Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/29/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: N.. L. P., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XXX, U. O., zastúpený JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova č. 3 proti žalovanému: P. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX U. O., zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o vydanie hnuteľných vecí takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na zmenu subjektov na strane žalobcu z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsah 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

odôvodnenie:

1. V súkromnoprávnom spore strán súd rozsudkom sp. zn. 2C/29/2014 zo dňa 15.12.2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vydania hnuteľných vecí - motorových vozidiel N. XX Q ŠPZ: SL XXX AS a Renault T. 2,5 D, ŠPZ: SL XXX AN.

2. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením sp. zn. 18Co/62/2018 zo dňa 11.7.2018 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že (bod 9.) úlohou súdu prvej inštancie v prvom rade bude vyporiadať sa s námietkou nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. V prípade zistenia, že tento už držiteľom motorových vozidiel v predmete žaloby nie je, je potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku jeho vecnej legitimácie v spore. V takomto prípade by vlastnícka žaloba mala smerovať proti tomu, kto tieto veci zadržiava.

3. Po vrátení vecí tunajší súd postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, vyzval strany sporu aby v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom oznámili návrhy na vykonanie dokazovania.

4. Žalobca na výzvu súdu nereagoval. Žalovaný podaním z 16.8.2018 doručil súdu Kúpno-predajnú zmluvu z 16.7.2014 na základe ktorej žalovaný odpredal motorové vozidlo Renault Mostar O. L. dňa XX.X.XXXX a Kúpnu zmluvu na základe ktorej žalovaný dňa 254.10.2013 odpredal motorové vozidlo N., ŠPZ SL XXX-AS O. W., ako aj osvedčenie, súčasne zdôraznil, že žalovaný nie je vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých sa žalobca domáha, nie je v spore pasívne legitimovaný a preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

5. Súd doručil listinné dôkazy doručené žalovaným žalobcovi dňa 11.10.2018 žalobca na ne nereagoval.

6. Pojednávania vytýčeného na deň 29.1.2019 sa žalobca a jeho právny zástupca nezúčastnili, právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a požiadal o odročenie pojednávania podaním doručeným súdu dňa 28.1.2019 o 14.43 hod. z dôvodu kolízie pojednávaní ako aj skutočnosti, že došlo k postúpeniu pohľadávky vymáhanej v tomto konaní na spoločnosť RACZ- mont s.r.o., so sídlom Partizánska 1128, Sečovce, súčasne požiadal v zmysle § 80 C.s.p. o pripustenie zmeny žalobcu. K ospravedlneniu doložil Zmluvu o postúpení pohľadávky z 28.1.2019, oznámenie o súhlase so zmenou subjektu na strane žalobcu spoločnosti RACZ- mont s.r.o.

7. Súd žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania nevyhovel. V zmysle § 183 C.sp. pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania podaním, ktoré bolo doručené súdu tesne pred pojednávaním dňa 28.1.2019 o 14.43 hod. ako dôvod odročenia oznámil kolíziu pojednávania. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala zastúpiť iným advokátom, advokát nijakým spôsobom nepreukázal, že strana ktorú zastupuje odôvodnene trvá na jeho osobnom zastúpení. Vzhľadom na dĺžku tohto súdneho konania na ústavné právo každej strany aby jej vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov, súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomností žalobcu a jeho právneho zástupcu.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom poukázal na doložené kúpne zmluvy a nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore. So zmenou subjektu na strane žalobcu nesúhlasil, poukázal na ustanovenia §§ 524, 525 a 526 Obč. zák., že postúpenie pohľadávky im nebolo oznámené, že zmluva bola podpísaná deň pred pojednávaním, pričom postupca ju mal podpísať v Bratislave a druhý účastník v rovnaký deň v Košiciach, že predmetom súdneho konania je vydanie hnuteľných vecí a nie pohľadávka, že pohľadávku nemožno postúpiť pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia z tohto dôvodu namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a navrhol nepripustiť zmenu žalobcu. V závere poukázal na účelové konanie žalobcu v snahe vyhnúť sa úhrade trov konanie pre prípad neúspech v konaní, keď obchodná spoločnosť RACZ mont s.r.o. má jedného konateľa a jedného spoločník, ktorým je občan Maďarskej republiky, pričom vyslovil vážne podozrenie, že ide o tzv. „bieleho koňa“.

9. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojom tvrdení, že konanie zo strany žalobcu je podvod, že hnuteľné veci, ktoré sú predmetom súdneho sporu nevlastní a nedrží od roku 2013 a 2014, vozidla boli riadne prepísané na dopravnom inšpektoráte.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

10. Po vrátení vecí odvolacím súdom došlo k zmene skutkového stavu oproti stavu aký bol ustálený v pôvodnom rozsudku v tom, že súdu boli žalovaným predložené kúpne zmluvy z ktorých vyplýva, že žalovaný dňa 16.7.2014 odpredal O. L. motorové vozidlo Renault (čl. 148 spisu) a dňa 24.10.2013 nákladné motorové vozidlo N. ŠPZ SL XXX AS O. W. zmena údajov o vlastníkovi vozidla alebo držiteľovi bola v Osvedčení o evidencií vykonaná dňa 28.10.2013 (čl. 143-145 spisu + prílohová obálka originál) . Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.1.2019 (deň pred pojednávaním) žalobca postúpil voči žalovanému pohľadávku - právo na vydanie hnuteľných vecí vedeného v súdnom konaní pod sp. zn. 5C/29/2014 na obchodnú spoločnosť RACZ - mont s.r.o.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

11. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

13. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.) ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

15. Podľa § 80 ods. 2 C.s.p. súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

16. Podľa § 80 ods. 3 C.s.p. ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

17. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

18. Podľa § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 525 ods. 1 Obč. zák. postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

20. Podľa § 525 ods. 2 Obč. zák. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

21. Podľa § 526 ods. 1 Obč. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

22. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

25. Podľa § 126 ods. 2 Obč. zák. obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

26. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p.s. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

27. Podľa 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Právne posúdenie vecí:

Návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu 28. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 28.1.2019 požiadal o pripustenie zmeny subjektu na strane žalobcu, pretože toho istého dňa 28.1.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky - práva na vydanie hnuteľných vecí, ktoré je predmetom tohto súdneho konania z doterajšieho žalobcu na obchodnú spoločnosť RACZ - mont s.r.o. Súčasne doložil Zmluvu o postúpení pohľadávky súhlas postupníka na vstup do konania na strane žalobcu.

29. Postúpenie, resp. cesia pohľadávky (cessio) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto pôvodného veriteľa (postupcu, cedenta) nový veriteľ (postupník, cesionár). Ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku v osobe veriteľa. Túto zmenu spôsobuje vlastné rozhodnutie pôvodného veriteľa. Postúpením pohľadávky je taká zmena v subjektoch záväzkového právneho vzťahu, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom: nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Požíva všetky práva, ktoré mal predtým postupca (cessionarius utitur jure cedentis). Predmetom zmluvy o postúpení môže byť pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda okrem peňažnej pohľadávky i nepeňažná pohľadávka. Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o:

a) existujúcu pohľadávku, b) určitú pohľadávku, c) identifikovanú pohľadávku. Predmetom zmluvy je postúpenie určitej pohľadávky (práva na plnenie od dlžníka) pôvodného veriteľa postupníkovi, ktorý sa stáva veriteľom dlžníka na mieste pôvodného veriteľa (postupcu). Predmetom postúpenia môže byť pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj nepeňažná, nie však povinnosť účastníka (napr. povinnosť zaplatiť určitú peňažnú sumu za prevod veci alebo práva, právo na vydanie vecí).

30. Teda postúpenie pohľadávky je z povahy veci vždy spojené s prevodom subjektívneho práva na plnenie, ktoré vyplýva zo záväzkového vzťahu a má relatívny charakter (pôsobí inter partes). Zmluvou o postúpení pohľadávky nemožno previesť absolútne subjektívne práva (pôsobiace erga omnes), napr. práva vecné alebo osobnostné. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SP sp. zn 1 M Obdo V 6/20006 predmetom postúpenia môže byť len existujúca pohľadávka a môže to byť iba právo zo záväzkového vzťahu, nie právo vecné, alebo iné právo absolútnej povahy.

