Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cpr-1-2015.pdf
PDF · 327.37 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cpr/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobkyne: doc. MVDr. H. H., PhD., nar. XX.X.XXXX, bytom R., XXX XX F., štátna občianka SR, v zastúpení JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom, Advokátska kancelária Olej Sedlák Dudášová Garančovský, Kukučínova 19, 040 01 Košice, proti žalovanej: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, so sídlom Šrobárová 2, 041 80 Košice, IČO: 00 397 768, v zastúpení Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Zoborská 13, 040 01 Košice, IČO: 47 256 206, o neplatnosť výsledkov výberového konania a určenie, že navrhovateľka bola úspešnou uchádzačkou a určenie, že pracovný pomer trvá a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
rozhodol:
I. Konanie o určenie, že výsledok výberového konania vyhláseného žalovanou dňa 10.10.2014 na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. biológia na Ústave biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačného predpokladu vedecko pedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.11.2014 je neplatný a že žalobkyňa bola vo výberovom konaní na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. biológia na Ústave biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačného predpokladu vedecko pedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.11.2014 úspešná, z a s t a v u j e .
II. Konanie o určenie, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá na dobu určitú do dňa 31.12.2019 z a s t a v u j e .
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.2.2015 domáhala, aby súd určil, že výsledok výberového konania, vyhláseného žalovaným dňa 10.10.2014 na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. Biológia na Ústave biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačného predpokladu vedeckopedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.11.2014, je neplatný a navrhovateľka bola vo výberovom konaní na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. Biológia na Ústave biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačného predpokladu vedeckopedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.11.2014, úspešná.
2. Aby súd určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a a žalovaným trvá na dobu určitú do dňa 31.12.2019. Aby odporca uhradil žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5.000,- Eur a to do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a domáhala sa náhrady trov konania.
3. Žalobkyňa v žalobe tvrdila nasledovné skutočnosti: Žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a žalovaným dňa 15.8.1989 v znení Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.1990 pracovala u žalovaného ako odborný asistent na Katedre anatómie, histológie a embryológie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 1.10.2004 na dobu určitú do 30.9.2009 došlo medzi účastníkmi zmluvy k zmene miesta výkonu práce a druhu vykonávanej práce a to na Ústave biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach ako odborný asistent a vysokoškolský učiteľ - pedagogická a výskumná činnosť. Následne medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 3.9.2009 uzatvorená pracovná zmluva s uvedeným dňom nástupu do práce 1.10.2009 na dobu určitú do dňa 31.12.2013 na výkon funkcie odborný asistent so zameraním na morfologické disciplíny a vysokoškolský učiteľ - pedagogická a výskumná činnosť na Ústave biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorá bola zmenená dohodou o zmene pracovnej zmluvy účinnou dňa 1.6.2010 na výkon funkcie docent na zabezpečenie výučby v študijnom odbore biológia a vysokoškolský učiteľ
- pedagogická a výskumná činnosť. Ďalšia v poradí tretia pracovná zmluva bola uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 20.12.2013 na pracovný pomer na dobu určitú odo dňa 1.1.2014 do 31.12.2014 na výkon funkcie docent na zabezpečenie výučby v študijnom odbore Biológia v magisterskom študijnom programe Genetika a molekulárna cytológia so zameraním na anatómiu a neuroanatómiu človeka o zmene pracovnej zmluvy účinnou dňa 1.5.2014 na výkon funkcie docent na zabezpečenie výučby v študijnom odbore 4.2.1. Biológia a vysokoškolský učiteľ - pedagogická a výskumná činnosť. Od roku 1989 do roku 2004 žalobkyňa pôsobila na Ústave anatómie Lekárskej fakulty od roku 2004 začala pracovať na Prírodovedeckej fakulte ako vysokoškolský učiteľ vo funkcii odborný asistent a od roku 2010 vo funkcii docent; žalobkyňa habilitovala za docentku v študijnom odbore 7.2.1. anatómia, histológia a embryológia na Lekárskej fakulte žalovaného. V osobe žalobkyne ide o erudovanú, odborne zdatnú a uznávanú odborníčku nielen v Slovenskej republike, ale aj v zahraničí s rozsiahlou publikačnou činnosťou. Je členkou Slovenskej spoločnosti pre neurovedy pri SAV, od roku 2000 je tiež aktívnou členkou Ingernational Society for Plastination. Ako zamestnanec Lekárskej fakulty žalovaného a následne Prírodovedeckej fakulty žalovaného sa zúčastnila viacerých zahraničných pobytov. V roku 2001 bola jej pričinením zavedená a prvý krát použitá metóda plastinácie na Slovensku. Prednášala a bola pozvaná na prednášanie na takmer 40 prednáškach v zahraničí, zo strany Prírodovedeckej fakulty žalovaného bola v roku 2006 vyslaná na prednášanie na zahraničnej vedeckej konferencii 13th International Conference on Plastinatioun, ktorá sa konala vo Viedni v Rakúsku. V oblasti grantových projektov bola žalobkyňa spoluriešiteľkou, garantom či tvorom viacerých projektov v roku 2014 a 2015. Žalobkyňa bola školiteľkou 26 diplomantov a 3 študentov doktorandského štúdia. Žalobkyňa v čase trvania pracovného pomeru so žalovaným pracovala ako vysokoškolský zamestnanec, najprv ako odborný asistent a od roku 2010 po vypracovaní habilitačnej práce a úspešnom absolvovaní habilitačného konania vo funkcií docent pre príslušný odbor. Žalobkyňa sa za účelom obsadenia miesta vysokoškolského učiteľa a neskôr funkcie docenta v príslušnom študijnom odbore zúčastnila na Prírodovedeckej fakulte žalovaného výberových konaní celkom štyrikrát a to: dňa 30.3.2004, s dátumom vzniku pracovného pomeru odo dňa 1.10.2004 do dňa 30.9.2009, t.j. obsadenie pracovného miesta na obdobie päť rokov; dňa 22.5.2009, s dátumom vzniku pracovného pomeru odo dňa 1.10.2009 do dňa 31.12.2013, t.j. obsadenie pracovného miesta na obdobie troch rokov a dvoch mesiacov s tým, že po úspešnom absolvovaní habilitačnej skúšky bola odo dňa 1.6.2010 prijatá na výkon funkcie docent na dobu určitú odo dňa 31.12.2013; dňa 15.11.2013, s dátumom vzniku pracovného pomeru odo dňa 1.1.2014 do dňa 31.12.2014, t.j. obsadenie pracovného miesta na dobu trvania jeden rok; dňa 24.11.2014, avšak po výberovom konaní bolo žalobkyni oznámené, že údajne nebola úspešná, a preto nebola prijatá do pracovného pomeru. Dekan Prírodovedeckej fakulty žalovaného vypísal dňa 10.10.2014 v súlade so zákonom o vysokých školách výberového konanie na obsadenie 1 pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. Biológia na Ústave biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačných predpokladov: vedeckopedagogický titul docent v odbore anatómia a ako iné kritériá a požiadavky: kontinuálna publikačná činnosť v odbore; žiadne ďalšie požiadavky či kritéria uvedené neboli. Žalobkyňa podala prihlášku do výberového konania datovanú dňom 24.10.2014 spolu s požadovanými prílohami. Následne žalobkyňa obdržala Pozvánku na výberové konanie datovanú dňa 4.11.2014, ktoré sa konalo dňa 24.11.2014 o 8:30 hod. a ktorého sa zúčastnila. Zo zápisnice zo zasadnutia komisie pre výberové konanie na obsadenie 1 pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. Biológia na Ústave biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach vyplýva, že žalobkyňa bola jedinou účastníčkou výberového konania, pričom za jej zvolenie bol jeden člen výberovej komisie a výberová komisia odporučila neprijať žalobkyňu na pracovné miesto, ktorého sa výberové konanie týkalo; žiadne ďalšie informácie, ktoré sú spôsobilé vypovedať o priebehu výberového konania, nie sú obsahom tejto zápisnice. Následne obdržala Oznámenie žalovaného datované dňom 25.11.2014, ktorým bolo žalobkyni oznámené ukončenie výberového konania a súčasne jej bolo oznámené, že vo výberovom konaní nebola úspešná a preto sa žalovaný rozhodol neprijať ju do pracovného pomeru na pracovné miesto; súčasne jej bolo oznámené, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným končí 31.12.2014. Zásady výberového konania Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov č.j.: 505/2010 zo dňa 15.3.2010 boli schválené Akademickým senátom žalovaného dňa 25.2.2010 v znení ich Dodatku č. 1, č.j.: 3660/2010 dňa 16.12.2010 (v texte ďalej len ako „zásady výberového konania“). Zo strany žalovaného boli v súvislosti s výberovým konaním porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj interných noriem žalovaného. Oznámenie žalovaného o vypísaní výberového konania neobsahovalo najmä jasné a presné stanovenie „iných kritérií a požiadaviek“, pretože neboli stanovené jednoznačné a kategoricky, určite, jasne a zrozumiteľne a tak, aby nepripúšťali možnosť rôzneho výkladu. Žalobkyni nebolo vopred známe, čo sa má na mysli pod kritériom „kontinuálna publikačná činnosť v odbore“. Výberová komisia mala celkom sedem členov, a to v zložení doc. RNDr. B. G., CSc, ako predseda komisie, prof. RNDr. U.U., DrSc., prof. RNDr. J. O., CSc., prof. RNDr. L.H., CSc, doc. RNDr. J. J., CSc., prof. Ing. Y. Y., DrSc. a RNDr. X. Z., DrSc. Členovia komisie neboli spôsobilí kvalifikovane komplexne a najmä objektívne posúdiť odborné, kvalifikačné a iné kritériá a predpoklady na obsadenie príslušného pracovného miesta - ani jeden z členov komisie, ako ani člen výberovej komisie mimo UPJŠ totiž nie je uznávaným odborníkom z odboru anatómie. Členovia komisie mali predovšetkým zhodnotiť, či uchádzať - žalobkyňa vyhovela odborným kvalifikačným predpokladom a jej osobnostnými predpokladmi na to, aby obsadila pracovné miesto. Zápisnica z výberového konania však relevantné údaje o priebehu konania neposkytuje a je tým pádom de facto nepreskúmateľná. V citovanej zápisnici absentujú údaje o zhodnotení splnenia predpísaných kvalifikačných, odborných a osobnostných predpokladov, ktoré sa vyžadovali pri vyhlásení výberového konania na uvedenú funkciu. Žalobkyni doposiaľ zo strany žalovaného neoblo ozrejmené, z akých dôvodov sa vlastne nestala úspešnou uchádzačkou vo výberovom konaní, keď pre žalovaného pracovala od roku 1989, na poslednom pracovisku viac ako 10 rokov a má za sebou relatívne rozsiahlu publikačnú, vedeckovýskumnú a organizačnú činnosť. Žalobkyňa sa zúčastnila výberového konania ako jediná uchádzačka, preto výberová komisia nemala možnosť a ani nemohla objektívne porovnať žalobkyňu s iným uchádzačom a jeho predpokladmi a rozhodnúť tak, že nespĺňa predpoklady na výkon svojej práce, ktoré mimochodom vždy spĺňala. Aj v iných výberových konaniach na obsadenie pracovných miest u žalovaného na Ústave biologických a ekologických vied v dňom 21.11.2014 a 24.11.2014 sa zúčastnili tiež uchádzači v počte „jeden“, pričom sa v týchto prípadoch nestalo, aby takýto uchádzač nebol prijatý, práve naopak. Žalovaný tak v prípade žalobkyne s ňou postupoval inak, ako u iných uchádzačov. Pokiaľ žalovaný žalobkyňu po doručení jej prihlášky do výberového konania s potrebnými prílohami na výberové konanie pozval je bez akýchkoľvek pochýb, že splnila podmienky na to, aby sa výberového konania zúčastnila a bola v ňom aj ako jediná uchádzačka logicky úspešná. Na výberové konanie ju s prihliadnutím na podrobný prehľad o jej pedagogických, vedeckovýskumných či organizačných aktivitách pozvať nemusel; ak tak ale urobil a umožnil jej účasť vo výberovom konaní, mal aj adekvátne k tomu postupovať pri vyhodnocovaní jej kvalifikačných predpokladov ako jedinej uchádzačky o pracovné miesto v tomto výberovom konaní. Takýto postup žalovaného je neštandardný a vzbudzuje nedôveru o objektivite členov výberovej komisie a nerovnakom zaobchádzaní so žalobkyňou, pričom žalobkyňa považuje toto konanie za prejav zjavnej svojvôle a zaujatého prístupu výberovej komisie vo vzťahu k jej osobe. Výsledok výberového konania nemožno považovať za spravodlivý a objektívny. Výsledok výberového konania je neplatný a ako jediná uchádzačka bola vo výberovom konaní úspešná a pracovný pomer medzi ňou a žalovaným trvá a to s prihliadnutím na dodržanie zásady rovnakého zaobchádzania na dobu určitú v trvaní piatich rokov do dňa 31.12.2019. O tom, že zo strany žalovaného posledné obdobie dochádza ku konaniu, ktoré možno vyhodnotiť ako konanie v rozpore najmä so zásadou rovnakého zaobchádzania a zásadou výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi v zmysle čl. 1 a čl. 2 a §-u 13 Zákonníka práce, svedčí napr. skutočnosť, že v roku 2013, kedy sa žalobkyňa zúčastnila výberového konania, s ňou zamestnávateľ uzatvoril pracovný pomer len v trvaní na dobu jedného roka bez akéhokoľvek odôvodnenia, čo u žalobkyni vyvoláva pochybnosti o tom, či tak zo strany žalovaného, resp. vedúcich zamestnancov neboli vykonané všetky úkony smerujúce k tomu, aby s ňou mal možnosť v dohľadnej dobe ukončiť pracovný pomer a vo výberovom konaní, ktorého platnosť výsledkov napáda, tak údajne nebola úspešná. Listom dňa 18.12.2014 oznámila žalovanému, že tento jeho postup a konanie považuje za neplatné, má za to, že na strane žalovaného vznikla povinnosť uzatvoriť so žalobkyňou pracovnú zmluvu a súčasne uviedla, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní u žalovaného. Žalovaný však na uvedené doposiaľ nereagoval. Žalobkyňa sa v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní cíti byť poškodená a preto okrem uplatnenia svojich práv cestou súdu si zároveň uplatňuje aj primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5.000,- Eur.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu 13.5.2015 uviedol, že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva, považuje ho za nedôvodný a nezákonný. Výsledok výberového konania (ani samotné výberové konanie) na obsadenie pracovného miesta nie je podľa nášho právneho názoru právny úkon. Aj z tohto dôvodu je preto vylúčené domáhať sa určenia neplatnosti výsledku výberového konania. Žalobkyňa sama uvádza, že na predmetné pracovné miesto dekan Prírodovedeckej fakulty UPJŠ vypísal dňa 10.10.2014 výberové konanie v súlade so zákon o vysokých školách, čím sama potvrdila, že oznámenie o vypísaní daného výberového konania zo dňa 10.10.2014 (ktorého obsahom bolo aj stanovenie kvalifikačných predpokladov, iných kritérií a požiadaviek pre vyššie uvedené pracovné miesto) spĺňalo všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o vysokých školách. Oznámenie o vypísané daného výberového konania zo dňa 10.10.2014 bolo (vrátane tej časti, v ktorom boli uvedené „iné kritéria a požiadavky“) formulované jasne, objektívne, zrozumiteľne a bez akýchkoľvek interpretačných problémov. Aj navrhovateľkou namietané kritérium „kontinuálna publikačná činnosť v odbore“ bolo podľa nášho právneho názoru vymedzené dostatočne určito, zrozumiteľne a objektívne. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že podľa našich vedomosti ide o obvyklé kritérium, ktoré sa používa aj v iných prípadoch vyhlásenia výberového konania na voľné pracovné miesto. Rovnaké kritérium (t.j. „kontinuálna publikačná činnosť v odbore“) bolo pritom uvedené aj pre iné pracovné miesta, pre ktoré bolo dňa 10.10.2014 dekanom Prírodovedeckej fakulty UPJŠ vyhlásené výberové konanie, pričom zo strany iných uchádzačov neboli k tomuto kritériu podľa našich vedomostí vznesené žiadne pripomienky či výhrady ohľadne prípadnej neurčitosti tohto kritéria. Pred konaním samotného výberového konania žalobkyňa nevzniesla akúkoľvek námietku, ktorá by sa týkala neurčitosti vyhlásenia výberového konania. Nič podľa nášho názoru nebránilo žalobkyne v tom, aby si vyžiadala k tomuto kritériu výklad od vyhlasovateľa. Samotné konanie žalobkyne však podľa nášho názoru preukazuje, že všetky kritériá a náležitosti vyhlásenia výberového konania boli pre žalobkyňu vopred jasné a určité. Všetci členovia výberovej komisie boli vymenovaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými normami žalovaného, a zároveň, že všetci členovia predmetnej výberovej komisie spĺňali všetky kritéria stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými predpismi žalovaného pre ich vymenovanie do predmetnej výberovej komisie. Zároveň sme toho názoru, že všetci členovia výberovej komisie boli a sú spôsobilí kvalifikovane, komplexne a najmä objektívne posúdiť odborné, kvalifikačné a iné kritériá a predpoklady na obsadenie predmetného pracovného miesta. Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme neurčuje žiadne osobitné kritéria či požiadavky pre jednotlivých členov výberovej komisie. Vzhľadom na priebeh a prijatý záver výberovej komisie, bolo žalobkyni okrem iného riadne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými predpismi UPJŠ oznámené, že žalobkyňa nebola úspešná vo výberovom konaní, pričom z tohto dôvodu nebolo možné žalobkyňu prijať do pracovného pomeru na vyššie uvedené pracovné miesto. Máme za to, že žalobkyni boli riadne oznámené všetky skutočnosti, ktorých oznámenie sa vyžaduje v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj v zmysle vnútorných predpisov UPJŠ. Samotné vyhodnotenie dokladov a ostatných materiálov, ktoré uchádzač o pracovné miesto predloží (ako aj vyhodnotenie ďalších relevantných skutočností), výberová komisia uskutočňuje až v priebehu výberového konania. V prípade, ak sa do výberového konania prihlási len jeden uchádzač, tento uchádzač sa úspešným stane len vtedy, ak získa nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov. Žalobkyňa získala iba jeden hlas a z tohto dôvodu (poukazom na čl. V. bod 4 Zásad) výberová komisia odporučila neprijať žalobkyňu na predmetné pracovné miesto. V zápisnici sú obsiahnuté všetky relevantné údaje o predmetnom výberovom konaní vyžadované všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými normami žalovaného a táto Zápisnica predstavuje dostatočný doklad o priebehu výberového konania a závere, ktorý prijala výberová komisia na základe tajného hlasovania. V tejto súvislosti tiež považujeme za potrebné zdôrazniť, že zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme neurčuje žiadne náležitosti zápisnice z výberového konania, ba dokonca ani nestanovuje povinnosť vyhotoviť zápisnicu o priebehu výberového konania. Prípadnú neplatnosť právneho úkonu (čo ani nie je tento prípad, keďže výsledok výberového konania ani samotné výberové konanie nie je právny úkon) vo všeobecnosti môže spôsobiť (okrem iných dôvodov) len rozpor právneho úkonu so zákonom, nie však prípadný rozpor právneho úkonu s podzákonnou normou, či s internou normou. Áno aj z toho dôvodu preto považujeme žalobkyňou uvádzané skutočnosti týkajúce sa údajnej neplatnosti výsledku výberového konania pre údajné porušenie interných noriem žalovaného za absolútne bezpredmetné, zavádzajúce a nedôvodné. Dotknuté výberové konanie vyhlásené dňa 10.10.2014 bolo vyhlásené a uskutočnené v plnom súlade so všetkými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj internými predpismi odporu. Nie je v kompetencii súdu rozhodovať o úspešnosti či neúspešnosti žalobkyne v danom výberovom konaní. Takéto rozhodnutie môže vysloviť a prijať iba výberová komisia na základe hlasovania. Z vyššie uvedenej dikcie zákona č. 131/2002 Z.z. v zmysle § 77 ods. 4 o vysokých školách, je zrejmé, že žalovaný postupoval pri uzatváraní pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2013 v súlade so zákonom o vysokých školách, ktorý nestanovuje minimálnu dobu trvania pracovného pomeru vysokoškolského učiteľa vo funkcii docenta, pričom tento zákon ponecháva na rozhodnutí príslušnej vysokej školy na akú dobu bude uzatvorený pracovný pomer, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Pokiaľ teda žalovaný v roku 2013 uzavrel so žalobkyňou pracovný pomer na dobu jedného roka, konal v plnom súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom takýto svoj postup žalovaný nebol a ani nie je povinný žalobkyni žiadnym spôsobom odôvodňovať. Má za to, že je plne logické a legitímne, aby sa každý zamestnávateľ sám rozhodol, na aký čas konkrétneho zamestnanca na plnenie svojich úloh potrebuje a na aký čas (pri dodržaní právnej úpravy) daného zamestnanca do zamestnania príjme. Aj vzhľadom na vyššie uvedené považoval žalobkyňou uvádzané tvrdenia iba za umelo vykonštruované dohady, či domnienky, ktoré vôbec nezodpovedajú objektívnemu stavu a ktoré nemajú pre toto konanie absolútne žiadnu relevanciu. Žalovaný sa nedopustil žiadneho konania ani správania, ktoré by bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo vnútornými predpismi žalovaného a ktoré by mohlo mať akékoľvek diskriminačné prejavy, účinky, alebo následky vo vzťahu k žalobkyni. Pracovný pomer so žalobkyňou bol uzatvorený na dobu určitú do 31.12.2014. Pracovný pomer so žalobkyňou bol teda ukončený na základe zákonom predpokladanej právnej skutočnosti, ktorá spôsobuje skončenie pracovného pomeru a to uplynutím doby, ktorá bola dojednaná v predmetnej pracovnej zmluve zo dňa 20.12.2013 (t.j. uplynutím dňa 31.12.2014). V danom prípade nie je splnená žiadna zo zákonných podmienok na prihnanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyni. Žalobkyňa pritom vo svojom návrhu neoznačila žiadne relevantné skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mali preukazovať, že žalobkyňa mala údajne vzniknúť nemajetková ujma a v akej výške. Žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala naliehavý právny záujem.
