Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-1-2017.pdf
PDF · 133.93 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III. so sídlom v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v spore žalobcu: T.K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, Q. právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 572 právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 197,54 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 197,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 197,54 eur od 12.01.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 12.01.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 197,54 eur s spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 197,54 eur od 20.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy odôvodnil tým, že dňa 27.11.2012 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX so žalovaným, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 1500 eur. Zmluvou o úvere je žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 27.11.2012, nakoľko táto obsahuje prejav vôle žalobcu uzavrieť zmluvu o úvere. Uvedená zmluva bola formulárová a žalobca ako spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom zmeniť a ovplyvniť jej obsahové náležitosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch spája s nedodržaním obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj iných povinností zo strany dodávateľa sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z dôvodu absencie viacerých obligatórnych náležitostí ustanovených zákonom o spotrebiteľských úveroch je zmluva o úvere medzi žalobcom a žalovaným bez úročná a bez poplatková. Jednou z náležitostí, ktorá chýba v zmluve o spotrebiteľskom úvere je doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Oznámenie veriteľa zo dňa 27.11.2012 nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože nejde o dvojstranný právny úkon medzi veriteľom a spotrebiteľom, ale je iba jednostranným prejavom vôle veriteľa o schválení úveru čo potvrdzuje aj to, že je podpísané inou osobou veriteľa, t. j. žalovaným a žalobca s ním neprejavil svoj súhlas. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru je uvádzaná v oznámení veriteľa o schválení úveru avšak v zmluve sa nenachádza. Zmluva ďalej neobsahuje určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov pričom na základe údajov uvedených v zmluve o úvere nie je zrejmé aká časť splátky sa započítava na istinu, úroky a iné poplatky. V predmetnej zmluve o úvere skutočná hodnota RPMN po započítaní všetkých nákladov spotrebiteľského úveru, teda aj odplaty za poskytnutie služby podľa bodu 8.1 zmluvy o úvere je 112,08 %. Žalovaný teda nesprávne uviedol údaj o RPMN vo výške 65,89 % nakoľko do celkových nákladov nezapočítal náklad spočívajúci v odplate za poskytnutie služby. Ide o poplatok vo výške 215,75 eur. K samotnej dohode o poskytnutí služby žalobca uvádza, že táto je súčasťou zmluvy o úvere a nebola žalobcom individuálne dojednaná, nemohol ovplyvniť jej obsah, bola formulárovo pripravená a bez ohľadu na to, že žalobca o služby, ktoré sú obsahom dohody žalovaného nepožiadal, ani iným spôsobom neprejavil záujem o poskytnutie služby, možnosti odkladu splatnosti splátok. Žalovaný ju do tejto dohody vnútil a odplatu za poskytnutie služby si započítal už ku dňu poskytnutia úveru žalobcovi bez toho, aby žalobca využil možnosť odkladu splátok. Žalobca taktiež poukazuje na neprimeranú výšku poplatku za poskytnutie služby, teda poplatok vo výške 215,75 eur čo predstavuje takmer 25 % zo sumy poskytnutého úveru. Žalovaný mal na základe zmluvy o úvere žalobcovi poskytnúť úver vo výške 1500 eur pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 70,01 %. Úroková sadza dojednaná v zmluve o úvere je viac ako 5násobne vyššia ako predstavovala priemerná úroková sadzba z nových úverov v novembri 2012, ktorá bola vo výške 11,42 %. Takáto úroková sadzba je vzhľadom na uvedené neprimeraná a dokonca v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov sa táto zmluva považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú, zároveň obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a to dohodu o poskytnutí služby, ktorá je z tohto dôvodu neplatná. Žalovaný oznámením o schválení úveru veriteľom žalobcovi schválil poskytnutie úveru vo výške 1500 eur. Reálne však žalovaný poskytol žalobcovi iba sumu 1 284,25 eur, nakoľko už pri poskytovaní úveru žalovaný znížil sumu 1284,25 eur o poplatok za poskytnutie služby vo výške 215,75 eur na ktorú ale žalovaný nemal nárok. K dnešnému dňu žalobca žalovanému zaplatil sumu vo výške 3857,76 eur. Žalovaný nadobudol prijatím plnenia sumu nad sumu reálne poskytnutú žalobcovi na základe zmluvy o úvere bezdôvodné obohatenie a to vo výške 2178 eur. Na výzvu žalobcu o vrátenie bezdôvodného obohatenia žalovaný nereagoval, žalobcovi túto sumu nevrátil. Z uvedeného dôvodu si uplatňuje aj úrok z omeškania a to od 20.12.2016.