Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/37/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci žalobcu: Városüzemeltetö és Fenntartó Kft., Szent István király út 25, 9200 Mosonmagyaróvár, Maďarsko, zast. Mgr. Michalom Zemanom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Bratislava, Medená 18, proti označenému žalovanému ako: osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: BL XXX KK k 05. 05. 2018, o zaplatenie 79,93 €, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 8C/21/2018-37 zo dňa 08. 01. 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že žalobu žalobcu zo dňa 13. 06. 2018 odmietol.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou zo dňa 13. 06. 2018 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 79,93 €. Žalovaného žalobca v žalobe označil ako osobu, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: BL XXX KK k 05. 05. 2018. Žalobca v žalobe uviedol, že žiada súd, aby požiadal o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie žalovaného. Žalobca z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie identifikovať účastníka, nakoľko evidencia vozidiel podľa § 111 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke nie je verejne prístupná. Aj keď v tomto prípade žalobca nedisponuje menom a priezviskom, žalobcom poskytnuté údaje umožňuje presnú identifikáciu žalovaného.

3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 8C/21/2018-14 zo dňa 06. 09. 2018 vyzval žalobcu, aby žalobu doplnil v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia označením žalovaného v súlade s § 133 - § 135 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pričom súd uviedol, ako má byť žaloba doplnená. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 18. 09. 2018, dňa 28. 09. 2018 lehota na doplnenie žaloby uplynula. Žalobca žalobu v určenej lehote, resp. ani do dňa rozhodovania súdu nedoplnil.

4. Prvostupňovému súdu bolo dňa 24. 09. 2018 doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že žalovaného označil nezameniteľným spôsobom, z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie žalovaného identifikovať, nakoľko evidencia vozidiel nie je verene prístupná. Ak súd nechcel vyžiadať údaje žalovaného podľa návrhu žalobcu, mal návrh posúdiť ako žiadosť o zabezpečenie dôkazu, na základe neho zistiť z evidencie údaje žalovaného a oznámiť ich žalobcovi, ktorý následne doplní žalobu.

5. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval ust. § 129 CSP.

6. Nakoľko žaloba žalobcu zo dňa 13. 06. 2018 bola neúplná, chýbala identifikácia žalovaného v súlade s ust. § 133 - § 135 CSP, súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby. Následne žalobca uviedol, že z objektívnych dôvodov nevie uviesť iné identifikačné údaje žalovaného. Žalobca má za to, že žalovaný je identifikovateľný na základe súčinnosti súdu, o ktorú v žalobe žiadal, preto nie je dôvod na odmietnutie žaloby. Súd prvej inštancie sa s názorom žalobcu nestotožnil a dospel k záveru, že i v predmetnej veci je nutné označiť žalovaného tak, ako to výslovne stanovuje § 133 - § 135 CSP, preto ak žalobca na základe uznesenia súdu náležitosti žaloby nedoplnil, je dôvod na odmietnutie žaloby. Nakoľko v danej veci na základe uznesenia súdu nebola žaloba doplnená, žaloba zostala naďalej neúplná a bez riadneho označenia žalovaného, súd prvej inštancie konštatoval, že nemožno v konaní pokračovať a preto žalobu žalobcu zo dňa 13. 06. 2018 podľa § 129 ods. 3 odmietol.

7. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že postup, ktorý navrhuje žalobca, aby si súd sám zistil údaje žalovaného žiadosťou o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel, resp. súdu dostupnou lustráciou, nie je v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Súd nie je tým, kto má zisťovať, koho chce žalobca žalovať. Žalobca pri podaní žaloby musí vedieť, od koho a čoho sa chce žalobou domáhať. Preto Civilný sporový poriadok ukladá žalobcovi, aby podal žalobu s presne špecifikovanými náležitosťami, medzi ktoré patria i identifikačné údaje strán sporu a to so sankciou odmietnutie žaloby v prípade neuvedenia niektorej z náležitostí napriek výzve súdu. Jednou zo zásad civilného procesu je zásada kontradiktórnosti, ktorá kladie dôraz na procesnú aktivitu strán sporu spočívajúcu v tvrdení rozhodujúcich skutočností, medzi ktoré patrí aj riadne označenie žalovaného. Za náležité vymedzenie okruhu strán sporu a ich riadne označenie nesie procesnú zodpovednosť žalobca, ktorý túto povinnosť nemôže prenášať na súd. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že ak súd na jeho žiadosť nezistí identifikačné údaje osoby, ktorá bola držiteľom ním označeného motorového vozidla, dôjde k odňatiu spravodlivosti a porušeniu čl. 3 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko súd by postupoval spôsobom, ktorý sa prieči účelu a zmyslu zákona. Žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku neurčuje, že by súd mal vykonávať úkony na zistenie informácií potrebných pre podanie žaloby so všetkými zákonnými náležitosťami. Ani z celkovej koncepcie a zmyslu tohto procesného predpisu nemožno vyvodiť možnosť takéhoto postupu, súd má podľa tohto zákona prejednávať a rozhodovať konkrétne spory, kým žalobca nevie, koho má žalovať, spor ani neexistuje. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Právo na súdnu ochranu nie je neobmedzené, ale je limitované zákonnou úpravou, ktorá stanovuje podmienky na naplnenie tohto práva. Takouto zákonnou úpravou je i Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Súd za účelom naplnenia tohto práva postupuje podľa procesného právneho predpisu. Ak teda zákon neupravuje postup súdu, ktorým by súd zisťoval pre žalobcu okolnosti, ktoré budú rozhodujúce pre podanie žaloby, ako je napríklad aj zisťovanie osoby, ktorá zasiahla do jeho práva, v dôsledku čoho žalobca nemôže podať žalobu na súd, nejde o porušenie práva na súdnu ochranu. Skutočnosť, že má súd možnosť vyžiadať údaje, resp. ich sám lustrovať je bezpredmetná. Táto možnosť je zákonom daná, resp. prístup k lustrácii je umožnený, aby súd zistil údaje z evidencie, ak takýto postup má oporu v právnom poriadku SR. Súd ale nemôže vyžiadať údaje, príp. ich lustrovať, ak nie sú splnené zákonné podmienky na takýto postup.

8. Prvostupňový súd tiež uzavrel, že žiadosť žalobcu obsiahnutú v žalobe podľa obsahu nemožno považovať za návrh na zabezpečenie dôkazu, ako to tvrdí žalobca. Podstata dokazovania spočíva v preukazovaní tvrdení žalobcu, že v minulosti bol, resp. v súčasnosti je určitý žalobcom tvrdený a náležite popísaný skutkový stav. Teda žalobca pozná okolnosti prípadu, tieto v súdnom konaní tvrdí a prostredníctvom dôkazov preukazuje, že ide o taký skutkový stav. Zo skutkového stavu, ktorý preukazuje prostredníctvom dôkazov, vyvodzuje určité subjektívne právo, ktorého ochrany sa žalobou domáha. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dokazovaním teda nie je činnosť, ktorou by žalobca prostredníctvom súdu zisťoval skutkový stav veci. Zisťovanie identifikačných údajov osoby, ktorá sa podľa žalobcu mala dopustiť určitého konania, pre žalobcu, ktorý tieto údaje nepozná, nie je dokazovaním. Zabezpečenie identifikačných údajov osoby podľa evidenčného čísla motorového vozidla, ktorého bola držiteľom, za tým účelom, aby ich následne zistil žalobca a doplnil do žaloby, nemôže byť považované za vykonanie dôkazu, priečilo by sa to samotnej podstate a zmyslu dokazovania.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Požadoval, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že disponuje údajmi o žalovanom, na základe ktorých je možné uskutočniť jednoducho identifikáciu žalovaného. Tým, že súd má možnosť jednoduchým dopytom zistiť od štátneho orgánu údaje o žalovanom, a túto možnosť nevyužije, ale namiesto toho odmietne žalobu, protiprávne obmedzí žalobcovi právo na prístup k súdu. Žalobca uviedol, že žalovaného označil nezameniteľným spôsobom, a to ako osobu, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: BL 898 KK k 05. 05. 2018. Nakoľko žalobca nevie získať bližšie údaje o žalovanom, žalobca už v samotnej žalobe požiadal súd, aby požiadal o vydanie údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: BL XXX KK k 05. 05. 2018. Žalobca sa nemá ako dozvedieť súdom požadované údaje o osobe žalovaného, hoci osoba žalovaného je pre Slovenskú republiku ako štát, osobou známou - t. j. štát ju pozná (z údajov o evidencii vozidiel). Je neprípustné, aby štát (Slovenská republika; jej právna úprava) neumožnil získať žalobcovi údaj o osobe (hoci štát vie, kto je touto osobou), ktorá porušila subjektívne práva žalobcu. Ak právna úprava (mimo súdneho konania) neumožňuje získať takéto údaje o porušiteľovi (čo ani nemusí), je povinnosťou štátu a jeho prostredníctvom povinnosťou súdu poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu proti takejto osobe.

11. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že v zmysle § 133 ods. 1 nevyplýva povinnosť označiť fyzickú osobu ako stranu sporu menom a priezviskom. Podľa § 133 ods. 1 CSP, fyzická osoba sa označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia, alebo iným identifikačným údajom. Z uvedeného znenia vyplýva, že fyzickú osobu možno označiť akýmkoľvek identifikačným údajom. Podstatné je, aby identifikačné údaje nezameniteľným spôsobom identifikovali danú fyzickú osobu.

12. Žalobca v podanom odvolaní tiež uviedol, že zo žaloby vyplýva, že žalobca požiadal súd, aby súd požiadal o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom predmetného vozidla v daný čas. Zabezpečenie dôkazu je inštitútom civilného procesu, ktorý umožňuje, aby sa ešte pred konaním, počas konania a po skončení konania vo veci samej, zabezpečil dôkaz, ktorý neskoršie nebude možné vykonať, alebo tento bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami a zároveň ide o kľúčový dôkaz pre rozhodnutie vo veci samej. Identifikácia žalovaného ako zabezpečovaný dôkaz slúži v konaní vo veci samej na účinnú a presnú identifikáciu žalovaného, ktorú nemožno požadovať od žalobcu, a to ani do budúcnosti, nakoľko tomu bránia objektívne dôvody spočívajúce práve v právnej úprave.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 370, § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia pre uznesenie uvedené v ustanovení § 236 CSP.

17. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.

19. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

20. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

21. Podľa § 129 ods. 1, 2, 3 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

22. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 5.10.2016, č. k. 8C/21/2018-37 zo dňa 08.01.2019 odmietol žalobu žalobcu zo dňa 13.06.2018, ktorou sa domáhal voči žalovanému označenému ako osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: BL XXX KK k 05. 05. 2018, schválenia zmieru, v zmysle ktorého by bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 79,93 €. Žalobca uviedol, nie je schopný bližšie identifikovať žalovaného, nakoľko evidencia vozidiel podľa § 111 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov nie je verejne dostupná a z uvedeného dôvodu aj požiadal súd o zabezpečenie vydania údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom predmetného motorového vozidla.

23. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 8C/21/2018-14 zo dňa 06.09.2018 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania (žaloby) náležitým označením žalovaného, a to v prípade fyzickej osoby menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom a v prípade právnickej osoby názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené a na odstránenie vád podania mu určil lehotu 10 dní odo dňa doručenia uznesenia (ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 18.09.2018). Žalobca bol súčasne poučený, že ak podanie nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd podanie (žalobu) odmietne.