5. Podaním doručeným súdu 24.11.2017 sa žalobkyňa domáhala zmeny (rozšírenia) žaloby a vyriešenia prejudiciálnej otázky, kedy uviedla, že žalobkyňa navrhla priznať v dôsledku porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nedodržania podmienok pri výberovom konaní, ktorého výsledkom sa cíti byť poškodená, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- Eur. V dôsledku konania žalovaného v zjavnom rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi žalovaného však nedošlo len k zníženiu dôstojnosti a spoločenskej vážnosti žalobkyne, ale aj k poškodeniu jej dobrého mena v odborných kruhoch a pracovnej cti a taktiež k narušeniu vzťahov v osobnom živote. Žalobkyňa citovala ust. § 11, 13, 16 OZ, Listinu základných práv a slobôd. Jednou z významných hodnôt osobnosti každej fyzickej osobnosti každej fyzickej osoby ako individuality je jeho občianska česť, dôstojnosť, dobré meno v spoločnosti, ale aj odbornej verejnosti. Je nutné všetky fyzické osoby chrániť pred ponižovaním ich dôstojnosti i voči všetkým subjektom s rovným postavením. Naproti tomu česť fyzickej osoby je výrazom úcty, uznania, ocenenia alebo súhrne povedané vážnosti konkrétnej fyzickej osoby. Dobrá povesť je ďalšia hodnota, ktorá je rovnako charakterizovaná ako vážnosť, ktorú určitá osoba získala a požíva v spoločnosti. Občianskoprávne prostriedky môžu účinným spôsobom prispieť k nerušenej realizácii týchto hodnôt, najmä však k účinnej náprave, časti ťaživo pociťovanej, nemajetkovej ujmy, ktorá na týchto hodnotách osobnosti vznikla v dôsledku neoprávnených zásahov zo strany ostatných subjektov, ktoré znižujú vážnosť postavenia určitej fyzickej osoby a vedú v konečnom dôsledku k poškodeniu mena, dobrej povesti, cti, k strate dôstojnosti či dôvery v jeho osobu. Zvláštne sankcie za nemajetkovú ujmu vzniknutú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby chránené všeobecným osobnostným právom sú založené na objektívnom princípe, t.j. vznikajú bez zreteľa k zavineniu pôvodcu neoprávneného zásahu (na strane pôvodcu neoprávneného zásahu sa preto nevyžaduje ani existencia úmyslu, či už priameho či nepriameho, ani nedbanlivosti, či už vedomej, alebo nevedomej. Postup žalovaného na výberom konaní, ktoré vyústili do skončenia pracovného pomeru z dôvodu údajného nesplnenia podmienok či predpokladov vyžadovaných právnymi predpismi a internými normami žalovaného (aj napriek tomu, že tieto podmienky pri vyhlásení výberového konania žalovaný od žalobkyne nepožadoval), žalobkyňa považuje za neoprávnený zásah do osobnosti žalobkyne a spôsobenie nemajetkovej ujmy, spočívajúce v znížení dôstojnosti, pracovnej cit, poškodení reputácie dobrého mena, povesti, zníženia vážnosti či dôvery v osobe žalobkyne, a to v značnej miere, nakoľko žalobkyňa je osobou erudovanou, odborne zdatnou a uznávanou odborníčkou nielen v Slovenskej republike, ale aj v zahraničí s rozsiahlou publikačnou činnosťou. Neoprávnený zásah žalovaného tiež nepriaznivým spôsobom ovplyvnil a zasiahol do súkromného života žalobkyne, ktorá zjavne svojvoľný postup žalovaného vnímala veľmi negatívne a tento stav sa odzrkadlil aj v jej rodinnom a súkromnom živote. Keďže v tomto prípade upustenie od protiprávneho konania, ktoré trvá už takmer 3 roky, už do úvahy neprichádza a prípadná náprava protiprávneho stavu v zmysle alternatívneho petitu. Žalobkyňa má za to, že poskytnutie primeraného zadosťučinenia a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu neoprávneného zásahu do osobnostných práv, či už s prihliadnutím na antidiskriminačný zákon, ako aj príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka vo výške 8.000,- Eur sa podľa nej javí byť adekvátnym. Žalobkyňa zároveň žiada, aby súd v zmysle ust. § 194 ods. 1 CSP prejudiciálne posúdil otázku platnosti ustanovení „Zásady výberového konania UPJŠ v Košiciach na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov č. j. 505/2010 zo dňa 15.3.2013“ a to čl. V. ods. 4, ktorý znie nasledovne: „Ak komisia rozhoduje o jednom uchádzačovi, úspešným sa stane uchádzač vtedy, ak získa nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov. Dosiahnutie menej ako nadpolovičnej väčšiny všetkých hlasov znamená, že uchádzač nevyhovel. Vyhlasovateľ vyhlási nové výberové konanie. Toto ustanovenie je nelogické a v zjavnom rozpore s čl. IV. ods. 6 vo väzbe na čl. III ods. 3 písm. c), d), a e) cit. zásad. Žalobkyňa ako jediná uchádzačka splnila všetky kvalifikačné, resp. osobitné kvalifikačné predpoklady a iné kritériá a požiadavky, ktoré boli požadované pri vyhlásení výberového konania (vrátane kontinuálnej publikačnej činnosti), o čom svedčí to, že na výberové konanie bola aj pozvaná a z uvedeného dôvodu sa prieči pravidlám logiky ďalšie posudzovanie hlasovaním o „niekom inom, čo nebolo kritériom či požiadavkou pri vyhlásení výberového konania“. Zápisnica nezachytáva priebeh výberového konania, a teda neposkytuje obraz o tom, čo sa vlastne hodnotilo a či výsledok hlasovania nie je založený len na antipatiách, vopred dohodnutom výsledku, či vyslovení subjektívnych postojov členov výberovej komisie, ktorí pre danú funkciu v odbore anatómia ani nespĺňali požiadavku odbornosti. Na základe uvedeného, žalobkyňa navrhuje a žiada, aby Okresný súd Košice I uznesením pripustil zmenu žaloby v časti týkajúcej sa výšky požadovanej primerane náhrady nemajetkovej ujmy, a to tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 8.000,- Eur (slovom: osemtisíc eur) a to do 3 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.
6. Ďalším podaním doručeným súdu 5.6.2018 žalobkyňa opätovne upravovala petit, kedy sa následne domáhala, aby súd rozhodol o petite, že súd určuje, že výsledok výberového konania, vyhláseného žalovaným dňa 10.10.2014, na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. Biológia na Ústave biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, s uvedením kvalifikačného predpokladu vedeckopedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.44.2014, je neplatný a žalobkyňa bola vo výberovom konaní na obsadenie tohto pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. Biológia na Ústave biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach s uvedením kvalifikačného predpokladu vedeckopedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.11.2014 diskriminovaná, a bolo voči nej konané v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň žiadala, aby výrok, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá na dobu určitú do 31.12.2019 zobrala žalobkyňa späť. Pre právne posúdenie veci argumentovala najmä ustanoveniami antidiskriminačného zákona a to § 2 ods. 1 a 2, § 2a ods. 2, 3, § 3 ods. 1,2, § 6 ods. 1,2 písm. a) a b), § 9 ods. 1 a 4.
7. K uvedenému sa vyjadril žalovaným svojím podaním zo dňa 27.12.2018, kedy uviedol, že čo sa týka posúdenie prejudiciálnej otázky, a to platnosti označených ustanovení „Zásad výberového konania UPJŠ v Košiciach na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov č. j. 505/2010 zo dňa 15. marca 2010“ . Žalovaná namieta právomoc súdu posudzovať prejudiciálnu otázku žalobkyne. Žalovaná poukazuje na to, že uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov, ako aj spolupráca s inými vysokými školami, právnickými osobami a fyzickými osobami, patria do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy. Aj prijímanie vnútorných predpisov upravujúcich priebeh výberového konania patrí do výlučnej samosprávnej pôsobnosti žalovanej a posudzovanie platnosti či neplatnosti znenia vnútorného predpisu neprináleží súdu. Posúdenie platnosti alebo neplatnosti ustanovení vnútorného predpisu nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, keďže by tým dochádzalo k neprípustnému zásahu do samosprávnej pôsobnosti žalovanej ako verejnej vysokej školy zaručenej zákonom o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. Žalobkyňou navrhovaný žalobný petit č. 1, ktorým sa domáha určenia, že výsledok výberového konania, vyhláseného žalovanou dňa 10.10.2014 je neplatný a žalobkyňa bola vo výberovom konaní diskriminovaná a bolo voči nej konané v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a v rozpore s dobrými mravmi, je procesne neprípustný podľa § 137 písm. c), d) CSP. Navyše žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP. Právo žalobkyne domáhať sa určenia právnych skutočností resp. ich neplatnosti nielenže pre žalobkyňu nevyplýva z osobitných predpisov, ako to žalobkyňa nesprávne interpretuje vo svojich podaniach, ale u žalobkyne zjavne absentuje aj požiadavka existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže je zrejmé, že žalobkyňa s daným určovacím petitom nemôže dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia či odstránenie spornosti svojho práva, keďže právne postavenie žalobkyne sa ani požadovaným určením zmeniť nemôže. Žalobkyňa doposiaľ v predmetnom konaní nepreukázala, že zo strany žalovanej došlo vo výberovom konaní (alebo v akomkoľvek inom prípade) k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a čo bolo pôvodom takéhoto konania. Žalobkyňa uvádza odkazy na ustanovenia Antidiskriminačného zákona, bez uvedenia konkrétnych skutočností a označenia dôkazov. Dôkazné bremeno v konaní o antidiskriminačnej žalobe neťaží výlučne žalovanú stranu, ale aj žalobcu. Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno ohľadne skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, resp. zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo a súčasne tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je jeho rasa, pohlavie, či etnická príslušnosť (pôvod). Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá ma právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania (porov. IV. ÚS 16/09, 3 Cdo 171/2008). Žalovaná zdôrazňuje, že žalobkyňa vo svojich doterajších podaniach neuvádza žiadne konkrétne okolnosti a dôkazy, ktoré by nasvedčovali diskriminácii žalobkyni vo výberovom konaní. Žalobkyňa nijako nepreukázala, že by sa žalovaná vo vzťahu k nej dopustila porušenia zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodov uvedených v § 2 zákona č. 365/2004 Z. z. alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobkyni v súvislosti s namietaným výberovým konaním žiadna nemajetková ujma odôvodňujúca jej náhradu v peniazoch nevznikla. Vznik, intenzitu a závažnosť nemajetkovej ujmy v predmetnom konaní žalobkyňa nijako nepreukázala, aj keď dôkazné bremeno spočívalo na žalobkyni. Je práve na žalobkyni, aby v konaní preukázala, že dôvody na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch boli v jej prípade splnené a že nie je postačujúca iná forma zadosťučinenia. Žalobkyňa však v predmetnom konaní doposiaľ nijako nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy. Zároveň nie je zrejmé z akého dôvodu žalobkyňa požaduje zmenu žaloby spočívajúcu v zmene uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z pôvodnej sumy 5.000,- Eur na 8.000,- Eur. Intenzita a závažnosť vytýkaných porušení ani z hľadiska možných následkov vytýkaného konania navyše objektívne vôbec neodôvodňujú priznanie peňažnej satisfakcie žalobkyni, tobôž v uplatnenej výške 8.000,- Eur, ktorá je zjavne neprimeraná okolnostiam prejednávanej veci. Žalovaná má za to, že výberové konanie prebehlo v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi žalovanej, čo vo svojich výpovediach potvrdili aj doteraz vypočutí svedkovia. Výberová komisia rozhoduje o najvhodnejšom kandidátovi tajným hlasovaním, pričom každý člen výberovej komisie sám pri svojom vnútornom rozhodovaní predovšetkým zhodnotí, čí uchádzač spĺňa kvalifikačné, resp. iné osobitné predpoklady a iné kritéria a požiadavky, ktoré boli požadované pri vyhlásení výberového konania. Žiadny právny predpis neukladá povinnosť, aby vnútorné rozhodovanie člena komisie bolo bližšie popísané v zápisnici z výberového konania. Žalovaná súhlasí so späťvzatím žaloby v časti 2 pôvodného žalobného petitu, ktorým žalobkyňa žiadala konajúci súd o určenie, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá na dobu určitú do 31. decembra 2019. Záverom žalovaná zdôrazňuje, že proces výberového konania a výber úspešného uchádzača vo výberovom konaní patria do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy resp. príslušnej fakulty. Orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade so zákonom o vysokých školách právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať vo veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6 ods. 4 v spojení s § 23 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z.). Ak žalobkyňa považovala za uvedených okolností výsledok predmetného výberového konania za nezákonný, mala sa v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote domáhať preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia v zmysle zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie o tom, že žalobkyňa nebola úspešná vo výberovom konaní resp. výsledok výberového konania však nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, keďže by tým dochádzalo k neprípustnému zasahovaniu súdu do procesu výberového konania a uzatvárania pracovno-právnych vzťahov a tým k neprípustnému zásahu do samosprávnej pôsobnosti žalovanej ako verejnej vysokej školy zaručenej zákonom o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. (porov. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/95/2014). Žalovaná žiada, aby konajúci súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.