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol k tvrdeniu žalobcu, že formulárová zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti uviedol, že zmluva je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane ako aj zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sú v zmysle článku 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy - v podobe žiadosti, ale je súčasťou zmluvy ako takej. Podľa vôle zmluvných strán, teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že oznámenie o schválení úveru obsahuje nový návrh. Žalobca uzatvoril zmluvu za dohodnutých podmienok a spochybňovanie vlastného dokonania a dovolávanie sa prospechu z toho je v rozpore nielen so zákonom, ale aj s princípom dobrých mravov. Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje a to nielen v splátkovom kalendári s ktorým bol dlžník oboznámený, ale aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval aby boli sumy istiny úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Toto má reálne opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky a poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti v rôznych počtoch splátok a pod. Zmluva uzavretá medzi sporovými stranami obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Konkrétna zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky 80,37 eur, termín splatnosti splátky - 20. deň v mesiaci a počet splátok (42) teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Ustanovenia ZoSÚ sú výsledkom implementácie smernice rady 2008/48 a je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade tohto zákona aj z jej ustanovení a to konkrétne článku 10 ods. 1 písm. h smernice. Členské štáty nie sú oprávnené či už legislatívne, alebo aplikačne prijímať odchylné ustanovenia, keďže smernica má v rámci unijného práva povahu plnej harmonizácie. V súvislosti s údajom o konečnej splatnosti úveru a ohľadom rozpisovania splátky poukázal na rozhodnutie KS PO vo veci 13Co/111/2014-166 a na výklad príslušných zákonných ustanovení ZoSÚ. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie súdneho dvora EU C-42/2015 podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h a i smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave. Tvrdenie, že zmluva neobsahuje údaje o konečnej splatnosti nie sú správne. Z ustanovenia článku 4 ods. 4,5 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň poslednej splátky úveru resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru. K výške ohľadom nesprávneho údaju o výške RPMN žalovaný tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby nie je predpokladom a ani podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Dohoda bola dobrovoľná, nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani odplata v zmysle jej ustanovení nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Zdôraznil, že dohoda o poskytnutí služby bola dojednaná ako individuálny právny úkon, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Vždy je podpisovaná osobitne, tento fakt je zdôraznený a využitie, alebo nevyužitie tejto služby vyplýva so slobodnej vôle zmluvnej strany v prospech ktorej bola dojednaná, teda dlžníka. Takéto dojednanie nemôže napĺňať skutkovú podstatu neprijateľnej zmluvnej podmienky. K námietke výšky úrokovej sadzby za úver žalovaný uviedol, že výška odplaty bola upravená v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia ak predmetnom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti. Pri porovnaní výšky odplaty sa má zobrať do úvahy nie len hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku a objem poskytnutých prostriedkov či lehotu splatnosti. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery 46,35 % je na mieste záver že táto nebola podstatne prevýšená. Zároveň vzniesol námietku premlčania a namietal tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal požadovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. moment, kedy sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení. Subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že subjekt má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia.
