Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-234-2018.pdf
PDF · 98.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/234/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: U. O., nar. X. X. XXXX, bytom O. XX, v spore o zaplatenie 1.633,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Csp/78/2017-116 zo dňa 29.1.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .
V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O jeho výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 10Csp/78/2017-116 zo dňa 29.1.2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 154,62 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 217,59 eur od 1. 4. 2017 do 18. 4. 2017, zo sumy 207,61 eur od 19. 4. 2017 do 23. 5. 2017, zo sumy 201,91 eur od 24. 5. 2017 do 3. 7. 2017, zo sumy 194,07 eur od 4. 7. 2017 do 27. 7. 2017, zo sumy 190,50 eur od 28. 7. 2017 do 17. 8. 2017, zo sumy 184,80 eur od 18. 8. 2017 do 18. 9. 2017, zo sumy 179,10 eur od 19. 9. 2017 do 11. 10. 2017, zo sumy 172,98 eur od 12. 10. 2017 do 16. 11. 2017, zo sumy 166,86 eur od 17. 11. 2017 do 12. 12. 2017, zo sumy 160,74 eur od 13. 12. 2017 do 15. 1. 2018 a zo sumy 154,62 eur od 16. 1. 2018 do zaplatenia, do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zaplatenie istiny vo výške 47,29 eur, úrokov vo výške 15,65 eur, úrokov vo výške 24,5 % ročne zo sumy 7,84 eur od 3. 7. 2017 do 26. 7. 2017, zo sumy 11,41 eur od 27. 7. 2017 do 16. 8. 2017, zo sumy 17,11 eur od 17. 8. 2017 do 17. 9. 2017, zo sumy 22,81 eur od 18. 9. 2017 do 10. 10. 2017, zo sumy 28,93 eur od 11. 10. 2017 do 15. 11. 2017, zo sumy 35,05 eur od 16. 11. 2017 do 11. 12. 2017, zo sumy 41,17 eur od 12. 12. 2017 do 14. 1. 2018, zo sumy 47,29 eur od 15. 1. 2018 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7,84 eur od 3. 7. 2017 do 26. 7. 2017, zo sumy 11,41 eur od 27. 7. 2017 do 16. 8. 2017, zo sumy 17,11 eur od 17. 8. 2017 do 17. 9. 2017, zo sumy 22,81 eur od 18. 9. 2017 do 10. 10. 2017, zo sumy 28,93 eur od 11. 10. 2017 do 15. 11. 2017, zo sumy 35,05 eur od 16. 11. 2017 do 11. 12. 2017, zo sumy 41,17 eur od 12. 12. 2017 do 14. 1. 2018 a zo sumy 47,29 eur od 15. 1. 2018 do zaplatenia, zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85 %.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že konanie zastavil v tej časti, v ktorej bol žalobcom návrh zobratý späť. Súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím nebol potrebný, keďže k nemu došlo pred začatím pojednávania. Súd žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal z titulu splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou. Žalovaná uzavretie zmluvy o úvere a poskytnutie úveru nerozporovala, keď namietala úročnosť poskytnutého úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitosti uzavretej zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s dojednaným úrokom. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Źalovaná si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky neplnila, právny predchodca žalobcu ju upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a následne využil svoje právo žiadať splatenie celého úveru. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie celého nesplateného zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 10 dní od doručenia výzvy a žalovaná výzvu prevzala dňa 10. 7. 2014, preto zostatok nesplateného úveru sa stal splatným 20. 7. 2014. Pokiaľ žalovaná namietala oprávnenie právneho predchodcu žalobcu zosplatniť úver v dôsledku omeškania s plnením splátok v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal, keďže možnosť veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v dôsledku omeškania s plnením splátok bola dojednaná v čl. 3.11 písm. a) v spojení s čl. 3.12 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok aj v čl. 6.2 Obchodných podmienok. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmysle zákonného ustanovenia § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú pritom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, dane a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Celkové náklady spotrebiteľa sú teda rozdielnou veličinou oproti celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorá je tvorená súčtom samotného spotrebiteľského úveru (v danom prípade 2.000,- eur) a celkových nákladov spotrebiteľa, t. j. najmä sumou úrokov a poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, však údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neobsahovala. Zmluva obsahovala len údaj o celkovej výške nákladov spotrebiteľa na spotrebiteľský úver. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 72 mesačných splátkach po 60,27 eur, čo činí spolu 4.339,44 eur. Keďže výška úveru predstavovala 2.000,- eur a v zmluve o úvere neboli individuálne dojednané žiadne ďalšie poplatky, ktoré by bola žalovaná povinná veriteľovi zaplatiť, predstavovala suma celkových nákladov na spotrebiteľský úver 2.339,44 eur, nie 1.807,15 eur, ako je uvedené v zmluve. Žalobca síce vo vyjadrení zo dňa 24. 1. 2018 tvrdil, že súčasťou splátky bolo aj poistné vo výške 6,27 eur (ktorého výška však v zmluve individuálne dojednaná nebola), preto výška splátky činí 54,-eur, čo však pri počte 72 splátok predstavuje spolu 3.888,- eur, z toho celkové náklady 1.888,- eur, čo je opäť iný údaj ako uvedený v zmluve. Právnu argumentáciu žalobcu o potrebe kumulatívneho splnenia nedostatku písomnej formy zmluvy o úvere a absencie zákonných náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. § 10 ods. 1, pre posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov súd nepovažoval za dôvodnú. Uvedený výklad by bol popretím zmyslu právnej úpravy, keďže uzavretie zmluvy o úvere v písomnej forme bez akýchkoľvek obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y) by nespôsobovalo bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, čím by bola úplne popretá ochrana spotrebiteľa v rámci vzťahov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže úver, poskytnutý žalovanej, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi prislúchalo len právo na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a vykonanými úhradami žalovanou, t. j. sumy 154,62 eur (2.000,- eur - 1.845,38 eur). Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 154,62 eur a v zostávajúcej časti podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ žalovaná namietala absenciu ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd sa s nimi z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal, keďže mal preukázanú absenciu dojednania o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ktorá mala sama o sebe za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Keďže žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd priznal žalobcovi aj zodpovedajúci úrok z omeškania.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, v ktorej súd žalobu zamietol, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s právnym záverom prvostupňového súdu, že daný úver bolo potrebné posudzovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca trvá na závere, že zmluva o úvere vyjadrovala správny údaj o RPMN banky. Trvá i na tom, že výška celkových nákladov spojených s úverom bola v zmluve o úvere vyjadrená správne. Súd nesprávne zhodnotil aj povinnosť platiť poistenie započítajúc do sumy mesačnej splátky. Súd sa nesprávne domnieva, že ak spotrebiteľ musí platiť poistné, o ktoré žiadal dobrovoľne a ktoré nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, automaticky sa daná suma započítava do výšky celkových nákladov. Žalobca tvrdí, že od žalovaného nežiadal viac, ako mu prináleží z uzavretej zmluvy o úvere. Odvolateľ tvrdí, že písomnú zmluvu o úvere nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou z dôvodu absencie niektorej z náležitosti zmluvy, nakoľko ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vyžadovalo pre naplnenie sankcionovateľnosti kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to tak absenciou písomnej formy zmluvy, ako aj niektorej z citovaných náležitostí. Pri hodnotení zmluvy má zvlášť zásadný význam kvalifikácia tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorá podlieha časovým zmenám tak, ako sa úroveň informovanosti spotrebiteľa logicky postupne zvyšuje. Napriek skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa je považovaná za jedno z nosných hľadísk tak vnútroštátnej, ako aj únijnej legislatívy, nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Spotrebiteľ nebol spochybnený v možnosti posúdiť rozsah svojho záväzku, nakoľko poznal údaje o výške úveru, o celkovej výške nákladov, vedel, koľko bude nakoniec musieť zaplatiť a prijatím úveru s takýmito podmienkami súhlasil. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil na nové prejednanie súdu prvej inštancie, prípadne, aby ho sám zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú o náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K
3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná. Zdôraznila, že žalobca uvádza, že údaj o RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Z úverovej zmluvy a v nej uvedených číselných údajov je jednoznačne preukázané, že obsahuje nesprávnu výšku celkových nákladov, pretože súčin mesačnej splátky a počtu splátok, teda 60,27 x 72 = 4.339,44 eur. Keď od tejto sumy odpočítame istinu poskytnutého úveru, teda 4.339,44
- 2.000 = 2.339,44 eur). V zmluve je uvedená celková výška nákladov 1.807,15 eur. Zmluva teda obsahuje nesprávny výpočet RPMN. Argumenty žalobcu, že zmluva obsahuje správnu výšku nákladov, zo samotnej zmluvy nevyplývajú a zároveň, ak žalobca má za to, že zmluva obsahuje správnu výšku nákladov s vysvetlením, ktoré malo byť podľa názoru žalobcu pri podpise žalovaného známe, takéto tvrdenia smerujú iba k tomu, že ide o neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote stranou sporu v neprospech, ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v § 379 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 378 ods. 1 CSP a ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany sporu, konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
6. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy a v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona nedostatok spočívajúci v absencii údajov o nákladoch spotrebiteľského úveru má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, je správny.
7. Súd prvej inštancie správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva, a to najmä v kontexte obligatórnych zákonných požiadaviek, obsahových náležitostí spotrebiteľského úveru vyplývajúcich z osobitnej právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov - zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia danej zmluvy.
8. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
9. Osobitná úprava spotrebiteľských úverov je vo svojich ustanoveniach striktná a prísna, pokiaľ požaduje ako nevyhnutnú súčasť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie všetkých obligatórnych náležitosti vymienených ust. § 9 ods. 2 písm. a) až y) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom neuvedenie, resp. aj nesprávne, zmätočné, neúplné alebo nezrozumiteľné uvedenie niektorej zo zákona požadovaných obligatórnych náležitosti má rovnaký následok vyplývajúci zo zákona, konkrétne z ust. § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, akoby v zmluve takýto údaj nebol obsiahnutý vôbec.
10. Ako vyplýva z vyššie uvedeného povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. je údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmysle zákonného ustanovenia § 2 písm. h) uvedeného zákona, sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Preskúmavaná zmluva obsahovala len údaj o celkovej výške nákladov spotrebiteľa za spotrebiteľský úver. Údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neobsahovala. Správne potom úver poskytnutý žalovanej sa považoval za bezúročný a bez poplatkov.
11. Odvolací súd preto neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.
12. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovanej, a preto odvolací súd priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)