8. Žalobkyňa k tomuto reagovala duplikou zo dňa 22.2.2019 kedy uviedla, že žalovaná účelovo z uvedeného vyvodzuje nesprávne právne závery, že prijímanie vnútorných predpisov upravujúcich priebeh výberového konania patrí do výlučnej samosprávnej pôsobnosti žalovanej a posudzovanie platnosti či neplatnosti znenia vnútorného predpisu neprináleží súdu. Tento účelový výklad znenia právneho predpisu vychádza z nepochopenia právneho vzťahu a noriem verejného a súkromného práva. Žalobkyňa poukazuje na rozhodnutie, Uznesenie KS Košice, č.k. 5CoPr/l/2018 zo dňa 22.1. 2018, ktoré sa týka iného výberového konania žalovanej, bod 43, kde súd zaujal právny názor k rovnakej argumentácii žalovanej v tom že „prejednávaný spor je založený na vzťahu súkromnoprávnom a nespadá do oblasti verejnej správy a je treba považovať za právne konformné v predmetnej právnej veci postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, v klasickom občianskoprávnom konaní, s poukazom na to, že v prejednávanej veci ide občianske konanie sui generis, v ktorom ustanovenia správneho súdneho poriadku použiť nemožno“. Jedine všeobecný súd môže na základe žaloby posúdiť dôvodnosť postupu a zákonnosť odmietnutia vymenovania, prípadne zrušenia výberového konania". Jedine súd môže preskúmať zákonnosť vedenia výberového konania, ako aj ďalšieho postupu, či už žalovanej alebo členov výberovej komisie a interných predpisov, podľa ktorých žalovaná postupovala" . Žalobkyňa na svoje tvrdenia predložila a označila dostatok dôkazov, z ktorých je možné usúdiť, že žalobkyňa bola v prístupe k zamestnaniu diskriminovaná, bolo voči nej konané v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a konané v rozpore s dobrými mravmi v zmysle antidiskriminačného zákona. Žalovaná doposiaľ žiadne relevantné dôkazy v zmysle obrátenej dôkaznej povinnosti a v zmysle koncentračnej zásady nepredložila a dostala sa do dôkaznej núdze. Spresnenie dôvodov diskriminácie vzhľadom na ustanovenie § 2 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, poprípade § 13 ods. 2, 3 Zákonníka práce, vyplýva jednak zo žalobného návrhu, resp. podaní a prednesov právneho zástupcu žalobkyne tieto dôvody netvoria nejaký uzavretý celok, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom taxatívne pripúšťa len dôvody uvedené v citovaných ustanoveniach, ale ide o systém otvorený, pripúšťajúci aj iné dôvody ako sú uvedené citovaných ustanoveniach, čo vyplýva aj z použitej formulácie „alebo iného postavenia". Žalobkyňa habilitovala v roku 2010 za docentku. Do uvedenej doby nemala žiadne problémy vo výberových konaniach na miesto vysokoškolského učiteľa. Po získaní titulu docent sa zo strany žalovanej, na návrh jej priamej nadriadenej a predsedníčky výberovej komisie, tiež docentky, začali voči žalobkyni uplatňovať rôzne formy konania v rozpore so zákazom diskriminácie a konania v rozpore s dobrými mravmi, ktoré spočívali v skracovaní doby, na ktorú sa uzavierali pracovné úväzky. Žalobkyňa by totiž v prípade úspechu a uzavretia pracovného pomeru na dobu určitú podľa § 77 ods. 4 Zákona o vysokých školách získala právo na uzavretie pracovnej zmluvy do dosiahnutia veku 70 rokov a plnila by podmienky inaugurácie na profesora. Žalobkyňa zároveň spĺňala podmienky aj pre výuku zahraničných študentov v jazyku anglickom a túto výuku aj vykonávala. Jej bezprostredne nadriadená, predsedníčka výberovej komisie tieto podmienky nespĺňala a nemala záujem, aby žalobkyňa ju na poste vedúceho zamestnanca ohrozovala a preto preferovala zamestnancov s nižšou vedeckou hodnosťou. Žalobkyňa však v zahraničí bez problémov uspela v prijímacom konaní (výbere) na miesto docenta, dokonca na dvoch vysokých škôl, univerzitách, kde v súčasnosti pracuje. Žalovanej, „neúspech žalobkyne vo výberovom konaní", však nebránil pri predložení nepravdivých údajov pri komplexnej akreditácii o tom, že žalobkyňa je spolugarantkou. Namiesto žalobkyne ustanovili spolugaranta až v roku 2017. Žalovaná dodnes na výuku používa vysokoškolské učebnice, ktorých autorkou je žalobkyňa, ako aj učebné pomôcky, ktoré vytvorila, resp. zabezpečila žalobkyňa. Publikačná činnosť bola rozsiahlejšia ako u predsedníčky výberovej komisie, popr. jej členov, na čo žalovaná sa uchýlila k tvrdeniam, že ich vedecko publikačná činnosť bola kvalitnejšia vzhľadom na prezentované publikácie. Žalobkyňa poukazuje na to, že na UPJŠ, ale aj iných univerzitách, sa trpí a je všeobecne známe pripisovanie autorstva osobám, ktoré na vytvorení diela vôbec autorsky nepracovali. Úplne cynicky vyznieva tvrdenie žalovanej o tom, že žalobkyni žiadna ujma nevznikla, keď stratila zamestnanie. Pred dôchodkom musela odísť pracovať do zahraničia, pričom doma má matku, ktorá si vyžaduje nepretržitú 24 hodinovú opatera. Bez významu nie je ani tá skutočnosť, že pri reťazení pracovných pomerov na dobu určitú, opakovane, žalovaná konala v rozpore so zákonnou úpravou podľa § 48 ods. 2 a 3,4, s použitím ods. 6 Zákonníka práce. Výberová komisia musí svoje rozhodnutie podložiť aj objektívne merateľnými hodnotiacimi kritériami, čo sa v prípade výberového konania u žalobkyni sa nedá vôbec preskúmať. Žalovaná sa uchyľuje k tvrdeniam o nedostatočnej kvalite, čo vôbec nebolo stanovené ako ďalšia požiadavka, pričom nevie vôbec preukázať v tomto smere čo vlastne, za aké obdobie a na základe čoho hodnotila. Dôkazné bremeno v tomto spočíva na žalovanej. Nič jej vytknuté nebolo, nebola ani samostatne písomne upozornená, tak ako to predpokladá § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce. Žalobkyňa upozorňuje súd na pozmeňovanie listinných dôkazov. Dňa 10.10.2014 bolo vypísané výberové konanie. Dňa 29.10.2014 však bola len podaná žiadosť o vypísaní uvedeného výberového konania. Dňa 31.11.2014 bol predložený návrh na zloženie výberovej komisie. Dňa 7.11.2014 však boli vystavené vymenovacie dekréty pre členov výberovej komisie. U týchto vymenovacích dekrétov chýbajú čísla spisových značiek, chýbajú údaje o odoslaní a prevzatí adresátom. Už uvedené samo o sebe nasvedčuje dodatočnému vyhotovovaniu písomných dokladov k výberovému konaniu. Jasné nezrovnalosti žalovaná doposiaľ hodnoverne nevysvetlila, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o legálnom priebehu uvedeného výberového konania. Výberová komisia zrejme bola určená len predsedníčkou, priamou nadriadenou žalobkyne a dodatočne bola snaha o jej legalizáciu tzv. menovacími dekrétmi, ktoré žalovaná, až po urgenciách žalobkyne, predložila po vyše troch rokoch od začatia konania. Žalovaná predložila prehľady výberových konaní na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach v rokoch 2010-2016 pre obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent a profesor. Kým pracovné pomery na dobu určitú 1 rok sú z prehľadu skôr výnimkou (celkom za 6 rokov 5 prípadov), pracovné pomery na dobu dlhšiu ako 5 rokov, ktorá je maximálna podľa zákona o vysokých školách, mali byť uzatvorené až v dvanástich prípadoch. Žalobkyňa ďalej poukazuje na Štatistiku kategórií publikačnej činnosti dvoch členov výberovej komisie, prof. RNDr. L. R., Csc, a doc. RNDr. B. G., Csc a ďalej doc. RNDr. F. F., Csc, s poznámkami uvedenými na konci zoznamu publikačnej činnosti.
9. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 1 veta prvá CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
11. Na základe dispozičného úkonu žalobkyne, ktorá zobrala žalobu späť vo výroku I. a II., súd v zmysle § 144 CSP konanie za súhlasu žalovaného zastavil.
12. Na základe návrhu žalobkyne súd na pojednávaní dňa 8.1.2019 pripustil zmenu žaloby v časti výroku o náhradu nemajetkovej ujmy a to tak, že: Žalovaná je povinná uhradiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 8.000,- € a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
13. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchmi strán sporu, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:
14. Dňa1.10.1990 Lekárska fakulta UPJŠ uzavrela so žalobkyňou pracovný pomer na dobu neurčitú (č.l. 9). Pracovnou zmluvou zo dňa 1.10.2004 v znení dodatkov bol medzi žalovaným (Prírodovedeckou fakultou žalovaného) ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do 30.9.2009 (č.l. 10). Pracovnou zmluvou zo dňa 3.9.2009 v znení dodatkov bol medzi žalovaným (Prírodovedeckou fakultou žalovaného) ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do 31.12.2013 (č.l. 12). Pracovnou zmluvou zo dňa 20.12.2013 v znení dodatkov bol medzi žalovaným (Prírodovedeckou fakultou žalovaného) ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do 31.12.2014 (č.l. 15).
15. Uvedené pracovné pomery boli uzatvárané na základe predchádzajúcich výberových konaní zo dňa 30.3.2004 (č.l. 41,42), zo dňa 22.5.2009 (č.l. 43), zo dňa 19.4.2010 (č.l. 44,45), zo dňa 15.11.2013 (č.l. 46,47).
16. Žiadosťou zo dňa 29.10.2014 bol dekan Prírodovedeckej fakulty požiadaný o vypísanie výberového konania na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1 Biológia v bakalárskom študijnom programe Biológia a magisterskom študijnom programe Fyziológia živočíchov a zoológia so zameraním na anatómiu a neuroanatómiu človeka (č.l. 56). Dekan PF UPJŠ dňa 10.10.2014 vyhlásil dané výberové konanie (č.l. 57), na ktoré sa prihlásila žalobkyňa prihláškou zo dňa 24.10.2014 (č.l. 52) a následne pozvánkou zo dňa 4.11.2014 bola na uvedené výberové konanie pozvaná (č.l. 48).
17. Zo Zápisnice zo zasadnutia komisie pre výberové konanie na obsadenie 1 pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1 Biológia na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied konaného dňa 24.11.2014 súd zistil, že výberové konanie bolo vypísané v súlade so Zásadami výberového konania UPJŠ, účastníkom bola iba žalobkyňa, výsledok tajného hlasovania bol iba 1 hlas za a komisia teda prijala nasledovný záver: Výberová komisia odporúča žalobkyňu neprijať na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1 Biológia na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied. Zápisnica bola podpísaná všetkými členmi komisie: doc. RNDr. B. G., CSc., ako predseda komisie, prof. RNDr. U. O., DrSc., prof. RNDr. J. O., CSc., prof. RNDr. L.H., CSc, doc. RNDr. J. J., CSc., prof. Ing. Y. Y., DrSc. a RNDr. X. Z., DrSc. (č.l. 53). Na základe toho bolo dekan PF UPJŠ Oznámením zo dňa 25.11.2014 oznámil žalobkyni, že vo výberovom konaní nebola úspešná a preto sa rozhodol ju neprijať do pracovného pomeru na citované miesto (č.l. 49).
18. Ministerstvo školstva SR listom zo dňa 28.6.2010 oznámilo rektorovi UPJŠ, že registruje Zásady výberového konania UPJŠ v Košiciach na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov (ďalej len Zásady) v znení schválenom akademickým senátom UPJŠ v Košiciach na jeho zasadnutí 25.2.2010 (č.l. 54,55-58).
19. V zmysle čl. V bod 1. Zásad, obsahom výberového konania je: a/ osobný pohovor s každým uchádzačom, b/ písomná forma pohovoru podľa zváženia výberovej komisie, c/ vyhodnotenie osobného pohovoru s uchádzačmi, predložených dokladov a ostatných materiálov, získaných informácií, prípadne výsledkov písomnej formy výberového konania, d/ rozhodnutie o výsledku výberového konania. 20. V zmysle čl. V bod 2. Zásad, výberová komisia rozhoduje o najhodnejšom kandidátovi tajným hlasovaním. Každý člen komisie má jeden hlas. Pri svojom vnútornom rozhodovaní každý člen komisie predovšetkým zhodnotí, či uchádzač (uchádzači) spĺňa kvalifikačné, resp. osobitné kvalifikačné predpoklady a iné kritériá a požiadavky, ktoré boli požadované pri vyhlásení výberového konania na obsadenie príslušného pracovného miesta alebo funkcie. 21. V zmysle čl. V bod 4. Zásad, ak komisia rozhoduje o jednom uchádzačovi, úspešným sa statne uchádzač vtedy, ak získa nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov. Dosiahnutie menej ako nadpolovičnej väčšiny všetkých hlasov znamená, že uchádzač nevyhovel. Vyhlasovateľ vyhlási nové výberové konanie. 22. V zmysle čl. V bod 7. Zásad, výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov hlasovania určí úspešného uchádzača. Rozhodnutie výberovej komisie je pre vyhlasovateľa záväzné. 23. V zmysle čl. V bod 8. Zásad, vyhlasovateľ písomne oznámi všetkých uchádzačom výsledok výberového konania najneskôr do desiatich dní od jeho ukončenia. Neúspešným uchádzačom vyhlasovateľ vráti predložené doklady. Uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, sa môže domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. 24. V zmysle čl. V bod 9. Zásad, o priebehu výberového konania, o hlasovaní a jeho výsledku vypracuje výberová komisia zápisnicu. Zápisnicu o priebehu výberového konania a jeho výsledku podpíšu všetci jej členovia. Pokiaľ niektorý z nich má voči priebehu výberového konania alebo jeho výsledku výhrady, pripojí ich k podpisu. Predseda výberovej komisie predloží zápisnicu vyhlasovateľovi výberového konania (rektorovi alebo dekanovi) bez zbytočného odkladu. 25. V zmysle čl. VI bod 3. Zásad, vysokoškolský učiteľ môže obsadiť funkciu docenta alebo profesora na základe jedného výberového konania najviac na päť rokov. Ak vysokoškolský učiteľ obsadil funkciu docenta alebo funkciu profesora tretí raz, pričom celkový čas jeho pôsobenia v týchto funkciách dosiahol aspoň deväť rokov, a má vedeckopedagogický titul „docent“ alebo „profesor“, získava práva na pracovnú zmluvu s Univerzitou na miesto vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto funkcie na dobu určitú až do dosiahnutia veku 65 rokov. Keďže výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa, ďalšie výberové konania na uvedené funkcie zamestnávateľ nevyhlasuje, pokiaľ sú tieto funkcie obsadené vysokoškolským učiteľom podľa predchádzajúcej vety.
26. Z www.upjs.sk/vyskum/vedeckovyskumna-cinnost/doktorandsky-portal/doktorandske-studium/? print <http://www.upjs.sk/vyskum/vedeckovyskumna-cinnost/doktorandsky-portal/doktorandske- studium/?print> súd zistil, že ešte v roku 2017 figurovalo meno žalobkyne ako spolugarantky pre študijný program Fyziológia živočíchov v zozname Akreditovaných študijných programov (č.l. 121). Jej meno bolo uvedené aj v Hodnotiacej správe (č.l. 128).
27. Z Informačného listu predmetu Anatómia človeka zo dňa 3.5.2015 a predmetu Neuroanatómia pre medziodborové štúdium zo dňa 3.5.2015 súd zistil, že odporúčanou literatúrou sú 2 učebnice žalobkyne (č.l. 131, 313).
28. Z predložených listinných dokladov (č.l. 178-207) súd zistil dosiahnuté vzdelanie a vedecké hodnosti členov výberovej komisie nasledovne: doc. RNDr. B. G., CSc. - docent pre odbor biológia, vedecká hodnosť kandidáta biologických vied, štátna rigorózna skúška v študijnom odbore všeobecná biológia; doc. RNDr. U.U., CSc. - vysokoškolská profesorka v odbore genetika, úspešná docentská habilitácia v odbore Biológia, vedecká hodnosť doktora biologických vied, vedecká hodnosť kandidáta biologických vied, štátna rigorózna skúška v študijnom odbore všeobecná biológia, štátna záverečná skúška v odbore biológia; prof. RNDr. J. O., CSc. - vysokoškolský profesor v odbore biológia, docent pre odbor biológia, vedecká hodnosť kandidáta biologických vied, štátna záverečná skúška v odbore všeobecná biológia; prof. RNDr. L.H., CSc. - vysokoškolský profesor v odbore veterinárna fyziológia, docent pre odbor fyziológia živočíchov, vedecká hodnosť kandidáta biologických vied, rigorózna skúška v odbore všeobecná biológia, štátna záverečná skúška v odbore biológia; doc. RNDr. J. J., CSc. - docent pre odbor biochémia, vedecká hodnosť kandidáta biologických vied, rigorózna skúška v odbore jadrová chémia, štátna záverečná skúška v odbore jadrová chémia; prof. Ing. Y. Y., DrSc. - docent pre odpor všeobecná biológia, vedecká hodnosť doktora biologických vied, vedecká hodnosť kandidáta chemických vied, štátna záverečná skúška v odbore jaderné obory a RNDr. X. Z., DrSc. - vedecká hodnosť doktora biologických vied, vedecká hodnosť kandidáta biologických vied, štátna rigorózna skúška v študijnom odbore všeobecná biológia, štátna záverečná skúška v odbore biológia.