3. Právny zástupca žalobcu k tvrdeniam žalovaného uviedol, že žalobca nemal možnosť v deň podpisu zmluvy o úvere sa oboznámiť s oznámením o schválení úveru dlžníkovi, keďže táto listina sa mu nedostala pri podpise do dispozičnej sféry. Nijakým spôsobom tak neparticipoval na dojednaní skutočností, ktoré sú v zmysle zákona obligatórnymi náležitosťami avšak ktoré absentujú v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Udaj o počte, výške a termíne splatnosti splátok je obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorej absencia zakladá sankciu bezúročnosti a bez poplatkovosti. Žalobca trvá naďalej na tom, že žalovaný RPMN určil nesprávne, keďže nezahŕňa celkové náklady spojené s úverom. K neprimeranej výške úroku žalobca namietal dojednanie úrokovej sadzby, ktorá 5násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu. Obrana žalovaného v tom smere, keď uvádzal, že úroková sadzba stanovená žalovaným nebola podstatne prevýšená pri porovnaní s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery neobstojí, keďže ide o viacnásobné navýšenie úrokov oproti úrokovej miere úveru, ktoré poskytujú banky. K dohode o poskytnutí služby trvajú na tom, že žalobca nemal možnosť odmietnuť túto dohodu uzavrieť. Poplatok za poskytnutie služby bol započítaný už ku dňu poskytnutia úveru bez ohľadu na to, či táto služba bude využitá alebo nie. Žalobca nevedel, z akého dôvodu mu žalovaný poskytol úver v sume nižšej ako bolo dohodnuté. Zmluvu o úvere nepodpísal s úmyslom uzavrieť aj s dohodou o poskytnutí služby. Podpis tejto zmluvy bol podmienkou poskytovanie úveru zo strany žalovaného.
4. Právna zástupkyňa žalovaného sa opätovne vyjadrila k oznámeniu veriteľa o schválení úveru s poukazom na článok 7 ods. 7.1 písm. g zmluvných dojednaní kedy toto oznámenie sa považuje za technickú súčasť zmluvy. Poukázala aj na názor Národnej banky Slovenska, ktorý bol prijatý po rozsudku C42/15 a trvala aj na tom, že do výpočtu RPMN nebolo potrebné zahrnúť poplatok súvisiaci s dohodou o poskytnutí služby, ktorá nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere čo v bode 8 ods. 8,6 dohody o poskytnutí služby veriteľ aj vyhlásil. Postup žalovaného, ktorý si odmenu odrátal od poskytnutého úveru vyplýva zo samotnej dohody bodu 8.1 a žalobca teda s takýmto postupom súhlasil.
5. Pojednávania vo veci sa nezúčastnili strany sporu volaní neboli. Pojednávania sa zúčastnili ich právni zástupcovia. V zmysle § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a žalobcu.
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe a na ich návrhoch naďalej trval. Poukázal pritom na argumenty uvedené v samotnej žalobe, ako aj písomnom vyjadrení a taktiež poukázal na konštantnú judikatúru OS PP aj KS v PO, ktoré v obdobných veciach žalobe vyhoveli v plnom rozsahu. Žalobca prevzal od žalovaného sumu vo výške 1284,25 eur, uhradil v skutočnosti 3616,65 eur a rozdiel činí 2332,40 eur znížený o vyplatený revolving vo výške 678,76 eur. Výška bezdôvodného obohatenia tak predstavuje v skutočnosti sumu 1653,64 eur. Žalobca si však žalobou uplatňuje iba sumu vo výške 1197,54 eur. V prípade úspechu v konaní si žalobca uplatnil náhradu trov konania. Námietku premlčania zo strany žalovaného považujú za irelevantnú nakoľko nárok bol žalovaný v 3 ročnej premlčacej dobe.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom žalobcu a právnych zástupcov strán sporu, listinnými dôkazmi: úverovou zmluvou zo dňa 27.11.2012, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 27.11.2012, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, výzvou na zaplatenie pohľadávky pred podaním žaloby zo dňa 05.12.2016, splátkovým kalendárom, oznámením žalovaného o zosplatnení zo dňa 02.01.2017 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav: V predmetnom spore žalobca žiadal, aby súd, zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi, ktoré vzniklo plnením žalobcu žalovanému na základe uzavretej zmluvy o úvere. Žalobcovi ako dlžníkovi bol na základe zmluvy o úvere tak ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku poskytnutý zo strany žalovaného ako veriteľa revolvingový úver. Táto skutočnosť nebola medzi sporovými stranami sporná, keď ju ani žalovaný nespochybnil vo svojom vyjadrení. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou pričom jedným z predmetov jeho podnikania je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobca konal pri uzatváraní zmlúv ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Úverová zmluva sa preto v zmysle ZoSÚ a to § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ako aj § 52 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka považuje za spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľské zmluvy sú častokrát pre spotrebiteľa vopred pripravené a spotrebiteľ nemá priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, alebo vymienenie si jej zmeny. Úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi takúto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, keďže boli vopred pripravené. Žalovaný má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a v danom prípade nebol úver poskytovaný žalobcovi za účelom výkonu povolania či podnikania.
