Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-25-2019.pdf
PDF · 123.05 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Saxovou v sporovej veci žalobcu: U. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L.. I. XXXX/XX, F., proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, , zast. JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 450 eur, takto
rozhodol:
I. Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 49,20 eur.
II. Žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01. 06. 2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 450 eur.
2. Žalobu skutkovo a právne odôvodnil tým, že dňa 11. 05. 2018 o 05:30 hod. na ceste zo F. do V. v oblasti B. Y. od pravého zadného kolesa motorového vozidla značky N., EČV: T. odletel kameň, ktorý zasiahol predné čelné sklo jeho motorového vozidla značky B. C., EČV: F., čím mu vznikla na vozidle škoda v hodnote 450 eur. Žalovaná však predmetnú škodovú udalosť č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX vybavila bez poskytnutia náhrady škody z dôvodu nedostatočného preukázania, že škoda vznikla prevádzkou motorového vozidla značky N. - EČV: T., keď je prakticky nemožné, aby si vodič motorového vozidla prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla mohol byť vedomý toho, že ku vymršteniu skalky, resp. kamienka došlo práve spod kolies jeho motorového vozidla. Žalobca tiež poukázal na to, že na ceste sa v čase škodovej udalosti nachádzali len spomínané dve motorové vozidlá. Dôvodnosť žalovaného nároku žalobca preukazoval oznámením o riešení škodovej udalosti, vyplneným formulárovým tlačivom uplatnenie nároku na náhradu škody, výzvou žalovanej na doloženie dotazníka pre poškodeného, dotazníkom pre poškodeného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, zápisom o poškodení skiel vozidla, sťažnosťou na riešenie škodovej udalosti, stanoviskom žalovanej zo dňa 02. 08. 2018 vyžiadaným Národnou bankou Slovenska, odpoveďou Národnej banky Slovenska na sťažnosť žalobcu zo dňa 13. 08. 2018, odmietnutím návrhu na alternatívne riešenie sporu.
3. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11. 10. 2019 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že dňa 07. 06. 2018 jej bola prostredníctvom Centrálneho dispečingu škôd nahlásená škodová udalosť - poškodenie čelného skla motorového vozidla B., EČV: F., ktorého držiteľom bol žalobca, a ku
vzniku ktorej malo dôjsť dňa 11. 05. 2018. Podľa tvrdení poškodeného žalobcu k vzniku škody malo dôjsť tak, že počas jazdy v katastrálnom území mesta F. od motorového vozidla zn. N., EČV: T., ktorého vodičkou bola v čase deklarovanej škodovej udalosti p. M. V., a ktoré išlo pred motorovým vozidlom žalobcu, odletel kamienok a poškodil čelné sklo za ním idúceho motorového vozidla. Potvrdila, že na motorové vozidlo zn. N., EČV: T., bola v čase deklarovanej škodovej udalosti uzatvorená u žalovanej poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. 09. 2016, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z., a že žalovaná ohlásenú škodovú udalosť zaregistrovala pod č. XXXXXXXXXX. Následne dňa 25. 05. 2018 bolo žalovanej doručené tlačivo oznámenia škodovej udalosti poisteným a dňa 07. 06. 2018 si žalobca voči nej uplatnil nárok na náhradu škody. Po vykonaní obhliadky dňa 11. 06. 2018 požiadala žalovaná žalobcu a poisteného o vyplnenie dotazníka k škodovej udalosti. Na základe vykonaného šetrenia listom zo dňa 06. 07. 2018 žalovaná žalobcovi oznámila záver o neposkytnutí poistného plnenia nakoľko nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: T.. V ďalšom s odkazom na ust. § 4 ods. 2, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. poukázala na povinnosť žalobcu ako poškodeného riadne preukázať nárok na náhradu škody krytý z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V tejto súvislosti vyslovila názor, že v zásade nemožno vodiča poškodeného motorového vozidla považovať za tzv. tretiu osobu, ktorá nemá právny záujem na poskytnutí plnenia, teda za „nezaujatého“ svedka škodovej udalosti, nakoľko sleduje svojimi tvrdeniami primárne najmä odškodnenie vlastnej škody, a teda výsostne subjektívny záujem. Na druhej strane tvrdenia vodiča, ktorého prevádzkou mala byť spôsobená škoda, nevyplývajú z vlastného zmyslového vnímania vodiča- svedka, ale práve z reprodukovaných tvrdení poškodeného motorového vozidla. S odkazom na právno- teoretické východiská o priamych a nepriamych dôkazoch uviedla, že skutočnosť preukazovanú nepriamymi dôkazmi je možné mať za preukázanú len vtedy, ak na základe výsledku hodnotenia týchto dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu, resp. presvedčenie o tom, že táto skutočnosť sa naozaj stala, teda, že je pravdivá. Dodala tiež, že ani stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03. 