Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-356-2017.pdf
PDF · 125.92 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/356/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ I. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. č. XX, 2/ U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., U. č. XX, 3/ N. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. S. č. XX, 4/ V.. N. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., T. č. XX, 5/ N. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. S. č. XX, všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Bratislava, Podjavorinskej č. 7, proti žalovanému: V.. C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. č. XX, zastúpenému AK Dlhopolec, s. r. o., so sídlom Zvolen, Nám. SNP č. 27, o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/22/2016-162 zo dňa 10. 03. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/22/2016-162 zo dňa 10. 03. 2017 vo výroku, ktorým súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi Q. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, zomretom XX. XX. XXXX naposledy bytom R. S. č. XX patria nehnuteľnosti v k. ú. U. R., t. č. vedené Okresným úradom F. nad R., katastrálny odbor zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok s parc. č. C-KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 6 348 m2 v spoluvlastníckom podiele 637/6348 z celku ( výrok I.) a vo výroku o trovách konania (výrok III.), p o t v r d z u j e.
II. V ostatnej časti (výrok II. ) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) určil, že do dedičstva po poručiteľovi Q. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, zomretom XX. XX. XXXX naposledy bytom R. S. č. XX patria nehnuteľnosti v k. ú. U. R., t. č. vedené B. úradom F. nad R., katastrálny odbor zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok s parc. č. C-KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 6 348 m2 v spoluvlastníckom podiele 637/6348 z celku. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta. Vyslovil, že žalobcovia 1/ až 5/ majú spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. Konštatoval, že v konaní nebolo medzi stranami sporné, že podľa listu vlastníctva bol pôvodne ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností zapísaný Q. V., zomrelý dňa XX. XX. XXXX, pričom následne na základe osvedčenia o vyhlásení vydržania predmetných pozemkov bola ako vlastníčka zapísaná J. G., na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva. Prvostupňový súd dospel k záveru, že aktívnu legitimáciu žalobcovia preukázali osvedčením o dedičstve, z ktorého vyplýva, že títo sú dedičia po nebohom Q. V. s tým, že žaloba na určenie predmetu dedičstva je podľa rozhodovacej praxe súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec patrí do dedičstva a všetkých účastníkov konania o dedičstve je potrebné považovať za nerozlučných spoločníkov. Prvostupňový súd tiež dospel k záveru, že žalobcovia majú právny záujem na určení, že takáto nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi, pretože takýmto určením sa vyrieši spornosť vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 205 Civilného sporového poriadku, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Notárska zápisnica o osvedčení vyhlásenia o vydržaní je tak verejnou listinou s tým, že po preskúmaní tejto verejnej listiny súd prvej inštancie zistil, že skutočnosti, na podklade ktorých bolo osvedčené vlastnícke právo formou vydržania J. G., nie sú pravdivé. Zároveň J. G., ktorej bolo vlastnícke právo osvedčené takouto notárskou zápisnicou pri svojom výsluchu v inom súdnom konaní uviedla, že takéto pozemky neužívala ani ona a ani jej právny predchodcovia a preto ich nenadobudla vydržaním. Z uvedených dôvodov tak následný prevod takejto nehnuteľnosti na pána R. bol neplatný, pretože kúpna zmluva, ktorú uzavrel s J. G. je neplatná pre rozpor so zákonom nakoľko táto nebola vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Aj následný prevod takýchto nehnuteľností zo svedka R. na žalovaného je tiež neplatný, pretože svedok R. ako nevlastník nemohol previesť právo, ktoré nenadobudol na žalovaného. K tvrdeniu žalovaného, že bol dobromyseľný pri nadobúdaní takejto nehnuteľnosti, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nadobudol veľké množstvo nehnuteľností od S. J., ktorá podniká spolu s jeho synom v spoločnosti Hradbyt, s. r. o., s tým, že v tejto bol žalovaný v minulosti spoločníkom a žalovaný potvrdil, že pozná rodinných príslušníkov notárky I.. Y. a to jej sestru, ktorá je manželkou svedka R.. Z uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie nemohol prihliadnuť na tvrdenie žalovaného, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, nakoľko tá bola vykonanými dôkazmi vyvrátená, pretože existovalo prepojenie medzi svedkom R., žalovaným ako aj rodinnými príslušníkmi notárky I.. Y. . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že pokiaľ bol podaný zo strany žalovaného návrh na výsluch notárky I.. Y., tak súd s prihliadnutím na jej písomné vyjadrenie v trestnom konaní, ktoré je obsiahnuté v uznesení o odmietnutí trestného oznámenia, odstup času od spísania notárskej zápisnice ako aj s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, ktoré v dostatočnej miere ozrejmilo skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, nevykonal takýto dôkaz.