8.Podľa § 52 ods. 1 OZ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9.Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ust. Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10.Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (platného v čase uzavretia zmluvy o úvere č. 8500018268) § 1 ods. 2 Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. § 9 ods. 2 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa §11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r} a y) a § 10 ods. 1 b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
12. V súvislosti s neuvedením termínu konečnej splatnosti úveru, ktorú žalobca namietal súd sa stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože nejde o dvojstranný právny úkon, ale jedná sa o jednostranný prejav vôle veriteľa, že schvaľuje úver o ktorý žalobca požiadal čo potvrdzuje aj to, že je podpísaný iba osobou veriteľa a nie aj žalobcu. Až v tomto oznámení sa nachádza údaj o konečnej splatnosti úveru, keď v tomto oznámení sa uvádza dátum splatnosti poslednej splátky 20.06.2016. Takýto údaj v žiadosti zmluve o revolvingovom úvere absentuje. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žalobca podpísal dňa 22.11.2012 pričom oznámenie o schválení úveru dlžníkovi je s dátumom 27.11.2012. Žalobca sa v deň podpisu zmluvy o úvere nemal možnosť oboznámiť s týmito údajmi, ktoré absentujú v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. V mnohých rozhodnutiach Okresných ako aj Krajských súdov bol vyslovený záver, že v zmluvách údaje určujúce základné parametre poskytnutých spotrebiteľských úverov musia byť definované jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom, aby mohol spotrebiteľ zistiť aká výška úveru (prípadne dojednaného revolvingu),výšku úrokovej sadzby, RPMN a ďalších. Pokiaľ takéto podstatné náležitosti obsahuje až neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré nie je podpísané aj dlžníkom, nie je možné toto považovať za súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Takéto oznámenie predstavujúce jednostranný prejav vôle sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany žalobcu. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Termín konečnej splatnosti v Zmluve uvedený nie je a tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v Zmluve je uvedený len počet splátok, absentuje taktiež uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť. Uvedenie údaje o termíne prvej a poslednej splátky v listine označenej ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 27.11.2012 nie je postačujúce, nakoľko predmetnú listinu nie je možné považovať za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné oznámenie veriteľa, ktoré žalobca písomne neodsúhlasil. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani čl. 7. 1 písm. g) Zmluvných dojednaní - Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT, s. r. o., pretože žiadne zmluvné dojednanie nemôže byť považované za platné, pokiaľ nerešpektuje ZoSÚ, ktorý vyžaduje písomnú formu, t. j. aj podpis na zmluve o spotrebiteľskom úvere, teda aj vo vzťahu k dojednaniam, ktoré sú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čo sa v danom prípade nestalo. Bez tohto podpisu dlžníka - žalobcu tento dokument možno považovať len za jednostranný právny úkon. Navyše žalobca o obsahu Oznámenia veriteľa o schválení úveru v čase podpisovania zmluvy (27.11.2012) nemal vedomosť. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu (v danom prípade teda dňa 22.11.2012). V opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Žalovaný v podaniach odkazuje na článok 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere z ktorého vyplýva, že ,,Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru“. K uvedenému súd dodáva, že z uvedeného nie je možné bez pochýb jednoducho zistiť dokedy bude trvať zmluvný vzťah, určiť, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Pokiaľ teda žalovaný v spore tvrdil, že deň splatnosti poslednej splátky je termínom konečnej splatnosti, jeho obrana neobstojí.