29. Žalovaný v konaní predložil do súdneho spisu Kritériá na obsadenie funkčného miesta profesora a funkčného miesta docenta na PF UPJŠ (č.l. 260), Rozhodnutie rektora č. 7/2014, ktorým sa určujú Kritériá na získanie vedecko-pedagogických titulov docent a profesor na UPJŠ v Košiciach (č.l. 261-264), Kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy (č.l. 265-267) s prílohami č.1,2,3 (č.l. 267rub-274) a Kritériá na obsadenie funkčného miesta docenta študijný odbor 4.2.1 Biológia, 4.2.10 Fyziológia živočíchov, 4.2.9 Fyziológia rastlín, 4.2.4 Genetika (č.l. 276rub).
30. Zo Zápisnice zo zasadnutia komisie pre výberové konanie na obsadenie 1 pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore Biológia na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied konaného dňa 19.4.2010 súd zistil, že výberové konanie bolo vypísané v súlade so Zásadami výberového konania UPJŠ, účastníkom bola iba žalobkyňa, výsledok tajného hlasovania bol 5 hlasov za a komisia teda prijala nasledovný záver: Výberová komisia odporúča žalobkyňu prijať na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore Biológia na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied na dobu určitú s účinnosťou od 1.6.2010 do 31.12.2013. Zápisnica bola podpísaná všetkými 5 členmi komisie (č.l. 277).
31. Zo Zápisnice zo zasadnutia komisie pre výberové konanie na obsadenie 1 pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore Biológia na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied konaného dňa 15.11.2013 súd zistil, že výberové konanie bolo vypísané v súlade so Zásadami výberového konania UPJŠ, účastníkom bola iba žalobkyňa, výsledok tajného hlasovania bol 4 hlasy za, 3 hlasy proti a komisia teda prijala nasledovný záver: Výberová komisia odporúča žalobkyňu prijať na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore Biológia na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied. Zápisnica bola podpísaná všetkými 7 členmi komisie (č.l. 278).
32. Zo Zápisnice zo zasadnutia komisie pre výberové konanie na obsadenie 1 pracovného miesta výskumného pracovníka pre výkon funkcie vedecký pracovník na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied konaného dňa 24.11.2014 súd zistil, že výberové konanie bolo vypísané v súlade so Zásadami výberového konania UPJŠ, účastníkom boli RNDr. V. F. PhD. a RNDr. J. S. PhD., výsledok tajného hlasovania bol iba 0 hlasov za pri oboch uchádzačoch a komisia teda prijala nasledovný záver: Výberová komisia odporúča týchto neprijať na pracovné miesto výskumného pracovníka pre výkon funkcie vedecký pracovník na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied. Zápisnica bola podpísaná všetkými členmi komisie: doc. RNDr. B. G., CSc., ako predseda komisie, prof. RNDr. U. O., DrSc., prof. RNDr. J. O., CSc., prof. RNDr. L. Y., CSc, doc. RNDr. J. J., CSc., prof. Ing. Y. Y., DrSc. a RNDr. Nadežda Lukáčová, DrSc. (č.l. 279).
33. Zo Zoznamu publikačnej činnosti predloženého žalobkyňou (č.l. 315-343) súd zistil nasledovné : 34. /ACB/ Vysokoškolská učebnica vydaná v domácich vydavateľstvách v roku 2011; 35. /ADC/ Vedecké práce v zahraničných karentovaných časopisoch (4) v rokoch 2001, 2009, 2012 (ADC4 - rozsah 5 strán, autorský podiel žalobkyne 5%) a 2016 s tým, že práca z roku 2016 nespadá pod obdobie u žalovaného; 36. /ADD/ Vedecké prác v domácich karentovaných časopisoch (7) v rokoch 1999 a 2013 (ADD7 - rozsah 10 strán, autorský podiel žalobkyne 5%); 37. /ADE/ Vedecké práce v ostatných zahraničných časopisoch (9) v rokoch 2000, 2001,2003, 2004, 2005, 2008, 2012 (ADE9 - rozsah 5 strán, autorský podiel žalobkyne 25%); 38. /ADF/ Vedecké práce v ostatných domácich časopisoch (26) v rokoch 1983, 1995, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001; 39. /ADM/ Vedecké práce v zahraničných časopisoch registrovaných v databázach Web of Science alebo SCOPUS (2) v rokoch 2014 (ADM1 - rozsah 3 strán, autorský podiel žalobkyne 5%), 2015 s tým, že práca z roku 2015 nespadá pod obdobie u žalovaného; 40. /AEC/ Vedecké práce v zahraničných recenzovaných vedeckých zborníkoch, monografiách (2) v rokoch 1999 a 2005; 41. /AED/ Vedecké práce v domácich recenzovaných vedeckých zborníkoch, monografiách (31) v rokoch 1988, 1999, 2000, 2001, 2005, 2006, 2008, 2010, 2011, 2012 (AED26 - rozsah 3 strán, autorský podiel žalobkyne 10%), 2013 (AED27 - rozsah 3 strán, autorský podiel žalobkyne 15%), 2014 (AED30 - rozsah 3 strán, autorský podiel žalobkyne 10% a AED31 - rozsah 3 strán, autorský podiel žalobkyne 10%); 42. /AEG/ Abstrakty vedeckých prác v zahraničných karentovaných časopisoch (3) v rokoch 1997 a 2007; 43. /AEH/ Abstrakty vedeckých prác v domácich karentovaných časopisoch (1) v roku 1984; 44. /AFB/ Publikované pozvané príspevky na domácich vedeckých konferenciách (1) v roku 2001; 45. /AFC/ Publikované príspevky na zahraničných vedeckých konferenciách (6) v rokoch 1985, 1996, 2001, 2009; 46. /AFD/ Publikované príspevky na domácich vedeckých konferenciách (8) v rokoch 2000, 2007, 2010, 2012 (AFD4 - rozsah 5 strán, autorský podiel žalobkyne 50%), 2013 (AFD5 - rozsah 3 strán, autorský podiel žalobkyne 15%, AFD6 - rozsah 2 strán, autorský podiel žalobkyne 20%), 2014 (AFD7 - rozsah 4 strán, autorský podiel žalobkyne 15%, AFD8 - rozsah 2 strán, autorský podiel žalobkyne 15%), 47. /AFF/ Abstrakty pozvaných príspevkov z domácich vedeckých konferencií (1) v roku 2007; 48. /AFG/ Abstrakty príspevkov zo zahraničných vedeckých konferencií (27) v rokoch 1996, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2006, 2012 (AFG27 - rozsah 1 strana, autorský podiel žalobkyne 50%); 49. /AFH/ Abstrakty príspevkov z domácich vedeckých konferencií (28) v rokoch 1985,1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2003, 2004, 2005, 2007, 2008, 2012 (AFH28 - rozsah 9 strán, autorský podiel žalobkyne 5%); 50. /AFK/ Postery zo zahraničných konferencií (1) v roku 2006; 51. /AFL/ Postery z domácich konferencií (2) v rokoch 1998 a 2001; 52. /AGI/ Správy o vyriešených vedeckovýskumných úlohách (2) v rokoch 1996 a 2002; 53. /BAB/ Odborné knižné publikácie vydané v domácich vydavateľstvách (2) v rokoch 2011 a 2013 (BAB - rozsah 72 strán, autorský podiel žalobkyne 100%); 54. /BCI/ Skriptá a učebné texty (2) v roku 2006; 55. /BDF/ Odborné práce v ostatných domácich časopisoch (7) v rokoch 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002; 56. /BED/ Odborné práce v domácich recenzovaných zborníkoch (konferenčných aj nekonferenčných) (7) v rokoch 2001, 2002, 2003, 2004, 2006, 2007; 57. /DAI/ Dizertačné a habilitačné práce (2) v rokoch 1999 a 2009; 58. /EDJ/ Prehľadové práce, odborné práce, preklady noriem; odborné preklady v časopisoch, zborníkoch (1) v roku 1999;
59. /FAI/ Zostavovateľské práce knižného charakteru (bibliografie, encyklopédie, katalógy, slovníky, zborníky, atlasy...) (1) v roku 2004. 60. V konaní boli predložené menovacie dekréty členov výberovej komisie všetky zo dňa 7.11.2014 (č.l. 364-370).
61. V konaní bol predložený Prehľad výberových konaní na PF UPJŠ v Košiciach v rokoch 2010-2016 na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent a profesor (č.l. 371-372), z ktorého súd zistil, že u žalovaného vo výberových konaniach uskutočnených v priebehu rokov 2010 až 2016 boli uchádzači, s ktorými bol uzavretý pracovný pomer len jeden rok a to v roku 2010 doc. Ing. Y. D., CSc., v roku 2011 prof. RNDr. R. Y., DrSc., v roku 2012 prof. RNDr. L. Y., CSc., prof. RNDr. J. O., CSc., prof. RNDr. H. K., DrSc., v roku 2013 samotná žalobkyňa a doc. RNDr. L. H., CSc., v roku 2016 doc. RNDr. K. S., DrSc. a doc. RNDr. D. C., CSc.. Pracovný pomer na dobu jedného roka bol uzavretý aj s osobou prof. RNDr. J. O., CSc. a prof. RNDr. L.H., CSc.. Doc. Ing. Y. D., CSc. po tom, čo s ňou bol v roku 2010 uzavretý pracovný pomer len na jeden rok, následne v roku 2011 bol s ňou uzavretý pracovný pomer na dobu 3 rokov a následne v roku 2014 opätovne na dobu 3 rokov do 2017.. 62. V konaní žalobkyňa predložila Štatistiku kategórií publikačnej činnosti Prof. RNDr. L.H., CSc., Doc. B. G., CSc., doc. RNDr. F. F., CSc.. U doc. B. G. je v poznámke dopísanej žalobkyňou uvedené, že táto má „2 karentové práce z roku 1985 a 1986 a posledný krát publikovala v roku 2003“. Taktiež u doc. RNDr. F. F., CSc. je v poznámke doplnenej žalobkyňou uvedené „!Karentové časopisy len spoluautorstvá až v roku 2018 2 práce dovtedy nič“. Taktiež u Prof. RNDr. L.H., CSc. je v poznámke dopísanej žalobkyňou uvedené „Uvedené práce v zborníku ako v kaentovom časopise. A nekarentované časopisy sú uvedené ako karentové. Má 1 karentovú prácu ako prvý autor z roku 1992.“
63. V konaní vypovedala žalobkyňa, ktorá uviedla, že keď nastúpila som na Ústav biologických a ekologických vied rozkrútil sa kolotoč výberových konaní. Mala 4 výberové konania a 5. výberové konanie sa uskutočnilo 24.11.2014, kde bola neúspešnou. Zápisnicu z tohto výberového konania nedostala k nahliadnutiu, nevidela, kto bude v komisii, až ráno, keď išla na konkurz. Na druhý deň si ju zavolali na personálne oddelenie, kde jej odovzdali oznámenie o tom, že úspešná nebola. Keďže nemala zápisnicu, ani nevedela, kto je v komisii, nemohla vzniesť žiadne nejaké pripomienky, brániť sa. Na Univerzite odpracovala spolu 25 rokov. 15 rokov na Lekárskej fakulte, kde zaviedla metódu plastinácie, vybudovala plastinačné laboratórium jediné vo východnej Európe, obhájila vedeckú hodnosť PhD. a stala sa docentkou anatómie, histológie a embryológie, čiže habilitovala na Lekárskej fakulte. Po 15tich rokoch prešla na Prírodovedeckú fakultu, pretože potrebovali zaviesť predmet anatómia a neuroanatómia. Napísala aj učebnicu, aby mali študenti z čoho študovať, napísala 4 skriptá, zapájala sa do európskych projektov, rozbehla predmet neuroanatómiu a učila ho 180 študentov, aj zahraničných, vybudovala ďalšie laboratórium, ktoré jej odchodom zaniklo. V roku 2014 ju vyhodili zo zamestnania s tým, že neuspela a dodnes akredituje predmet na doktoranskom štúdiu. Diskriminácia začala už tým, že napísala učebnicu v roku 2011, z čoho mala mať autorskú odmenu, ktorá bola vyplatená až po výzva advokáta. Zvláštnym bolo aj skracovanie doby, najskôr to bolo 5 rokov, potom 3 roky a nakoniec iba 1 rok. Pripadalo jej to, akoby ju potrebovali nejakou formou dusiť a držať v napätí. Tým, že neprešla výberovým konaním, jej pracovný pomer skončil, jediný zdroj príjmu bol fuč a ostala na dlažbe 6 rokov pred dôchodkom po 25tich rokoch. V súčasnosti pracuje v obore, no v zahraničí. Všetko skončilo spoločenskou ujmou, morálnou, emocionálnou traumou. Je spolugarantom fyziológie živočíchov dodnes na Prírodovedeckej fakulte, aj keď tam už nie je zamestnaná. Vo výberovej komisii nebol nikto zo študijného odboru anatómia. Priebeh výberového konania bol taký, že najskôr mala predniesť svoju predstavu o vedení tohto predmetu, mala opísať svoju vedeckú kariéru, odpovedala na otázku člena komisie, ako si ďalej predstavuje svoj ďalší rast. Členovia komisie boli všetko zamestnanci Prírodovedeckej fakulty, ich ústavu. Bola tam jedna z neurologického ústavu, šéfka neurologického ústavu a jeden ich externý zamestnanec, ktorý je inak zamestnanec Univerzity veterinárneho lekárstva, špecialista na molekulárnu biológiu. Vzťah medzi ňou a členmi komisie bol na profesionálnej báze. Vo výberovom konaní mala byť úspešná, pretože splnila kritériá, podmienky, ktoré boli na ňu kladené. Iné výberové konania boli koncipované inak, boli inak stanovené kritériá. Práveže bolo zaujímavé, že sa vyžadovalo to isté ako v tých predošlých, t.j. boli rovnaké požiadavky, kritériá zahŕňajúc aj kontinuálnu publikačnú činnosť, ona nevidela rozdiel s inými výberovými konaniami a naraz to takto dopadlo, ako to dopadlo. Aj v predchádzajúcich výberových konaniach bola jedinou uchádzačkou. V ten deň sa konali aj výberové konania na miesto asistentov a títo prešli a dostali pracovnú zmluvu na 5 rokov. Nemožno však porovnávať miesto asistenta a docenta. Iné kritériá sa kladú na asistenta, iné na docenta. Najväčšou ujmou bolo zničenie spoločenského statusu, kedy sa stala nezamestnanou po 25tich rokoch vo veku 55 rokov, čiže 6 rokov pred dôchodkom, kedy nie je veľký predpoklad nájsť si nové zamestnanie.