31. Prvým výrokom súd zamietol návrh žalobcu na zmenu subjektov na strane žalobcu. Súd má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá podľa § 524 a násl. Obč. zák. uzavretá medzi žalobcom ako postupcom a obchodnou spoločnosťou RACZ - mont s.r.o ako postupníkom, predmetom ktorej je prevod práva na vydanie hnuteľných vecí - motorových vozidiel, ktoré sú predmetom vydania v tomto súdnom konaní, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Ako súd citoval vyššie (body 29,30) predmetom postúpenia pohľadávky môže byť len pohľadávka vyplývajúca zo záväzkového vzťahu, predmetom postúpenia nemôže byť absolútne subjektívne právo ktorým je vecné právo. Domáhať sa práva na vydanie vecí môže len vlastník, vlastnícke právo je právom vecným, žalobca ho v rámci Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol ako postupca previesť na postupníka - spoločnosť RACZ - mont s.r..o., z uvedených dôvodov súd návrhu na zmenu subjektov na strane žalobcu nevyhovel a zamietol ho.

Merito veci

32. Vlastnícke právo je základným vecným právom. Obsahom tohto práva je neobmedzená moc nad vecou. Vlastnícke právo ako absolútne právo pôsobí voči všetkým subjektom. V prípade, že do tohto práva je neoprávnene zasiahnuté, môže sa vlastník domáhať ochrany. Žaloba na vydanie veci (vindikačná, resp. reivindikačná žaloba) je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej veci (či už ide o osobu fyzickú, alebo právnickú) domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava, zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň mu odmieta vec vydať. Pre vindikačnú žalobu vo všeobecnosti platí, že sa ňou vlastník veci domáha od toho, kto túto vec neoprávnene zadržiava, aby mu ju vydal do jeho (vlastníkovej) moci. Podmienky úspešnosti vindikačnej žaloby sú nasledovné: a) vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať (bráni vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho práva podľa § 123 ,

b) žalovaný má vec u seba, a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi, c) predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada; musí byť individualizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu (v prípade nehnuteľnosti je potrebné predložiť výpis z katastra nehnuteľností), d) žalovaný vec zadržiava protiprávne, t. j. bez existencie záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (napr. na základe zmluvy o výpožičke, nájomnej zmluvy a pod.); po zániku obligačného vzťahu je vindikačná žaloba prípustná, e) vlastník musí preukázať existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o vydanie ktorej žiada (v odbornej literatúre existuje i názor, že povinnosťou žalobcu nie je preukázanie jeho vlastníctva - pretože to, že je vlastníkom, je už právnou kvalifikáciou, ktorá prislúcha súdu - ale je povinný preukázať, že nastali skutočnosti, na ktoré právo viaže nadobudnutie vlastníctva).

33. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uložil tunajšiemu súdu, ktorý je súdom I. inštancie, povinnosť (bod 9. zrušujúceho uznesenia) zaoberať sa otázkou nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného.

34. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatnené právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Pasívnou legitimáciou je existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. Zn. 2Cdo 205/2009). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívne legitimácie žalobcu. Osvedčenie aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie žalobcom je conditio sine qua non pre osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorého sa žalobca domáha.

35. Z dôkazov ktoré má súd k dispozícií vyplýva, že žalovaný nie je držiteľom hnuteľných vecí, ktorý vydanie sa dožaduje žalobca. Dňa 16.7.2014 žalovaný odpredal O. L. motorové vozidlo G. (čl. 148 spisu) a dňa 24.10.2013 nákladné motorové vozidlo IVECO ŠPZ SL XXX AS O. W. zmena údajov o vlastníkovi vozidla alebo držiteľovi bola v Osvedčení o evidencií vykonaná dňa 28.10.2013. Keďže žalovaný nie je držiteľom hnuteľných vecí, ktorých vydania sa dožaduje žalobca, nie je v spore pasívne vecne legitimovaný a v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom je potrebné žalobu voči nemu z dôvodu nedostatku jeho vecnej legitimácie v spore zamietnuť. Z uvedených dôvodov, pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného súd žalobu zamietol.

Trovy konania

36. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Keďže žalovaný mal plný úspech vo vecí patrí mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od neúspešného žalobcu. Výšku trov konania určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.