Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-7-2022.pdf
PDF · 86.96 KB
Case nature
Subarea
9C/7/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: F.. T. U., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom O. Q. XX, B., v zastúpení: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, proti žalovanému: F. L., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom B. XX, B., štátny občan SR, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
„Žalovaný je povinný odstrániť z webového portálu www.youtube.com, z kanála s názvom „U.“ (O.), časti audiovizuálneho záznamu (videa) s názvom „Slovensko prehralo medzinárodný súd. Vinný je A. a G. notár #.“ (O.), zverejneného dňa XX.XX.XXXX, a to konkrétne časť v minutáži XX.XX - XX:XX a časť v minutáži XX:XX - XX:XX.
Žalovaný je povinný odstrániť zo sociálnej siete Facebook, zo stránky s názvom „F.“ (O.) celý status (príspevok) zverejnený dňa XX.XX.XXXX o cca XX:XX hod. (O.).“.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 10.02.2022 domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému nariadil odstrániť z webového portálu www.youtube.com, z kanála s názvom „U.“ (O.), časti audiovizuálneho záznamu (videa) s názvom „Slovensko prehralo medzinárodný súd. Vinný je A. a G. notár #.“ (O.), zverejneného dňa XX.XX.XXXX, a to konkrétne časť v minutáži XX.XX
- XX:XX a časť v minutáži XX:XX - XX:XX (ďalej v texte označený aj ako „Video“) a taktiež odstrániť zo sociálnej siete Facebook, zo stránky s názvom „F.“ (O.) celý status (príspevok) zverejnený dňa XX.XX.XXXX o cca XX:XX hod. (O.) (ďalej v texte označený aj ako „Príspevok“).
2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX žalovaný na svojom kanáli YouTube s názvom „U.“ (O.) (ďalej v texte aj „YT MD“) zverejnil Video, v ktorom žalovaný okrem iného uviedol aj výroky týkajúce sa žalobkyne. Konkrétne v čase cca od XX:XX min. Videa uviedol: „(...) Pán U., mladý synček U., ktorá defraudovala tu roky peniaze. (...)“ a v čase cca od XX:XX min. Videa uviedol: „(...) A hlavne exemplárne zhovadenie seba samého, osoby menom pána U., malého synčeka U., ktorý sa dostal do Markízy len po kontaktnej linke zrejme pani mamičky. A mamička, ktorá sa chcela kamarátiť so všetkými, aj so mnou, hniezdo záchrany a všetko, všelijaké peniaze čo tam prúdili, zdefraudované. (...) O čo išlo? U. iba urobila to, čo mala urobiť už dávno nemocnica, že keď matka nechce syna, dá ho tam do nemocnice a berte si ho. Bez toho, aby ho hádzala niekde do koša. A ona to urobila ako hniezdo záchrany, nemocnica jej na to dala priestor, ona tam tisíce eur vyťahovala a robila zo seba Matku Terezu, že zachraňuje deti. (...)“. Predmetné video žalovaný zdieľal, v deň jeho zverejnenia, prostredníctvom statusu zverejneného na Facebook-ovej stránke s názvom „F.“ (O.) (ďalej v texte aj „FB MD“) a ku dňu podania žaloby malo 47- tisíc zhliadnutí. Žalovaný teda prostredníctvom výrokov vo Videu, verejne
vyhlasuje o žalobkyni, že táto mala dlhodobo spreneverovať finančné prostriedky získané z verejných zdrojov, ktoré boli žalobkyni poskytnuté na účely zlepšovania sociálnych služieb v oblasti vybudovania siete verejných inkubátorov na anonymné prenechanie novorodencov na adopciu. Žalovaný teda žalobkyňu prostredníctvom vyššie uvedených výrokov verejne obvinil z páchania závažnej trestnej činnosti, pričom tieto svoje výroky žiadnym spôsobom neodôvodnil a ani nepredložil žiadne relevantné fakty, ktoré by jeho tvrdenia potvrdzovali (alebo by tieto jeho tvrdenia aspoň náznakom podporovali). Žalobkyňa je preto toho názoru, že predmetné výroky žalovaného predstavujú neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, ktorý je spôsobilý značne poškodiť jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Zo strany žalovaného sa jedná o zlomyseľné šírenie ničím nepodložených skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov, ktorých zjavným a jediným cieľom je snaha o difamáciu osoby žalobkyne v očiach širokej verejnosti.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.“.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, „K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“.
12. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
13. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
14. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
15. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzení možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.