06. 2014, Cpj 5/2014 nezbavuje poškodeného povinnosti uplatnený nárok na plnenie riadne preukázať. V danom prípade mala za to, že poškodený nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom nepreukázal zodpovednosť údajného škodcu za vzniknutú škodu, t. j. že škoda bola spôsobená práve prevádzkou motorového vozidla zn. N., EČV: T.. Zotrvala tiež na názore, že vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého mala byť spôsobená škoda, si počas jeho vedenia nemôže byť vedomý vymrštenia skalky alebo iného predmetu kolesom tohto motorového vozidla, a to z dôvodu nepomeru hmotnosti medzi vymršteným predmetom a motorovým vozidlom. Samotná vodička motorového vozidla, ktorého prevádzkou mala byť spôsobená škoda v dotazníku iba konštatovala, že predmet, ktorý narazil do čelného skla poškodeného vozidla nevidela a na škodu ju upozornil až vodič poškodeného vozidla. Nakoľko zo strany poškodeného neboli predložené iné dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na plnenie (napr. videozáznam), zotrvala na zamietavom likvidačnom závere. Výhrady vyjadrila tiež aj k samotnej výške žalobou uplatneného nároku, ktorá nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Upozornila, že z obsahu podanej žaloby ani nie je zrejmé, či žalobca si dal poškodené motorové vozidlo opraviť a v akej výške reálne došlo k zmenšeniu jeho majetku v dôsledku vykonanej opravy. Záverom žalovaná vyslovila názor, že žalobca si v predmetnom konaní uplatnil iba hypotetickú škodu, ktorá mu nikdy nevznikla, pretože jeho majetok sa o uplatňovanú výšku nezmenšil, resp. zmenšenie majetku o túto sumu žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. 4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 07. 06. 2021 zotrval na doterajšej skutkovej argumentácii s tým, že ako svedka môže uviesť manželku L. X., ktorá bola účastná škodovej udalosti a videla aj odskočený kamienok. Ako dôkaz doplnil technickú správu AudaGlass obsahujúcu výpočet žalovanou maximálne akceptovanej výšky nákladov na opravu v prípade jej vykonania necertifikovaným opravcom.
5. Rovnako žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 07. 07. 2021 zotrvala na svojej doterajšej skutkovej i právnej argumentácii. Uviedla, že za nepreukázanú aj naďalej považuje príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou opisovanou žalobcom, ako aj jej výšku. Opätovne zdôraznila, že škodová udalosť musí byť nielen tvrdená, ale aj bezpečne a jednoznačne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje žalobcu. Uvedené platí o to viac za situácie, že ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Žalobcom tvrdený a zjavne ním čelovo naformulovaný vzťah príčinnej súvislosti s poukazom na skutkový a skutočný stav veci možno podľa nej považovať za čisto hypotetický a bez preukázanej bezprostrednej príčinnej súvislosti. Zopakovala tiež, že žalobca okrem príčinnej súvislosti nepreukázal ani výšku spôsobenej škody, keď neprodukoval žiadne dôkazy o tom, či
sa dal motorové vozidlo opraviť a v akej výške sa v dôsledku toho skutočne zmenšila jeho majetková sféra. Vzhľadom na uvedené požiadala o koncentráciu konania. 6. Žalobca po prvom pojednávaní vo veci predložil súdu dôkazy o výške škody 400,80 eur v dôsledku čoho obmedzil svoj žalobný nárok voči žalovanej na túto sumu a vo zvyšnej časti (49,20 eur) zobral žalobu späť s čím žalovaná na výzvu súdu vyjadrila súhlasné stanovisko. 7. Podľa § 145 ods. 2 zák. č. 160/20154 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 8. Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. S poukazom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým v priebehu konania zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 49,20 eur, súd za súčasného súhlasu žalovanej a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v presne vymedzenej časti žalovaného nároku zastavil (enunciát I. výroku).