3. Súd prvej inštancie zároveň odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatnosti rozhodnutia vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom v konaní sp. zn. 22C/43/2016, keď po preskúmaní podaného návrhu dospel k záveru, že v tomto konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, nakoľko predmetom konania vedeného na súde pod sp. zn. 22C/43/2016 je iný nárok a týka sa aj iných strán sporu na strane žalobcu a pokiaľ ide o trestné oznámenie tak o tom bolo rozhodnuté orgánom činným v trestnom konaní, pričom trestné konanie nemá súvis s týmto konaním a zároveň zistený skutkový stav v tomto konaní umožňuje rozhodnúť o podanej žalobe.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol aplikujúc § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcom spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % nakoľko boli úspešní v takomto rozsahu v súdnom konaní.
5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Odvolaním napadol rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva a vo výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol a priznal žalovanému plnú náhradu trov konania.
6. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodnutie o danosti nároku žalobcov odôvodnil tým, že notárska zápisnica spísaná I.. Y., ktorou bolo osvedčené splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pôvodným nehnuteľnostiam vydržaných v prospech J. G. trpia nedostatkami a to tak formálnymi vzhľadom na absenciu niektorých listín predpokladaných ustanovením § 63 Notárskeho poriadku, ako aj materiálnymi vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Namietal absenciu procesných podmienok, čiastočnú nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia, ktorého nedostatky neumožňujú žalovanému reagovať na nedostatky rozhodnutia súdu prvej inštancie, argumentovať, prípadne namietať všetky jeho skutkové a právne závery. Zotrval na tom, že sporné nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, titulom ich nadobudnutia bola kúpna zmluva, ktorú uzatvoril s predchádzajúcim vlastníkom N. R.. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy postupoval s opatrnosťou, aká sa v obdobných prípadoch od osôb v postavení kupujúcich vyžaduje. Z evidencie katastra nehnuteľností zistil, že N. R. je zapísaný ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností a jeho vlastnícke právo podľa datovaného právneho titulu, ktorým sporné nehnuteľnosti nadobudol nikto nespochybnil 6 rokov. Pokiaľ sa jedná o evidenciu katastra nehnuteľnosti, platí právna domnienka, podľa ktorej údaje zapísané v katastri nehnuteľnosti sa považujú za platné. Žalobcovia spochybňujú jeho vlastnícke právo, pričom poukázal, že títo vrátane ich právnych predchodcov boli minimálne 20 rokov nečinní a pokiaľ aj existoval určitý protiprávny stav - čoho si nie je vedomý - počas 20 rokov nespravili žiadny úkon, ktorým by jeho pokračovaniu zamedzili. Bez ohľadu na skutočnosti tvrdené žalobcami úvaha o tom, že by ich právo k sporným nehnuteľnostiam bolo silnejšie ako vlastnícke právo žalovaného sa mu javí ako nespravodlivá, v rozpore s princípom právnej istoty a princípom, že právo patrí bdelým. K princípu uvádzanému súdom prvej inštancie, podľa ktorého nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má, teda pokiaľ N. U., resp. J. G. nikdy neboli vlastníkmi sporných nehnuteľností nemohol ich nadobudnúť ani žalovaný od nich, uviedol, že sa nejedná o princíp právneho poriadku. Opakovane poukazoval na súčasnú rozhodovaciu prax Ústavného súdu, keď napríklad z nálezu zo dňa 16. 03. 2016 sp. zn. I ÚS 549/2015 vyplýva, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovacieho prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nejako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, keď súd konštatoval, že nadobudnutie nehnuteľnosti v dobrej viere žalovaný nepreukázal, resp. že takéto nadobudnutie nehnuteľnosti bolo vykonaných dokazovaním vyvrátené. Nie je mu zrejmé na základe akých skutočností súd k takémuto záveru dospel. Nevie sa vyjadriť k okolnostiam spísania notárskej zápisnice, ktorou bolo osvedčené splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pôvodným nehnuteľnostiam vydržaním v prospech J. G., nevie sa vyjadriť ani k nedostatkom notárskej zápisnice, J. G. nepozná, rovnako nepozná a nikdy sa nestretol s notárkou I.. Y.. Opak z vykonaného dokazovania nevyplynul. Vzhľadom na charakter skutočností tvrdených žalobcami sa rozhodol obrátiť s podaním oznámenia na orgány činné v trestnom konaní. Tento jeho postup vylučuje akúkoľvek pochybnosť o tom, že by nehnuteľnosti