64. V konaní vypovedala svedkyňa doc. RNDr. B. G., CSc., ktorá uviedla, že výberové konanie na funkciu docenta na ich ústave bolo vykonávané tak, ako bežne. Uchádzači sa prihlásia do výberového konania, dostavia sa v danom termíne na výberové konanie, kde je výberová komisia, uchádzača oslovia, aby povedal svoj zámer a zhodnotil doterajšiu svoju činnosť na ústave, aby ich oboznámil so zámerom svojho ďalšieho pôsobenia na ústave a potom zhodnotia činnosť. U žalobkyne neboli spokojní s jej činnosťou, boli na ňu pomerne veľké sťažnosti zo strany študentov. Ďalšou jej úlohou okrem výučby anatómie bolo zaviesť predmet Antropológia, ktorá požiadavka jej bola daná pri nástupe, tento predmet nezaviedla, a jej vedecká činnosť nezodpovedala vedeckej činnosti docenta. Vo viacerých bodoch nespĺňala náplň práce docenta ako tvorivé riešenie najzložitejších úloh a rozvoja vedy a techniky zamerané na rozvíjanie poznania v študijnom odbore, tvorivá aplikácia výsledku výskumu do pedagogickej činnosti, vedenie prednášok, vedenie doktorantov, výskumná, alebo umelecká činnosť a zverejňovanie je výsledkov, vedenie výskumných, alebo umeleckých tímov, ktoré vykonáva učiteľ vysokej školy po získaní vedeckopedagogického titulu a umeleckopedagogického titulu. žalobkyňa nespĺňala najmä riešenie najzložitejších úloh rozvoja vedy a techniky. Očakávalo sa od nej, že buď získa nejaký vedeckovýskumný projekt alebo bude tvorivým spoluriešiteľom. Čo sa týka tvorivej aplikácie výsledkov výskumu do pedagogickej činnosti, takýto vedecký výskum u nej neprebiehal, tak nemohla ho aplikovať do pedagogickej činnosti vedenia doktorantov. Je pravdou, že mala troch doktorantov, no títo neboli vedení adekvátne, sťažovali sa na ňu, nemali nejakú konkrétnu činnosť, ale hlavne nemali výsledky. Prednášky viedla, ale zo strany študentov boli na ňu sťažnosti. Žalobkyňa bola rok predtým na to upozornená, aby to napravila, ale podľa informácií od študentov sa nič nezmenilo. To bol jeden z dôvodov jej neúspechu vo výberovom konaní. Vedeckovýskumná činnosť žalobkyne nezodpovedala jej funkcii, jej zaradeniu ako docenta a pedagogické predpoklady vzhľadom na tie sťažnosti študentov. Prístup výberovej komisie bol úplne rovnaký k uchádzačom. Títo sa uchádzali na rôzne miesta a boli posúdení, že spĺňajú tieto predpoklady, ktoré sú predpísané pre danú pracovnú činnosť. V podmienkach vypísaných pre výberové konanie bolo uvedené, že ide o miesto docenta a popis činnosti docenta je pre každého rovnaký. Do výberovej komisie vymenováva pán dekan, bolo jej dané písomné menovanie. Čo sa týka kvalifikácie svedkyne, táto je docentkou v odbore a celý život pracujem v oblasti histológie a morfológie. Väčšina mojich publikovaných prác je v oblasti morfologických vied. Anatómia spadá pod oblasť morfológie. Pred výberovým konaním jej boli dané k dispozícii materiály a dokumenty uchádzačky - žalobkyne. Žalobkyňa spĺňala kvalifikačné kritériá, ale nespĺňala pracovnú náplň podľa katalógu náplne pracovných činností. Výberové konanie bolo vypísané na miesto docenta a každý docent má podľa katalógu takéto pracovné činnosti spĺňať a to žalobkyňa vedela. Na osobnom pohovore výberového konania jej osobne povedala výhrady, ktoré mala voči jej činnosti, aj to tam rozdiskutovali. V zápisnici to nie je, pretože nikdy do zápisnice takéto údaje nedávali, len výsledok hlasovania. Nie je podmienkou, aby to bolo obsahom zápisnice. Hodnotenie prebehlo tajným hlasovaním členov komisie. Bolo to pracovné miesto docent v študijnom odbore biológia, čiže nie je podmienka, aby svedkyňa bola anatóm. Bolo to pracovné miesto v odbore biológia, a ona je odborníčka v morfologických vedách, kde spadá anatómia. Kvalifikačné predpoklady vedeckopedagogický titul docent spĺňala, ale iné kritériá a požiadavky: kontinuálna a publikačná činnosť v odbore toto nie, pretože nepublikovala v dostatočnom rozsahu. Ak aj v zozname publikačnej činnosti je uvedených 170 prác, to nie je publikačná činnosť, to sú rôzne príspevky do zborníkov, rôzne konferencie miestneho typu v rámci Košíc. Na univerzite sa ako publikácia počíta práca, ktorá je karentovaná, tzn. že je to publikované vo vedeckých odborných časopisoch. Musí to prebehnúť oponentúrou toho časopisu. Toto kritérium žalobkyňa nespĺňala. Vyhodnotenie tohto sa odráža v hlasovaní, nepíše sa do zápisnice. Publikačná činnosť žalobkyne za posledné 2 až 3 roky (rozumej pred rokom výberovým konaním v roku 2014) sa znižovala a preto nespĺňala túto podmienku. Ďalší dôvod bol negatívne hodnotenie študentov, ktoré sa po upozornení aj tak nezmenilo. V roku 2013 žalobkyňa uspela vo výberovom konaní s tým, že ako komisia sme ju upozornili, že nie sme celkom spokojní s jej prácou a preto dostala vlastne aj pracovnú zmluvu na jeden rok a tento rok mala na to, aby tieto nedostatky upravila, čo sa nestalo. Nové výberové konanie na jej miesto vyhlásené nebolo, pretože posúdili, že nepotrebujú to miesto. Čo sa týka rozporu v dátumoch dokumentov súvisiacich s výberovým konaním, svedkyňa sa nevedela vyjadriť. Všetci členovia výberovej boli odborníci v odbore biológia, pričom traja boli mimo UPJŠ. Publikačnú činnosť žalobkyne zhodnotila svedkyňa ako veľmi nedostatočnú, až podpriemernú. Jej publikačná činnosť bola veľmi nesúrodá, nikdy nefigurovala v publikáciách, nemyslím tým konferenčné príspevky a podobne ako prvý autor, čo je u docenta dosť podstatné. Tie publikácie boli z rôznych oblastí, kde sa podieľala len nejakou malou čiastkou na vzniku publikácie. Jej autorský podiel v týchto príspevkoch sa dá sa to pozrieť v univerzitnej knižnici, kde sú zaevidované publikácie a tam je percentuálny podiel. Publikácie na prírodovedeckej fakulte sa hodnotia podľa inpakt faktoru, ktorý svedčí o kvalite týchto časopisov a podľa výšky toho inpakt faktoru sa dávajú do kategórií. jej kontinuálna publikačná činnosť bola zhodnotená vo výberovom konaní ako nedostatočná.
65. V konaní vypovedal svedok Prof. RNDr. J. O., CSc., ktorý uviedol, že aj toto výberové konanie prebiehalo tak, ako desiatky iných predtým, desiatky iných potom. Vždy ten dotyčný, ktorý sa uchádza o svoje miesto, predloží nejaký projekt. Predtým sú stanovené nejaké kvalifikačné podmienky atď. Potom komisia vyhodnocuje to, čo počula, či je to teda reálne, alebo nereálne. Konkrétne u žalobkyne to bolo tretie výberové konanie. Na prvom výberovom konaní ju prijímali cca4 roky dozadu, keď k nim prichádzala z Lekárskej fakulty na vyučovanie predmetu anatómia. Potom bolo ďalšie výberové konanie, kde sa vzniesli určité kritické pripomienky, že práca vysokoškolského učiteľa je založená na vedeckom bádaní a prenose týchto výsledkov do pedagogického procesu. Bolo jej vytýkané, že nedostatočne to zabezpečuje, že nepôsobí, nebáda vo vedeckom výskume s tým, že už vtedy vzniesla výberová komisia nejaké pripomienky. Na poslednom výberovom konaní sa vlastne už vychádzalo z toho a konštatovalo sa, že nenastali nejaké rapídne zmeny, ani snaha na zlepšenie toho výkonu. U každého zamestnanca sa hodnotil určitý výkon, výkon pedagogický, výkon vedeckovýskumný a výsledky pani docentky v porovnaní s inými docentami na fakulte nezodpovedali tomu, čo od docenta očakávali. Nepublikovala, nerealizovala vedecký výskum, teda nemohla prirodzene to, čo má v pracovnej náplni a čo hovorí 13. platová trieda, kde sa popisuje, čo má robiť, tak nemohla prenášať samozrejme najnovšie výsledky vedeckého výskumu do pedagogického procesu, viesť doktorantov atď. Toto brala výberová komisia na zreteľ a potom nastalo tajné hlasovanie o tom, či každý z tých členov výberovej komisie odporúča, alebo neodporúča prijať do zamestnania a výsledok bol, že šiesti členovia boli proti a jeden člen komisie bol za prijatie. Asi toľko v stručnosti k tomu priebehu. Žalobkyňa to mala ešte uľahčené, lebo nebola nová, prvýkrát na výberovom konkurze, takže ako predstavovala ten svoj projekt, bolo hneď konfrontované s tým, čo sa dialo počas tých štyroch alebo piatich rokov predtým. Čo sa týka nezrovnalostí v dátumoch dokumentov súvisiacich s výberovým konaním, môže ísť o preklep. Menovacie dekréty členom výberovej komisie dával dekan. Určite som aj svedok ním menovaný. Dodnes je toto miesto žalobkyne neobsadené, výučbu zabezpečujú v rámci interných možností. Výberová komisia overovala a hodnotila ako si žalobkyňa predstavuje ďalšie pôsobenie, čo by mohla urobiť v rámci pedagogických a vedeckých výskumov. Potom komisia zhodnotila a rozhodla v tajnom hlasovaní. V podmienkach vypísaných pre toto výberové konanie bolo uvedené kontinuálna publikačná činnosť, takže to sa tam vyhodnotilo ako nedostatočné, lebo žalobkyňa nepublikovala v posledných rokoch výsledky svojho vedeckého výskumu, čo vlastne bolo jej pracovnou náplňou. Na základe tohto dospela komisia k takému názoru, ako dospela. Pod kontinuálnou publikačnou činnosťou je potrebné rozumieť, že pracujem kontinuálne vo vedeckom výskume a kontinuálne svoje výsledky zverejňujem, chodím na konferencie, publikujem v tzv. karentových časopisoch a toto všetko bolo u žalobkyne veľmi ťažko nájsť v tom čase, keď to hodnotili. Čo sa týka kvalifikácie svedka, tento je univerzitným profesorom biológie, kedy jej súčasťou je anatómia. Nemusí byť anatómom, aby vedel posúdiť, či pani kolegyňa publikuje, vedecky pracuje a môže plniť v plnom rozsahu to, čo má v pracovnej náplni. Anatómia je súčasťou biológie a on je kompetentný to posúdiť. Na priebeh výberového konania si presne po troch rokoch nepamätá, pani predsedníčka komisie jej dala priestor, aby sa vyjadrila k svojej perspektíve a potom jednotliví členovia komisie jej kládli otázky a pani docentka na ne odpovedala. Plnenie kvalifikačných predpokladov kontroluje administratívna pracovníčka, keď sa prihlási daný človek do konkurzu. Bez toho, že by spĺňal kvalifikačné predpoklady, by nedostal pozvánku na výberové konanie. Pani docentka spĺňala kvalifikačné predpoklady, ale to je základný predpoklad k tomu, aby bol niekto pozvaný na výberové konanie. Prezentácia pani docentkou prebehla ústnou formou a k tejto bolo veľké množstvo pripomienok, otázok. V zápisnici to nie je, pretože sa to nezachytáva na diktafón. Keby mali plne podchytiť celú diskusiu a otázky, museli by byť profesionálne zamestnaní ako výberová komisia, lebo v ten deň bolo niekoľko výberových konaní. Ročne je to niekoľko desiatok. Vždy to organizovali a sústredili do jedného týždňa a takýto podrobný zápis sa určite v zápisnici nekonal. Zápisnicu pani predsedníčka určite dostala v nejakej štruktúre, kde sa vypĺňa priebeh celej diskusie. Najdôležitejšie na tom celom je to záverečné tajné hlasovanie. K otázke žalobkyne ako spolugaranta, svedok uviedol, že dôležitý nie je spolugarant, ale garant a v tomto prípade garantom je prof. Y.. Pani docentka bola spolugarantom, keď mala pracovnoprávny vzťah a po jej odchode sme požiadali akreditačnú komisiu o zmenu spolugaranta a v súčasnosti pani docentka nie je spolugarantom. Celý ten proces trvá niekoľko mesiacov až rok, čiže potom ako odišla, požiadali akreditačnú komisiu. Akreditačnej komisii to trvá niekoľko mesiacov. Ak aj dňa 15.3.2017 figurovala žalobkyňa na stránke fakulty ako spolugarant, to asi nejaký administratívny pracovník fakulty nesplnil svoju pracovnú povinnosť, neuskutočnil tú výmenu, ale dôležité nie je to, čo visí na web stránke, ale aký oni máme doklad z ministerstva školstva a akreditačnej komisie. Kontinuálna publikačná činnosť je jeden z hlavných ukazovateľov, ktorý pri meraní tzv. výkonnosti pracovníkov sledujú a vyhodnocujú. Sledujú publikačnú činnosť, grantovú úspešnosť, pedagogickú zaťaženosť a robili sa bodové hodnotenia, keď každá aktivita mala určitý príslušný počet bodov. Systém hodnotenia bol schválený radou ústavu, a do hodnotenia žalobkyne spadali nejaké roky 2012 - 2014 a z tohto hodnotenia v rámci kategórie docentov vyšla pani docentka s najhorším hodnotením v porovnaní v rámci tej kategórie docentov. Čo sa týka kontinuálnej publikačnej činnosti, aj na predchádzajúcom výberovom konaní s ňou na túto tému hovorili, upozornili ju, že by bolo vhodné nadviazať spoluprácu s nejakými kolegami na ústave, alebo aj mimo ústavu, aby sa zapojila do vedeckého výskumu, lebo aj od tohto hodnotenia jednotlivcov záviselo hodnotenie ústavu.
66. V konaní vypovedal svedok Doc. RNDr. D. R., PhD., ktorý uviedol, že je dekanom fakulty. Žalobkyňu pozná po mene. V roku 2014 došlo k hromadnému výberovému konaniu na Ústave biologických a ekologických vied. Niekoľko konaní skončilo s tým, že výberová komisia navrhla uchádzača neprijať v zmysle všetkých platných predpisov, on rešpektoval rozhodnutie výberovej komisie a uchádzačov neprijal. Okolnosti tohto výberového konania boli mimoriadne v tom, že uchádzačka nevyhovela, čo však nie je výnimočné. Spravidla personálne oddelenie sleduje nutnosť vypísať výberové konanie, upozorniť na to riaditeľa. Vo chvíli, keď príde návrh na vypísanie konania, spravidla vypíšu konanie, zverejnia v súlade s platnou legislatívou a ďalej on menuje komisiu. Následe on ako dekan obdrží zápisnicu z výberového konania a na tom základe je spracované rozhodnutie o prijatí, resp. neprijatí. Menovanie komisie sa udialo na základe návrhu. Menovacie dekréty vedia doložiť. Členovia komisie boli odborníci biomedicínskych a biologických vied. Všetci spĺňali podmienky na posudzovanie spôsobilosti v odbore anatómia. Neposudzoval sa špeciálne odbor v anatómii, posudzovala sa schopnosť zastávať miesto docenta v danom študijnom programe. Pani docentka pôsobila na prírodovedeckej fakulte v biologických študijných programoch. Anatómia je len podporný predmet pre fyziológiu živočíchov a človeka a z hľadiska toho posúdenia je biológ, resp. mali sme tam aj zástupcu z veterinárneho lekárstva, ktorý je dostatočne kompetentný. Študijný program, na ktorom sa vyučuje tento predmet, je fyziológia živočíchov a človeka, resp. aj všeobecná biológia a teda oni neriešili nejakú špecializovanú výučbu pre lekárske disciplíny. Pani docentka vydala knihu pod hlavičkou univerzity, ale ak sa to porovná so štandardnými učebnicami anatómie na lekárskej fakulte, rozsah je ďaleko menší. Ten predmet má inú vážnosť než v rámci lekárskej fakulty. Formulácia v zákone, že po neúspešnom výberovom konaní sa nové výberové konanie následne vyhlási. Následne znamená časovo neskôr, čo časovo logicky neobmedzuje kedy. Ústav mohol v tom čase zvážiť, či takúto výučbu potrebuje, resp. nevie ekonomicky zabezpečiť inak. Podnet na vyhlásenie nového výberového konania prichádza z ústavu, ktorý musí personálne aj materiálne zabezpečiť študijné odbory, ktoré tam má. Keďže dnes máme rok 2017 a študijné programy ďalej bežia, z toho vyplýva, že ústav zabezpečil výučbu predmetu a zrejme nemal žiadne iné dôvody vypisovať konkrétne miesto pre anatómiu. Predmet anatómia nemá garanta, garanta má študijný program. Keď žalobkyňa neprešla výberovým konaním, začal mechanizmus nahlásenia zmeny spolugaranta a akreditačná komisia v tom čase prijímala rozhodnutia s veľkým oneskorením. Niekedy stačí akreditačnej komisii ohlásenie, že to vieme personálne dostatočne zabezpečiť. Ak aj odhlásili žalobkyňu neskôr, tak to znamená len to, že porušili vo vzťahu akreditačnej komisie nejaké predpisy. Výberové konanie prebieha tak, že prídu prihlášky, spracujú sa, potom sa zíde výberová komisia, ktorá osobne vypočuje uchádzača, zhodnotí jeho vystúpenie na výberovom konaní + materiály, ktoré predložil a posúdi súlad s očakávaniami na dané miesto. Pred výberovým konaním personalistika vyhodnocuje sa to, čo sa technicky skontrolovať dá, či j výpis alebo odpis registra trestov, žiadosť, diplomy o kvalifikácii, životopis a iné technické náležitosti. Personalistika nemá šancu posúdiť odbornú schopnosť, publikačnú činnosť. To je už na odbornej komisii. Ak tam je kritérium kontinuálna publikačná činnosť, alebo ak máme v kritériách, že má mať 13 publikácií z nejakej kategórie, tak toto samozrejme nemôže posudzovať personalistika. V podmienkach výberového konania je uvedené, že obsadzujeme miesto docenta v danom študijnom programe a vysokoškolský zákon dával na toto odpoveď, čo je potrebné. V každom prípade on menoval výberovú komisiu. Toto výberové konanie nebolo iné než ostatné výberové konania, neriadilo inými pravidlami, inak nepostupovala ani komisia. U nich sa stávalo sa, že bolo výberové konanie, bol jeden uchádzač a neprešiel. Kvalitatívne kritériá ako napr. kontinuálnu publikačnú činnosť môže posúdiť komisia a je menovaná tak, aby odbornosť tomu zodpovedala, aby vedela posúdiť túto otázku. Ich kritériá uvádzajú, že v odbore biológia má mať uchádzač 13 publikácií v kategórii A na docenta a na profesora 30. To znamená, že medzi obdobím docentúry a profesúry by mal napublikovať 17 publikácií kategórie A. Ak to teda vydelíme nejakými desiatimi rokmi, čo je taká primeraná doba na získanie ďalšieho kvalifikačného stupňa, tak mi vychádza 1,7 publikácií priemerne ročne a toto by nazval takou kontinuálnou publikačnou činnosťou. Pani docentka za celú svoju kariéru má 4 publikácie kategórie A, t.j. za celoživotnú kariéru. To znamená, že nielen za obdobie, čo bola u nich a je tam teda disproporcia medzi očakávaniami a výsledkami. Takisto podobné kritérium je grantová úspešnosť, to je veľmi špecifický argument, ktorý sa líši od odboru k odboru. Žalobkyňa nebola schopná zabezpečiť doktorantom podmienky na realizáciu dizertačných prác. Ďalšia je pedagogická činnosť a pri pedagogickej činnosti pri interných uchádzačoch sa komisia vie oprieť o výsledky študentskej ankety, ktorá sa v súlade so zákonom realizuje každoročne a v prípade, že v týchto anketách je negatívny trend dlhodobo, tak komisia pri tom vnútornom rozhodovaní to môže zobrať do úvahy. Na získanie grantu potrebuje uchádzač preukázať patričnú vedeckú činnosť, spravidla sa to deklaruje publikáciami. Ak porovná ich úspešných uchádzačov o granty, tak pravdepodobne šanca pani docentky získať grant bola veľmi malá, čo sa potom prejavilo absenciou prostriedkov na výskum jednak jej a jednak jej doktorantov. Čo sa týka nesúladu dátumov v dnešnej elektronickej dobe je bežná prax, že pri vytváraní novej verzie dokumentov sa použije starý a záleží na pozornosti toho, čo to vytvára a kontroluje, či upraví všetky potrebné fakty. Takže si viem predstaviť, že nejaký starý dátum pochádzal z nejakého predchádzajúceho návrhu. Čo sa týka obehu dokumentov, tak v zásade to korešponduje tomu, čo hovoril na začiatku. Na začiatku je návrh riaditeľa ústavu na vypísanie výberového konania, nasleduje vypísanie výberového konania a ak to ukladajú predpisy aj zverejnenie v dennej tlači alebo na stránke Ministerstva školstva, následne po uzavretí prihlášok každý uchádzač dostane potvrdenie o prijatí prihlášky, menovaní komisie, stanovení termínu a pozvanie členov komisie a uchádzačov na výberové konanie. Komisia vytvorí zápisnicu a na základe zápisnice sa vydáva rozhodnutie, ktoré sa odosiela uchádzačom. Aj v tomto prípade bol takýto priebeh. Ak sa pozrel na anatómiu, čo je teda lekárska disciplína, anatómia vyžaduje 6 publikácií kategórie A a žalobkyňa má asi aj dodnes len štyri publikácie. To znamená, že aj keby výberová komisia rozhodla ináč, on by mal problém uzavrieť pracovnú zmluvu, pretože by bola v rozpore s interným predpisom, ktoré vyžaduje plnenie kritérií na habilitácie v danom čase. Či pozeráme na žalobkyňu ako zamestnankyňu ústavu biologických a ekologických vied alebo ako odborníčku v anatómii, ani v jednom prípade nespĺňa minimálne požiadavky. Takýto odkaz v daných kritériách na vyhlásení výberového konania nebol, pretože tieto návrhy vychádzajú z nejakých dlhodobejších zvyklostí a predovšetkým ľuďom zvonku by sa možno lepšie orientovalo, keby to bolo všetko explicitne uvedené. Na druhej strane je veľa predpisov, ktoré musíme rešpektovať bez toho, aby sme si dennodenne pripomínali, aké sú. Navyše uchádzačka bola z interného prostredia a tieto informácie sú zverejnené na webstránke „informácie pre zamestnancov“. Mala k nim prístup. žalobkyňa neuspela v poslednom výberovom konaní, aj napriek tomu, že v predchádzajúcich áno práve pre kontinuálnu publikačnú činnosť. Ak sa porovnali výsledky 2., 3., a 4. výberového konania a nebolo badať žiaden progresívny trend, tak to bolo úplne prirodzený záver.