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, od čítania ktorých, resp. oznámenia ich obsahu na pojednávaní v súlade s § 204 CSP upustil, a z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
11. Dňa 25. 05. 2018 bolo žalovanej doručené oznámenie škodovej udalosti vyplnené na predtlačenom formulári žalovanej dňa 25. 05. 2018 jej poistenkyňou M. V., ktorá uviedla, že dňa 11. 05. 2018 v čase cca o 05:35 hod. na ceste č. XX v smere do V. u B. Y. pri vychádzaní z kruhového objazdu odletel kameň z pravého kolesa jej motorového vozidla zn. N. N., EČV: T. do čelného skla za ňou idúceho motorového vozidla zn. B., EČV: F., v dôsledku čoho došlo k vzniku škody.
12. Žalobca prostredníctvom formulárového tlačiva s názvom uplatnenie nároku na náhradu škody vyplneným dňa 07. 06. 2018 požiadal žalovanú o vyplatenie škody spôsobenej dňa 11. 05. 2018 na jeho motorovom vozidle zn. B., C., EČV: F. motorovým vozidlom zn. N. N., EČV: T. vo vlastníctve poistenkyne žalovanej, M. V..
13. Dňa 11. 06. 2018 bola technikom žalovanej vykonaná obhliadka poškodeného motorového vozidla, súčasťou zápisu o ktorej bolo aj zakreslenie veľkosti a umiestnenia poškodenia na čelnom skle motorového vozidla.
14. Podľa technickej správy vypracovanej obhliadajúcim technikom žalovanej v systéme AutoGlass dňa 11. 06. 2018 bola maximálna výška nákladov na opravu čelného skla poškodeného motorového vozidla zn. B., EČV: F. stanovená na sumu 366,47 eur vrátane DPH, z ktorej mala žalovaná poisťovňa vychádzať v prípade opravy vozidla necertifikovaným opravcom v prípade preukázania oprávnenosti nároku na náhradu škody.
15. Žalobca v dotazníku pre poškodeného ku škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX vyplnenom dňa 18. 06. 2018 uviedol, že ku škodovej udalosti došlo dňa 11. 05. 2018 v čase o 05:30 hod. na ceste č. XX zo F. do V. za kruhovým objazdom cca pri rýchlosti jeho vozidla 80 km/hod., a to odskočením kamienka od pravého zadného kolesa motorového vozidla zn. N., EČV: T.. Uviedol tiež, že vinníčka si podľa neho nemohla byť vedomá vzniknutej škody a túto jej oznámil, keď na najbližšej križovatke zastala na červenú. Záznam o nehode spolu spísali na parkovisku pri Tescu v deň škodovej udalosti. V čase škodovej udalosti bola bežná premávka, avšak v ich blízkosti nebolo iné vozidlo.
16. Kristína Bucková v dotazníku poisteného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zhodne uviedla, že k vzniku škody na čelnom skle motorového vozidla zn. B., EČV: F. došlo dňa 11. 05. 2018 v čase o cca 05:35 hod. na ceste č. XX u B. Y. v smere do V., a to keď pri vychádzaní z kruhového objazdu odletel kameň od jej pravého zdaného kolesa do čelného skla poškodeného motorového vozidla. Poistenkyňa nevedela uviesť údaj o tom, koľko motorových vozidiel sa v danom čase nachádzalo na danom mieste nehody a samotný vymrštený kameň nevidela. O spôsobenej škode sa dozvedela od poškodeného
počas toho, ako stála na semafóre a následne sa stretli s poškodeným o niekoľko dní neskôr, keď jej priniesol už vyplnené papiere, ktoré odniesla do poisťovne.
