Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-253-2018.pdf
PDF · 109.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/253/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: ELKEM, v. o. s., so sídlom Žižkova 39, 040 01 Košice, IČO: 31 686 311, zastúpený: JUDr. Marcel Dolobáč, PhD., advokát, so sídlom Žižkova 39, 040 01 Košice, IČO: 45 007 063, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo výške 138.311,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 7C/34/2017-127 zo dňa 30.01.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudok okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo výške 138.311,07 eur s príslušenstvom rozhodol nasledovne: I. Žaloba sa zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na príslušné ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 142, § 143 Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Podmienkou pre podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je v zmysle § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom. Žalobca preukázal, že došlo k predbežnému prerokovaniu nároku u príslušného orgánu - žalovaného v súlade so zákonom. Dôkazom je Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 25. 4. 2016 (čl. 27 - 28) a negatívna odpoveď žalovaného (čl. 29). Tým splnil podmienku podľa § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o povinnosti predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s príslušným orgánom. Ako pasívne legitimovaný subjekt je označená Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR. Keďže tvrdená škoda mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Čadca (predtým Okresného súdu Žilina), je v zmysle § 3 ods. 1, písm. d) a § 4 ods. 1, písm. a), bod 1/ Zákona č. 514/2003 Z. z. pasívne legitimovaným subjektom Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR.
Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nesprávny úradný postup súdu, škoda v podobe skutočnej škody, ušlého zisku alebo nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a v prípade, ak nie je naplnený čo i len jeden z týchto predpokladov, nárok na náhradu škody nevznikne. V prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu došlo. V zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu možno vychádzať okrem iného aj z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd SR Nálezom sp. zn. III ÚS 118/2014 - 28 zo dňa 24. 4. 2014 rozhodol, že základné právo obchodnej spoločnosti - žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cb/3/2012 (pôvodne vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 11Rob/959/2007) porušené bolo. Vzhľadom na uvedené mal súd preukázanú existenciu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cb/3/2012 (pôvodne vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 11Rob/959/2007). Podľa ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť peňažným plnením vo forme náhrady škody. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Pod pojmom tzv. skutočná škoda treba zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach, alebo aj ujmu, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby alebo nákladu, ďalej sem patria aj náklady vynaložené a vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom konaní. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu majetku), hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza do úvahy. Súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikla majetková škoda v podobe ušlého zisku vo výške 138.257,92 eur, ktorá pozostáva z istiny 55.942,26 eur, úrokov z omeškania v čiastke 3.829,31 eur, 1.766,82 eur, 320,75 eur, 60.708,71 eur, 6.007,82 eur, náhrady trov konania 3.356,50 €, náhrady trov právneho zastúpenia 6.325,75 eur, ktoré boli priznané žalobcovi Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 6Cb/3/2012 zo dňa 12. 6. 2014. Nakoľko, na základe tohto právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca, v predmetnom konaní žalovaný spoločnosť CHMEL J., R., s. r. o. nezaplatila žalobcovi súdom priznané čiastky a nesplnila si súdom uloženú povinnosť, vznikla žalobcovi škoda vo forme ušlého zisku. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu škody vo výške 53,15 eur titulom trov exekúcie, ktoré zaplatil súdnemu exekútorovi. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobca síce predložil Uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 28Er/1233/2014 - 23, Ex 4583/14 zo dňa 4. 3. 2016, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,15 eur, žalobca však nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že túto súdom uloženú povinnosť skutočne splnil a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 53,15 eur zaplatil, preto má súd za to, že žalobca v tejto časti (pokiaľ ide o sumu 53,15 eur) nepreukázal, že mu bola spôsobená škoda. Ďalším predpokladom na vznik nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom súdu je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla iba jednu príčinu, treba rozlišovať medzi príčinami hlavnými a príčinami vedľajšími. Treba mať preto na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že tento predpoklad v danom prípade splnený nebol. Žalobca tvrdil, že ak by k pochybeniam, nečinnosti a zbytočným prieťahom nedošlo, žalobcovi by nevznikla žiadna škoda, nakoľko v exekučnom konaní u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára sp. zn. Ex 1258/2009, ktorým malo dôjsť k výkonu pôvodného rozhodnutia Okresného súdu Žilina zo dňa
8. 4. 2009, bolo zistené, že spoločnosť KORD vlastní majetok, ktorý by postačoval k uspokojeniu žalobcu v plnom rozsahu. Tieto tvrdenia však žalobca v konaní nepreukázal. Z predložených Výpisov z Listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX síce vyplýva, že spoločnosť KORD, s. r. o. bola vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., žalobca však nepreukázal, aká bola hodnota týchto nehnuteľností, a teda či by v prípade ich predaja, mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu a v akom rozsahu (úplne, či čiastočne). Inzeráty realitných kancelárií, ktoré žalobca predložil, nepreukazujú, aká bola hodnota nehnuteľností patriacich spoločnosti KORD, s. r. o. v roku 2009, resp. v neskoršom období, v čase, kedy prebiehali exekučné konania. Pokiaľ ide o inzerát realitnej kancelárie BuBy reality, s. r. o., ktorý sa týka polyfunkčného dvojpodlažného objektu, ktorý bol ponúknutý na predaj za cenu 265.000,- eur, z tohto inzerátu nie je zrejmé, z akého je časového obdobia a tiež predmetný inzerát sa týka polyfunkčného objektu, ktorý sa nachádza v obci E., teda v inom katastrálnom území ako nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti KORD, s. r. o. Druhý žalobcom predložený inzerát realitnej kancelárie Top reality je zo dňa 17. 