67. V konaní vypovedala svedkyňa prof. RNDr. U.U. DrSc., ktorá uviedla, že bola menovaná dekanom prírodovedeckej fakulty za členku výberovej komisie na obsadenie funkčných miest, viacerých pozícii vrátane tejto na funkčné miesto docenta v odbore biológia, na ktoré sa prihlásila docentka H.. Výberové konanie prebiehalo úplne štandardným spôsobom, predstavením vedúcou teda predsedkyňou komisie, potom sa oboznámili všetci prítomní s predloženým materiálmi, publikačnou činnosťou a všetkými ostatnými dokumentmi a potom bola diskusia. Žalobkyňa bola na konkurze opakovane po roku. Predtým keď sa zúčastnila, keďže svedkyňa tiež bola členkou tamtej komisie, pracovnú zmluvu iba na rok a tam bol hlavný dôvod ten, aby bola zabezpečená kontinuálna výučba predmetu anatómia, ale už vtedy bolo zrejmé, že nespĺňa niektoré kvalitatívne kritériá, napríklad kvalitnú kontinuálnu publikačnú činnosť v odbore. Po tomto roku sa prihlásila opäť na konkurz a bohužiaľ konkurznú komisiu nepresvedčila o tom, že sa situácia kvalitatívne zlepšila alebo zmenila. Takže konkurzná komisia dospela k takému rozhodnutiu ako dospela. Brali do úvahy samozrejme všeobecné kritériá na obsadzovanie funkčných miest v odbore biológia na pozíciu docenta, brali do úvahy takisto aj konkrétne kritériá, ktoré sú na prírodovedeckej fakulte platné, pretože tie musí spĺňať uchádzač, ak má získať pozíciu docenta. Tie kritériá v odboroch biologických je myslím 13 prác z kategórie A a ona ich mala podstatne menej. Boli tam vznesené aj ďalšie pripomienky týkajúce sa spätnej väzby od študentov, ktorá nebola pozitívna. Takisto nesplnenie niektorých úloh, napríklad zavedenie plastinačných materiálov pre potreby výuky a niektorých ďalších a to problémy s vedením doktorantov. To boli pripomienky, na ktoré si spomína svedkyňa z priebehu konania. Menovací dekrét dostala elektronicky podpísaný dekanom., pretože každý takýto oficiálny list vedenia fakulty je podpísaný elektronicky. Vo výberovej komisii bol z prostredia mimo UPJŠ profesor Y., aj docent J., aj doktorka X. Z. z neurobiologického ústavu a ju pokladajú naozaj za odborníka z tejto problematiky a to z anatómie, lebo pracuje v oblasti neurobiológie, je doktorka vied z neurovied. Bol tam potom profesor Y., ktorý je vedúci katedry biológie fyziológie živočíchov, kde anatómia je esenciálnou súčasťou, pretože fyziológia bez anatómie sa nedá prednášať a okrem toho tam bola doktorka G. - predsedníčka komisie, ktorá tak isto ovláda anatómiu, prednáša histológiu a aj embryológiu, takže posúdenie odbornej stránky žalobkyne bolo dostatočne pokryté týmito osobnosťami. Svedkyňa má docentúru, profesúru, aj veľký doktorát z genetiky a genetika je najvšeobecnejšia biologická disciplína, takže zasahuje do všetkých biologických oblastí. Detailný priebeh výberového konania nie je zachytený v zápisnici, lebo komisia dostala formulár, do ktorého sa tieto veci nezaznamenávajú, zaznamenáva sa počet kladných, prípadne záporných hlasov. Svedkyňa bola na mnohých konkurzoch a nikdy sa zápisnica nedáva podpisovať uchádzačovi. Uchádzač opustí konkurznú miestnosť, komisia sa poradí, hlasuje, rozhodnutie odovzdá v zalepenej obálke na dekanát. Žalobkyňa mala možnosť vniesť námietky v rámci diskusie. Boli vznesené isté námietky voči jej doterajšiemu pôsobeniu a ona mala možnosť sa k tomu vyjadriť. U uchádzačky bola hodnotená úroveň vzdelávacej činnosti, vedeckovýskumnej činnosti ako hlavnej činnosti, čo musí vykonávať. Samozrejme hodnotenie publikačnej činnosti patrí k základnému hodnoteniu uchádzača. Komisia konštatovala, že kvalita publikačných výstupov žalobkyne nie je dostatočná na funkciu docenta, uchádzačka sa habilitovala na lekárskej fakulte, kde tie kritériá sú nižšie. Na prírodovedeckej fakulte sa požaduje na funkciu docenta 13 pôvodných vedeckých prác kategórie A s inpakt faktorom časopisov, v ktorých sú publikované tieto práce nad 0,8. Ona mala takýchto prác asi ani nie polovicu - 4. Kvalita publikačnej činnosti je nesmierne dôležité kritérium, lebo nie je jedno či uchádzač publikuje nejakú vedeckú prácu v nejakých lokálnych periodikách alebo kvalitnú vedeckú prácu v renomovaných periodikách. Jej kontinuálnu publikačnú činnosť zhodnotili ako nedostatočnú na funkciu docenta. V iných výberových konaniach neboli iné zápisnice, presne ten istý formulár. Tento postup voči uchádzačke - žalobkyni nebol iný či odlišný prístup. Jediná odlišnosť bola v porovnaní s predchádzajúcim výberovým konaním, že tam bol väčší počet členov komisie - 7 a boli to renomovaní odborníci s mnohými skúsenosťami v odbore a bola snaha objektívne posúdiť, či naplnila očakávania, ktoré mala za ten rok naplniť. V predchádzajúcom výberovom konaní žalobkyne bola členkou komisie svedkyňa, doc. G., pravdepodobne prof. O.. Svedkyňa nevylúčila možnosť, že v prípade jediného uchádzača, tento neprešiel cez výberové konanie.
68. V konaní vypovedal RNDr. L.H., ktorý uviedol, že v čase výberového konania zastával funkciu vedúceho katedry. So žalobkyňou sa poznal v rámci odborných kontaktov. Bola školiteľkou a spolugarantkou študijného programu fyziológia živočíchov, ktorého je garantom. Do výberovej komisie bol menovaný na návrh riaditeľa ústavu, vtedajšieho profesora O. spolu s ďalšími kolegami v rámci ústavu, aj externých. Samotné výberové konanie prebiehalo štandardným spôsobom. Každý na začiatku povedal formou určitého monológu o sebe, čo robil v tom uplynulom období, aké má výsledky z oblasti vedeckovýskumnej činnosti, čo všetko zabezpečoval v rámci pedagogických úloh a ďalšie veci, ktoré pokladal za dôležité oznámiť alebo vyzdvihnúť zo svojej činnosti. No a potom ešte predsedníčka uviedla nejaké životopisné údaje, uviedla hlavne pre tých, ktorí boli mimo ústavu, ktorí ju až tak dobre nepoznali. Takisto bola komentovaná publikačná činnosť. Následne žalobkyni boli kladené otázky, na ktoré ona odpovedala. Výsledok výberového konania bol negatívny, tzn. že pracovná zmluva docentky H. nebola predĺžená. Hlavným dôvodom bolo neplnenie úloh hlavne z oblasti vedecko-výskumnej činnosti, ktoré jej boli uložené rok predtým, keď bola na predošlom výberovom konaní, kde jej bola vlastne predĺžená pracovná zmluva o rok. Tieto úlohy a pripomienky k jej činnosti sme posudzovali a väčšina členov komisie bola tej mienky, že nesplnila tie úlohy a tým pádom vlastne ten rok, ktorý mala vlastne k dispozícii, aby ukázala, že ten trend jej činnosti je pozitívny, tak ho nevyužila. Ona vystupovala pomerne sebavedomo až arogantne, ale ako keby sme jej nemali právo nič vyčítať, alebo ako keby sme neboli kompetentní jej niečo hovoriť. Celkový dojem bol dosť negatívny. Dostal menovací dekrét podpísaný dekanom fakulty, nepamätá sa, či elektronicky. Na výberovom konaní žalobkyne boli závery z predošlého výberového konania zhrnuté aj dôvody, prečo jej zmluva bola predĺžená len na rok. Oboznamovala s tým doc. G., ktorá bola predsedníčka komisie a jej priama nadriadená. Svedok je fyziológ zameraný na fyziológiu živočíchov. Má ukončenú prírodovedeckú fakultu odbor biológia, titul kandidáta vied tiež obhajoval v odbore biológia a potom v rámci ďalších rokov sa špecializoval na fyziológiu živočíchov a z toho potom aj habilitoval a dostal profesorský titul. 69. Bola taká prax, že priamo členovia výberovej komisie navrhovali obdobie, na ktoré sa má uzavrieť pracovný pomer. Na hlasovacom lístku je síce len áno, alebo nie, ale komisia sa musela dohodnúť, na akú dobu pôjde ten uchádzač a potom sa mohol každý člen komisie rozhodnúť, či bude za, alebo nie. To už bolo tajné hlasovanie. Jeden člen výberovej komisie mal byť odborník z príslušného odboru, t.j. biológia so zameraním na anatómiu a mal byť mimo prostredia UPJŠ. Bola to pani Dr. Z. zo Slovenskej akadémie vied a z Biologického ústavu a pán prof. Vilček je z Univerzity veterinárneho lekárstva. Pred výberovým konaním im boli dané materiály a dokumenty ohľadom uchádzača. Konanie viedla Doc. G.. Po odchode žalobkyne táto ostala uvedená ako spolugarantka, až neskôr bola nahradená docentkou pani L.. Bolo to určité nedopatrenie, že na to nejako nedohliadli, aby to oznámili akreditačnej komisie. Bola hodnotená vedeckopublikačná činnosť žalobkyne, lebo mala priložené k prihláške doklady, že má 170 publikácií. Pri obsadzovaní miest, či už odborných asistentov, profesorov, docentov sú určité minimálne kritériá, ktoré musí uchádzať plniť z jednotlivých kategórií týchto publikácií. Tieto sa nedávajú do podmienok v oznámení výberového konania, tieto sú zverejnené a každý si ich môže pozrieť v informačnom systéme fakulty. Uchádzačom sa nedávala podpisovať zápisnica. Celý postup bol štandardný, postupovalo sa rovnako ako pri predošlých prípadoch. Uchádzači mali všetky možnosti, aby sa obhajovali, aby vysvetľovali námietky, ktoré boli vznesené. On nevidel žiadnu diskrimináciu, že by sa voči žalobkyni vystupovalo nejak inak, ako voči tým ostatným. Posudzovali aj kontinuálnu publikačnú činnosť, a prihliadali na to hlavne od posledného výberového konania, či došlo k nejakej náprave, alebo nie.
70. V konaní vypovedal svedok RNDr. J. J. CSc., ktorý uviedol, že v čase predmetného výberového konania bol interný zamestnanec žalovaného na čiastočný úväzok. Bolo to klasické výberové konanie, ako ich prebehlo dosť veľa. Dostal dekrét, prišiel, posúdili uchádzačov. Nič výnimočné sa uňho s týmto výberovým konaním nespája. Nič, čo by vybočovalo z toho bežného rámca ako prebiehali všetky výberové konania. Tak ako pri každom výberovom konaní, hodnotila sa pedagogická aktivita, publikačná aktivita, v tomto prípade tam boli viac menej konkrétne zadania, ktoré mala pani docentka splniť a realizovať v tom predchádzajúcom výberovom konaní a toto všetko sa hodnotilo. Boli im predložené materiály dotyčnej. Tam boli kategorizované pedagogické aktivity a podobne a každý, kto cítil za potrebné, sa k tomuto vyjadroval. Publikačné výstupy majú rôznu váhu a rôznu kvalitu. Najvyššiu kvalitu majú výstupy, ktoré sú karentované publikácie. Štrukturovaný zoznam každý videl na výberovej komisii. U žalobkyne boli počty také, že to nestačilo, bola to slabá aktivita, iba 4 karentované práce. Dokumenty ohľadom uchádzačkymu boli dané priamo na výberovom konaní. Svedok má vyštudovanú Univerzitu Komenského, Prírodovedeckú fakultu v Bratislave, odbor jadrová chémia. Po škole pracoval na ústave molekulárnej biológie, kde urobil ašpirantúru, CSc. mám v molekulárnej biológii, má docentúru z biochémie a je riaditeľom toho ústavu. Zápisnica z výberového konania je predpripravená, vypisuje sa a podpisuje sa priamo tam. U docentky H. sa okrem publikačnej činnosti hodnotila aj vedecká činnosť a boli k nej výhrady, lebo mala zaviesť nejakú novú metodiku, ktorú sa nepodarilo zaviesť. Jedna z hlavných výhrad výberovej komisie voči žalobkyni bola jej kontinuálna publikačná činnosť. Komisia ju hodnotila ako slabú, nedostatočnú.
71. V konaní vypovedal svedok Ing. Y. Y., ktorý uviedol, že na univerzite nepracuje a ani v čase výberového konania nepracoval. On bol účastníkom viacerých výberových konaní vo svojom profesionálnom živote a toto bolo tiež jedno z nich a bolo štandardné. Prišlo písomné oznámenie z UPJŠ, že je členom komisie. každý sa niečo pýtal uchádzačky, vrátane neho. Na konci je tajné hlasovanie. Rozdajú sa lístky, na ktorých je napísané, či áno, či nie a v podstate zaškrtnú, čo uznajú za vhodné. k tomuto výberovému konaniu si pamätá, že tam boli nejaké problémy s kolegyňou, čo sa týka jej ako osoby, nebol to najštandardnejší prípad. Svedok ukončil České vysoké učenie technické v Prahe, odbor chémia, kandidáta vied robil z chémie, docentúru urobil z biológie, profesúru z virológie, čo je časť biológie. Okrem publikačnej vedeckej činnosti sa hodnotili odborné veci. Kolegovia v komisii z danej univerzity mali čiastočné výhrady k jej osobe, predovšetkým k jej predchádzajúcemu výkonu. To preňho bolo niečo nové, takže jeho otázky smerovali k tomu. Zápisnica bola štandardná zápisnice, formulár, kde sa dopisujú veci, daná uchádzačka dostala toľko hlasov a odporúča sa, neodporúča sa. Hodnotila sa aj kontinuálna publikačná činnosť v odbore tejto uchádzačky, čo štandardnou náplňou prijímacej komisie a v tomto konkrétnom prípade to neboli nejaké výkony kolegyne, čakal by lepšie na pozíciu docenta. Nakoniec sa v tomto duchu aj niečo pýtal, ale celkovo nemal dojem, že je to naj uchádzačka. Členovia komisie, predovšetkým domáci, to citlivo vnímali, bola tam debata, že tá kontinuálna publikačná činnosť nie je uspokojivá. Bolo to štandardné konanie, nevybočovalo ničím. Akurát len kolegyňa nespĺňala očakávania na dané miesto. Hodnotilo sa obdobie posledných 3-4 rokov.