17. Žalovaná listom zo dňa 06. 07. 2018 žalobcovi oznámila, že škodovú udalosť vybavuje bez poskytnutia náhrady škody, čo odôvodnila tým, že zo strany poškodeného nebolo jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: T., keď je prakticky nemožné, aby vodič motorového vozidla prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody, si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla mohol byť vedomý toho, že k vymršteniu skalky, resp. kamienka došlo práve spod kolies jeho motorového vozidla. Poukázala tiež na povinnosť poškodeného podľa § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom a skutočnosť, že súhlas vodiča poisteného vozidla, ktoré malo podľa uplatnenia poškodenie spôsobiť, s plnením a jeho vyjadrenie zhodné s vyjadrením poškodeného nemajú charakter preukázania okolnosti vzniku škody.
18. Žalovaná v stanovisku pre Národnú banku Slovenska zo dňa 02. 08. 2018 uviedla, že zotrváva na závere o likvidácii škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia vzhľadom na nepreukázanosť uplatneného nároku, konkrétne príčinnej súvislosti medzi osobitou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla a spôsobenou škodou.
19. Národná banka Slovenska v reakcii na sťažnosť žalobcu voči postupu žalovanej pri likvidácii škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a po vyžiadaní stanoviska žalovanej ho v liste zo dňa 13. 08. 2018 odkázala s nárokom na náhradu škody na nezávislý súd, v kompetencii ktorého je prejednanie tohto sporu, prípadne priamo na poisteného, ktorý škodu prevádzkou motorového vozidla spôsobil.
20. Útvar poisťovacieho ombudsmana Slovenskej asociácie poisťovní listom zo dňa 29. 11. 2018 žalobcovi oznámil, že odmieta jeho návrh na alternatívne riešenie spotrebiteľského sporu medzi ním a žalovanou v súvislosti s nárokom na náhradu škody zo škodovej udalosti z 11. 05. 2018 vzhľadom na to, že žalobca nie je spotrebiteľom so zmluvným vzťahom k poisťovni.
21. Žalobca na prvom pojednávaní súdu dňa 21. 09. 2021 uviedol, že jednou z možností, ktoré mu ponúkla žalovaná pri likvidácii škodovej udalosti bolo, že si môže dať motorové vozidlo opraviť v neautorizovanom servise a následne môže byť škoda likvidovaná rozpočtom, čo bolo dôvodom nepredloženia dokladu o úhrade opravy. Na výzvu súdu podľa § 151 ods. 2 CSP na doplnenie absentujúceho skutkového tvrdenia o tom, kedy a kde si dal motorové vozidlo opraviť uviedol, že poškodené sklo si dal opraviť v servise v F. s tým, že domá má faktúru o oprave, ktorú len zabudol predložiť. V nadväznosti na to súd neakceptoval požiadavku žalovanej na sudcovskú koncentráciu konania, ktorej uplatnenie je v zmysle ust. § 153 CSP na voľnej úvahe súdu a nepredstavuje nárok strany sporu a žalobcovi uložil povinnosť na dodatočné predloženie ním navrhovaného dôkazu, a to faktúry a dokladu o úhrade žalovanej škody, včasné nesplnenie ktorej môže mať za následok neprihliadanie na oneskorene predložené dôkazy.
22. Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese zdôraznil, že aj v prípade možnosti náhrady škody rozpočtom je nevyhnutné predložiť doklady o vykonanej oprave motorového vozidla, ako je faktúra a potvrdenie o jej zaplatení. V žiadnom prípade za postačujúce nie je možné považovať len oznámenie o výške škody bez preukázania reálne vykonanej opravy čelného skla.