24. Predpokladom odmietnutia podania podľa § 129 ods.3 je, že 1/ bezvýsledne uplynie lehota (prípadne ďalšie lehoty) na odstránenie nedostatkov vytknutých v uznesení, 2/ strana je o tomto následku poučená a 3/ ide o podstatné nedostatky, t.j. také nedostatky, ktoré sú prekážkou ďalšieho postupu súdu.

25. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby , ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ustanovením § 127 ods.1 a § 132 ods.1 CSP. Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Presné označenie strán v spore je bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Strany musia byť označené tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou v spore, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd konať. Údaje, ktoré musí označenie strán žaloba obsahovať, upravujú ust. § 133 až § 136 CSP. Ak je stranou v spore fyzická osoba, musí byť v žalobe označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Ak je stranou v spore právnická osoba, musí byť v žalobe identifikovaná názvom, prípadne obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, ak je pridelené. Názov alebo obchodné meno právnickej osoby musí zodpovedať údajom vyplývajúcim z príslušného registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná. Tieto náležitosti sú stanovené obligatórne a ak v podaní vo veci samej (žalobe) chýbajú, súd je povinný postarať sa o ich odstránenie, a to postupom podľa § 129 ods.1,2 CSP, t.j. uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby ho doplnil alebo opravil v lehote ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba opraviť alebo doplniť a poučí ho o možnosti podanie odmietnuť.

26. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi sa v súdom určenej lehote nepodarilo odstrániť vady podania, ktoré bolo podľa obsahu žalobou, nakoľko ani po výzve súdu neoznačil stranu sporu, proti ktorej žaloba smeruje, spôsobom zakotveným v ust. § 133 CSP. Naopak, žalobca túto svoju povinnosť žiadosťou preniesol na súd.

27. Súd prvej inštancie svoj procesný postup a rozhodnutie správne podložil zásadou kontradiktórnosti konania, na ktorej je budovaný civilný proces a významné miesto jej patrí po prijatí nového sporového poriadku, favorizujúceho procesnú aktivitu sporových strán, spočívajúcu v tvrdení rozhodujúcich skutočností a označovaní dôkazných prostriedkov na preukázanie svojich tvrdení, ktorým nesporne je aj riadne označenie sporových strán. Žalobcom použité označenie strany, proti ktorej žaloba smeruje, nezodpovedá ust. § 133 až § 136 a neumožňuje identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou (fyzickou, resp. právnickou).

28. Pretože v preskúmavanej veci žalobca nedoplnil podanie (žalobu) a neodstránil nedostatky na ktoré bol vyzvaný uznesením č. k. 8C/21/2018-14 zo dňa 06.09.2018 a o následku nedoplnenia podania bol podľa § 129 ods. 2 riadne poučený, jeho podanie vo veci samej trpí vadami, ktoré sú podstatné a tým brániace ďalšiemu postupu súdu v konaní.

29. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že s ustanovenia § 133 ods. 1 nevyplýva povinnosť označiť fyzickú osobu ako stranu sporu menom a priezviskom a že fyzickú osobu možno označiť akýmkoľvek identifikačným údajom a odvolacie námietky v tomto smere považuje za nedôvodené.

30. Podľa § 133 ods. 1 CSP, fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

31. Fyzická osoba musí byt v žalobe označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Tieto náležitosti sú stanovené obligatórne a ak v žalobe chýbajú, súd musí tento nedostatok (vadu konania) odstrániť postupom podľa § 129 CSP. Žalobca však nemusí mať vedomosť o dátume narodenia alebo rodnom čísle žalovanej fyzickej osoby, pričom tieto údaje nie sú ani verejne dostupné. V niektorých prípadoch však môže byť identifikácia fyzickej osoby dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom (napr. rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo pasu resp. iné identifikačné údaje) nevyhnutná, pretože identifikácia konkrétneho účastníka by bola sťažená, ak nie nemožná. Ak napríklad dve fyzické osoby majú rovnaké meno a priezvisko, bývajú na rovnakej adrese a sú štátnymi občanmi rovnakého štátu (napr. otec a syn, resp. matka a dcéra majú rovnaké meno, priezvisko, bývajú na tej istej adrese a sú rovnakej štátnej príslušnosti), nepochybne len identifikačný údaj o dátume narodenia resp. iný identifikačný údaj (rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo pasu resp. iné identifikačný údaj) umožní ich rozlíšenie. Iný identifikačný údaj má teda za úlohy odlíšiť fyzické osoby, ktoré majú rovnaké meno a priezvisko, bývajú na rovnakej adrese a sú štátnymi občanmi rovnakého štátu. Iný identifikačný údaj nemá za úlohu nahradiť obligatórnu náležitosť označenia fyzickej osoby v žalobe menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu tak, ako si to nesprávne vykladá žalobca. Zmyslom tohto ďalšieho identifikátora je totiž jednoznačná identifikácia a zabránenie zameniteľnosti s inou osobou.