dobromyseľne nenadobudol. Nie je možné ho spájať s I.. Y., ktorú nepozná a ktorú súd prvej inštancie napriek jeho návrhu odmietol v konaní predvolať a vypočuť. Súd rozhodujúce skutočnosti nezistil v potrebnom rozsahu a potom z nedostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne skutkové a právne závery. Žalovaný má za to, že výsluch notárky, ktorá predmetnú zápisnicu spísala bol pre správne rozhodnutie vo veci nevyhnutný, pokiaľ bolo predmetné súdne konanie vedené predovšetkým kvôli notárskej zápisnici a vyhláseniu o vydržaní spísanom v tejto zápisnici. Bez vykonania výsluchu rozhodujúceho svedka súd dospel k predčasne nesprávnym a z vykonaného dokazovania nevyplývajúcim záverom. Kolíziou dvoch ústavných hodnôt
- princípom ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princípom ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka sa súd prvej inštancie prakticky vôbec nevysporiadal a bez relevantného podkladu vo vykonanom dokazovaní a zodpovedajúceho odôvodnenia uprednostnil jeden princíp pred druhým. Odôvodnenie rozhodnutia nedáva odpovede na všetky podstatné otázky konania a preto je minimálne čiastočne nepreskúmateľným. Nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Zákonné a spravodlivé by bolo žalobcom náhradu trov konania nepriznať. On sporné nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva nadobudol od pôvodného vlastníka, začatie konania nezavinil, nebolo možné ho predvídať, vyhnúť sa mu, ani sa so žalobcami urovnať napr. formou zmieru. Za takýchto okolností je nespravodlivé, aby bol nútený hradiť trovy konania. Spravodlivé by bolo, aby súd náhradu trov konania žalobcom z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal.
7. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že žalovaný poukazuje na existenciu štyroch odvolacích dôvodov v súlade s ust. § 365 ods. 1, písm. a/, b/, e/, h/ CSP. K prvému odvolaciemu dôvodu - absencii procesných podmienok vo vyjadrení žalobcovi uviedli, že všetky procesné podmienky boli riadne splnené. K druhému odvolaciemu dôvodu - nesprávny procesný postup súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, žalobcovia vo vyjadrení uviedli, že z napadnutého rozsudku jednoznačne a jasne vyplýva, že súd prvej inštancie nepovažoval žalovaného za osobu, ktorá nadobúdala sporné nehnuteľnosti v dobrej viere (vyčerpávajúce skutkové odôvodnenie na strane 18 rozsudku) a súčasne, prečo danú argumentáciu nebolo možné akceptovať po právnej stránke. Súd prvej inštancie teda dôsledne prihliadol na túto argumentáciu žalovaného a v odôvodnení napadnutého rozsudku v úplnom súlade s § 220 ods. 2 CSP stranám vysvetlil, ako v tomto smere posúdil otázku dobrej viery žalovaného. K tretiemu odvolaciemu dôvodu, nevykonanie navrhnutého dôkazu, žalobcovia vo vyjadrení uviedli, že súd nie je povinný zisťovať skutkový stav nad rámec skutočností relevantných pre rozhodnutie vo veci. Žalobcovia majú za to, že všetky skutočnosti boli preukázané inými dôkazmi. K štvrtému odvolaciemu dôvodu - nesprávne právne posúdenie, žalobcovia vo vyjadrení uviedli, že napriek výhradám k právnemu posúdeniu veci žalovaný neuplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. žalovaný nenamieta skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nie je daný. K odvolacím námietkam žalovaného týkajúcich sa náhrady trov konania žalobcovia vo vyjadrení uviedli, že pokiaľ žalovaný poukazuje na okolnosti predmetného sporu, tak ani z nich nevyplýva, že by súd mal aplikovať § 257 CSP. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.
8. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 CSP, preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, len v rozsahu odvolania žalovaného podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, že do dedičstva po poručiteľovi Q. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, zomretom XX. XX. XXXX naposledy bytom R. S. č. XX patria nehnuteľnosti v k. ú. U. R., t. č. vedené Okresným úradom F. nad R., katastrálny odbor zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok s parc. č. C-KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 6 348 m2 v spoluvlastníckom podiele 637/6348 z celku ( výrok I.) a vo výroku o trovách konania (výrok III.), podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.
12. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu a s ktorými by sa prvostupňový súd pri rozhodovaní a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.
13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP, preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného uvedené v odvolaní.