23. Žalobca súdu dňa 04. 10. 2021 predložil na jeho ťarchu dňa 02. 09. 2021 dodávateľom: E. P., IČO: XXXXXXX, N. X, F. vystavenú faktúru č. I., za opravu čelného skla na motorovom vozidle zn. B. C. dňa 02. 09. 2021 na sumu 400,80 eur vrátane DPH, splatnú dňa 15. 09. 2021. Podľa predloženého platobného príkazu na úhradu bola dňa 04. 10. 2021 suma 400,80 eur poukázaná pod variabilným symbolom zhodným s číslom faktúry (XXXXX) na označený účet dodávateľa.
24. Po konfrontácii s novo zistenými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z predloženej faktúry, žalobca súdu uviedol, že žalobou uplatnenú sumu si určil odhadom a čelné sklo si nechal opraviť až v priebehu súdneho konania v septembri 2021. Zároveň potvrdil, že motorové vozidlo v čase medzi 11. 05. 2018 a septembrom 2021 užíval a toto bolo v prevádzke.
25. Žalovaná aj po dodatočne žalobcom predložených listinných dôkazoch zotrvala na názore, že žalobca, ktorý nemá v konaní postavenie spotrebiteľa, bezpečne nepreukázal vzťah príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou dňa 11. 05. 2018, ako základný zákonný predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody. Poukázala tiež na to, že údajná vinníčka neporušila generálnu klauzulu o predchádzaní hroziacim škodám, a jej zodpovednosť je aj z toho pohľadu možné vylúčiť.
26. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase škodovej udalosti (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
27. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
28. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
30. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
31. Podľa § 427 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase škodovej udalosti (ďalej len „OZ“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
32. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
33. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
34. Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
35. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
36. Podľa § 789 ods. 2 OZ osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie“).
37. Podľa § 790 písm. c) OZ poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
38. Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
39. Aplikujúc citované zákonné ustanovenia na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci dospel súd k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a súdu spoľahlivo nepreukázal, že žalobou uplatnená škoda spočívajúca v nákladoch na opravu motorového vozidla v rozsahu po čiastočnom späťvzatí vznikla v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poistenkyne žalovanej pri škodovej udalosti dňa 11. 05. 2018.
40. Žalobca si podanou žalobou v súlade s § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. uplatnil priamo voči žalovanej ako poisťovateľovi motorového vozidla, v súvislosti s prevádzkou ktorého malo dôjsť k vzniku vecnej škody, nárok na náhradu škody spôsobenej na čelnom skle jeho motorového vozidla. Medzi stranami nebola sporná existencia poistného vzťahu M. V., v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla ktorej malo dôjsť k vzniku označenej škody, so žalovanou z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v čase škodovej udalosti, t. j. dňa 11. 05. 2018. Rovnako nespornou v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP bola aj skutočnosť, že vlastníkom poškodeného motorového vozidla zn. B., EČV: F. bol žalobca. Žalovaná v konaní sporovala nepreukázanosť výšky škody spôsobenej na motorovom vozidle žalobcu a rovnako aj príčinnej súvislosti medzi spôsobenou škodou a osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla jej poistenkyne pi škodovej udalosti dňa 11. 05. 2018. Žalobcu pritom v konaní podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. zaťažovalo preukázanie existencie udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a touto udalosťou za súčasného preukázania existencie poistného vzťahu škodcu v čase škodovej udalosti.