8. 2017, teda zo súčasného obdobia a týka sa garáže, ktorá sa nachádza v V., lokalita Y. O. X., teda opäť v inom katastrálnom území, ako sa nachádzali nehnuteľnosti, ktoré vlastnila spoločnosť KORD, s. r. o. Predložené listinné dôkazy zo strany žalobcu nepreukazujú hodnotu nehnuteľností, ktoré vlastnila spoločnosť KORD, s. r. o. v čase, keď prebiehali exekučné konania, v ktorých mohlo dôjsť k ich predaju a uspokojeniu pohľadávky žalobcu. Vznik škody, vrátane jej rozsahu, nemá spravidla iba jednu príčinu, treba rozlišovať medzi príčinami hlavnými a príčinami vedľajšími. Ide o reťazec príčin, ktorý začína nesprávnym úradným postupom, pokračuje následne vyvolanými príčinami, ktoré spôsobia škodu. Reálna (majetková) hodnota pohľadávky, ktorá bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade, od solventnosti dlžníka a možnosti uspokojenia pohľadávky z jeho majetku. Z listinných dôkazov predložených žalovaným mal súd preukázané, že voči spoločnosti KORD, s. r. o. bolo na Okresnom súde Čadca vedených 13 exekučných konaní a voči jej právnym nástupcom spoločnosti CHMEL J., R., s. r. o. a spoločnosti FLEXIKON, s. r. o., bolo na Okresnom súde Nitra vedených spolu 12 exekučných konaní. Vzhľadom na počet vedených exekučných konaní voči spoločnosti KORD, s. r. o. a jej právnym nástupcom, má súd za to, že nie je preukázané, že práve žalobcova pohľadávka by bola riadne uspokojená v rámci exekúcie, aj keby Okresný súd Čadca (predtým Okresný súd Žilina) meritórne rozhodol skôr a nedošlo by v konaniach k prieťahom. Súd nemal v danom prípade preukázané, že by pohľadávka žalobcu bola v exekučnom konaní vymožiteľná, a že by mohol byť žalobca v exekučnom konaní úspešný a jeho pohľadávka by mohla byť v plnom rozsahu uspokojená, a to najmä vzhľadom na nepreukázanú hodnotu majetku dlžníka, ako aj nízku solventnosť dlžníka, keďže voči nemu, resp. voči jeho právnym nástupcom, bolo vedených viacero exekučných konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi v podobe ušlého zisku, bola spôsobená priamo nesprávnym úradným postupom súdov, a preto vzhľadom na toto nie priame ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho úradného postupu, má súd za to, že v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdov a vzniknutou škodou, ktorej náhrady sa žalobca domáha. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdov a vznikom škody. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v spore úspech v plnom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 388 CSP zmeniť tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovanému uloží povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvého stupňa, ako aj trovy odvolacieho konania, prípadne rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, nesprávny úradný postup, ktoré boli v konaní preukázané. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom údajne absentovala, čo bolo dôvodom zamietnutia
žaloby. S uvedeným záverom okresného súdu nesúhlasí. Príčinná súvislosť vyplýva zo skutkových okolností, ktoré podrobne opísal v žalobnom návrhu. Stručne zhrnul relevantné fakty a chronológiu prípadu a trval na tom, že v rozhodnom čase, t.j. v čase prvého rozsudku Okresného súdu Žilina dlžník skutočne disponoval dostatočným majetkom na uspokojenie pohľadávky. Pokiaľ súd tvrdí, že žalobca nepreukázal celkovú výšku škody, dodal, že to nie je dôvod na odmietnutie žaloby ako celku. Svojim rozhodnutím ustálil, že opísané nehnuteľnosti nemali žiadnu hodnotu. V tomto prípade mal súd priznať aspoň minimálnu hodnotu nehnuteľnosti a žalobcovi sčasti vyhovieť. Je právne neudržateľné odmietnuť ocenenie nehnuteľnosti len preto, že boli predložené len doklady realitnej kancelárie a súčasne nehnuteľnosti nepriznať žiadnu hodnotu. Dodal, že v danom čase neexistovali iné objektívne ani subjektívne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé znemožniť uspokojenie žalobcu. Jedinou skutočnosťou, ktorá znemožnila uspokojenie žalobcu, je práve nesprávny úradný postup, ktorý poskytol žalovanému. KORD, s.r.o. priestor na to, aby sa mohol zbaviť svojho majetku. Vzhľadom na to, že žalovaný si bol vedomý svojich záväzkov voči žalobcovi, bol približne štvorročný priestor dostatočný na to, aby sa svojho majetku zbavil a tým učinil pohľadávku žalobcu nevymáhateľnou.
3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu sa žalovaný písomne nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
9. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza nasledovné:
11. Z ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, v danom prípade okresným súdom jeho nesprávnym úradným postupom. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1. porušenie právnej povinnosti orgánov verejnej moci, ktoré spočíva v nesprávnom úradnom postupe, 2. vznik a existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, ktorá spočíva v nesprávnom úradnom postupe a škodou, ktorá porušením povinností vznikla. Pri absencii čo i len jednej z nich, nie je daný nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno - preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v danej veci žalobcovi. Pojem „nesprávny úradný postup“ orgánov verejnej moci nie je zákonodarcom v ust. § 9 ods. 2 cit. zákona výslovne definovaný. Je uvedený len príkladmo, ide však o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Ide o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánov verejnej moci alebo porušenie poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup, taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne nečinnosť pri výkone verejnej moci. Rovnako citovaný zákon bližšie nedefinuje pojem škody ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou citovaný zákon nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny a následok, pri ktorej príčina priamo, bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2010 sp.zn. 5Cdo 126/2009).
12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v konkrétnej veci nebola splnená jedna z podmienok nevyhnutných pri uplatnení nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle citovaného zákona. Nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Z uvedeného dôvodu okresný súd správne rozhodol, že žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol.
13. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)