72. V konaní vypovedala svedkyňa RNDr. X. Z., DrSc., ktorá uviedla, že žalobkyňu pozná z daného výberového konania. Ona pôsobí na neurobiologickom ústave biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied od roku 1982Dopracovala k titulu doktor vied, takže má značné skúsenosti vo vedeckej práci a mala zopár projektov, vedie niekoľko projektov a má asi ôsmich, deviatich ukončených doktorantov. Bola prizvaná do výberového konania ako externý člen komisie, kde sa pani docentka uchádzala o docentské miesto, predtým mala len ročnú pracovnú zmluvu. Ak mal niekto iba ročnú pracovnú zmluvu, to znamenalo pre toho pracovníka, že niečo nespĺňa, nejaké kritériá nespĺňa, preto mal iba ročnú pracovnú zmluvu. Tzn. jej z toho vychádzalo, že mala rok na to, aby nejakú aktivitu zlepšila. Išlo o vedecké publikácie a to v tom roku, v ktorom mala nápravu urobiť, nestihla. Pani docentka na kladené otázky zo strany tých interných zamestnancov reagovala tak, že neobjasnila dostatočne ten stav, prečo k tomuto došlo. Výberové konanie prebiehalo tak, že predsedníčka komisie vyzvala pani docentku, aby sa predstavila. Oni si to vypočuli. Boli kladené otázky ohľadom toho, čo urobila v priebehu toho roka, aby došlo k náprave čo sa týka vedeckej aktivity, nespĺňala nejaké kritériá, publikačné, resp. impakt faktor. Je taký všeobecný pohľad na to, čo a aké kritériá by mal spĺňať docent. Kritériá podľa jej názoru konkrétne nie sú, ale očakáva sa, že docent musí spĺňať pedagogicko vedeckú aktivitu, nestačí iba získať titul, ale aktívne rozvíjať tieto aktivity. Na otázky, ktoré boli kladené pani docentka táto dostatočne nevysvetlila, prečo tú aktivitu nemá takú, akú má mať. Toto výberové konanie sa určite neodlišovalo od iných výberových konaní. Tam ale už bolo memento, že už v predchádzajúcom výberovom konaní mala zmluvu na rok a zareagovala tak, ako zareagovala. Ppani docentka bola dosť negatívna, nevysvetlila to dostatočne. Pani docentka v tomto výberovom konaní nebola nezvýhodnená alebo znevýhodnená voči iným uchádzačom aj napriek tomu, že to bolo výberové konanie, kde bola sama
73. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
74. Podľa čl. 8 zákona CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
75. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len ZP), ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
76. Podľa § 13 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
77. Podľa § 13 ods. 2 ZP, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
78. Podľa § 13 ods. 3 ZP, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
79. Podľa § 13 ods. 4 ZP, zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.
80. Podľa § 13 ods. 5 ZP, zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
81. Podľa § 17 ods. 2 ZP, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
82. Podľa § 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len antidiskriminačný zákon), tento zákon upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady.
83. Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 1a)
84. Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.
85. Podľa § 2a ods. 1 antidiskriminačného zákona, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.
86. Podľa § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona, priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
87. Podľa § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona, nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.
88. Podľa § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
89. Podľa § 3 ods. 2 antidiskriminačného zákona, zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi.
90. Podľa § 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.
91. Podľa § 6 ods. 2 antidiskriminačného zákona, zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len "zamestnanie") vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania, 8) b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania, c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania 9) (ďalej len "odborné vzdelávanie") alebo d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú.
92. Podľa § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.
93. Podľa § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.
94. Podľa § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.
95. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl so zamestnávateľom upravuje osobitný predpis, ak tento zákon neustanovuje inak.
96. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, na vysokých školách ako zamestnanci pôsobia vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci.
97. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním v súlade s § 15 ods. 1 písm. c). Výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa. Vypísanie výberového konania vysoká škola zverejňuje na webovom sídle určenom ministerstvom a na svojej úradnej výveske alebo úradnej výveske fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte.
98. Podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy: zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov.
99. Podľa § 1 ods. 2 písm. d) zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok.
100. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania; to neplatí ak osobitný predpis 12) ustanovuje aj iný spôsob výberu vedúceho zamestnanca alebo ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom.
101. Podľa § 5 ods. zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, výberovým konaním na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca ustanoveného v odseku 1 (ďalej len "výberové konanie") sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovená osobitným zákonom. 12a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
102. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, ktorými sú najmä televízia, rozhlas a internet. Výberové konanie na miesto štatutárneho orgánu vyhlasuje zriaďovateľ alebo zakladateľ alebo orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ, u ktorého bude funkciu štatutárneho orgánu vykonávať, patrí. Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej tri týždne pred jeho začatím. Oznámenie o vyhlásení výberového konania obsahuje a) názov zamestnávateľa vrátane obce, kde je sídlo zamestnávateľa, b) funkciu, ktorá sa obsadzuje výberovým konaním, c) kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie podľa osobitného predpisu, 4) d) iné kritériá a požiadavky v súvislosti s obsadzovanou funkciou, e) zoznam požadovaných dokladov, f) dátum a miesto podania žiadosti o účasť na výberovom konaní.
103. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, zamestnávateľ, ktorý vyhlásil výberové konanie, zriadi výberovú komisiu a vymenuje jej členov. Členov výberovej komisie pri výberovom konaní na miesto štatutárneho orgánu vymenúva zriaďovateľ alebo zakladateľ. Ak zamestnávateľ nemá zriaďovateľa alebo zakladateľa, členov výberovej komisie vymenuje orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ patrí. Výberová komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca zamestnancov. Celkový počet členov výberovej komisie je nepárny.
104. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 1 písm. a), c) až e) a g), výberová komisia pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím s uvedením dátumu, miesta a hodiny výberového konania. Výberové konanie sa uskutočňuje písomnou formou alebo pohovorom, alebo písomnou formou a pohovorom.
105. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov a zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie; zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa poradia. Uchádzač podľa poradia na účel preukázania bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 pred uzavretím pracovnoprávneho vzťahu postupuje podľa § 3 ods. 4 až 7.
106. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, výberová komisia písomne oznámi uchádzačovi výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.
107. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na obsadzované miesto vedúceho zamestnanca, pretože žiadny uchádzač nevyhovel ustanoveným podmienkam, zamestnávateľ vyhlási nové výberové konanie.
108. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania po úspešnom vykonaní výberového konania podľa tohto zákona, a to najdlhšie na šesť mesiacov.
109. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
110. V prvom rade sa súd zaoberal argumentáciou žalovaného o prípustnosti takejto žaloby. Na výberové sa vzťahuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ale aj zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona, obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie vysokoškolských funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním v súlade s § 15 ods. 1 písm. c) zákona. V ust. § 15 ods. 1 písm. c) zákona je uvedené, že verejná vysoká škola vydáva zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest, výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov. Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone prác vo verejnom záujme. V ust. § 1 ods. 2 písm. d) zákona je uvedené, že tento zákon sa vzťahuje na právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou, alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona. Z uvedeného vyplýva, že verejná vysoká škola je právnická osoba zriadená zákonom, na ktorú sa vzťahuje aj zákon o výkone prác vo verejnom záujme. Zákon o vysokých školách priamo ukladá povinnosť obsadzovať pracovné miesta vysokoškolských učiteľov výberovým konaním. Z tohto dôvodu sa na proces výberového konania vzťahuje ust. § 5 zák. č. 552/2003 Z. z. a to na všetky miesta, ktoré sú obsadzované výberovým konaním. Každý uchádzač, ktorý sa na základe rozhodnutia zamestnávateľa alebo zo zákona podrobí pri obsadzovaní voľného pracovného miesta výberového konania, musí mať zachované právo, ak sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, domáhať sa svojich práv na súde, vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V prípade, že obsadzovanie funkcie vysokoškolských učiteľov je vykonávané výberovým konaním, musí byť zo zákona dané právo všetkým uchádzačom domáhať sa preskúmania zákonnosti výberového konania na príslušnom súde, vrátane uplatnenia nároku na nemajetkovú ujmu. Na predmetné výberové konanie sa nevzťahuje zákon č. 67/1967 Zb. o správnom konaní. Z tohto dôvodu žalobkyňa nebola oprávnená domáhať sa žalobou podľa § 247 a nasl. OSP preskúmania rozhodnutia vydaného vo výberovom konaní. Vo výberovom konaní nebolo vydané žiadne rozhodnutie, bol len oboznámený výsledok výberového konania. Na výberové konanie sa nevzťahuje správny poriadok a v konaní nebolo vydané žiadne rozhodnutie.
111. Podľa § 307 C.s.p. antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. Podľa § 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1. Osobitnú množinu sporov v civilnom súdnom konaní teda predstavujú antidiskriminačné spory, t.j. spory týkajúce sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Žalobkyňa sa svojou žalobou výslovne domáha nápravy v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania a nie preskúmania zákonnosti rozhodnutia (opatrenia), prípadne poskytnutia ochrany pred nečinnosťou orgánu. V preskúmavanej veci nielen z označenia žaloby, ale aj z jej obsahu a petitu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha ochrany pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 9 a nasl. antidiskriminačného zákona. Ide teda nepochybne o antidiskriminačný spor, ktorý sa nedotýka administratívneho konania ani žiadneho rozhodnutia v pravom slova zmysle. Existenciu takéhoto sporu predpokladá aj Civilný sporový poriadok, čo je zrejmé z ustanovenia § 307 C.s.p. Takýto druh sporu preto prejednávajú a rozhodujú súdy v civilnom sporovom konaní. Je to súkromnoprávny spor, v ktorom je daná právomoc súdu v civilnom konaní.
112. Po späťvzatí žaloby o určenie, že výsledok výberového konania vyhláseného žalovanou dňa 10.10.2014 na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. biológia na Ústave biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačného predpokladu vedecko pedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.11.2014 je neplatný a že žalobkyňa bola vo výberovom konaní na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. biológia na Ústave biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačného predpokladu vedecko pedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.11.2014 úspešná, a o určenie, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá na dobu určitú do dňa 31.12.2019, súd sa zaoberal otázkou možnej diskriminácie žalobkyne pri výberovom konaní zo dňa 24.11.2014 a jej nárokom na nemajetkovú ujmu
113. Vzhľadom na skutočnosť, že antidiskriminačný zákon je vo svojej relevantnej časti právnym predpisom hmotnoprávneho charakteru, musí byť aplikovaný v znení účinnom v čase, v ktorom k tvrdenej diskriminácii došlo. Odlišné hmotnoprávne posúdenie by bolo arbitrárne a znamenalo by porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 471/2011).
114. Z ustanovenia § 13 Zákonníka práce, ako aj z ustanovení zákona č. 365/2004 Z.z. (Antidiskriminačný zákon) účinného v čase výberového konania, t.j. do 31.12.2014, vyplýva zásada, podľa ktorej výkon práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nemôže svoje práva a povinnosti zneužívať sledujúc úmysel poškodiť druhého účastníka vzťahu.
115. Rovnosť všetkých ľudí pred zákonom a zákaz diskriminácie je jednou zo základných zásad právneho štátu a je neodmysliteľnou súčasťou každého demokratického právneho poriadku. Antidiskriminačný zákon v § 1 ustanovuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (§ 2 ods. l antidiskriminačného zákona).
116. Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu (§ 2a ods. 2, ods. 3 antidiskriminačného zákona).
117. Súd považuje za nutné uviesť, že smernica Rady Európskej únie č. 2000/43/EC zo dňa 29. júna 2000 v časti týkajúcej sa dôkazného bremena v sporoch, v ktorých dotknuté osoby tvrdia, že voči ním došlo k priamej či nepriamej diskriminácii, sa premietla s účinnosťou od 01. apríla 2002 do § 13 ods. 7 Zákonníka práce, po prijatí antidiskriminačného zákona s účinnosťou od 01. júla 2004 do jeho ustanovenia § 11 ods. 2. Z vnútroštátnej právnej úpravy potom vyplýva, že dôkazné bremeno neťaží len a výlučne žalovanú stranu, ale ťaží aj žalobcu.
118. Subjektívny názor žalobcu na diskrimináciu jeho osoby nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu žalovaného (uznesenie Ústavného súdu SR z 30. 4. 2009 sp. zn. IV. ÚS 16/09). Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, resp. zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je jeho pohlavie, sexuálna orientácia, náboženské vyznanie alebo viera, rasový pôvod, národnostný pôvod alebo etnický pôvod, farba pleti, jazyk, sociálny pôvod, majetok, rod, nepriaznivý zdravotný stav alebo zdravotné postihnutie, vek, manželský stav, rodinný stav, povinnosti k rodine, členstvo alebo činnosť v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo iné postavenie, resp. pohlavie, náboženské vyznanie alebo viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský stav a rodinný stav, farba pleti, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie (§ 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona). Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Posun v dôkaznom bremene teda v zmysle uvedeného nie je automatický, nenastáva ihneď ako žalobca vyhlási, že je diskriminovaný. Žalobca v žalobe, ktorou sa domáha ochrany pred diskrimináciou, musí označiť nielen osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania, ale tiež musí označiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno) k skutočnostiam, z ktorých možno usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Navyše musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je zákonom nedovolený dôvod napr. pohlavie, rasa, vek a pod. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. apríla 2009).
119. Každý má právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie dotknutej osoby, môže sa táto osoba domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu takejto náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a na všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.
120. Ďalšou možnosťou prichádzajúcou do úvahy v prípade, že sa určitá osoba domnieva, že diskriminačné konanie, ktoré bolo voči nej nasmerované, má za cieľ alebo následok zásah do jej ľudskej dôstojnosti, súkromia alebo občianskej cti, je možnosť obrátiť sa na súd s tzv. žalobou na ochranu osobnosti. Takouto žalobou sa možno najmä domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby sa dotknutej osobe poskytlo primerané zadosťučinenie. V prípadoch, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, dotknutá osoba má tiež právo domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku takejto náhrady by súd určil vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. V konaní o žalobe na ochranu osobnosti sa však na rozdiel od prípadov, kedy by súd rozhodoval o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, neaplikuje obrátené dôkazné bremeno.
121. Žalobkyňa v konaní nakoniec upresnila, že svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňuje pre jej diskrimináciu žalovaným z dôvodu jej iného postavenia, t.j. nie titulom ochrany osobnosti a domáhala sa vyslovenia porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k nej zo strany žalovaného, čím došlo k zásahu do jeho práva na prístup k zamestnaniu. Za iné postavenie sa považuje určitá vlastnosť alebo danosť, ktorú jedna osoba má a iná osoba nemá, a ktorá je práve z tohto dôvodu diskriminovaná. V tomto konkrétnom prípade žalobkyňa svoje iné postavenie odvodzovala z toho, že po získaní titulu docent v roku 2010 sa zo strany žalovanej, na návrh jej priamej nadriadenej a predsedníčky výberovej komisie, tiež docentky, začali voči žalobkyni uplatňovať rôzne formy konania v rozpore so zákazom diskriminácie a konania v rozpore s dobrými mravmi, ktoré spočívali v skracovaní doby, na ktorú sa uzavierali pracovné úväzky. Žalobkyňa by totiž v prípade úspechu a uzavretia pracovného pomeru na dobu určitú podľa § 77 ods. 4 Zákona o vysokých školách získala právo na uzavretie pracovnej zmluvy do dosiahnutia veku 70 rokov a plnila by podmienky inaugurácie na profesora. Žalobkyňa zároveň spĺňala podmienky aj pre výuku zahraničných študentov v jazyku anglickom a túto výuku aj vykonávala. Jej bezprostredne nadriadená, predsedníčka výberovej komisie tieto podmienky nespĺňala a nemala záujem, aby žalobkyňa ju na poste vedúceho zamestnanca ohrozovala a preto preferovala zamestnancov s nižšou vedeckou hodnosťou.
122. Obrana žalovaného, že nie je v právomoci súdu posudzovať postup žalovaného vo výberovom konaní a následnú platnosť výsledku výberového konania, nie je dôvodná a súd sa s týmto nestotožnil a v rámci rozhodovania o samotnom nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle Antidiskriminačného zákona posudzoval aj vyriešenie tejto otázky, ktorá po späťvzatí žaloby vo výrokoch I. a II. predstavovala otázku prejudiciálnu. V dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní sa totiž môže účastník domáhať súdnej ochrany s poukazom na Ústavu SR, ako aj na ustanovenie § 3 O.s.p., avšak súd sa nemôže nezaoberať otázkou, či žalobkyni v prípade ak jej návrhu bude vyhovené vznikne automaticky nárok na uzavretie pracovnej zmluvy na pracovné miesto docenta, o ktoré miesto tu od začiatku išlo, nakoľko uvedené je naozaj iba v kompetencii samotného žalovaného. Ak by v skutočnosti v konaní bolo preukázané, že postupom vo výberovom konaní došlo k porušeniu práv žalobkyne na vyplývajúcich z rovnakého zaobchádzania mohli by jej vzniknúť nároky na nemajetkovú ujmu tak, ako sa toho nakoniec žalobkyňa domáha v konaní.