41. Súd má po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepochybným a dôveryhodným spôsobom nepreukázal, že škoda, v podobe nákladov na opravu poškodeného čelného skla jeho motorového vozidla vynaložených až v priebehu súdneho konania, vznikla žalobcovi v priamej príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla M. V., t. j. poistenkyne žalovanej, stretu s ktorou malo dôjsť dňa 11. 05. 2018. Z argumentácie žalobcu v priebehu súdneho konania vyplynulo, že žalovaný nárok si uplatnil len na základe subjektívneho odhadu o výške spôsobenej škody. Nemožno však súhlasiť so žalovanou, že sa jednalo len o hypotetickú škodu, nakoľko škoda na majetku žalobcu spôsobená na čelnom skle motorového vozidla po odskočení skalky je daná bez ohľadu na to, či dôjde zo strany poškodeného k uvedeniu motorového vozidla do pôvodného stavu alebo nie. V prípade, ak sa poškodený rozhodne poškodenie neopraviť, výška škody na motorovom vozidle sa zisťuje z rozdielu medzi jeho trhovou hodnotou pred a po škodovej udalosti. Ak žalovaný vynaloží náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, skutočná škoda (damnum emergens) spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného v dôsledku vynaloženia týchto nákladov. Žalobca do času prvého pojednávania vo veci, a to aj napriek obrane žalovanej, žiadnym spôsobom nepreukázal výšku spôsobenej škody. Vzhľadom na jeho tvrdenie na pojednávaní súdu 21. 09. 2021, že doklad o úhrade nebol z jeho strany predložený práve v dôsledku tvrdenia žalovanej, že motorové vozidlo si môže nechať opraviť v neautorizovanom servise a škoda môže byť likvidovaná rozpočtom, a že tento len zabudol k žalobe predložiť, súd mu poskytol priestor na dodatočné doloženie dôkazov o výške spôsobenej škody a jej úhrade. Z týchto dokladov však vyplynulo, že žalobca si čelné sklo na jeho motorovom vozidle dal opraviť až krátko pred pojednávaním súdu dňa 02. 09. 2021 a náklady a opravu uhradil až dodatočne 04. 10. 2021. Pokiaľ si preto škodový nárok uplatňoval ako refundáciu ním vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla, k zmenšeniu jeho majetkovej sféry o tieto náklady vo výške 400,80 eur došlo až ich úhradou dňa 04. 10. 2021.
42. V ďalšom sa preto súd zaoberal otázku príčinnej súvislosti medzi takouto škodou a osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla poistenkyne žalovanej, stretu s ktorým malo dôjsť podľa zhodného vyjadrenia účastníkov škodovej udalosti dňa 11. 05. 2018. Súd sa pritom stotožňuje s obranou žalovanej v základnej právno-teoretickej časti, v zmysle ktorej pre úspešné uplatnenie (akéhokoľvek) škodového nároku musí byť bez vážnejších pochýb preukázaná príčinná súvislosť medzi spôsobenou škodou a prevádzkou motorového vozidla, ktorým mala byť škoda spôsobená. S akcentom na premisu,
že ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, nemajúca pôvod v prevádzke motorového vozidla zn. N., EČV: T., zodpovednosť za škodu poistenkyne žalovanej nenastáva, je potrebné zdôrazniť, že nestačí iba pravdepodobnosť kauzálnej súvislosti, či okolností jej nasvedčujúcich. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku preto musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí iba jeho sprostredkovanosť. Rozhodujúca je nielen vecná súvislosť príčiny a následku, ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach, ale aj časová súvislosť.
