dopad na žalobcu a nepredložil ani doklady o svojej aktuálnej majetkovej situácii. Správny súd nepovažuje za preukázané ani tvrdenie žalobcu o tom, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, pretože žalobca túto skutočnosť vo svojom návrhu len stroho skonštatoval. Okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia, spočívajúci v možnosti uzatvorenia zmluvy s úspešným uchádzačom, podľa správneho súdu nemôže spôsobiť také následky, ktoré by viedli k vytvoreniu nezvrátiteľného stavu, na základe ktorého by ani prípadné súdne rozhodnutie v prospech žalobcu neviedlo, prípadne nemohlo viesť k náprave eventuálnej nezákonnosti. Prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom by malo za následok zopakovanie administratívneho konania o námietkach žalobcu, odstránenie chýb tohto administratívneho konania, opätovné prehodnotenie ponúk uchádzačov a vydanie nového rozhodnutia vo veci, čo však automaticky neznamená, že žalobca by mal právny nárok stať sa úspešným uchádzačom a uzatvoriť zmluvu s verejným obstarávateľom. Správnemu súdu z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je známa ani tá skutočnosť, z aký údajov vychádzal pri posudzovaní závažnosti ujmy, hospodárskej či finančnej škody, keďže tieto skutočnosti bližšie v návrhu nepopísal, neodôvodnil a nepreukázal dôkazmi, ale len konštatoval ich vznik. Na základe uvedeného má správny súd za to, že žalobcom tvrdená hrozba závažnej ujmy, hospodárskej či finančnej škody alebo iného nenapraviteľného následku nie je preukázaná, nie je bezprostredná a nie je v priamej príčinnej súvislosti s napadnutým rozhodnutím žalovaného. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má charakter výnimočnosti a odkladný účinok je možné žalobe priznať len v prípade riadne odôvodneného a dôkazmi podloženého návrhu, z ktorého je zrejmé, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi niektorý zo zákonom predpokladaných závažných následkov. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok súdu nepreukázal, krajský súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia bez náležitého osvedčenia tvrdených následkov, len s poukazom na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody, iných vážnych nenapraviteľných následkov, nepostačuje.
13. Nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý
z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu vzniku týchto následkov.
14. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody, iných vážnych nenapraviteľných následkov na strane žalobcu, v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.
15. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.
16. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.
17. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.