123. Súd mal z predložených dôkazov preukázané, že žalobkyňa nebola jedinou uchádzačkou u žalovaného vo výberových konaniach uskutočnených v priebehu rokov 2010 až 2016, s ktorou by bol uzavretý pracovný pomer následne len jeden rok. V roku 2010 to bola doc. Ing. Y. D., CSc., v roku 2011 to bol prof. RNDr. R. Vokál, DrSc., v roku 2012 to bol prof. RNDr. L.H., CSc., prof. RNDr. J. O., CSc., prof. RNDr. H. K., DrSc., v roku 2013 to bola samotná žalobkyňa a doc., RNDr. L. H., CSc., v roku 2016 to bola doc. RNDr. K. S., DrSc. a doc. RNDr. D. C., CSc. (č.l.. 371-372). Ako vyplýva z vyššie uvedeného prehľadu, takýto postup žalovaného nebol výnimočný a ojedinelý, použitý iba v prípade žalobkyne v roku 2013. Žalovaný takto postupoval aj v prípadoch iných uchádzačov vo výberových konaniach, pričom súd poukazuje, že pracovný pomer na dobu jedného roka bol uzavretý aj s osobou prof. RNDr. J. O., CSc. a prof. RNDr. L. Y., CSc., ktorý boli dokonca následne menovaní ako členovia výberovej komisie vo výberovom konaní žalobkyne dňa 24.11.2014. Zároveň napríklad doc. Ing. Y. D., CSc. po tom, čo s ňou bol v roku 2010 uzavretý pracovný pomer len na jeden rok, následne v roku 2011 bol s ňou uzavretý pracovný pomer na dobu 3 rokov a následne v roku 2014 opätovne na dobu 3 rokov do 2017. Preto nie je možné prisvedčiť argumentácii žalobkyne, že žalovaný uzatváral pracovné pomery na dobu jedného roka iba s osobami tzv. nepohodlnými, ktorých sa chcel zbaviť. To, že žalovaný uzavrel pracovné pomery aj na dobu dlhšiu než jeden rok, je jeho právom. Zároveň zákon nestanovuje, aká môže byť minimálna doba trvania pracovného pomeru uzatvoreného s úspešným uchádzačom výberového konania a preto uzatvorenie pracovného pomeru na 1 rok po úspešnom výberovom konaní nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom a nemožno sa naň pozerať ako na diskriminujúci postup žalovaného. Ak žalobkyňa poukazovala na uzatváranie pracovných pomerov na dobu ešte dlhšiu než 5 rokov, je nutné poznamenať, že to neznamená, že aj ostatní uchádzači majú automaticky nárok na uzavretie pracovného pomeru v dĺžke pracovného pomeru iného uchádzača. Skúmanie, či daná skutočnosť neprimerane dlhých pracovných pomerov iných uchádzačov je alebo nie je v rozpore s platným právom, nie je predmetom konania a nemôže mať dopad na prejudiciálnu otázku nastolenú žalobkyňou a to či postup žalovaného vo výberovom konaní dňa 24.11.2014 a následná platnosť resp. neplatnosť jeho výsledku bola z dôvodu nerovnakého zaobchádzania žalovaného so žalobkyňou z dôvodu jej iného postavenia.
124. Žalobkyňa dôvodila, že Oznámenie žalovaného o vypísaní výberového konania neobsahovalo najmä jasné a presné stanovenie „iných kritérií a požiadaviek“, a žalobkyni nebolo vopred známe, čo sa má na mysli pod kritériom „kontinuálna publikačná činnosť v odbore“. Žalobkyňa v konaní neuvádzala, že v predchádzajúcich výberových konaniach, ktorých sa zúčastnila, boli tieto dve podmienky účasti na výberovom konaní vyjadrené odlišne a je len zaujímavé, že predtým žalobkyňa uvedené formulácie nenamietala ako nejasné, či nezrozumiteľné. Okrem iného Kritériá na obsadenie funkčného miesta profesora alebo funkčného miesta docenta na Prírodovedeckej fakulte boli prijaté dňa 23.4.2014 (č.l. 260), Kritériá na získanie vedecko-pedagogických titulov docent a profesor na UPJŠ v Košiciach prijaté dňa 28.3.2014 (č.l. 261-264) a Kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy prijaté dňa 4.4.2013 (č.l. 265-276) boli u žalovaného dostupné aj žalobkyni. Preto argumentácie žalobkyne v tomto smere nie je prijateľná.
125. Žalobkyňa mala za to, že došlo k pozmeňovaniu dokumentov súvisiacich s výberovým konaním z dôvodu rozporných dátumov a z dôvodu, že na vymenovacích dekrétoch chýbajú čísla spisových značiek, chýbajú údaje o odoslaní a prevzatí adresátom. Uvedenú skutočnosť vysvetlil žalovaný ako aj svedkovia, že zrejme kopírovaním daných dokumentov z predchádzajúcich výberových konaní došlo k administratívnej chybe v písaní. Čo sa týka menovacích dekrétov, žiaden právny predpis nestanovuje, že tieto musia obsahovať čísla spisových značiek. K ich odoslaniu a prijatiu sa vyjadrovali svedkovia, ktorí uviedli, že menovacie dekréty dostali elektronickou poštou. Súd v tomto nevidel žiadnu vadu daných menovacích dekrétov prípadne spôsobu ich doručovania.
126. Žalobkyňa ďalej namietala odbornú spôsobilosť členov výberovej komisie kvalifikovane, komplexne, objektívne posúdiť odborné, kvalifikačné a iné kritériá a predpoklady na obsadenie príslušného pracovného, pretože ani jeden z členov komisie, ako ani člen výberovej komisie mimo UPJŠ nie je uznávaným odborníkom z odboru anatómie. K tomuto je nutné uviesť, že súd preskúmal všetky predložené doklady o dosiahnutom vzdelaní, odbornosti členov výberovej komisie (č.l. 178-207) a mal za to, že všetci spĺňali potrebné kritériá na členstvo vo výberovej komisii, nakoľko výberové konanie bolo konkrétne na miesto vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v bakalárskom študijnom programe 4.2.1 Biológia a magisterskom študijnom programe Fyziológia živočíchov a zoológia, kedy Anatómia a neuroanatómia človeka bola uvedená len ako zameranie. Všetci členovia výberovej komisie mali dosiahnuté vzdelanie či vedecké hodnosti v oblasti biológie.
127. Iba zo skutočnosti, že žalovaný po doručení prihlášky žalobkyne s potrebnými prílohami ju pozval do výberového konania a ktorého sa zúčastnila ako jediná uchádzačka, nemôže ešte znamenať, že by mala byť automaticky úspešná vo výberovom konaní, lebo ju žalovaný nemal s kým porovnať. Táto argumentácia by znamenala, že každý zamestnávateľ, ktorému sa na pracovný pohovor na prijatie do zamestnania dostavil iba jeden uchádzač, ho musí prijať, pretože v podstate ako keby nemal konkurenciu a to bez ohľadu na jeho kvalifikačné, vedomostné, výkonostné či osobnostné predpoklady. Túto argumentáciu posúdil súd ako neprijateľnú. Z rovnakého dôvodu nemožno ani na postup žalovaného, keď v iných výberových konaniach s počtom 1 uchádzač, tohto prijal, za akési pravidlo, ktorého sa žalovaný musí vždy a za každých okolností držať. Rozhodnutie žalovaného o neúspešnosti uchádzača vo výberovom konaní len s poukazom na to, že v inom výberovom konaní jediný uchádzač bol úspešný, nemožno považovať za diskrimináciu. Nakoniec žalovaný predložil dôkaz z iného výberového konania práve zo dňa 24.11.2014 (č.k. 279), kde obaja uchádzači neboli úspešní, takže žalovaný preukázal, že nie všetky výberové konania končia uňho úspechom prihlásených uchádzačov (Zápisnica zo zasadnutia komisie pre výberové konanie na obsadenie 1 pracovného miesta výskumného pracovníka pre výkon funkcie vedecký pracovník so zameraním na fyziológiu živočíchov). Z uvedených dôvodov súd ani nekonštatoval v rámci riešenia prejudiciálnej otázky neplatnosť čl. V. bod 4. Zásad výberového konania UPJŠ, pretože len z dôvodu, že uchádzač je jediný vo výberovom konaní, tento nemusí byť úspešný. Podľa názoru súdu práve čl. V bod 4. Zásad výberového konania myslí na situáciu, kedy síce vo výberovom konaní je jediný uchádzač, ale tento vzhľadom na kvalifikačné, vedomostné, výkonostné či osobnostné predpoklady nevyhovel a súd nevidel žiaden dôvod neplatnosti daného ustanovenia Zásad výberového konania žalovaného.
128. Ak žalobkyňa poukazuje na Zápisnicu z výberového konania zo dňa 15.11.2013, kedy uvádza, že táto je bez odôvodnenia, toto len dokazuje, že ani v iných zápisniciach z iných výberových konaní (dokonca u samotnej žalobkyne) žalovaný neuvádza a podrobne nerozpisuje priebeh či dôvody rozhodnutia komisie. Na základe toho potom nemožno konštatovať, že z toho dôvodu došlo k diskriminácii žalobkyne. Zápisnice z výberových konaní žalovaného sú v rovnakom znení, štruktúre a obsahu, a zodpovedajú požiadavke uvedenej v článku V. bod 9. Zásad výberového konania UPJŠ na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov, t.j. obsahujú konštatáciu, že výberové konanie bolo vypísané v súlade so Zásadami výberového konania UPJŠ, kto sa na ňom zúčastnil, výsledok tajného hlasovania a záver zasadnutia komisie. Ak aj zápisnica neobsahuje podrobný priebeh výberového konania, súd k tomu dovoľuje poukázať na to, že žiaden všeobecne záväzný právny predpis neukladá, čo presne má byť obsahom zápisnice. S poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 ZP je nutné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že neplatnosť právneho úkonu môže spôsobiť iba rozpor so všeobecne záväzným právnym predpisom, nie rozpor s internou normou žalovaného. Ani ZP ani iný osobitný právny predpis nestanovuje, že v prípade nedodržania obsahovej stránky zápisnice z výberového konania, je táto zápisnica neplatná. Už tobôž z tohto dôvodu nemôže byť neplatné celé výberové konanie.
129. Pokiaľ sa však má jednať o diskrimináciu v zmysle § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, musí tu byť vždy prítomný taký dôvod nerovnakého zaobchádzania, ktorý spočíva v konkrétnom špecifiku diskriminovaného. Samotné porušenie právneho predpisu tak bez toho, aby k nemu došlo pre konkrétnu danosť „diskriminovaného“, nie je preto diskrimináciou. Preto ani prípadné porušenie čl. V. bod. 9. Zásad výberového konania žalovaného neporušuje zásadu rovnakého zaobchádzania, pretože tieto Zásady boli uplatňované rovnako ku všetkým ostatným uchádzačom aj v iných výberových konaniach žalovaného.
130. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že posledné výberové konanie bolo iné. Žalobkyňa uviedla, že kritériá aj na predchádzajúcich výberových konaniach boli nastavené rovnako a prešla, pričom v poslednom výberovom konaní už nie. Týmto sama svojimi slovami potvrdila, že podmienky a kritérií jej výberových konaní zahŕňajúc kontinuálnu publikačnú činnosť boli totožné. Iba zo skutočnosti, že v poslednom výberovom konaní v roku 2014 nebola úspešná, ešte nemožno vyvodiť, že toto výberové konanie bolo iné prípadne diskriminujúce. Negatívny výsledok výberového konania totiž nemožno hodnotiť ako diskrimináciu, nakoľko sa tak udialo v súlade so všeobecnými právnymi predpismi ako aj internou normou žalovaného a toto výberové konanie sa ničím neodlišovalo od predchádzajúcich čo sa týka podmienok a kritérií.
131. Ak žalobkyňa namietala, že aj po roku 2014 žalovaný využíval žalobkyňou napísanú učebnicu alebo že evidoval žalobkyňu ako spolugarantku pre udržanie akreditácie až do roku 2017, tieto skutočnosti nemôžu mať za následok neoprávnený zásah do osobnosti žalobkyne ale prípadne iné nároky v zmysle Autorského zákona.
132. Je pravdou, že žalobkyni nebola v priebehu roku 2014 vytknutá zo strany žalovaného nedostatočná publikačná činnosť čo sa týka kvantity či kvality. Tu však je potrebné poukázať na to, že kritériá kontinuálnej publikačnej činnosti sú prístupné u žalovaného a teda museli byť a aj boli žalobkyni známe. Z uvedeného dôvodu na rozhodovanie výberovej komisie ohľadom nedostatočnej kvality jej publikačnej činnosti nemala žiaden dosah skutočnosť, že žalobkyňa nebola na to upozornená. Veď žalobkyňa sa pohybuje vo vedeckých kruhoch a na poste vysokoškolského učiteľa už dlhú dobu a preto si musela byť vedomá, že nedosahuje takú publikačnú činnosť, akú by mala, t.j. publikácie v karentovaných časopisoch resp. publikácie s inpakt faktorom, čo pri svojich výpovediach skonštatovali všetci vypočutí členovia výberovej komisie a čo konštatuje aj samotný súd, kedy z predloženého prehľadu jej publikačnej činnosti je zrejmé, že v roku 2014 žalobkyňa vypracovala iba nasledovných zopár práv nie vo veľkom rozsahu a to /ADM/ 1 Vedeckú prácu v zahraničných časopisoch registrovaných v databázach Web of Science alebo SCOPUS, pričom táto práca bola v rozsahu iba 3 strán a autorský podiel žalobkyne predstavoval 5%, /AED/ 2 Vedecké práce v domácich recenzovaných vedeckých zborníkoch, monografiách, pričom prvá práca bola v rozsahu 3 strán a autorský podiel žalobkyne predstavoval 10%, druhá práca bola v rozsahu 3 strán a autorský podiel žalobkyne predstavoval taktiež 10% a /AFD/ 2 Publikované príspevky na domácich vedeckých konferenciách, pričom prvá práca z roku 2014 bola v rozsahu 4 strán a autorský podiel žalobkyne predstavoval 15%, druhá práca z roku 2014 bola v rozsahu 2 strán a autorský podiel žalobkyne predstavoval 15%. Žalobkyňa síce v predchádzajúcich rokoch 2012 a 2013 mala určitú publikačnú činnosť, avšak z toho iba jednu vedeckú prácu v zahraničnom karentovanom časopise (ADC3) a jednu odbornú knižnú publikáciu vydanú v domácom vydavateľstve (BAB1). Ostatné práce boli menšieho charakteru a neboli to tzv. karentované práce resp. práce s vysokým inpakt faktorom. Z uvedeného je aj laikovi zrejmé, že výtka výberovej komisie o slabej úrovni publikačnej činnosti žalobkyne za obdobie od 1.1.2014 do doby výberového konania bola na mieste. Ak aj žalobkyňa predložila zoznam publikácií doc. B. G., CSc., je len v poznámke dopísanej žalobkyňou uvedené, že táto má „2 karentové práce z roku 1985 a 1986 a posledný krát publikovala v roku 2003“. Taktiež u doc. RNDr. F. F., CSc. je len v poznámke doplnenej žalobkyňou na zozname publikačnej činnosti uvedené - „!Karentové časopisy len spoluautorstvá až v roku 2018 2 práce dovtedy nič“. Taktiež u Prof. RNDr. L.H., CSc. je len v poznámke dopísanej žalobkyňou uvedené „Uvedené práce v zborníku ako v kaentovom časopise. A nekarentované časopisy sú uvedené ako karentové. Má 1 karentovú prácu ako prvý autor z roku 1992.“ Uvedené poznámky sú len tvrdením žalobkyne, ktoré neboli ničím preukázané.
133. Podľa ustálenej súdnej praxe neoprávneným zásahom v zmysle zákona č. 365/2004 Z .z. je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Niektoré zásahy, hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu, nemožno napriek tomu posúdiť ako neoprávnené. Podstatou toho je existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, okrem iného, v prípadoch, kedy je zásah dovolený (resp. jeho možnosť je predpokladaná) zákonom. Neoprávnenosť zásahu do uplatneného práva navrhovateľa je teda vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno posúdiť na základe výsledku tohto konania alebo procesu, ale iba na základe podmienok stanovených zákonom pre ich začatie a priebeh. Pokiaľ teda je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie takého rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže, že nebolo vydané dôvodne.
134. Tak ako bolo vyššie uvedené súd v postupe žalovaného pri vyhlásení a realizácii výberového konania nevidel žiaden rozpor so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a preto jeho výsledok nemožno považovať za neoprávnený zásah z dôvodu iného postavenia do uplatneného práva žalobkyne na prístup k zamestnaniu. Žalobkyňa v konaní nepreukázala iný, výnimočný a ojedinelý postup žalovaného pri výberovom konaní v roku 2014 ako s inými uchádzačmi v iných výberových konaniach. Chýbali totiž objektívne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru, že vo vzťahu k nej došlo k diskriminačnému postupu, nakoľko jej subjektívny názor nestačí na prijatie záveru, že vo vzťahu k nej došlo k diskriminácii. Preto súd jej žalobu ohľadom nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- € zamietol ako nedôvodnú.
135. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
136. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
137. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
138. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
139. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
140. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
141. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 257 Civilného sporového poriadku.
142. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
143. V tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, spočívajúce v majetkovom, sociálnom či inom postavení žalobkyne, ktorú nemožno považovať za osobu tzv. ekonomicky slabú a preto súd nevyužil moderačné právo čo sa týka náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).