13. Dňa 9.11.2016 vydal Súdny dvor Európskej únie rozsudok vo veci C-42/15 predmetom ktorého bolo prejudiciálne konanie iniciované Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním, ktoré viedol tento súd vo veci Z. D. W., a. s. proti S. O.. Na uvedený rozsudok poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení kde uvádzal, že Súdny dvor EÚ v predmetnom rozhodnutí sa vyslovil, že článok 10 odsek 2 písmeno h a i Smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 odsek 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
14. Zmluva medzi zmluvnými stranami vo svojich ustanoveniach obsahuje určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátku úrokov a aká na splátky poplatkov. Neuvedenie rozčlenenia splátok považuje ustálená judikatúra súdov v SR za nenaplnenie požiadavky uvedenej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ a preto považuje úvery poskytnuté prostredníctvom takto formulovaných zmlúv za bezúročné a bez poplatkov. V zmysle zmlúv, ktoré nečlenia splátky tak ako je to uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ spotrebiteľ plní úver v jednotlivých splátkach avšak od samého počiatku nevie koľko hradí na istinu úveru a koľko hradí na odplatu veriteľa (úroky a poplatky). Veriteľ však od samého začiatku touto informáciou disponuje, ale spotrebiteľovi ju neposkytol. Veriteľ priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje aká časť sa použije na splátku istiny a aká časť splátky na odmenu. Túto vedomosť má veriteľ od počiatku. V zmluve ju však častokrát spotrebiteľom neoznámi a ako bolo neraz vyslovené jedná sa aj o nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Takouto obchodnou praktikou veriteľ spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
15. Zákon č. 129/2010 Z.z. bol novelizovaný dňa 12.10.2017 kedy touto novelou s účinnosťou od 1.5.2018 bolo upustené od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca odôvodnil skutočnosťou, že bez takejto zmeny by bol zákon aj do budúcna v rozpore so Smernicou a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii Smernice išla napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie nad rámec podmienok stanovených Smernicou. Zákonodarca tak potvrdil, že zákon je v tejto otázke v rozpore so smernicou a že eurokomformný výklad zákona cez zásadu zákazu výkladu zákona contra legem nie je možný. Ak splátky spotrebiteľského úveru nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol poskytnutý do účinnosti tejto novely rozčlenené na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyššie uvedený záver je odôvodnený právnymi argumentmi opierajúcimi sa o skutočnosť, že priamy účinok Smernice nie je možný ( jedná sa o právne vzťahy horizontálne, teda medzi jednotlivcami ) a nepriamy účinok Smernice nie je možný taktiež nakoľko vnútroštátne právo, teda zákon o spotrebiteľských úveroch nad rámec Smernice zakotvil prísnejšie podmienky v otázke členenia splátok čo vzhľadom na zásadu zákazu výkladu contra legem a zásadu právnej istoty vytvára prekážku eurokomformného výkladu. Závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru boli po prijatí rozsudku C-42/15 judikované všetkými Krajskými súdmi v Slovenskej republike s výnimkou niektorých rozhodnutí.