14. K odvolacím dôvodom žalovaného uvedeným v jeho odvolaní, odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 365 ods. 1 CSP uvádza odvolacie dôvody, pričom z obsahu odvolania je nepochybné, že žalovaný uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), e) a h) CSP keď namietal, že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Žalovaným uvádzané námietky v odvolaní nie sú dôvodné.
16. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP, že neboli splnené procesné podmienky žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom nekonkretizoval a nešpecifikoval, okrem citácie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu uvádza, že procesné podmienky (podmienky konania) definuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 161 ods. 1 ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, pričom teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania
- t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky na strane účastníkov (procesné subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil, že by v súdenej veci neboli splnené procesné podmienky konania a dospel k záveru, že tento odvolací dôvod žalovaného v podanom odvolaní nie je dôvodný, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný ani žiadnym spôsobom nekonkretizoval v podanom odvolaní existenciu procesnej podmienky, ktorá by v konaní nebola splnená.
17. K odvolacej námietke v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uvádza, že možno usudzovať s prihliadnutím na obsah podaného odvolania, že žalovaný vidí túto odvolaciu námietku v ním tvrdenej čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže tvrdí, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva odpovede na všetky podstatné otázky konania, čo mu znemožňuje primerane reagovať a viesť polemiku o správnosti, resp. nesprávnosti hodnotenia rozhodujúcich skutočností súdom prvej inštancie s poukazom na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného o kolízii dvoch ústavných hodnôt a to princípom ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princípom ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka s poukazom žalovaného na to, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú. Preskúmaním odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie pri odôvodnení rozhodnutia postupoval v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a odôvodnenie rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle tohto ustanovenia. Z odôvodnenia rozhodnutia nepochybne vyplýva ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal navrhnuté ďalšie dôkazy (návrh na vykonanie dôkazu výsluchom notárky Mgr. Y.), ako vec právne posúdil, pričom zároveň odkázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri odôvodnení rozsudku dbal aj na to, aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé. Súd prvej inštancie dospel k právnemu názoru, že notárska zápisnica spísaná notárkou Mgr. Máriou Kuteničovou neobsahovala všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 323/1992 Zb. z. v ustanovení § 63. Navyše výsluchom svedkyne Evy G. - ktorá údajne vydržala sporné pozemky súd mal nepochybne preukázané, že táto osoba ani jej právni predchodcovia neboli nikdy držiteľmi daných pozemkov, dané pozemky neužívali, nejestvoval žiadny právny titul ich nadobudnutia v prospech J. G. a preto správne súd vyhodnotil, že v súdenej veci neboli splnené hmotnoprávne podmienky potrebné pre vydržanie vlastníckeho práva J. G.. Navyše J. G. nemala vedomosť o tom, že by podpísala notársku zápisnicu daného obsahu a pozemky takýmto spôsobom nadobudla, kupujúceho N. R. nepoznala a akýkoľvek prevod predmetných pozemkov vylúčila. Práve na základe zisteného skutkového stavu, čo sa týka následných prevodov a to z kúpnej zmluvy uzavretej medzi J. G. a N. R. a následnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi N. A.a žalovaným súd správne poukázal na rozpory týkajúce sa spôsobu uzatvárania zmlúv, okolnosti dozvedenia sa o predaji pozemkov a zainteresovania notárky Mgr. Kuteničovej pri každom právnom úkone týkajúcom sa pozemkov a práve na základe týchto zistených rozporov a takto zisteného skutkového stavu súd správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že za daných okolností nemohol prihliadnuť na argumentáciu žalovaného, že predmetné nehnuteľnosti kupoval v dobrej viere s poukazom na nezhody pri výpovediach žalovaného a výpovediach svedkov, ako aj s poukazom na prepojenie na neter notárky Mgr. Kuteničovej. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015 zo dňa 16. 06. 2016 odvolací súd naviac dodáva, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu práve s prihliadnutím na hore uvedené, nie je možné aplikovať v súdenej veci a vzhľadom na zistený skutkový stav nemožno poskytnúť právnu ochranu žalovanému, ale je potrebné v súlade so zásadou spravodlivosti poskytnúť právnu ochranu žalobcom. Okrem toho odvolací súd poukazuje, že Ústavný súd však v rozhodnutí I. ÚS 50/2010-11 zo dňa 10. 02. 2010 vyslovil právny názor, že za situácie ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy nemožno na základe absolútne neplatného právneho úkonu dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. V tomto súdnom spore však nebola ani preukázaná dobrá viera žalovaného pri nadobudnutí nehnuteľnosti kúpnou zmluvou od N. R., práve s prihliadnutím na zistený skutkový stav, ktorý súd prvej inštancie náležite uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Okrem toho odvolací súd poukazuje na to, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/223/2016 zo dňa 26. 01. 2017 zaujal právny názor, že treba aj napriek rozhodnutiu Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015 - 33 vychádzať zo zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, pričom podľa názoru Najvyššieho súdu SR k zmene takejto zásady by nemalo dochádzať bez primeraného legislatívneho vyjadrenia v budúcej právnej úprave. Najvyšší súd poukázal aj na hľadisko predvídateľnosti rozhodovania súdnej moci, preto je potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje. Najvyšší súd vyslovil presvedčenie, že v prípade, keď zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti má právny stav prevahu nad evidovaným stavom a to napriek (prípadnej) dobrej viere osoby zapísanej ako vlastník. Pre povýšenie dobrej viery (dobromyseľnosť) nadobúdateľa nad zásadu „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, t. j. „nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má,“ súčasná právna úprava nedáva žiadne opodstatnenie. Práve so zreteľom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania súdov by k zmene náhľadu na tak významnú zásadu súkromného práva nemalo dôjsť bez primeraného legislatívneho vyjadrenia a teda len na základe „nového“ (opačného) výkladu doterajších ustanovení právneho poriadku, ktorý by podal súd v niektorej individuálnej veci.
18. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného v zmysle § 365 ods. e) CSP, keď žalovaný namietal, že napriek návrhu žalovaného vykonať dôkaz výsluchom notárky Márie Kuteničovej súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, odvolací súd uvádza, že súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a to v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že súd z vykonaného dokazovania pre rozhodnutie získal dostatočný podklad, pričom je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcov v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že súd nie je povinný zisťovať skutkový stav nad rámec skutočností relevantných pre rozhodnutie vo veci. Súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy, výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde, ak súd sa rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom súd prvej inštancie takýmto spôsobom aj postupoval. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že dôkazy vykonané v konaní pred súdom prvej inštancie boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie súdu a pre posúdenie podstatných skutočností, keďže už vykonané dokazovanie v dostatočnej miere ozrejmilo skutkový stav potrebný pre rozhodnutie súdu.
19. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd dospel k záveru, že ani táto odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná. Súd na základe zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcov vyhovel s poukazom na to, že mal za preukázané, že žalovaného s prihliadnutím už na vyššie uvedené skutočnosti nemožno považovať za vlastníka predmetných nehnuteľností. Keďže J. G. nevydržala vlastníctvo sporných nehnuteľností platne, potom nemohla previesť vlastnícke právo kúpnou zmluvou na N. R. a ten nemohol platne previesť vlastnícke právo sporných nehnuteľností na žalovaného, pričom odvolací súd v tomto smere poukazuje už na vyššie uvedené právne posúdenie veci. Teda ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti, čo sa týka rozhodnutia, že do dedičstva po poručiteľovi Q. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, zomretom XX. XX. XXXX naposledy bytom R. S. č. XX patria nehnuteľnosti v k. ú. U. R., t. č. vedené Okresným úradom F. nad R., katastrálny odbor zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok s parc. č. C-KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 6 348 m2 v spoluvlastníckom podiele 637/6348 z celku (výrok I.), potvrdil.
21. Rovnako odvolací súd považuje za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo o náhrade trov konania (výrok III.). Žalobcovia boli nepochybne úspešnou stranou sporu v tomto konaní, preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý bol neúspešnou stranou v konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP tak, ako sa toho v odvolaní dovoláva žalovaný. Práve, berúc do úvahy zistený skutkový stav a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nemožno vo veci aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu, pričom ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych, pričom v tomto prípade pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom je potrebné brať do úvahy aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd poukazuje na to, že priamo z textu zákonného ustanovenia § 257 vyplýva, že súd toto ustanovenie môže aplikovať iba vo výnimočných prípadoch, pričom odvolací súd dospel k záveru, že v súdenej veci takéto dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcom neexistujú a to ani vo vzťahu k predmetu sporu a ani vo vzťahu k majetkovým, sociálnym, osobným a zárobkovým pomerom strán sporu. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti trov konania považuje za vecne správne.
22. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku nenapadnutého odvolaním (výrok II.), ponechal odvolací súd nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.
23. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol aplikujúc ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní boli žalobcovia. Preto odvolací súd priznal žalobcom v 1/ až 5/ voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Odvolací súd naviac uvádza, že ani vo vzťahu k trovám odvolacieho konania odvolací súd nedospel k názoru, že by v súdenej veci existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a to z dôvodov rovnakých ako už odvolací súd uviedol vyššie vo vzťahu k trovám prvostupňového konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).