43. Žalobca potvrdil, že motorové vozidlo zn. B., EČV: F. bolo v čase medzi škodovou udalosťou dňa 11. 05. 2018 a výmenou čelného skla dňa 02. 09. 2021 v prevádzke a riadne používané. Za daných okolností prípadu je súd toho názoru, že len samotná faktúra preukazujúca výmenu čelného skla dňa 02. 09. 2021, t. j. po viac ako troch rokoch od škodovej udalosti, nie je dostatočným a pre súd presvedčivým dôkazom o danosti príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou vo výške 400,80 eur a škodovou udalosťou zo dňa 11. 05. 2018. Bezpečné preukázanie vzťahu príčinnej súvislosti je narušené značným časovým odstupom medzi opravou motorového vozidla a tvrdenou škodovou udalosťou. Nie je možné bez ďalšieho akceptovať záver o príčinnej súvislosti medzi škodou a osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla škodcu, ak poškodený sa rozhodne motorové vozidlo opraviť až po niekoľkých rokoch od vzniku údajnej škody a medzitým motorové vozidlo riadne používa, v dôsledku čoho je vystavené stretom s ďalšími rizikovými faktormi pri prevádzke a užívaní motorových vozidiel, ktoré by mohli viesť k vzniku škody, napr. aj opätovným odskočením skalky od iného motorového vozidla, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s potrebou a vykonaním opravy motorového vozidla. Na uvedený záver súdu by preto nemalo vplyv ani prípadné potvrdenie vzniku škody na čelnom skle motorového vozidla žalobcu dňa 11. 05. 2018 jeho manželkou, ktorá je jednak osobou blízkou žalobcovi, ktorý má subjektívny záujem na výsledku konania, a výpoveď ktorej by sama o sebe nebola spôsobilá relevantne preukázať vzťah príčinnej súvislosti. Uvedené platí o to viac za vysokopravdepodobného predpokladu, že manželka žalobcu nebola účastná každého použitia motorového vozidla v cestnej premávke, a preto by ani nemohla dôveryhodne potvrdiť, že dňa 02. 09. 2021 bolo opravené poškodenie čelného skla výlučne v rozsahu spôsobenom pri škodovej udalosti dňa 11. 05. 2018. Iné dôkazy na spoľahlivé preukázanie príčinnej súvislosti neboli žalobcom navrhnuté a dôkazná núdza nemôže byť v danom prípade zhojená ani procesnou aktivitou súdu podľa § 295 CSP, nakoľko sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď predmetom konania nie je poskytnutie poistného plnenia z poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, ale nárok na náhradu škody spôsobenej žalobcovi inou fyzickou osobou pri prevádzke motorového vozidla uplatnený priamo voči poisťovateľovi zodpovednosti za túto škodu, s ktorým žalobca nebol a nie je v zmluvnom vzťahu, od ktorého by za splnenia ďalších podmienok bolo možné odvodzovať spotrebiteľskú právnu ochranu.
44. Zhrnúc uvedené sa súd musel stotožniť s obranou žalovanej pokiaľ namietala nepreukázanosť príčinnej súvislosti, ako jednej z kumulatívne stanovených podmienok pre založenie zodpovednostného vzťahu poistenkyne žalovanej podľa § 427 OZ. Dôvodom tohto záveru súdu je však narušenie bezpečného preukázania časovej súvislosti medzi nákladmi vynaloženými na opravu motorového vozidla s odstupom viac ako troch rokov od škodovej udalosti a škodou udalosťou, ktorá mala mať pôvod v osobitnej povahe prevádzky motorového vozidla škodcu. Súhlasiť nemožno s obranou žalovanej, v ktorej účelovo a nepodložene namietala, že vodič motorového vozidla, ktorým mala byť škoda spôsobená, si počas vedenia motorového vozidla nemohol byť vedomý vymrštenia skalky alebo iného predmetu kolesom jeho motorového vozidla z dôvodu nepomeru hmotnosti medzi vymrštenou skalkou a motorovým vozidlom. Táto argumentácia žalovanej, generálne prezentovaná v obdobných súdnych sporoch, je v rozpore nielen so závermi prezentovanými Najvyšším súdom SR v stanovisku č. 135 Zbierky stanovísk a rozhodnutí NS SR z roku 2014, ale aj samotným účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré má v čo najširšom možnom rozsahu zua perdpokladu riadneho preukázania viesť k odškodneniu škôd na majetku spôsobených osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, spôsobujúcej zvýšené riziko vzniku škody.
45. Na základe vyššie uvedeného súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 49,20 eur a vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. O nároku na náhradu trov konania (III. enunciát) súd rozhodol podľa oboch procesných zásad, t. j. v časti v ktorej bolo konanie zastavené podľa zásady zavinenia vyjadrenej v ust. § 256 ods. 1 CSP a vo zvyšnej časti, ktorá bola predmetom meritórneho rozhodovania podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobcu z procesného hľadiska zaťažuje zodpovednosť za zastavenie konania, ako aj zodpovednosť za neúspech vo zvyšnej časti žalovaného nároku, ktorý bol predmetom meritórneho prejednania veci, súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
50. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I. (§ 355, § 362 ods. 1 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 358, § 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.