16. Žalobca namietal skutočnosť, že žalovaný nesprávne určil RPMN nakoľko RPMN určená v zmluve nezahŕňa celkové náklady spojené s úverom. V tejto súvislosti poukázal, že v dohode o poskytnutí služby, ktorá podľa nich bola zakomponovaná priamo do zmluvy o spotrebiteľskom úvere formurálovo pred pripravená žalobca nemohol odmietnuť uzavrieť túto dohodu a musel ju podpísať ako celok bez možnosti zmeny jej znenia pričom táto dohoda v sebe zahŕňala aj poplatok za poskytnutie tejto služby a podľa žalobcu bola podmienkou poskytnutia úveru žalobcovi. Je potrebné súhlasiť s tým, že poplatok za poskytnutie služby na základe takejto dohody si žalovaný vyplatil už v čase poskytnutia úveru bez ohľadu na to či spotrebiteľ mal záujem o poskytnutie tejto služby pričom v tom čase vôbec nemohol vedieť či takúto službu aj reálne využije. Súd sa preto stotožňuje s názorom, že nezapočítanie odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v dohode o odklade splatnosti splátok má vplyv na to, že údaj o výške RPMN je nesprávny. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. : 19Co/142/2016-328 zo dňa 8.2.2016 kde okrem iného je konštatované, že je právne bezvýznamné, aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru
- odmena/poplatok. Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov hotovostne inkasuje splátky spotrebiteľského úveru z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problém a dôvodom neprijateľnosti poplatku je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška výrazne presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia, ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojim rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plneniu korešponduje, ide o exces pri používaní inštitútu poplatku.
17. K výške úrokovej sadzby sa žalovaný vyjadril, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je správne určená výška odplaty v podobe úroku z úveru, keď porovnáva úrokové sadzby bánk a nebankových subjektov. Je nesporné, že v prípade, keď úvery poskytujú tzv. nebankové subjekty je namieste pripustiť určité navýšenie úrokovej miery úveru oproti výške úrokov v bankách, keďže úvery môžu v tomto prípade získať aj menej bonitný klienti a poskytovania týchto úverov počítajú s tým, že tieto úvery nemusia byť riadne splácané avšak takéto navýšenie úrokov musí byť odôvodnené a mať svoju mieru, pretože v prípade viacnásobného navýšenia úrokov nie je možné, aby súd takémuto dojednaniu poskytol ochranu. V prípade, že súd dospeje k zisteniu, že zmluvné úroky za poskytnutý spotrebiteľský úver sú neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi nemá spotrebiteľ ako dlžník povinnosť takéto úroky veriteľovi zaplatiť. V danom prípade taktiež súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu o neprimeranej výške úroku z poskytnutého úveru.
18. Z vyššie citovaného znenia zákona vyplýva, že pre absenciu zákonom vyžadovaných náležitosti zmluvy, mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky zo zmluvy o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX vo výške 2178 eur a nemal tak nárok na žiadne úroky a poplatky v zmluve označené ako odplata.
19. Žalobca uvedením do omylu zo strany žalovaného uhradil na jeho účet sumu vo výške 3616,65 eur , tzn. o 1438,65 eur viac než mal žalovaný nárok. V tomto rozsahu tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, avšak žalobca si v spore uplatnil iba sumu 1197,54 eur, ktorou žalovanou sumou je súd viazaný.
20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.
21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmete bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu na úkor koho sa získal.
23. Z obsahu zmluvy o úvere s číslom XXXXXXXXXX je zrejmé, že pri tejto zmluve absentujú zákonom vyžadované náležitosti tak ako to predpokladá § 4 ods. 2 zák. č. 251/2001 účinný v čase uzatvárania jednotlivých zmlúv a to konkrétne zmluvy neobsahujú údaj konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, výška, počet, termíny a splátky istiny úrokov a iných poplatkov, nesprávne uvedená výška RPMN ako aj neprimeraný úrok, pričom pri nesplnení týchto podmienok je síce zmluva o spotrebiteľskom úvere platná avšak nastupuje sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Plnenie žalobcu nad rámec istiny je aj v tomto prípade posudzované ako majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, a teda bezdôvodným obohatením.
24. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaného súd aplikoval nižšie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka. V prípade bezdôvodného obohatenia, môže ísť o obohatenie nedbanlivostné, alebo úmyselné. Pri bezdôvodnom obohatení súd prihliada v zmysle § 107 ods. 1 a 2 OZ tak na uplynutie subjektívnej lehoty (2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil), ako aj objektívnej lehoty (3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie 10 rokov odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo). Právny zástupca žalobcu vo vzťahu k subjektívnej lehote uviedol, že sa žalobca o bezdôvodnom obohatení dozvedel pri konzultácií uvedenej záležitosti s právnym zástupcom v čase keď žalobca udelil plnú moc advokátskej kancelárii AK-KRUPA s. r. o. (podľa plnej moci nachádzajúcej sa v súdnom spise na čl. 14 sa tak stalo dňa 07.12.2016), pričom v konaní nebolo preukázané, aby toto tvrdenie pravdivé nebolo. Dňa 05.12.2016 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie pohľadávky pred podaním žaloby v lehote do 14 dní. Žaloba bola podaná na súde 12.01.2017, a teda 2-ročná subjektívna premlčacia lehota by žalobcovi uplynula najskôr 07.12.2018, z čoho je zrejmé, že v danom prípade žaloba bola podaná počas plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Objektívna premlčacia lehota plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia, t. j. v danom prípade od úhrad žalobcu žalovanému. V súdnom spise na čl. 70 sa nachádza oznámenie veriteľa zo dňa 02.01.2017, v ktorom sa uvádza, že žalobca je v omeškaní s úhradou splátok č. 46, 47 a 48 vo výške 241,11 eur. V prípade ich neuhradenia v lehote 14 dní (nestalo sa tak viď Prehľad splátok na č.l. 71) dňa 03.01.2017 bola zmluva predčasne splatená čím boli vysporiadané všetky záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy a úverový vzťah bol ukončený. Možno konštatovať, že žaloba bola podaná aj v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote. V danom prípade by bolo však možné vychádzať z 10-ročnej premlčacej lehoty s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v predmete svojej činnosti má poskytovanie úverov, svoje podnikanie vykonáva dlhodobo a je nevyhnuté, aby dodržiaval zákonom stanovené právne normy vzťahujúce sa na poskytovanie spotrebiteľských úverov, preto bol uzrozumený s tým, že pokiaľ v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti, ktoré sú citované v tomto rozsudku a úvery sú poskytované spotrebiteľom, nebude môcť žiadať úroky a iné poplatky a pre prípad, že sa tak stane, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený. Možno tak hovoriť o nepriamom úmysle získať majetkový prospech. Pokiaľ ide o 10-ročnú preml. lehotu vo viacerých súdnych rozhodnutiach KS Prešov, ako aj ďalších krajských súdov, bol vyslovený právny názor súvisiaci s úmyselným bezdôvodným obohatením pri neuvedení obligatórnych náležitosti, ktoré vyžaduje ZoSU.
25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 28. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný do dnešného dňa napriek výzve žalobcu dlžnú sumu nevrátil, pričom žalobca poukazuje na § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka uplatňuje si žalobca okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania.
30. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
31. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
32. Výšku úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to vo svojom § 3. Do 31.1.2013 bola výška týchto úrokov 8 % plus zákonná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania dlžníka so zaplatením sumy (t.j. deň po splatnosti dlžnej sumy).V danom prípade záväzkový vzťah vznikol do 31.1.2013 a tak sadzba s úrokov z omeškania v právnych vzťahoch vzniknutých do tohto dátumu je až po súčasnosť 8 %. Súd priznal však žalobcovi iba uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % s poukazom na znenie § 3 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., avšak až od podania žaloby na súd dňa 12.01.2017 do zaplatenia. Vo zvyšku teda od uplatneného dátumu omeškania odo dňa 20.12.2016 v tejto časti súd žalobu zamietol pre žalobcom nepreukázaného doručenia Predsporovej výzvy zo dňa 05.12.2016 (č.l. 12) žalovanému.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. V konaní bol úspešný žalobca v plnom rozsahu, keďže súd žalobe v celosti vyhovel, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.