16. Či už v súvislosti s ochranou osobnosti alebo v súvislosti s obmedzením právna na slobodu prejavu, súd môže využiť inštitút neodkladného opatrenia, a to najmä v prípadoch, ak je namietané konanie žalovaného takej intenzity, ktorá osvedčuje existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Mohlo by ísť napríklad o publikovanie vulgarizmov, navádzanie alebo schvaľovanie činnosti, ktoré by boli v zjavnom rozpore s právom alebo morálkou, alebo by mohlo ísť o akékoľvek príspevky, ktoré by boli svojim charakterom, intenzitou alebo trvaním neakceptovateľné. Tunajší súd vo všeobecnosti považuje za neakceptovateľné ak ktokoľvek v demokratickej spoločnosti verejne obviňuje druhého z páchania trestnej činnosti bez akéhokoľvek racionálneho základu. V danom prípade sa tunajší súd stotožňuje s vyjadrením žalobkyne, že pre výkon činnosti v oblasti poskytovania sociálnych služieb/ charitatívnej činnosti je dobrá povesť a dôveryhodnosť kľúčová. Je nepochybné, že pokiaľ by žalobkyňa skutočne spreneverila verejné finančné prostriedky zaštiťujúc sa pritom poskytovaním detskej charitatívnej činnosti, jednalo by sa o spoločensky mimoriadne zavrhnutiahodnú činnosť so závažnými trestnoprávnymi dôsledkami a jej ďalšie uplatnenie nielen v oblasti poskytovania sociálnych služieb, ale prakticky v akomkoľvek relevantnom pracovnom odvetví by bolo ťažko predstaviteľné. Súd, s poukazom na uvedené vyjadrenia žalovaného v ktorých verejne obviňuje žalobkyňu z páchania trestnej činnosti, považuje tieto vyjadrenia za dostatočne závažné na to, aby boli spôsobilé zasiahnuť do práva žalobkyne na ochranu osobnosti (najmä do jej práva na občiansku česť, ľudskú dôstojnosť a do jej práva na ochranu mena) a poškodiť ju tak v súkromnej, ako aj spoločenskej a pracovnej sfére. Z vyššie uvedených dôvodov má súd existenciu bezprostredne hroziacej ujmy za preukázanú.
17. Súd taktiež skúmal, či vydaním neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb a teda skúmal primeranosť zásahu do práva žalovaného na slobodu prejavu. Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca, pričom sa vzťahuje nie len na informácie a myšlienky, ktoré sú pozitívne (alebo sú považované za neškodné a bezvýznamné), ale aj na tie, ktoré sú zraňujúce, šokujúce alebo znepokojujúce (rozsudok ESLP Handyside proti Spojenému
kráľovstvu zo dňa 07.12.1976, č. 5493/72). Sloboda prejavu sa taktiež vzťahuje na preháňanie alebo dokonca provokáciu (z rozhodnutia De Haes a Gijsels proti Belgicku). Rovnako to platí aj o slobode prejavu žalovaného. Avšak realizácia práva na slobodu prejavu so sebou súčasne nesie aj povinnosti a zodpovednosť. Tieto limity, ktoré sú obsiahnuté v článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, slúžia (okrem iného aj na) ochranou morálky, povesti alebo práv iných. Právo na slobodu prejavu neoprávňuje žalovaného na prekračovanie týchto hraníc a zneužívanie svojho práva na úkor práv iných. A tak, ako má žalovaný oprávnenie využívať právo na slobodu prejavu, tak isto má aj povinnosť rešpektovať všetky obmedzenia z neho vyplývajúce. Naviac, žalovaný sa verejne prezentuje ako novinár, čím sa snaží zvýšiť relevanciu svojich tvrdení.
18. Aj keby boli vyjadrenia žalovaného prehnané, tvrdé, prípadne by sa javili ako nelogické alebo zaujaté, automaticky by to neznamenalo, že by boli samé o sebe nedovolenými z dôvodu, že vybočili z prejavu, ktorý je možné označiť za primeraný. Prejav je však možné označiť za neprimeraný napríklad v prípade, že ide o kritiku, ktorej absentuje vecný základ a pre ktorú nie je možné nájsť ani žiadne zdôvodnenie. Pri tom je však potrebné vždy hodnotiť celý prejav uskutočňujúci sa vo forme literárneho, publicistického alebo iného útvaru. Nie je možné posudzovať iba jednotlivý vytrhnutý výrok alebo vetu (z nálezu Ústavného súd ČR sp.zn. I. ÚS 453/03). Nie len z čiastkových vyjadrení, ale aj z celého kontextu videa a príspevku, vyplýva, že cieľom žalovaného nebolo v dobrej viere poskytnúť verejnosti presné a spoľahlivé informácie o žalobkyni a vyjadrenia v nich uvedené nemožno hodnotiť ani ako primerané. Tým, že žalovaný svojim konaním presiahol rámec svojho práva na slobodu prejavu, a spôsobom, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do práva žalobkyne do jej práva na ochranu osobnosti, má súd za to, že vydaním tohto neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu. Práve naopak, súd svojou činnosťou vyváži jednotlivé práva sporových strán a to takým spôsobom, aby zabránil žalovanému naďalej zasahovať do práva žalobkyne a súčasne, aby právo na slobodu prejavu žalovaného sa dostalo do zákonných medzí.
19. Aby nedošlo k pochybnostiam, súd záverom svojho rozhodnutia považuje za potrebné dodať, že predmetné video a príspevok skúmal iba v súvislosti s námietkami žalobkyne a iba vo vzťahu k nej samotnej. Preto povinnosť odstránenia predmetnej časti videa a predmetného príspevku neznamená, že zvyšná časť predmetného videa už nemôže zasahovať do práv a oprávnených záujmov tretích osôb.
20. Keďže súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, možno konštatovať, že žalobca bol v predmetnej veci v plnom rozsahu úspešný, súd mu postupujúc podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.