32. Odvolací súd taktiež nesúhlasí s argumentom žalobcu, že sa nemá ako dozvedieť súdom požadované údaje o osobe žalovaného, hoci osoba žalovaného je pre Slovenskú republiku ako štát, osobou známou - t. j. štát ju pozná (z údajov o evidencii vozidiel) a že je neprípustné, aby štát (Slovenská republika; jej právna úprava) neumožnil získať žalobcovi údaj o osobe (hoci štát vie, kto je touto osobou), ktorá porušila subjektívne práva žalobcu a odvolacie námietky v tomto smere považuje tiež za nedôvodené.

33. Poskytovanie údajov z evidencie vozidiel na účely objasňovania iných deliktov spadá pod čl. 3 ods. 6 Dohovoru o cestnej premávke (Viedeň 1968), podľa ktorého sa zmluvné strany zaväzujú, že oznámia akejkoľvek zmluvnej strane, ktorá o to požiada, informácie potrebné na zistenie identity osoby, na meno ktorej je poháňané vozidlo alebo prípojné vozidlo k takémuto vozidlu evidované na danom území, pokiaľ takto predložená žiadosť uvádza, že vozidlo bolo účastníkom nehody, alebo vodič tohto vozidla vážne porušil pravidlá cestnej premávky, a preto podlieha dôležitému trestu alebo odobratiu vodičského preukazu, na území zmluvnej strany, ktorá žiadosť predložila.

34. V tomto konkrétnom prípade je ale na zváženie, či predpisy platné v Maďarsku posudzujú nesprávne parkovanie vozidla (žalobou uplatňovaný nárok súvisí s parkovaním konkrétneho vozidla) za taký priestupok, ktorý spadá pod čl. 3 ods. 6 Dohovoru o cestnej premávke (Viedeň 1968), t. j. či nesprávne parkovanie (v danom prípade parkovanie bez zaplatenia parkovného) je možné kvalifikovať za vážne porušenie pravidiel cestnej premávky, v dôsledku ktorého podlieha dôležitému trestu alebo odobratiu vodičského preukazu. Ak je žalobca toho názoru, že nesprávne parkovanie vozidla resp. parkovanie bez zaplatenia parkovného je takým priestupkom, ktorý spadá pod čl. 3 ods. 6 Dohovoru o cestnej premávke (Viedeň 1968), nič mu nebráni požiadať príslušné orgány krajiny kde sa priestupok stal, aby aplikujúc čl. 3 ods. 6 Dohovoru o cestnej premávke (Viedeň 1968) požiadali o potrebné informácie príslušný orgán krajiny kde by malo byť vozidlo evidované.

35. Jednou zo zásad civilného procesu je zásada kontradiktórnosti, ktorá kladie dôraz na procesnú aktivitu strán sporu spočívajúcu v tvrdení rozhodujúcich skutočností, medzi ktoré patrí aj riadne označenie žalovaného. Za náležité vymedzenie okruhu strán sporu a ich riadne označenie nesie procesnú zodpovednosť žalobca, ktorý túto povinnosť nemôže prenášať na súd.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne a právne správne, potvrdil.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .